Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán kolega Beblavý, je to presne tak, ako ste povedali tým posledným slovom. Je to hanebné. Ja neviem, či je to podvod, lebo pri podvode človek jedno chce a druhé predstiera. Toto je možno len neochota, toto je možno len strach. Veď koniec koncov bol to samotný predseda parlamentu pán Pellegrini, koho súčasné znenie ochránilo pred problémami a ktorý by mohol byť v problémoch v momente, keď by to išlo na Ústavný súd, pán predseda, sú to vaši kolegovia, kde nebolo ani začaté konanie a kde by Ústavný súd podľa doterajšej praxe mohol rozhodnúť o tom, že budú vyvodené dôsledky. Ale politické krytie na úrovni výboru zjavne všetkým zúčastneným aj predkladateľom tohto zákona vyhovuje.Ešte raz to zopakujem. V tejto podobe, ako je to tu podané, bez povinného majetkového priznania ako doložky alebo prílohy k tomuto zákonu. bez jasného rozlíšenia, aký je to majetok, koľko stál, aký je jeho vek, pri autách aký je jeho typ, je to absolútne bezzubý zdrap papiera. A aj Mečiar, aj Slota by ho predložili, obhájili a zahlasovali zaň v tomto pléne, lebo by sa im nič nemohlo stať. Celé Trenčianske Teplice vedia, komu čo patrí. Všetci vieme, na čom pán Slota jazdil, kde býval, aký majetok používal. Podľa toho zákona, ktorý ste doniesli do tejto sály, by sa ani jednému z nich, aj keby tu boli, nemohlo nič stať. Namiesto toho, aby sme sa, pán predseda, pozreli na to, ako pribúdajú majetky, len zbytočne zavádzame tie isté kolónky, z ktorých rovnako nebude vôbec nič jasné, ako pribúda majetok jednotlivým verejným funkcionárom.

Ďakujem veľmi pekne. No je možné, že v strane SMER proste platí iný kalendár a iné pravidlá. A všetko, čo ste, pán kolega, povedali, je čistá pravda. Je tu predstieranie záujmu, je tu predstieranie toho, že by naozaj bola snaha o vylepšenie súčasného stavu. Boli tu ťahaní za nos opoziční poslanci, bola tu ťahaná za nos verejnosť, boli tu ťahané za nos médiá. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, pán predseda, toto je aj vaším zlyhaním, aj zlyhaním vašich ľudí, ktorí tu dole sedia. Mali sme tu zhodu naprieč celým politickým spektrom ešte predtým, než ste prišli do funkcie vy. A pritom jediné, čo bolo treba urobiť, je dotiahnuť túto zhodu do konca. Namiesto toho prišli stretávania a predstieranie pripomienkového konania a nakoniec prišiel na stôl úplne vykastrovaný návrh, ktorý by kľudne podali aj Mečiar, aj Slota a ešte by za to zahlasovali, lebo pri všetkom, čo majú nachabrané, by vôbec nebolo, nehrozilo, že by sa im za to niečo stalo. Tento zákon by Mečiar a Slota predložili, obhájili zahlasovali by zaň. Tak je bezduchý, tak je bezbranný, tak je bezzubý.

196.
Jozef, my ako verejní činitelia proste máme nejakú zodpovednosť. To znamená, že keď narábame s nejakými informáciami, tak by sme mali narábať s takými, ktoré sa dajú hodnoverne podložiť. Mnoho z vecí, o ktorých si ty tu dnes rozprával, sú jednoducho bludy. A boli niekoľkokrát vyvrátené. Ja naozaj nestíham krútiť hlavou, keď sa niekto začne vyhrážať tým, že skončíme ako Nórsko alebo skončíme ako Švédsko, alebo ako Fínsko, alebo ako Anglicko. No, bodaj by sme v životnej úrovni, v nakladaní s mnohými vecami dopadli tak ako tieto krajiny. Boli by sme na tom oveľa lepšie, ako sme dnes.
Tie veci, samozrejme, že občas sa stane chyba pri uplatňovaní nejakého pravidla. To ale neznamená, že to pravidlo ako také je zlé. Stane sa aj to, že je niekto obvinený nie na základe skutočností a relevantných skutočností. Na to sú tam orgány, ktoré to majú šetriť. Ale ak napríklad hovoríš o tom, že dáš nejakému decku poza uši a za to ti chcú zobrať dieťa z rodiny, no tak musíš jednoducho, tak ako my tu od utečencov dajme tomu ideme vyžadovať, že musia akceptovať našu kultúru, tak súčasťou kultúry v škandinávskych krajinách napríklad je, že deti sa nebijú. Že deti sa jednoducho nebijú. A keď niekto chce sa presťahovať do takejto krajiny, tak to musí akceptovať. Lebo však tu rozprávame už týždne a mesiace o tom, že keď sa presťahuješ do inej krajiny, tak máš akceptovať kultúrne normy tej krajiny, do ktorej prídeš. To, že u nás biť deti je ešte stále súčasťou normálneho správania, neznamená, že to tak musí byť všade a že to musia patričné krajiny aj akceptovať.
Takže naozaj prvá vec, poprosím, keď už prídeš s takýmto niečím, skús to podložiť nejakou relevantnou štatistikou alebo relevantnými údajmi a pri tých kultúrnych cleshoch skúsme byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

158.
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ako poverený zástupca z overovateľov mám tú česť predniesť výsledky tajnej voľby.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľby predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 124 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 121 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Tatianu Janečkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68 poslancov, zdržalo sa 53;
za Miloša Kollára nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70, zdržalo sa 51;
za Mojmíra Mamojku nehlasoval nikto, proti hlasovalo 65, zdržalo sa 56;
za Ivanu Remšíkovú nehlasoval nikto, proti hlasovalo 70 poslancov, zdržalo sa 51;
za Petra Repáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa 52;
za Jozefa Šimka hlasovalo 15 poslancov, zdržalo sa 59, prepáčte proti hlasovalo 59 a zdržalo sa 47;
za Karola Nagya, hlasovalo 12, proti nemu hlasovalo 64 poslancov, zdržalo sa 45;
za Bystríka Žáka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 68, zdržalo sa 53;
za Andreja Pitoňáka hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 65, zdržalo sa hlasovania 51;
za Evu Kovačechovú hlasovalo 10 poslancov, proti 62, zdržalo sa 49;
za Eduarda Barányiho hlasovalo za 79 poslancov, proti 19, zdržalo sa hlasovania 23;
za Vladimíra Hiadlovského nehlasoval nikto, proti hlasovalo 69, zdržalo sa hlasovania 52 poslancov;
za Jozefa Szaba nehlasoval nikto, proti hlasovalo 67, zdržalo sa 54 poslancov a
za Juraja Kolaroviča nehlasoval tiež nikto, proti hlasovalo 68 poslancov a zdržalo sa hlasovania 53 poslancov.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľbu a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Barányi a oznámením, oznámiť výsledok som bol poverený ja.
Toľko, všetko k tajnej voľbe.
Pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem.

66.
Eugen, ďakujem veľmi pekne za podporu.
Ono všeobecne myslím, že choroba častokrát nášho legislatívneho procesu je, že nemáme dáta, ktoré by nám vysvetlili, na základe čoho je potrebná zmena. Lebo častokrát sem prídu jednoducho návrhy, že sa ide niečo niekam namontovať, niečo sa ide merať, niečo sa ide odovzdávať, majú si vypisovať tlačivá, majú sa odovzdávať údaje, majú sa prepájať databázy, ale častokrát chýba nejaká základná informácia, nejaké základné dáta, že na základe čoho sme prišli na to, že to vôbec potrebujeme. A potom je úplne oprávnené sa domnievať, že je potrebné spraviť niekde nejaký kšeft. Že je potrebné jednoducho niekde predať nejakých pár čipov, nejakých pár čidiel, že je treba skomplikovať autoškolám život a že tá potreba viacej vychádza z toho, aby sa vykazovala činnosť a vykazovali minuté peniaze, než by vychádzala z reálnej potreby praxe.
A k pánovi Martvoňovi. Pán Martvoň, my všetci dobre vieme z médií, počty vašich priznaných partneriek, takže vieme aj, ako to vyzerá s vašou orientáciou. Ale predsa len, ten Alojz môže byť bodom zlomu aj vo vašom živote. Pekný deň.

60.
Ďakujem veľmi pekne. Alojz, nie všetko musí byť obsesia, niečo môže byť úplne obyčajná láska. To tak proste zober. Niektorí chlapci, keď sa zamilujú v škole, tak ťahajú dievčatá za vrkoče. No a ty si príťažlivý mladý muž. Takže toľko k tomu.
Do rozpravy som sa prihlásil kvôli tomu, že sa tu stretli v tomto návrhu dve veci, ktorým sa ja v zásade snažím venovať, a to je školstvo a ochrana osobných slobôd, lebo aj autoškola je škola. A keď niekde vidím satelitné sledovanie pohybu, tak zakaždým mi vyskočia zimomriavky a sám seba sa pýtam, že prečo je potrebné niekoho satelitom sledovať, že čo robí.
A tu som sa dočítal v tomto návrhu, že kvôli zvýšeniu kvality poskytovania služieb autoškôl bude potrebné, aby každý jeden žiak autoškoly mal kartičku, ktorou sa prihlási, keď vstúpi do učebne, a ktorou sa bude odhlasovať, keď z nej vystúpi. Bude mať kartičku aj on, aj inštruktor, keď budú nasadať do vozidla na jazdy, satelitne budeme sledovať cez povinný geret, ktorý bude v tom aute, že kade tá jazda prebieha, potom sa odhlásia. A vlastne v tom systéme zväzarmovskom, ktorý tu máme zachovaný ešte stále úplne nezmyselne, kde všetci musia všetko robiť rovnako, sa budeme zameriavať na kontrolu procesu namiesto toho, aby sme sa konečne začali zameriavať na kontrolu výsledkov.
Spýtajme sa, páni kolegovia, pani kolegyne, čo je vlastne dôležité pri autoškole. No dôležité pri autoškole je, aby človek, ktorý z nej vyjde, vedel šoférovať a ovládal predpisy. Nie je dôležité, koľko hodín presedel v učebni a špáral si tam v nose a vôbec nepočúval. Je úplne jedno, či tam má zapichnutú kartičku, v tej mašine, keď on vnútri sedí celý čas na Facebooku, na telefóne a vôbec nepočúva, čo mu kto rozpráva, je úplne jedno, či tam tú kartičku má zapichnutú alebo nie. Áno, pri jazdách vieme aspoň spočítať hodiny, ktoré má najazdené, takisto na tom trenažéri, ale ešte raz, keď sa pozrieme do iných krajín, v mnohých autoškolách funguje ako do-bro-voľný. Dobrovoľný príspevok k tomu, aby človek vedel šoférovať.
V Spojených štátoch prídete s vlastným autom, inštruktor vám doňho nasadne, prejdete trikrát okolo mesta, spravíte testy, máte vodičák. Do autoškoly chodíte iba kvôli tomu, ak ešte neviete šoférovať, aby ste sa to naučili. Ale keď sa to naučíte niekde okolo farmy s otcom, ktorý pri vás sedí, to nikoho nezaujíma. Samozrejme, oni majú viacej miesta a viacej ciest a viacej parkovísk, ale princíp je ten istý.
Potrebné je kontrolovať výstup, nie proces. A my sme doteraz mali už ten proces zošnurovaný ešte podľa toho zväzarmackého, podľa tej zväzarmackej mustry. A nie aby sme od toho odchádzali ďalej, nie, my to ideme ešte viacej kontrolovať, ešte prísnejšie kontrolovať.
Pán minister mi povedal, že rodičia teda vyžadujú, aby bola nejaká kontrola, že či tie decká majú odjazdené a odsedené. Ak tomu dobre rozumiem (rečník sa obracia na predkladateľa). Aj tak, potom nech autoškola pre rodičov ponúkne nadštandardnú službu: vaše deti, 17-ročné, ktorým nedôverujete, či si to odsedia a odšoférujú, tak dáme vám aplikáciu do telefónu, my si tu dáme Weiß, alebo nejaké čidlo džípieskové, ktoré stojí pár korún, na každé naše autoškolácke auto, a môžete si sledovať v telefóne, kade vaše decko jazdí. Ale prečo im to dávať zo zákona? Ja tomu nerozumiem.
Ak chceme mať naozaj dobrých šoférov na cestách, sprísnime skúšky. Nech nejazdia hodinu, nech jazdia pol dňa, nech nerobia jeden test, nech robia tri. Ale uvoľníme proces, ako sa k tým vedomostiam dostanú. Veď predsa nie je dôležité, či má človek odsedené 20 alebo 40 hodín v tej učebni. Aj tak tam nemusí dávať pozor. Nie je dôležité, koľko má odjazdené v tom autoškoláckom aute, samozrejme, že je to jeden z parametrov, ale ak sami dobre vieme, že sú ľudia, ktorí sú prirodzené talenty a po troch hodinách jazdy jak Fittipaldi, a sú ľudia, ktorí doteraz nevedia poriadne šoférovať, a to jazdia na aute posledných desať rokov svojho života. Takže tiež individuálna miera toho, čo človek potrebuje si odjazdiť. Sú ľudia, ktorých otcovia brávajú v podstate na kolená na parkoviskách, odkedy sa naučili chodiť, sú ľudia, ktorí prvýkrát sedia v aute v autoškole. Všetko sú individuálne prípady. A ja nehovorím, že nemáme mať nejaké základne pemzum, ktoré má mať každý absolvované, a tak ako to máme dnes nastavené, je to dostatočne prísne na to, aby to zabezpečilo, že kto ide ku skúškam, tak by mal mať tú základnú autoškolskú učebnú výbavu za sebou.
Čo je ale dôležité, nepoďme to, preboha, sprísňovať, nepoďme zavádzať zbytočne drahé čidlá do každého auta, na každú učebňu, ktorý iba predraží znovu ten vodičák. To znamená, že sociálna vláda chudobným ľuďom spraví vodičáky ešte drahšie. A výsledok bude aký? Máme tu nejaké veľké množstvo ľudí, ktorí nám vychádzajú z autoškôl s nedostatočnými vedomosťami? Máme k tomu nejakú štatistiku, pán minister? Máme tu ľudí, ktorí vyjdú z autoškoly a do dvoch týždňov, do troch týždňov, do polroka majú zvýšenú nehodovosť ako ostatok populácie? Ak máte takú štatistiku, tak by som ju rád videl. Ale ak ju nemáme, tak ide o zbytočnú buzeráciu občanov, úplne zbytočnú. Alebo ide o nahrávanie zase nejakému kamarátovi, ktorý tam jednoducho tie čidlá do tých aut bude dodávať a predávať. Iné vysvetlenie nemám.
Celý čl. 7 tohto zákona sa venuje zákonu o autoškolách a v ňom to máme, body 16 až 18 a 52., 59. bod, ktoré sa venujú satelitnému monitoringu. Som presvedčený o tom, že neexistuje racionálne zdôvodnenie pre tento krok. Vidím na tvárach kolegov zo SMER-u, že o tom ani nevedeli. Tak dúfam, že potom prídu za ministrom vzadu pri káve a povedia mu: prosím ťa, akože už, toto hádam nie?! A že ak v druhom čítaní podám pozmeňujúci návrh, ktorým dám vyradiť tieto body, možnože aj celý článok, tak ho kolegovia zo SMER-u podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

10.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani kolegyňa. Máte pravdu v tom, že naozaj tá rozvojová pomoc v laickej verejnosti, ak ju vôbec niekto vníma, tak to vníma ako takéto charitatívne drobné na konci rozpočtu, že máme nejaké povinnosti, ku ktorým sme sa zrejme zaviazali nejakými medzinárodnými úmluvami, v zásade by sme radšej tie peniaze nedávali, ale keď už musíme, tak na konci čo najmenšiu časť uškrabeme každý rok na konci toho rozpočtu, a to tam rozdelíme, aby proste nám nikto nejak moc nedával kapky potom na medzinárodnom fóre, že si neplníme svoje záväzky. A v tej iste dobe ale rozprávame o tom, že v treťom svete treba riešiť príčiny problémov, ktoré nám potom spôsobujú práve také situácie, aké zažívame v rámci utečeneckej krízy.
Ja viem, že rozvojovou pomocou sa nedá vyriešiť príčina vzniku situácie dnešných utečencov. Ale ak by bola rozvojová pomoc cielená a braná vážne možno posledných 10 alebo 15 rokov všetkými krajinami, ktoré sa na nej zúčastňujú, možno niektorí utečenci vôbec nemuseli odísť z domu. A možno v tomto smere by sme mali začať komunikovať, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do dlhodobého riešenia problematických situácií v treťom svete, môžu reálne zabraňovať tomu, aby sa ľudia vydávali zo svojich domovov do Európy, aby končili v utečeneckých táboroch. Možno niektoré z týchto peňazí by aj v tých táboroch mohli pomáhať a jednoducho, že tá rozvojová pomoc nie je iba nejaká charita, ktorú hodíme niekde do klobúka, ale že to môžu byť programovo a účelovo vynakladané peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam na úrovni utečencov.
Ďakujem.

Pán kolega, nerád to hovorím, ale tak ako klamal premiér Fico, tak ako klamal minister Kaliňák, tak ste klamali aj vy. Počas roka 2015 od januára do septembra prišlo do Európy stredomorskou trasou približne 370-tisíc utečencov, podľa dostupných údajov najväčšie skupiny tvorili Sýrčania, 51 %, Afganistan, 12, Eritrea, 8, z nich 72 % tvorili muži, 13 ženy a 15 deti už v tom čase. Navyše, keďže pán Kaliňák hovoril o tom, že išlo o balkánsku trasu, hlavne pri Macedónsku približne 3-tisíc ľudí denne prechádza Macedónskou republikou, jedna tretina z nich sú ženy a deti v porovnaní s 10 % v júni 2015, približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát ministerstva vnútra Macedónskej republiky prichádza približne 80 % zo Sýrie, 5 z Afganistanu a 5 z Iraku, takže tá opakovaná lož, ktorú povedal aj premiér, aj minister vnútra a povedali ste aj vy, jednoducho nie je pravdou a ani jeden z vás nedokázal dať relevantný zdroj tej informácie, ale naďalej budete opakovať jednoducho to, priblblú mantru o 90 alebo 95 % mužov medzi migrantmi alebo 90 % špekulantov a ekonomických migrantov.
Začnite, prosím vás, keď ste takí odborníci, používať dáta, hovorte o číslach, ktoré sú z relevantných zdrojov, a nie že budete strašiť jednoducho ľudí na Slovensku vymyslenými hausnumerami, a keď vám niekto povie konečne relevantný zdroj, čo je napr. štatistika vysokého komisára OSN pre prisťahovalcov alebo pre utečencov, tak poviete, že na také hlúposti nemáte čas. Už ste klamali traja, tak s tým, prosím vás, naozaj prestaňte alebo povedzte nejaký relevantný zdroj.
Vďaka.

Pán kolega, možno by bolo treba si pozrieť tie príbehy, že ako to vlastne s tými mužmi, ktorí čakajú, že ženy s deťmi prídu za nimi, je. Ono to nie je tak, že oni ich nechávajú priamo v Sýrii, tam, kde im padajú tie bomby na hlavu. To je tak, že celá rodina uniká z toho vojnového konfliktu a prídu do toho prvého bezpečného miesta a od ktorého teda podľa našich vládnych predstaviteľov sa z nich teda stávajú ekonomickí migranti a špekulanti a ďalej sa pohybuje ďalej len ten muž a to kvôli tomu, že je najsilnejší a je uňho najvyšší predpoklad, že zvládne tú pešiu a tú namáhavú cestu do Európy. A v momente, keď požiada o azyl, ideálne teda v prvej krajine, kde môže, tak potom na základe zlučovania za ním rodina môže prísť bezpečným spôsobom. Tam nejde o to, že by nechávali svoje rodiny na frontovej línii a oni sami utekali do bezpečia. Tam ide o to, že práveže tí muži sú najschopnejší prežiť tú cestu a potom, keď už sa dostanú do azylového konania v Európe, tak ťahajú teda rodiny za sebou, aby nemuseli ony absolvovať celý ten peší pochod, ako ho máme možnosť vnímať. Že keď už ho niekto bude biť na macedónskej hranici, tak bude biť toho chlapa, že keď niekto bude mrznúť medzi Chorvátskom a Maďarskom, tak to bude ten chlap, a že keď niekto dôjde tam, kde potrebuje, a požiada o ten azyl, tak to bude ten chlap, ktorý má na to naozaj najväčší predpoklad to prežiť a v zdraví sa dostať na druhú stranu. Takže možno najprv sa treba zorientovať v tom, že ako tie príbehy vyzerajú a potom si klásť tieto otázky.
Ďakujem.

Ďakujem.
Veľmi rýchlo na začiatok k faktom, pán minister. V tej relácii ste nehovorili totiž o neatraktivite Slovenska pre ilegálnych migrantov, vy ste povedali, robíme všetko preto, aby sme pre nich, migrantov, boli neatraktívni. Bez ohľadu na to, či sú utečenci, či reálne utekajú pred vojnou. Jednoducho robíte všetko preto, aby Slovensko bolo neatraktívnym prostredím aj pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou. (Reakcia ministra.) Nie, to ste nepovedali. Vy ste povedali o migrantoch všeobecne. To je prvá vec.
Druhá vec. Pri tom UNHCR nehovoríte presne, čo tie čísla hovoria. Ja vám odcitujem tú správu. Viac ako 85 % z ľudí, ktorí prichádzajú do Grécka, sú z krajín, ktoré zažívajú vojnu alebo konflikt. Principiálne Sýria, Afganistan, Irak a Somálsko. To znamená, že tam sa všeobecne hovorí o podmienkach, ktoré vytvárajú predpoklad, že tí ľudia budú môcť dostať azyl. 85 percent.
A keď sa potom dostaneme na druhú stranu toho vášho príhovoru, a teda že čo sme ponúkli, tak čo sa reálne stalo? Lebo ak vy hovoríte, že dokážeme spraviť sto na konci, sto dokážeme integrovať, sto sýrskych kresťanov dokážeme integrovať, tak vy predpokladáte, že teda iba sto zoberieme, lebo my si preveríme tie podmienky na začiatku a budeme vedieť, že to sú tí presne, ktorí dostanú azyl a začneme s ich integráciou? Alebo zoberiete nejaký balík, prejdete azylovým procesom a z nich ostane stovka? To znamená, že zo stovky stovku budeme integrovať. (Reakcia ministra.) Okej. Takže to je ten jeden príspevok.
Ten druhý, keď hovoríte Gabčíkovo, je príspevkom, to bolo štyri alebo päť alebo šesť týždňov dozadu. Koľko ľudí už teda v tom Gabčíkove máme? Lebo tam máme v podstate dohodu s Rakúšanmi o tolerovanom pobyte, ak si to dobre pamätám, kde by sme im mali pomáhať s tým azylovým procesom. Koľkými reálnymi prípadmi sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)