Ďakujem. Budem môcť dokončiť, pani predsedajúca, mám tak 15 minút. (Reakcia z pléna.) O sedemnástej má byť zaradený bod, druhé čítanie... (Reakcie z pléna.) Druhé čítanie k tomu zákonu o investíciách už bolo? (Reakcie z pléna.) O sedemnástej bude.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Necháme vás dorozprávať.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže môžem dokončiť, hej?...
Ďakujem. Budem môcť dokončiť, pani predsedajúca, mám tak 15 minút. (Reakcia z pléna.) O sedemnástej má byť zaradený bod, druhé čítanie... (Reakcie z pléna.) Druhé čítanie k tomu zákonu o investíciách už bolo? (Reakcie z pléna.) O sedemnástej bude.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Necháme vás dorozprávať.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže môžem dokončiť, hej? Okej. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Nevystupujem dnes len z pozície poslanca Národnej rady, ale takisto z pozície rovnako ako pán Mikloško, aj keď to môže znieť divne, ale sme signatárom tej istej výzvy "Stredozemné more je aj naše more" a z tejto pozície aj v dlhodobej spolupráci s Ligou za ľudské práva sa snažím jednak ovplyvňovať svojich vlastných kolegov a z tej pozície som tiež pripomienkoval dané uznesenie, s ktorým vyjadrujem spokojnosť a nemám problém ho podporiť, si myslím, že rovnako ako kolegovia v SaS.
Najprv by som rád zareagoval na veci, ktoré tu odzneli, na niektoré reagovať nebudem, ale... Ale pán minister Kaliňák má talent tou svojou rétorikou, ako keby pretlačiť a charizmou pretlačiť tú tému tak, že sa zdá, ako keby tam neboli diery. Ale mimovládne organizácie dlhodobo kritizujú azylovú politiku Slovenska. Pretože tak ako azylová politika Európy v niektorých prípadoch je príliš otvorená a napríklad Grécko, Srbsko a Macedónsko boli vyhlásené za krajiny, ktoré nespĺňajú štandardy pre svoju azylovú politiku, a Európsky súd pre ľudské práva už v roku 2011 zakázal vracať žiadateľov o azyl naspäť do Grécka, lebo ich jednoducho nedokázali vybavovať. To nie je otázka posledných týždňov. Gréci jednoducho nezvládajú spravovanie vlastného štátu a v rámci toho aj azylovú politiku minimálne, minimálne od roku 2011, aj keď moje podozrenie je, že v roku 2011 sa im na to iba prišlo a bolo to jednoducho oveľa dlhšie.
Druhá vec je, že ak máme hovoriť o záväzkoch Slovenska, tak Slovensko v rámci azylovej politiky Európskej únie už dnes má záväzok v rámci prerozdeľovania imigrantov v Európe a presídľovania prichýliť tých, ktorí sú v krajinách, ktoré to nezvládajú. K tomuto sme sa už zaviazali a mali by sme v prvom rade, teda pred tým, než hovoríme o kvótach, ktoré sú nová vec, hovoriť o záväzkoch, ktoré sme mali doteraz platné. My jednoducho nemôžme ďalej fungovať na systéme azylovej politiky, za ktorú nás svojho času pochválil masový vrah Breivik. Keď si spomeniete, v akej súvislosti spomenul Slovensko v tom svojom traktáte, tak povedal,: "Slováci sú fajn, lebo sa uzatvárajú pred všetkými ostatnými." Ak budeme v tejto politike pokračovať, tak napätie naozaj bude iba rásť.
Čo teda máme robiť? Potrebujeme v prvom rade zaujať principiálne a zároveň rozumné stanovisko. Ja si myslím, že po týždňoch, kedy sme sa od toho vzďaľovali, sme sa, chvalabohu, začali k tomu približovať. Diskutujeme o tom, aké stanovisko by mala zaujať Slovenská republika k otázke kvót na prijímanie utečencov, no v prvom rade sa musíme správať ako medzinárodný aktér s jasným, principiálnym postojom, ktorý háji hodnoty ľudskej dôstojnosti nielen v domácom, ale aj medzinárodnom kontexte. Ako rozumná krajina si musíme byť vedomí aj limitov našich možností, že nemôžme zachrániť celý svet a musíme hľadať také riešenia, ktoré budú dlhodobo udržateľné a zároveň schopné efektívne pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred terorom a hrôzou.
Takže nachádzať strednú pozíciu zodpovedne je naozaj otázkou dneška. Nemôžme sa uzavrieť do tej ulity, v ktorej sme boli doteraz, zároveň sa musíme poučiť z príliš otvoreného postoja, ktorý sme mali možnosť sledovať v iných krajinách. Ono je veľmi ľahké poukazovať na to, ako my super tú hranicu strážime a iné krajiny to nezvládajú, ale povedzme si otvorene, Slovensko má na svoju schengenskú hranicu obrovské šťastie. Je krátka, je ťažko priestupná kvôli terénu a na druhej strane máme pomerne spolupracujúcu skupinu ľudí. Na Zakarpatskej Rusi sú stále mnohé komunity ľudí, ktorí sa cítia so Slovenskom mimoriadne spriaznení, a tým pádom spolupráca s ľuďmi na druhej strane hranice funguje a tí prevádzači jednoducho si častokrát už dnes vyberajú iné cesty kvôli tomu, že vedia, že cez tú hranicu proste s východným Slovenskom, je to ťažké, skôr pôjdu na oveľa dlhšiu a priestupnejšiu hranicu s Poľskom. Takže máme ju krátku, ťažko priestupnú a máme dobre spolupracujúcich ľudí na druhej strane, čo pre mnohých iných neplatí. A ja úplne súhlasím s tým, že musíme systémovo nastaviť ten systém inak, zároveň ale som nedostal ani od premiéra, ani od ministra vnútra odpoveď na otázku, čo ponúka Slovensko ako riešenie situácií vo vnútri Európskej únie. To nám nepovedali.
Pán premiér nám nepovedal, koľko ľudí pošleme do Talianska alebo do Grécka, ak tie azylové konania nemajú byť na Slovensku. Pán minister vnútra nám nepovedal, akým spôsobom posilníme stráženie hranice, či už to bude na mori, priamo tam pri vytváraní tých bezpečných zón. Bolo nám povedané, toto by sa malo stať, ale nebolo nám povedané, a myslím si, že je to trošku populistické, že čo to bude Slovensko stáť. Lebo ono to niečo stáť bude. My musíme tú solidaritu jednak s tými utečencami, aj s ostatnými krajinami Európskej únie nejakým spôsobom vyjadriť a zaplatiť za to, ono to niečo bude stáť. A toto by som rád počul aj od premiéra, aj od ministra vnútra tejto krajiny.
Jedná sa o krízu, ktorá zasahuje celý Schengen, a preto by sme mali pomôcť azylovým procesom krajinám, ktoré ho nezvládajú. V momentálnej situácii stojíme pred krízou, keď južná hranica Schengenu nezvláda nárast utečencov, ktorí vo zvýšenej miere utekajú pred vojnou v Sýrii či tyranským režimom v Eritrei. Musíme si uvedomiť, že tento problém sa týka aj nás, lebo pokiaľ južné krajiny nezvládajú spracovávať a efektívne posudzovať tieto žiadosti o azyl, tak to môže znamenať, že situácia jednotlivých žiadateľov nebude posúdená dostatočne a práve vtedy môže nastať nekontrolovaný posun migrantov po voľnom európskom priestore, čo sa týka aj Slovenska. Tu napríklad tiež mnohí žiadatelia o azyl, ktorí ho nedostali na Slovensku, z Čečenska, ho potom dostali v iných krajinách, ak sa im podarilo k tomu dostať. To znamená, že my sme v určitej fáze tak prísne ich posúdili, že sme podľa mňa porušovali aj európske právo, lebo ak im bol uznaný podľa tých istých pravidiel, podľa ktorých sa my máme riadiť, azyl niekde inde, tak tá pravda naozaj, ja to nerád hovorím, že pravda je v strede, ale tam niekde v strede musí byť, že sme jednoducho niektorých ľudí, ktorí naozaj trpeli, boli stíhaní a boli utečencami, posúdili ako takých, ktorí na azyl nemajú právo. A koniec koncov tých 15 udelených azylov, to jednoducho nemôže byť reálne číslo pri tom počte ľudí, ktorí nám sem chodia.
Takže uvoľniť trošku, tam budete, predpokladám, so mnou súhlasiť, že aj tá naša azylová politika potrebuje úpravu, aby sme pri tom, že budeme tvrdo dbať na to, že odlišujeme azylantov od ekonomických migrantov, keď už potrebujeme toto rozlíšenie, zároveň nepáchali krivdu na takých, ktorí na azyl naozaj právo majú, a nepýtali si častokrát napríklad zbytočné doklady, o ktorých vieme, že z krajiny, ktorá v zásade nefunguje, si ich nemajú ako získať.
Mali by sme sa prihlásiť k ochote chrániť ľudské práva a dôstojnosť, a globálne, a nemali by sme ísť cestou, ktorou ide Maďarsko alebo extrémna pravica. Keď som si písal ten prejav, tak toto bol len jazykový zvrat, po sobote je to prudká realita a po vyhlásení, po mnohých vyhláseniach Viktora Orbána o to viacej. Ja na druhej strane, ja na jednej strane ako vyhlásenia pána Orbána chápem, 60-tisíc je veľké číslo; 60-tisíc migrantov, ktorí prechádzajú cez maďarskú hranicu, si vyžaduje celkom určite nejaký spôsob riešenia, pretože rovnako ako migrácia južnou hranicou cez Taliansko a Grécko, takisto migrácia cez Maďarsko predstavuje dlhodobo pre Európu problém. Avšak jedna vec je hovoriť o pragmatických riešeniach a druhá vec je vytĺkať z toho politický kapitál poukazovaním a nálepkovaním migrantov nenáležitým spôsobom. Myslím si, že pri každej vete musíme spraviť toto, jej musí predchádzať, my chápeme, že tí ľudia na tom nie sú dobre, my chápeme, z akých podmienok prišli, a budeme robiť maximum pre to, aby sme im pomohli, a potom treba povedať, ako to budeme robiť.
Je obrovským omylom si myslieť, že aj keby od zajtra jeden jediný migrant neprišiel nový, tak my sa stále s výzvami, ktoré sa týkajú multikultúrnej spoločnosti v Európe, musíme vyrovnať. Máme tu druhé, tretie, štvrté generácie migrantov z minulosti. Máme tu v tej novej vlne celkom určite migrantov, ktorí azyl dostanú. A tým pádom popri tých silových riešeniach, tých silných, tvrdých riešeniach celkom určite musíme hovoriť aj o tých mäkkých. Musíme sa jeden od druhého učiť, ako vlastne tú integráciu ideálne zvládať, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Švédska, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Nórska, tak sa tam niečo naučíme, lebo realita multikultúrnej Európy je jediná možná. Migranti z Európy neodídu a jediný spôsob, ako predchádzať budúcim konfliktom, je začať tú situáciu zvládať lepšie, než to robíme dnes.
Úplne súhlasím s kolegami, že kvóty nie sú dobré riešenie, a to hlavne preto, že ony boli naozaj zle zapnutým prvým gombíkom. Odpútali pozornosť a diskusiu od toho, od čoho mala byť. Odpútali diskusiu od toho, že sme mali v prvom rade analyzovať situáciu na druhej strane vody, akým spôsobom sa sem tí ľudia dostávajú, čo budeme robiť na hranici, a mali sme v prvom rade sa opýtať členských krajín, akým spôsobom chcú pomôcť. Opäť to bola otázka, ktorú som dával premiérovi, čo ideme, ak odmietneme kvóty, s čím nemám problém, čo ponúkneme ako ich náhradu? Akým spôsobom Slovensko vyjadrí solidaritu jednak s tými utečencami a jednak s ostatnými krajinami Európskej únie? Na túto otázku som nedostal odpoveď.
Posledná vec. Popri téme imigrantov, z ktorých robí bezpečnostnú hrozbu v prvom rade to, že ich nepoznáme. Z nich nerobí bezpečnostnú hrozbu to, akí sú, pri jednotlivcoch to môže platiť a pri skupine to celkom určite neplatí. Tam najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre nás je, že nevieme, kto je kto. Na tom sa asi zhodneme. Ale popritom nám tu vyrástla obrovská bezpečnostná hrozba, a to je nová koalícia extrémistických a násilníckych strán, ktoré si doteraz nevedeli prísť na meno. To, že v sobotu stáli tí ľudia na jednom pódiu, ktorí tam stáli, znamená predznamenanie budúceho spoločného postupu síl, ktoré doteraz nikdy spoločne nepostupovali, čo znamená zároveň to, že to, čo v Maďarsku poznáme ako Jobbik, bude sa uchádzať o politickú podporu zrejme v nasledujúcich parlamentných voľbách. A kým utečenci sú bezpečnostnou hrozbou kvôli tomu, že ich nepoznáme, táto skupina ľudí je bezpečnostnou hrozbou zo svojej podstaty. To je skupina ľudí, ktorá chce zmeniť demokratický systém v našej krajine. Skupina ľudí, ktorá presadzuje násilné riešenia, a skupina ľudí, ktorá sa otvorene hlási k ideológiám a myšlienkam popierajúcim základné ľudské práva, šíriacim nenávisť a neznášanlivosť na základe rasy, etnicity, náboženského presvedčenia alebo sexuálnej orientácie, môžme si to menovať.
Ja som povedal, že to je najväčšia bezpečnostná hrozba na Slovensku, lebo platí ešte skôr, než akýkoľvek migrant prekročí hranice tohto štátu. A považujem za extrémne nebezpečné, ak sa v parlamente Slovenskej republiky nájde človek, ktorý ide zľahčovať konanie takýchto skupín a zároveň bude politickú reprezentáciu tohto štátu označovať za fašistickú. To je niečo, čo nesmieme prehliadať, akokoľvek marginálny by takýto názor bol.
Slováci sa vstupom do Európskej únie stali občanmi v zásade dvoch myšlienkových celkov. Ten jeden nadväzuje na slovenské dejiny. Je tisíc rokov podozrievavý voči čomukoľvek zvonku, pretože častokrát zvonku mnoho dobrého nedostal. Aj keď to dostal alebo prebral, tak to bolo skôr automatické, nebolo to chcené. Zároveň sme sa stali občanmi myšlienkového celku, ktorý aspoň vo svojich základoch chce stavať na tom, že hľadá spoločné dobro, hľadá spoločné hodnoty a niekde medzi nimi teraz balansujeme.
A ja som si to vytiahol v podobe citátov z dvoch hymien, slovenskej hymny a hymny Európskej únie. Obidve mám veľmi rád, ale každá hovorí o nejakom stave mysle. A bol by som veľmi rád, keby sme dokázali naozaj nachádzať zdravý stred medzi "veď sa ony stratia" a medzi tým, že "všetci ľudia budú bratia".
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis