Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. V tom prípade, ak hovoríte, že základný výskum pre iné vedné obory než tie, ktoré sa týkajú hospodárskeho rozvoja, bude zabezpečený inými spôsobmi, tak môžete mi, prosím vás, aspoň v hrubej skratke povedať akými? Lebo tie základné obavy, ktoré mne boli doteraz doručené z toho akademického prostredia, sú v základe dve.
Tá prvá obava je, že sa významným spôsobom ide okliešťovať základný výskum a posilňovať sa aplikovaný výskum, ktorý neprispieva k zvyšovaniu celkovej vedomostnej a znalostnej úrovne ľudstva, čo by malo byť teda, povedzme si, jedným zo základných poslaní vedeckého výskumu ako takého.
Tá druhá základná obava, s ktorou sa na mňa obrátili kolegovia z akademického prostredia, je, že humanitné smery budú ťahať na základe tohto dokumentu, nie som si vedomý nejakých iných, ktorý by to kompenzoval, za výrazne kratší koniec povrazu. A ja si myslím, že v momente, keď nemáme dáta, čo sa týka správania a motivácie napríklad ľudí žijúcich v rómskych osadách, keď nemáme dostatočné dáta ku násiliu v domácnostiach, máme iba jeden výskum spravený momentálne a ten bol iba na vzorke deviatakov, keď nemáme dáta k mobilite pracovných síl, dáta k tomu, aké sú motivácie ľudí, prečo nechcú cestovať napríklad za prácou, tak toto sú všetko veci, ktoré urgentne v slovenských podmienkach aj ako vláda na nastavovaní určitých politík budeme potrebovať v budúcnosti, ak nechceme vychádzať iba z predsudkov alebo z nejakých subjektívnych pocitov. Teda čo bude kompenzovať tento dokument v oblasti humanitných vied?

No, Lucia, môžem ťa ubezpečiť, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, tento návrh zákona nie je v nijakom rozpore s liberalizmom ako takým. Nie je, bez ohľadu na to, na nejaké definície a -izmy pána kolegu Kuffu. Liberalizmus má byť v prvom rade o tom, že vytvárame čo najširší priestor na samostatné a slobodné rozhodovanie každého jednotlivca, že deťom a ľuďom, ktorí nemajú ešte možnosť rozhodovať o svojom živote, vytvárame podmienky a šance, aby v budúcnosti ako plnoprávni občania tohto štátu mohli v čo najširšej možnej miere využívať svoju vlastnú osobnú slobodu pre rozhodovanie a vykonávanie či už občianskych povinností alebo svojich vlastných rozhodnutí. V tomto je tento návrh úplne liberálny.
Liberál musí nielen nechávať slobodu každému na to, čo chce robiť, to by bola anarchia. Liberál má v prvom rade vytvárať takú spoločnosť, a niekedy aj prostredníctvom regulatívnych zásahov, aby celkové možnosti pre rozhodovanie občanov boli čo najväčšie. A keď vidíme, že tieto decká majú zadefinovaný dnes život tak, že v budúcnosti len veľmi málo budú môcť rozhodovať o svojom vlastnom živote, tak je povinnosťou každého jedného zákonodarcu ten priestor na samostatné rozhodovanie rozšíriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Keďže Lucia, kolegyňa, to mala na poslednú chvíľu, tak ju nechám vydýchať sa, ona potom vystúpi v rozprave.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie povinného nástupu do materskej školy pre deti vo veku od troch rokov. Pôjde o deti, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa týmto deťom umožní postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. Nie je to téma nová, nie je to téma, o ktorej by sme tu predtým nehovorili, je to návrh, ktorý sme s kolegyňou Luciou Nicholsonovou predkladali aj predtým. Doznal miernych úprav, aby bol akceptovateľnejší pre celé politické plénum a v zásade je to návrh, ktorý lícuje s teóriou, ktorú priniesol do pléna aj splnomocnenec pre rómske záležitosti Peter Pollák a v zásade vychádza z premisy, že deti zo znevýhodneného prostredia, z prostredia, ktoré im neposkytuje dostatok podnetov, ak sú zapojené do vzdelávacieho systému skôr, než vo veku šiestich rokov, a to konkrétne v rozmedzí rokov medzi tretím a šiestym rokom života, tak dokážu sa do toho socializačného procesu, aj vzdelávacieho procesu zapojiť oveľa lepšie, efektívnejšie a v zásade nám platí, že deti, ktoré dokážu prejsť trojročným predškolským vzdelávaním, potom prejdú aj základnou školou a niektoré alebo dokonca mnohé z nich dokonca aj školou strednou.
Ako predkladatelia považujeme súčasnú úpravu takzvanej predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím prichádza neskoro, nehovoriac o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov, by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie. Nulté ročníky z uvedeného dôvodu navrhujeme zrušiť, keďže ich socializačné funkcie by v dostatočnom časovom predstihu plnila povinná návšteva materskej školy od troch rokov veku dieťaťa. Šesťročný žiak nultého ročníka je už vo výraznejšej miere formovaný prostredím, v ktorom dovtedy žil a je teda ťažšie takzvane tvarovateľný novým prostredím, než trojročné dieťa, ktoré to môže zvládať hravou formou v materskej škole. Väčšina z tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa v živote budú len schopní, budú len veľmi ťažko schopní uplatniť.
V zásade naším návrhom sledujeme jedno, aby možnosť detí z veľmi sociálne znevýhodneného prostredia na primerané vzdelanie, na možnosť získania kvalifikácie a uplatnenie sa, či už v osobnom živote, v personálnom živote, alebo na trhu práce bola vyššia, než je tomu dnes.
Návrh je zúženou verziou návrhu, ktorý na 48. schôdzu Národnej rady predložila poslankyňa Lucia Nicholsonová. Uvedený návrh bol predmetom pomerne búrlivej rozpravy, po skončení ktorej predkladateľka tento návrh listom z 18. 3. vzala späť. Dôvodom bolo rozhodnutie predkladateľky vypustiť z návrhu všetky ustanovenia súvisiace s predmetom výchova k zodpovednému rodičovstvu, keďže tento prvok v návrhu zákona vyvolal nesúhlas konzervatívne orientovaných opozičných politických strán.
Napriek tomu, že predkladateľka je naďalej presvedčená, že predmet podobného typu by mohol eliminovať niektoré nežiaduce javy, najmä predčasné neželané tehotenstvá veľmi mladých matiek, cieľom predloženého návrhu nebolo polarizovať opozíciu na tejto téme. Zmeniť súčasný spôsob riadenia tejto krajiny možno len raz za štyri roky. Zostávajúci necelý rok do parlamentných volieb by preto nemal byť, by sa nemal niesť v znamení trieštenia sa opozície na okrajových témach so svetonázorovým podtextom, kde sa zhoda hľadá ťažko, ale je potrebné sa zamerať na spoločný názorový prienik v takzvaných ústredných témach, teda témach, na ktorých je založená prosperita štátu a jeho každodenné fungovanie.
Vypustenie ustanovení upravujúcich zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu z návrhu zákona bolo vyjadrením podielu spoluzodpovednosti predkladateľov za budúci vývoj tejto krajiny. V zásade sa tu hovorí, že áno, na kultúrno-etických otázkach môžeme diskutovať, sú dôležité, ale je možné oddeliť ich od diskusie od tak základnej veci ako, či rómske deti z osád majú mať zvýšenú šancu na vzdelávanie vo svojom živote alebo nie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, tak isto s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Aby som to zosumarizoval. SaS predložila zákon, v ktorom povinnosť predškolského vzdelávania pre deti z mimoriadne znevýhodneného prostredia bola zviazaná tak isto s povinnosťou zúčastňovať sa vzdelávania v oblasti sexuality a intímneho života. Toto vyvolalo pomerne ostrú diskusiu, preto sme sa rozhodli tieto dve témy oddeliť. O tom, akým spôsobom majú byť deti alebo aj deti z osád vzdelávané v oblasti intimity, môžeme diskutovať na inom fóre. Dnes sa, prosím, poďme rozprávať o tom, či naozaj, ak nám výskumy ukazujú, že deti s absolvovanou predškolskou výchovou majú oveľa vyššiu šancu dokončiť základnú školu, dokončiť strednú školu a uplatniť sa na trhu práce, či by sme to nemali urobiť.
Teším sa na diskusiu a v mene svojom, aj kolegyni Nicholsonovej a v zásade aj celej strany SaS verím v podporu tohto návrhu.

Pán kolega, ja vám popravde nerozumiem. Naozaj nie. Lebo pri Mariánovi Kvasničkovi alebo pri Štefanovi Kuffovi v zásade tú motiváciu nejakú pre neštandardné riešenia viem čítať. Oni sú teda svojskí chalani aj jeden, aj druhý, môžu mať svojské videnie sveta, ktoré im umožňuje, vlastne aj každému z nás na chvíľu opustiť tú hru a zahrať proste ten svoj vlastný punk.
Ale od vás po tých hodinách rozhovorov, čo sme my dvaja strávili spolu, o tom, kto akú hru hrá a ako to treba spraviť, kto s kým sa má spojiť, aby sme naozaj ťahali za jeden koniec po tých nočných rokovaniach, ktoré tu boli, po tých kávach, čo tu boli vypité, by som naozaj nečakal, že dokážete tak neprezieravo, tak neprezieravo zasiahnuť do tak jasne čitateľného procesu. Ten proces bol jednoduchý, Váhostav zasadil vládnej strane ranu. Premiér Fico si myslel, že podhodí kosť opozícii, na ktorej sa prehryzie, pohryzie, poháda a zaskočilo ho, že zrazu hádky neboli, že zrazu ešte aj tá SaS-ka, ktorá dva roky, dva a pol trvala na tom, že má právo nominovať človeka na predsedu NKÚ, ustúpila a opozícia hovorila ako jeden muž.
A zrazu sa z hmly vynorí veľký predseda Frešo a hentí dvaja chalani s ich nominantkou a pán predseda Fico si môže mydliť ruky. Uvedomte si, v akej ste situácii. Vy tu obhajujete niečo a sekunduje vám poslanec Martvoň.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, Marián, ja sa nedivím, že to trvalo týždeň. Racionalizovať chybu tak sofistikovane, napísať to a na základe toho si odvodiť nejaký svoj vlastný vnútorný pocit konzistentnosti svojho chápania s tým, čo sa snažím dosiahnuť vo vonkajšom svete, to chcelo veľa energie a ja sa musím úprimne priznať, že ja ti to verím, len sa obávam, že sa mýliš.
Na šachovnici totižto nie je 50 odtieňov šedej. Na šachovnici je biela a čierna. Ty si sa mal rozhodnúť, na ktoré políčko sa postavíš, a obávam sa, že si sa nerozhodol dobre a na konci tohto príbehu nebudeš ani Sokrates, ani Ján Hus, ani Thomas More, ani nikto z tých, ktorí mali nejakým spôsobom priniesť obrovskú obetu za vyšší cieľ. Budeš tiež človekom, ktorý priniesol obetu a nakoniec uznal, že urobil chybu. Budeš Judášom. Judáš nakoniec zistil, že spravil chybu, oľutoval, ale ten príbeh už sa zvrátiť nedal. A ja neviem, či v tomto príbehu figuruje 30 strieborných, alebo nie, v tvojom mene, v tvojom mene, a preto, aby som si ťa mohol vážiť, dúfam, že to tak nie je. Dúfam, že to tak nie je.
Tomu, čo si tu povedal, verím. Zlomil si nad politikou palicu. Povedal si si dosť, povedal si si, máš toho dosť. Po tých rokoch od revolúcie, nedivím sa. Musel si vidieť, počuť a zažiť všeličo, ale urobil si chybu.

Treba povedať, že je rozdiel aj naozaj v tých dvoch ľuďoch, ktorí predkladajú tento zákon. Ja s pánom Brixim mám, myslím, veľmi konštruktívny dialóg, čo sa týka budúcej legislatívy k ochrane zvierat. Treba ale povedať, že v momente, keď v tomto parlamente sme s pani Rosovou viedli prierezovú skupinu na ochranu zvierat s reálnymi výsledkami, pán kolega, tak vy ste ešte vtedy pánovi Kolesíkovi nosili tašku. Takže sa, prosím vás, do toho nie úplne miešajte. Ja si chcem zachovať pre lepšie výsledky, čo sa týka ochrany zvierat, takú úroveň komunikácie, akú mám s pánom Brixim. On dostal celý návrh zákona na začiatku tohto volebného obdobia, a sám vám to potvrdí, ako výsledok práce, ktorá tu prebiehala predtým 18 mesiacov, ale doriešenie, prosím vás, nechajte v rukách ľudí, ktorým úprimne ide o nejaký výsledok a nie iba o sebaprezentáciu. Podľa mňa on je teraz v situácii, že sa snaží s nejakým základným zachovaním si tváre z tejto situácie vykorčuľovať na rozdiel od vás.
Tie otázky, ktoré som dal vo svojom príspevku, sú úplne legitímne. A kým nebudú zodpovedané, je nedobré pokračovať v prerokovávaní tohto zákona.
Ja sa s ním budem rozprávať o veciach, lebo viem, že počúva a častokrát mu ide o dobrú vec. S vami sa o tom rozprávať nebudem. Jednak nemáte charakter a jednak ste nekompetentný. Takže neni o čom.

Ďakujem. Páni, chceli ste konštruktívne, tak poďme konštruktívne. Ten procedurálny návrh, aby to bolo stiahnuté, už podal., predpokladám, že kolega Viskupič ho dal. Ja dávam procedurálny návrh teda, ak neprejde tento návrh, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľom s tým, že treba zodpovedať niekoľko základných otázok.
Prvá otázka je: Potrebujeme vôbec novú zákonnú úpravu? To znamená, či európske normy na ochranu spotrebiteľa, súčasne platné normy na ochranu spotrebiteľa, podmienky na vracanie výrobkov, podmienky na reklamácie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli všetky dokázateľne existujúce prípady. Dokázateľne existujúce prípady, to je prvá otázka.
Druhá otázka: Ako je to s tým Francúzskom. Máme tu Parlamentný inštitút, dajte požiadavku, tú zákonnú normu budete mať preloženú do týždňa. To nie je žiadny problém. Parlamentný inštitút sa môže spojiť s francúzskou stranou, už sa to stalo niekoľkokrát, tá komunikácia je pomerne živá, vyžiadajme si dôvodové správy, výcuc z diskusie, námietky ministerstva hospodárstva Francúzska a dôvody, prečo niektoré časti boli prijaté, niektoré nie. Príďte s niečím relevantnejším, ako je Le Monde, článoček. Vy tvrdíte jedno, ja tvrdím druhé. Rád sa s vami stavím, aký je reálny stav veci. Ja nemusím vedieť po francúzsky na to, aby som vedel, ako to vo Francúzsku vyzerá, to sa snáď zhodneme, že? Takže to je druhá vec.
Tretia vec: reálny dopad navrhovanej novely. Nielenže budeme rozprávať o tom, že či je preventívna, nepreventívna. Reálny dopad. To znamená, komunikácia s ministerstvom hospodárstva, komunikácia s ministerstvom financií, koľko ľudí kde na ŠOI-ke bude robiť čo, koľko to bude stáť, koľko to zaberie času, ako bude vyzerať technicky vybavenie takejto sťažnosti, ako bude technicky vyzerať posúdenie toho domnelého kazítka. Toto sú otázky, ktoré musíte zodpovedať pred tým, než sem prídete s prepracovaným návrhom, páni kolegovia. A nie že v druhom čítaní. Toto sú veci, ktoré by poctivý zákonodarca spravil, pán Martvoň. (Reakcia poslanca.) Áno, tie sú presne takto robené, tie sú presne takto robené. Presne takto robené. A boli urobené ešte lepšie, keď sme boli zástupcovia vládnej strany. Vy máte k dispozícii aparát celej vlády a vy tu s hanbou, s hanbou prídete s takouto blbosťou! No!
A nedivte sa potom, pán Martvoň, že ľudia spochybňujú vašu schopnosť vôbec podávať niečo z tohto ďalej na tých študentov, ktorými sa tu oháňate. (Reakcia poslanca.) Hm, nedivte sa tomu, no, nedivte sa tomu, keď dokážete v pripravenej reči, ktorou predkladáte zákon, spraviť toľko logických chýb, ako ste spravili.
Ja sa môžem za čokoľvek, čo som tu kedykoľvek povedal, postaviť. Kedykoľvek. Vy dokázateľne nepoznáte stav veci a robíte logické chyby. Prehrajte si svoj včerajší príhovor. Vy ste rozprávali o kazítkach v momente v roku 1924, tuším, pri tej kartelovej dohode, ktoré s tým nemá nič spoločné. Tak už si aspoň priznajte, že ste spravili chybu. A keď toto nedokážete, tak dokazujete iba jedinú jednu vec, že vám vôbec nejde o dobrú vec, že vám vôbec nejde o to, aby sa niečo zmenilo. Vám ide iba o to, aby ste si tu naháňali proste pre seba svoje vlastné bodíky. To, že tu idete s osobnými útokmi na polovicu parlamentu, to už sme si zvykli, že si ťukajú na čelo vaši vlastní kolegovia, keď vás vidia vo dverách, na to sme si zvykli. Ale že máme zaťažiť štátnu inštitúciu povinnosťami, zobrať im peniaze, zobrať im čas a zobrať im energiu, tak to už je nový level. A keď už to chcete spraviť, tak to spravte tak, že sa môžme oprieť o fakty, a nie o pol hodinu, ktorú ste strávili s vašimi asistentmi na Googli, sakra!
Nemôžte sem prísť ako zástupca novej generácie politikov, ako nová vlna SMER-u s tým, že ste si trištvrte hodinu pogúglili niečo na konšpiračných weboch, že ste si spravili fotky. Viete, ako vznikla celá agenda kazítok, ktoré sa predtým volali tuším kurnítka alebo tak nejak? Ako recesia. Recesia, ktorá začala na stránke Necyklopédie, kde pár ľudí prišlo a povedali, toto sa mi pokazilo, rozmontoval som to, dal som to dokopy, funguje to, ale, aha, ostali mi dva šroubíky. Tak vznikla celá táto agenda kazítok. A vy to dáte do zákona!
Samozrejme, že plánované zastarávanie je téma. Ale nie je v tom zmysle, čo z toho vy robíte, že niekto vkladá úmyselne do výrobkov softvérové alebo hardvérové súčasti, ktoré ich kazia. Plánové zastarávanie je teória efektívneho narábania s materiálmi a technológiami podľa toho, koľko výrobca predpokladá, že užívateľ tú vec bude užívať. A na jednej strane sú relevantné argumenty, ktoré hovoria o tom, že je to neudržateľné, ktoré hovoria o tom, že ten ekonomický model sa nedá dlhodobo ustáť. Na druhej strane sú ale argumenty, ktoré hovoria, že práve toto je udržateľné. Pretože ak by sme mali naozaj veci, ktoré reálne používame dvakrát, vyrábať také, žeby, teda veci, ktoré reálne používame dva roky, vyrábať tak, aby vydržali desať, tak ich aj tak ľudia budú vyhadzovať a tie materiály, ktoré tam budú investované, drahšie súčiastky, ktoré tam budú robené, durabilnejšie, teda proste také, ktoré vydržia dlhšie, tam budú zbytočné. O tomto sa rozprávajme a nerobme z toho naozaj už ako šou. Ale to ste vy začali tými štyrmi riadkami, ktoré ste bez hanby sem doniesli.
To, že na úrovni Európskej únie, to, že na úrovni francúzskeho parlamentu reálne na tom sedia ľudia, ktorí možno tomu rozumejú, ktorí dokážu posúdiť váhu toho, kde končí záujem normálny trhový, to znamená vyrobiť vec, ktorá sa dá za normálnu cenu normálne predať, a kde začína nejaká špekulácia, to je legitímna diskusia. Oddeľovanie, oddeľovanie... Napríklad štandardy pre USB porty, štandardy pre zásuvky, štandardy pre nabíjačky do počítačov, áno, to je legitímna diskusia. Prečo tri generácie toho istého počítača majú každý iný port na nabíjanie, to je legitímna diskusia. Ale to tu vy nemáte. Na to nemáte. Na to nemáte! Ale hľadať škriatkov, pomaly pôjdeme ešte do novín hľadať novinových škriatkov, čo kradnú písmenká, tak na to by vás bolo. Už naozaj si robíte prdel z tohto parlamentu celý jeden deň?!
Môj návrh je jediný. Ak neprejde návrh na to, aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto bodu, dávam návrh, aby bol vrátený na prepracovanie, aby chlapci, ktorí si tu z nás robia pol dňa prdel, sa mohli posadiť s niekým, kto im o tom povie, o čom to naozaj je, aby sa o tom mohli porozprávať a aby sem prišli s niečím, o čom sa dá hlasovať.

Ďakujem. Ja sa, pán kolega Hlina, sám seba pýtam, že čo bude ďalej? Čo bude ďalej? Lebo ak naozaj sme schopní schváliť zákon, ktorý bude kázať nejakej inštitúcii, aby išla hľadať neexistujúce zariadenia a softvéry, ktoré nikdy neboli dokázané, že niekde môžu byť, tak potom čo bude ďalej? Vymyslíme inštitúciu, naozaj ako hovoril Eugen Jurzyca, ktorá bude zabezpečovať, že po žiadnych horách na Slovensku nebehá Yeti? Alebo budeme mať inštitúciu, ktorá bude skúmať lietadlá, že nemajú na svojich krídlach trysky, ktorými poprašujú obyvateľstvo tohto štátu? Akú ďalšiu byrokraciu ešte navlečieme na už aj tak príliš zaťažený štátny rozpočet len kvôli tomu, že si niekto vymyslí nejakú hlúposť?
Toto, páni kolegovia, nie je iba o tom, že či to prejde, alebo nie. To je o tom, či zamestnáme reálnych ľudí v reálnej inštitúcii, zoberieme im čas, prostriedky a energiu len na to, aby skúmali niečo, čo nikto nikdy nedokázal, že existuje.
A ak už naozaj toto chceme robiť, tak potom môžme naozaj ešte založiť ešte aj slovenské ghostbusters, a keď nám niekto povie, že v nejakom dome straší, tak tam pôjdeme skúmať, či tam behá nejaký duch alebo biela pani a kto nám tam prechádza cez steny.
Prosím vás, už sa naozaj spamätajme, ja pevne verím, že ani v klube SMER-u nie je dosť ľudí, ktorí by toto boli schopní posunúť do druhého čítania, stiahnite to a poďme sa venovať niečomu, čo má reálny základ a nie je naháňaním rozprávkových bytostí.
Ďakujem.

Pán podpredseda, na chvíľku som sa vydesil na začiatku, že mi poviete, že som nedodržal rokovací poriadok, chvalabohu, teda, že sa zhodneme, že som hovoril k veci, ďakujem veľmi pekne. Lebo keby toto vystúpenie bolo mimo, tak už neviem, že čo by bolo in, ale som rád, že sme sa zhodli, že bolo v poriadku.
K tomu ale ďalšiemu, nie je pravda, čo hovoríte, že my tu iba spravíme niečo do budúcnosti a nebude to nikoho poškodzovať. Ono to poškodí štát. Poškodí to štát, lebo ŠOI-ka si na to vypýta viacej peňazí, lebo niekto to bude musieť začať skúmať. Povedzte mi s tým mojím šróbikom? (Rečník zobral do rúk skrutku, ukazujúc ju podpredsedovi NR SR Čížovi.) Teda moja teória je, že vďaka tomuto, že to je v počítači, počítač vydrží kratšie. Dokazujem to tým, že kým to v počítači bolo, tak sa mi ventilátor zasekával, akonáhle som to vytiahol, už sa nezasekáva. A teraz ako mám postupovať podľa návrhu tohto zákona profylaktického? Mám teda na ŠOI-ku napísať, ja si myslím, že tento šrobik je kazítko, skúmajte to. ŠOI-ka zoberie rovnaké laptopy, zistí, že naozaj prehrievanie je ich veľkým problémom, že veľa ľudí sa sťažuje a vracia ich kvôli tomu, že sa prehrievajú, že s tým ventilátorom niečo je. A teraz začnú skúšať odtiaľ vyťahovať tie šróbiky. Keď ich odtiaľ povyťahujú 100 alebo 200, tak povedia,: "No tak to kazítko naozaj je, lebo odkedy sme ich povyťahovali z tých laptopov, tak ventilátory fungujú." Koľko peňazí toto bude stáť, ten proces, až po ten list, keď mi napíšu, že kazítko to je alebo nie. A kto to zaplatí? To sa pýtam. A nie to, že či tu ideme niečo dávať dopredu, alebo nie. Robíme hlúposť.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Čo sa vám ja snažím povedať, pán kolega Martvoň aj pán kolega Brixi, je, že ste na to proste išli zo zlej strany. Vy sa zaštiťujete legislatívou v zahraničí, ktorá ale robí niečo úplne iné, než ste navrhli vy. Vytvárate logické väzby v historických súvislostiach, ktoré som vám dnes dokázal, že neexistujú. To znamená, vy ste na dvoch veciach logicky vystavali to, že chcete zaťažiť štát novou byrokraciou, a z môjho príspevku musí byť každému rozumnému človeku jasné, že ani jedna z tých dvoch vecí neplatí.
Francúzsky model, ako ste ho popísali, neexistuje. Neprešiel ani parlamentom, ani senátom. A to, že sa v teórii ekonomickej popisuje plánované zastaranie, je pravda a je legitímna akademická diskusia o tom, či je to udržateľné, či je to ekonomické, či je to ekonomické, môžme dlhé traktáty písať a čítať o tom, že či môžeme kľudne hovoriť o tom, že či sa takéto niečo dá dlhodobo udržať. Ale nemôžme robiť skratkovité, jednoduché, ľahké a populistické riešenia s prinášaním takýchto štvorriadkových nezmyslov.
A už sa teším na pána Číža, že s čím príde ten.