Ďakujem. Páni, chceli ste konštruktívne, tak poďme konštruktívne. Ten procedurálny návrh, aby to bolo stiahnuté, už podal., predpokladám, že kolega Viskupič ho dal. Ja dávam procedurálny návrh teda, ak neprejde tento návrh, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľom s tým, že treba zodpovedať niekoľko základných otázok.
Prvá otázka je: Potrebujeme vôbec novú zákonnú úpravu? To znamená, či európske normy na ochranu spotrebiteľa, súčasne platné normy na ochranu spotrebiteľa, podmienky na vracanie výrobkov, podmienky na reklamácie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli všetky dokázateľne existujúce prípady. Dokázateľne existujúce prípady, to je prvá otázka.
Druhá otázka: Ako je to s tým Francúzskom. Máme tu Parlamentný inštitút, dajte požiadavku, tú zákonnú normu budete mať preloženú do týždňa. To nie je žiadny problém. Parlamentný inštitút sa môže spojiť s francúzskou stranou, už sa to stalo niekoľkokrát, tá komunikácia je pomerne živá, vyžiadajme si dôvodové správy, výcuc z diskusie, námietky ministerstva hospodárstva Francúzska a dôvody, prečo niektoré časti boli prijaté, niektoré nie. Príďte s niečím relevantnejším, ako je Le Monde, článoček. Vy tvrdíte jedno, ja tvrdím druhé. Rád sa s vami stavím, aký je reálny stav veci. Ja nemusím vedieť po francúzsky na to, aby som vedel, ako to vo Francúzsku vyzerá, to sa snáď zhodneme, že? Takže to je druhá vec.
Tretia vec: reálny dopad navrhovanej novely. Nielenže budeme rozprávať o tom, že či je preventívna, nepreventívna. Reálny dopad. To znamená, komunikácia s ministerstvom hospodárstva, komunikácia s ministerstvom financií, koľko ľudí kde na ŠOI-ke bude robiť čo, koľko to bude stáť, koľko to zaberie času, ako bude vyzerať technicky vybavenie takejto sťažnosti, ako bude technicky vyzerať posúdenie toho domnelého kazítka. Toto sú otázky, ktoré musíte zodpovedať pred tým, než sem prídete s prepracovaným návrhom, páni kolegovia. A nie že v druhom čítaní. Toto sú veci, ktoré by poctivý zákonodarca spravil, pán Martvoň. (Reakcia poslanca.) Áno, tie sú presne takto robené, tie sú presne takto robené. Presne takto robené. A boli urobené ešte lepšie, keď sme boli zástupcovia vládnej strany. Vy máte k dispozícii aparát celej vlády a vy tu s hanbou, s hanbou prídete s takouto blbosťou! No!
A nedivte sa potom, pán Martvoň, že ľudia spochybňujú vašu schopnosť vôbec podávať niečo z tohto ďalej na tých študentov, ktorými sa tu oháňate. (Reakcia poslanca.) Hm, nedivte sa tomu, no, nedivte sa tomu, keď dokážete v pripravenej reči, ktorou predkladáte zákon, spraviť toľko logických chýb, ako ste spravili.
Ja sa môžem za čokoľvek, čo som tu kedykoľvek povedal, postaviť. Kedykoľvek. Vy dokázateľne nepoznáte stav veci a robíte logické chyby. Prehrajte si svoj včerajší príhovor. Vy ste rozprávali o kazítkach v momente v roku 1924, tuším, pri tej kartelovej dohode, ktoré s tým nemá nič spoločné. Tak už si aspoň priznajte, že ste spravili chybu. A keď toto nedokážete, tak dokazujete iba jedinú jednu vec, že vám vôbec nejde o dobrú vec, že vám vôbec nejde o to, aby sa niečo zmenilo. Vám ide iba o to, aby ste si tu naháňali proste pre seba svoje vlastné bodíky. To, že tu idete s osobnými útokmi na polovicu parlamentu, to už sme si zvykli, že si ťukajú na čelo vaši vlastní kolegovia, keď vás vidia vo dverách, na to sme si zvykli. Ale že máme zaťažiť štátnu inštitúciu povinnosťami, zobrať im peniaze, zobrať im čas a zobrať im energiu, tak to už je nový level. A keď už to chcete spraviť, tak to spravte tak, že sa môžme oprieť o fakty, a nie o pol hodinu, ktorú ste strávili s vašimi asistentmi na Googli, sakra!
Nemôžte sem prísť ako zástupca novej generácie politikov, ako nová vlna SMER-u s tým, že ste si trištvrte hodinu pogúglili niečo na konšpiračných weboch, že ste si spravili fotky. Viete, ako vznikla celá agenda kazítok, ktoré sa predtým volali tuším kurnítka alebo tak nejak? Ako recesia. Recesia, ktorá začala na stránke Necyklopédie, kde pár ľudí prišlo a povedali, toto sa mi pokazilo, rozmontoval som to, dal som to dokopy, funguje to, ale, aha, ostali mi dva šroubíky. Tak vznikla celá táto agenda kazítok. A vy to dáte do zákona!
Samozrejme, že plánované zastarávanie je téma. Ale nie je v tom zmysle, čo z toho vy robíte, že niekto vkladá úmyselne do výrobkov softvérové alebo hardvérové súčasti, ktoré ich kazia. Plánové zastarávanie je teória efektívneho narábania s materiálmi a technológiami podľa toho, koľko výrobca predpokladá, že užívateľ tú vec bude užívať. A na jednej strane sú relevantné argumenty, ktoré hovoria o tom, že je to neudržateľné, ktoré hovoria o tom, že ten ekonomický model sa nedá dlhodobo ustáť. Na druhej strane sú ale argumenty, ktoré hovoria, že práve toto je udržateľné. Pretože ak by sme mali naozaj veci, ktoré reálne používame dvakrát, vyrábať také, žeby, teda veci, ktoré reálne používame dva roky, vyrábať tak, aby vydržali desať, tak ich aj tak ľudia budú vyhadzovať a tie materiály, ktoré tam budú investované, drahšie súčiastky, ktoré tam budú robené, durabilnejšie, teda proste také, ktoré vydržia dlhšie, tam budú zbytočné. O tomto sa rozprávajme a nerobme z toho naozaj už ako šou. Ale to ste vy začali tými štyrmi riadkami, ktoré ste bez hanby sem doniesli.
To, že na úrovni Európskej únie, to, že na úrovni francúzskeho parlamentu reálne na tom sedia ľudia, ktorí možno tomu rozumejú, ktorí dokážu posúdiť váhu toho, kde končí záujem normálny trhový, to znamená vyrobiť vec, ktorá sa dá za normálnu cenu normálne predať, a kde začína nejaká špekulácia, to je legitímna diskusia. Oddeľovanie, oddeľovanie... Napríklad štandardy pre USB porty, štandardy pre zásuvky, štandardy pre nabíjačky do počítačov, áno, to je legitímna diskusia. Prečo tri generácie toho istého počítača majú každý iný port na nabíjanie, to je legitímna diskusia. Ale to tu vy nemáte. Na to nemáte. Na to nemáte! Ale hľadať škriatkov, pomaly pôjdeme ešte do novín hľadať novinových škriatkov, čo kradnú písmenká, tak na to by vás bolo. Už naozaj si robíte prdel z tohto parlamentu celý jeden deň?!
Môj návrh je jediný. Ak neprejde návrh na to, aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto bodu, dávam návrh, aby bol vrátený na prepracovanie, aby chlapci, ktorí si tu z nás robia pol dňa prdel, sa mohli posadiť s niekým, kto im o tom povie, o čom to naozaj je, aby sa o tom mohli porozprávať a aby sem prišli s niečím, o čom sa dá hlasovať.
