Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.12.2014 o 13:12 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.12.2014 14:51 - 15:03 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, chcem povedať, že teplo nie je taký tovar, ktorý si môže občan kúpiť podľa ľubovôle dnes v jednom obchode a zajtra v druhom. Teplo je špecifické aj v rámci iných energií. A výroba a dodávka tepla dokonca nemôže byť obchodovateľná ani medzi krajinami, ani medzi jednotlivými sieťami vnútri krajiny, ani medzi jednotlivými sieťami v meste. Alebo v tom meste to môže byť len veľmi ťažko. Ale fyzika tému dynamiky len veľmi ťažko pustí.
Kým v prípade krachu niektorého dodávateľa elektriny alebo plynu zákon o energetike jasne definuje dodávateľa poslednej inštancie, ktorý začne okamžite dodávať elektrinu či plyn, pri teple to nie je možné. Aj preto má tepelná energetika samostatný zákon.
Zákonodarca pri stanovení pravidiel v tepelnej energetike v roku 2004 a v následných novelách prihliadal na všetkých, opakujem, všetkých účastníkov trhu s teplom, na individuálne zdroje tepla, ale aj na tých, ktorí sú zásobovaní teplom z centrálneho zásobovania teplom. Zákon o tepelnej energetike nie je o tom, že štát určuje, kto a kde bude nakupovať teplo, ale je o tom, aby nastavil legislatívne pravidlá tak, aby dostupnosť tepla bola pre každého obyvateľa primerane zabezpečená. A toto je základným účelom zákona.
Výroba a dodávka tepla má sledovať aj osobitné ciele štátu v oblasti ekológie, bezpečnosti dodávok aj cenovej dostupnosti. Stabilná, bezpečná a ekologická výroba tepla a jeho dodávka až do bytu je oveľa zložitejší problém, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Slovensko má historicky dobre vybudované systémy centrálneho zásobovania teplom. Tieto systémy totiž umožňujú efektívnu z ekologického, ale aj z urbanistického hľadiska citlivú výrobu tepla v mestách a v obciach.
Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. bol niekoľkokrát novelizovaný a navrhovaná poslanecká novela reaguje na novelu, ktorá je účinná od 1. 5. 2014. Táto novela okrem iného ukladá povinnosť obciam, ktoré sú obstarávateľom a schvaľovateľom územnoplánovacej dokumentácie, aktualizovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky raz za päťročné obdobie a schválené časti koncepcie doplniť do územnoplánovacej dokumentácie. Táto koncepcia slúži obci ako podklad pre posudzovanie investičných zámerov v oblasti tepelnej energetiky. Teda aj obec má veľký vplyv a zodpovednosť za to, akým spôsobom budú jej obyvatelia zásobovaní teplom a teplou vodou a aké ovzdušie bude v meste alebo v obci.
Ďalej, novela z toho 1. mája v § 12 upravila tento paragraf v tom zmysle, že podmienky na vydanie alebo zamietnutie osvedčenia o výstavbe tepelných zariadení nad 10 megawattov, ktoré vykonáva ministerstvo hospodárstva, použije aj obec pri vydávaní záväzného stanoviska obce pre zariadenia od 100 kilowattov.
Súčasne dodávateľ tepla, ak sa povoľuje výstavba tepelných zariadení alebo jej častí na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, má postavenie účastníka stavebného konania a je súčasne aj dotknutým orgánom, ktorý vydáva záväzné stanovisko. Navrhovatelia uvádzajú, že postavenie dodávateľa tepla a jeho stanovisko môže viesť v praxi k situáciám, keď je výstavba akejkoľvek novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska súčasného dodávateľa. Hovoria, že má právo veta. Ale k tomu sa ešte dostanem. Tak to naozaj nie je. Ak by toto mala byť pravda, potom je úplne zbytočné spracovávať koncepciu obce, úplne zbytočný je územný plán obce aj stanovisko obce k zámeru výstavby tepelných zariadení na jej území, lebo aj obec je účastníkom konania a aj obec vydáva záväzné stanovisko. Úplne zbytočné je potom aj konanie ministerstva hospodárstva vo veci vydávania osvedčenia na výstavbu tepelných zariadení, lebo jedno stanovisko dodávateľa tepla by všetko prebilo.
Táto navrhovaná novela je nepochopenie zákona, nepochopenie systému vecnej regulácie tepelnej energetiky zo strany štátu a obce s cieľom, aby dostupnosť tepla bola pre každého obyvateľa primerane zabezpečená. Skutočnosť je taká, že v stavebných konaniach platí, zákon má prednosť verejného záujmu pred záujmom stavebníkov. Aj v týchto konaniach je potrebné posúdiť a vyhodnotiť vecnú opodstatnenosť povoľovanej stavby, napríklad aj z hľadiska ekonomických dopadov na zostávajúcich odberateľov a konečných spotrebiteľov, teda občanov, ktorí zostávajú na existujúcom centrálnom zdroji.
Takisto je potrebné poznať aj ekologický dopad výstavby tepelných zariadení. Dodávateľ tepla ako dotknutý nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z hľadiska subjektívnych záujmov, ale výlučne z hľadiska záujmov chránených osobitným predpisom. Tak ako to hovorí stavebný zákon, v tomto prípade je ten osobitný predpis zákon o tepelnej energetike. Každé odpojenie od existujúceho zdroja znamená negatívny ekonomický dopad na občanov zostávajúcich na tomto zdroji a každé takéto odpojenie znamená nový komín na sídlisku. Podľa skúseností Protimonopolného úradu Slovenskej republiky tých, ktorí sa chcú odpojiť od centrálneho zdroja, nezaujímajú následky na tých, ktorí na ňom zostávajú. Takto zástancovia individuálnych zdrojov to vôbec nevnímajú ako problém. Cenovo a sociálny ekonomický dopad na tých, ktorí zostanú na centrálnom zdroji tepla, ich netrápi. A, bohužiaľ, často ich netrápi ani vplyv na životné prostredie. Ale nás a štát a mesto by to malo trápiť. Nás to musí trápiť, ak nie, tak potom netreba žiadnu novelu o teple ani netreba zákon, treba ho zrušiť, nech si každý kúri, ako chce, čím chce, nech má každý činžiak svoj vlastný komín, nech si robia aj diery do fasád činžiakov ako občania na jednom košickom sídlisku, lebo každý má právo si zvoliť svoj spôsob vykurovania.
Ja si dovolím povedať, že ja chápem slobodu ináč ako predkladatelia. Sloboda jedného sa končí tam, kde ohrozuje druhého. Ani v bytovom dome napriek tomu, a to už som hovoril, že som vlastníkom bytu, si nemôžem robiť, čo chcem, som obmedzený zákonom o bytoch a nebytových priestoroch. Alebo ak napríklad vlastním pozemky, tak obyčajné všeobecné záväzné nariadenie obce, nie zákon, ale nariadenie obce mi môže územným plánom „alebo aj reálne“ znehodnotiť pozemok, aj keď som vlastníkom, tak si na ňom nemôžem postaviť, čo chcem, nedostanem stavebné povolenie.
Každé odpojenie od centralizovaného zdroja má vždy dopad na dve skupiny občanov. Preto pri tomto povoľovaní nie je postačujúce zamerať sa len na prezentované prípadné pozitíva vyplývajúce z odpovedí a pre obmedzený počet obyvateľov, ale treba sa zamerať aj na negatíva, na oveľa väčšiu skupinu občanov, na tých, čo zostávajú na centralizovanom zdroji tepla. A aj na tieto účely má stavebnému úradu slúžiť aj záväzné stanovisko dodávateľa tepla. Ak stavebný úrad nenájde zhodu v stanoviskách dotknutých, rozhodne o nich potom následne ministerstvo vecne príslušné.
V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že stanovisko dodávateľa je prakticky právo veta, dodávateľ nemá právo veta v povoľovaní výstavby tepelných zariadení. Ale ak by štát a obec pripustili anarchiu v tom odpájaní, tak to bude mať za následok neudržateľnú bezpečnú dodávku tepla v mestách, zvyšovanie znečistenia životného prostredia a postupné znehodnocovanie majetku miest a zvýšené náklady na dodávku tepla. A v konečnom dôsledku veľká časť obyvateľstva by tak mohla zostať bez tepla.
Aby sme mali predstavu, o čom hovoríme, tak dnes centralizované zdroje tepla dodávajú teplo a teplú vodu do viac ako 16-tisíc bytových domov, do skoro 70-tisíc bytov, v ktorých býva viac ako 1,8 mil. obyvateľov. Ten údaj si môžete overiť z energetickej politiky Slovenskej republiky.
Štát, ktorým má v rukách legislatívu, má povinnosť stanoviť pravidlá na trhu s teplom tak, aby zásobovanie obyvateľstva bolo bezpečné, spoľahlivé, cenovo prijateľné a efektívne. Štát musí mať pri stanovovaní pravidiel na trhu s teplom na zreteli aj ochranu životného prostredia, v ktorom žijú aj tí, čo sú pripojení na centralizované zdroje tepla, aj tí, ktorí nie sú pripojení na centralizované zdroje tepla, štát musí mať na zreteli diverzifikáciu palivovej základne, zvýšenie podielu tepla z lokálne dostupných obnoviteľných zdrojov, zvýšenie účinnosti pri výrobe a distribúcii tepla.
Rozumiem, tlak na prevádzkovateľov zariadení centrálneho zásobovania teplom je nevyhnutný, ale zároveň je potrebné vyhodnotiť, za akých podmienok môže existujúci miestny systém efektívne fungovať, s východiskami je nutné oboznámiť všetky zainteresované subjekty tak, aby z ich strany nedochádzalo k nesystémovým krokom, ktoré by ohrozovali obyvateľstvo.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

10.12.2014 12:46 - 12:51 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 379 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Na tomto mieste chcem využiť právo spravodajcu a zopakovať aj to, čo už tu bolo povedané, niektoré svoje poznámky.
Ten predložený návrh zákona navrhuje vypustiť toto ustanovenie § 12 ods. 10 zo zákona o tepelnej energetike: „Pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.“
V zmysle tohto ustanovenia je dodávateľ tepla účastníkom stavebného konania podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebného zákona, v znení neskorších predpisov pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území a pri rekonštrukcii alebo modernizácii, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Dôvodom na to je, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelnotechnických zariadení dodávateľa tepla.
No a podľa môjho názoru v prípade odpojenia od centrálneho zdroja tepla ide o klasický proces stavebného konania, keďže ide o zásah do technického zariadenia dodávateľa tepla, a je podľa mňa logické, že má tento dodávateľ právo vyjadriť sa k predmetu stavebného konania. Veď analógia aj v prípade úprav v byte je, potrebuje stavebník vyjadrenie suseda, ktorého sa tie úpravy môžu nejakým spôsobom dotknúť. O to dôležitejšie je to pri technických zariadeniach, na ktoré sú pripojení ďalší odberatelia. V žiadnom prípade však dodávateľ tepla nerozhoduje o odpojení. Rozhodovacie právomoci sú tu plne v kompetencii príslušného stavebného úradu.
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že dodávateľ ako dotknutý orgán nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z hľadiska svojich subjektívnych záujmov, ale len výlučne z hľadiska záujmov chránených osobitným predpisom, t. j. z hľadiska zákona o tepelnej energetike, respektíve z hľadiska verejného záujmu. No a vypustením predmetného ustanovenia by dodávateľ tepla stratil možnosť byť dotknutým orgánom alebo účastníkom konania so všetkými možnými dopadmi na zostávajúcich odberateľov, ktorí naďalej ostávajú pripojení na systém centralizovaného zásobovania tepla, a teda konečných spotrebiteľov.
Aj tak však v zmysle a v duchu spravodajskej tradície vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, aj keď ja ho teda nepodporím.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2014 10:07 - 10:09 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Štefan, pán poslanec Kuffa, ja by som chcel poďakovať tebe a aj všetkým predkladateľom za tento návrh zákona. Ja tom tento rok mal možno snáď taký najsilnejší zážitok 23. augusta v Leopoldove, kde sa konala taká pietna spomienka. Bola tam odhalená tabuľa politických väzňov komunistického režimu. Tam predtým bola svätá omša a vedľa mňa sedela jedna pani v tričku žltom, na ktorom mala napísané: „Odpustili sme, ale nezabúdame.“ A počas celej tej svätej omše jej tiekli slzy. Bolo to pre mňa naozaj veľmi silné a dojímavé. A potom, keď sa tam kládli vence, videl som tam ešte aj politických väzňov aj ich deti s týmto nápisom: „Odpustili sme, ale nezabúdame.“ Priznám sa, neviem, či by som bol taký silný, ako sú oni, či by som dokázal toto odpustiť. Na to treba naozaj asi mať pevnú vieru. Ale viem, že sú tu takíto ľudia, ktorí naozaj odpustili. Aj my sme mali zakladajúceho člena jedného v KDH Janka Bachratého. Bol to tiež politický väzeň. A jednoducho tým, že som ho mohol poznať, som si bol istý, že odpustil, nezabudol a ten chlap ani nezatrpkol. Jednoducho tak ako oni mali napísané, „odpustili sme, ale nezabúdame,“ je našou morálnou povinnosťou všetkých poslancov pamätať na týchto ľudí, lebo som presvedčený, že ich utrpenie prispelo k tomu, že tá novembrová revolúcia bola nežná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2014 18:30 - 18:31 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel povedať, že v Jaslovských Bohuniciach to nepečie, aby ste nerobili teda nejakú paniku a že preto sú bohaté. Tie peniaze sú rozdeľované trošku na základe iných princípov, ale jednoducho tá ochrana obyvateľstva je naozaj zabezpečená, existuje tzv. princíp zdôvodnenia zdroja, existuje princíp limitovania dávok jak zamestnancov, tak obyvateľstva a ešte existuje tzv. princíp optimalizácie radiačnej ochrany. Viete, tam sú tie dávky udržiavané tak v súlade s takým princípom "as low as reasonable accessible" (pozn. red.: neoverený zápis), že tie dávky sa udržiavajú tak nízko, ako je rozumné, dostupné. Ja by som bol veľmi nerád, keby v okolí elektrární vznikla nejaká panika, že teda vy sa tam máte dobre preto a máte tam peniaze, pretože to na vás pečie. Nepečie to na nich, nebojte sa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2014 17:59 - 18:01 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Hlinovi, aj cteným poslancom. Takže, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1262. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol tento návrh zákona prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2014 13:34 - 13:35 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Pán Chren, keby som bol neférový, tak vám poviem to, ako sa tu zvykne ako argumentovať, pán minister Miškov bol minister, vy ste boli štátny tajomník, prečo ste s tým neprišli vtedy, keď ste tam boli? Druhá vec je, prečo neriešite čierne alebo neoprávnené odbery elektrickej energie? Na to ste mi neodpovedali.
V žiadnom prípade tu nezastupujem ako SPP distribúciu, nestaviam sa na stranu monopolu, mne toto hovorí jednoducho zdravý rozum.
Viete sám dobre, že v prípade prvého takéhoto zistenia sa ide podľa typového diagramu, v prípade druhého a ďalšieho sa ide podľa vyhlášky. Je to naozaj moje vnútorné presvedčenie, že toto vaše riešenie nie je dobré a v prípade, že by sme toto prijali, jednoducho bolo by možno pri každom plynomere treba postaviť človeka, aby tam stál nonstop, čo je nemožné. A možnože sa to dá technicky riešiť, ale to technické riešenie je veľmi drahé, boli by to oprávnené náklady. A v konečnom dôsledku aj tie neoprávnené odbery sa rozpočítajú a zaplatia to všetci ostatní odberatelia alebo spotrebitelia.
Len ma, prosím, neobviňujte, toto je naozaj môj názor a takto som ho prezentoval.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2014 13:18 - 13:30 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, návrh zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako tu predkladatelia teda uvádzajú, tá podstatná zmena je v § 82, kde sa v odseku 4 na konci dopĺňa veta: "Medzi vzniknutou škodu a neoprávneným konaním odberateľa musí byť preukázaná príčinná súvislosť, inak nie je možné od odberateľa požadovať úhradu vzniknutej škody." Tak ako bolo povedané, navrhovaným doplnením sa zavádza subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu pri neoprávnenom odbere plynu. Predovšetkým však prevádzkovateľ distribučnej siete a nie tak, ako je to v odôvodnení alebo v dôvodovej správe písané, že dodávateľ, ale, opakujem, prevádzkovateľ distribučnej siete musí preukázať odberateľovi, že svojím konaním naozaj spôsobil škodu dodávateľovi, a teda je povinný túto škodu vrátane ušlého zisku nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa nebude možné od odberateľa požadovať úhradu tejto škody.
K predmetnému návrhu chcem uviesť nasledovné. Vcelku na prvý pohľad je možné chápať snahu o ochranu odberateľa, ale je to určite populárne, ale, bohužiaľ, myslím si, že je to populistické. Či navrhovaná zmluva je ten optimálny postup, je veľmi otázne, nakoľko navrhované riešenie posúva riešenie problému podľa môjho názoru úplne k opačnému mantinelu. Dnešné riešenie § 82 ods. 4, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraným meradlom umiestneným na verejnom prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, podľa odseku 1 písmena d) "výška spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávneného odberu množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky".
Pre výpočet škody spôsobenej potom druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3, t. j. skutočná škoda, alebo podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, je to, až sa nemýlim, vyhláška 449/2012 Z. z.
Problém je v tom, že v praxi naozaj veľmi ťažko a temer vôbec nebude možné dokázať príčinnú súvislosť, a teda subjektívnu zodpovednosť, je to veľmi malý predpoklad, že by ste tam chytili niekoho, kto je tam so skrutkovačom pri tom meradle, čiže v praxi nebude nepreukázateľné dokázať porušenie meradla. Zároveň podľa rokovaní v minulosti a nie je až tak úplne jednoduché porušiť predmetnú plombu a možnosť je, cesta by mohla byť v nejakom technickom riešení plomby.
Navrhované riešenie môže možno až predpokladať, že bude práve motivovať k neoprávneným odberom, nebude možné ho dokázať a tým k zvýšeniu tzv. netechnických strát, kde môže byť riziko prenesenia týchto strát na výšku distribučných poplatkov. Záleží to teda od pána Holjenčíka, či to prizná, alebo nie, a tým za neoprávnené odbery budú platiť ostatní odberatelia.
Podľa návrhu zákona, a to sa chcem tiež opýtať, že prečo to je tak, bude jedno riešenie pre plyn, ten návrh zmeny je len pre plyn a predkladatelia tu neriešia elektrinu, to je § 46 tohto zákona, a nie je dôvod teda pristupovať k tým, ktorí majú problémy alebo sú v tejto situácii, čo sa týka plynu a nie čo sa týka elektriny, pretože vieme, že sú tu niektorí neprispôsobilí a jednoducho kradnú elektrinu a možnože je to jednoduchšie, ale ani ten plyn, ako to je možno operácia na pol, na pol hodinu.
Podľa návrhu zákona nie je jasné, či má daná navrhovaná veta platiť pre všetkých odberateľov plynu, tak je navrhnutá, alebo len pre odberateľov plynu v domácnosti. Je navrhované teda vložiť toto do odseku 4, ktorý rieši odberateľov domácností. Ak má riešiť neoprávnený odber všetkých odberateľov, potom riziko zvýšenia netechnických strát vrátane veľkostí zvýšenia je zásadné vzhľadom na potenciálne zneužite nedokázania porušenia meradla.
Pán kolega Chren tu hovoril o situácii v Trnavsku, ja mám teda iné informácie, že práve naopak, na Slovensku sa rozšíril nový biznis a sú tu mnohí podvodníci, ktorí odberateľom núkajú úpravu stavu plynomerov či elektromerov, stočenie trvá tak pol hodiny a inkasujú za to 100 eur a odberateľ na ňom podľa objemu spotreby ušetrí niekoľko sto až tisíc eur. Podvod zvyčajne odhalia porovnaním spotreby s predchádzajúcimi rokmi. Ten klient má stabilne vysoký odber, za plyn poctivo platí, zrazu však spotreba prudko klesne a nikto nevie rozumne vysvetliť, prečo minul napríklad polovicu oproti vlaňajšku.
V SPP distribúcia majú dokonca špeciálny útvar na vyhľadávanie neoprávnených odberov, jeho šéf je pán Jozef Astrab a práve on hovorí, že majú také skúsenosti, že k týmto podvodom sa zvyčajne uchyľujú bohatší, sú to veľké domy, často malé podnikateľské prevádzky, penzióny, ktoré majú vyšší odber plynu. Dokonca majú podozrenie, že ide o organizované skupiny, ktoré podvody zabezpečujú technicky, právnicky i bezpečnostne a práve pôsobia v tejto oblasti Topoľčany, Trnava, Hlohovec, alebo až v strede Slovenska, a sú to častokrát bývalí technici, ktorí obchádzajú zákazníkov a ponúkajú im takéto stáčanie plynomerov. Ďalší ich členovia ich zásobujú plombami a falošnými raznicami naozaj vysokej kvality. Svedčí o tom prípad vyšetrovania polície v Banskej Bystrici, kde objavili plomby a kliešte, zhruba 2 000 falošných razníc a dokonca aj zápisník, kde si tí podvodníci značili stočené plynomery a stavy.
Bohužiaľ, poškodenie plomby podľa zákona nie je trestný čin, ale ide len o správny delikt. Podľa mojich informácií jednoducho, čo sa týka nárastu týchto neoprávnených odberov za rok 2013, SPP distribúcia evidovala 40-percentný nárast neoprávnených odberov, ktoré boli spôsobené úmyselným zásahom do meradla, odber bez meradla, resp. odber po ukončení zmluvy dodávky zemného plynu a v prípade identifikácie falošných overovacích značiek, tzv. plomba, je to percento nárastu vyššie ako 100 %. V roku 2013 zistili falošných značiek takýchto plomb 270, v roku 2014 až 600.
Ako som už hovoril, majú za to, že tu pracuje v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji taká organizovaná skupina a tí páchatelia, nie sú to nejakí sociálne slabší ľudia, ale majitelia rodinných domov, reštaurácií, penziónov a podobných prevádzok, preto aj SPP vytvoril špeciálny tím s patričným vybavením, spolupracujú s políciou, no a oni vidia potrebu zmien hlavne v posilnení postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete pri riešení takýchto neoprávnených odberov, posilnenie trestnoprávnej zodpovednosti a sankčného charakteru proti organizátorom neoprávnených odberov. Spolupracujú úzko s Policajným zborom aj s Daňovým úradom a majú za to, že by bolo treba vytvoriť aj motivačný systém pri nahlasovaní neoprávnených odberov, dokonca, teda podľa mojich informácií, v spolupráci s ministrom spravodlivosti je pripravovaná novela Trestného zákona, kde za falšovanie alebo držanie raznice hrozí, teda podľa návrhu pripravovaného, jedno- až päťročné väzenie a táto novela by mala byť vraj teda veľmi zakrátko posunutá do parlamentu.
Hovorím, tento návrh je populárny možno, ale, bohužiaľ, myslím si, že by priniesol naozaj viac škody,ako osohu, pretože prepojiť tie rúry nejakou dušou z bicykla, to trvá asi polhodinu, vy tam toho človeka jednoducho nechytíte, a ako som povedal, čo sa týka krádeže elektrickej energie, toto vôbec nie je riešené, a teda už keď, tak by to malo byť riešené aj v prípade elektrickej energie, ale tam si asi predkladatelia uvedomujú, že aká je tam situácia, čo sa týka v niektorých osadách alebo obciach s kradnutím tejto elektriny.
Preto ja, bohužiaľ, tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2014 13:12 - 13:16 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1233.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2014 12:24 - 12:27 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona o ochrane národnej bezpečnosti pri zmene vlastníckeho strategického majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to materiál označený číslom 1227 a máte ho pred sebou. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a ako posledný ešte Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2014 12:06 - 12:09 hod.

Alojz Přidal Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní aj na balkóne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Jána Hudackého a Jozefa Bobíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Materiál máte pred sebou ako tlač 1226. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem tiež, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a predkladateľ nám ho vysvetlil a zdôvodnil.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh predmetného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v pléne Národnej rady v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis