Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, do Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorý má aspoň čiastočne vrátiť pôvodnú systematičnosť jednotlivým oddielom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Ten zákon od samého počiatku prešiel mnohými úpravami navrhovanými jak ministerstvom hospodárstva, ale aj samotnými poslancami, a tak z pôvodnej logickej...
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, do Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorý má aspoň čiastočne vrátiť pôvodnú systematičnosť jednotlivým oddielom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Ten zákon od samého počiatku prešiel mnohými úpravami navrhovanými jak ministerstvom hospodárstva, ale aj samotnými poslancami, a tak z pôvodnej logickej štruktúry, kde boli časti, ako napríklad spôsob podpory a podmienky podpory, práva a povinnosti výrobcu elektriny, práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy, správne delikty, tými návrhmi sa aj logicky obsah alebo obsah tých jednotlivých ustanovení premiešal a nepremiešal sa vhodne.
Naším cieľom nie je dnes komplexná zmena tohto zákona, ale snažíme sa iba o to, aby časť, ktorá v posledných troch mesiacoch vyvolala najväčšiu kontroverziu za dobu jeho platnosti, dostala jasne definovanú formu. Úpravu časti, ktorá je sama osebe správnym deliktom, sme z práv a povinností výrobcu elektriny vrátili tam, kde podľa nás mala byť od začiatku, a chceme jasne vymedziť, kto je za kontrolu prípadného porušenia zákona zodpovedný. Kým sa však dostanem k samotnej podstate novely, treba povedať o niektorých historických dôvodoch a súvislostiach.
Národná rada Slovenskej republiky v roku 2009 prijala zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov, energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Systém podpory spočíva v tom, že všetci, čo používajú elektrinu, čo ju odoberajú ako koncoví užívatelia, teda celé Slovensko, majú v cene cez tarifu za prevádzku systému zakomponované aj doplatky k cene elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a KVET-u. Celá podpora OZE bola zavesená len na elektrickú energiu. No a výška príspevku občanov a firiem na obnoviteľné zdroje je takto úmerná množstvu elektriny, ktorú spotrebujú.
Ako som už spomínal, od roku 2009 bol zákon 15-krát novelizovaný. Tie novely obsahovali aj obmedzenie rozsahu podpory obnoviteľných zdrojov, aj rozšírenie podpory zdrojov, ktoré s obnoviteľnými nemajú naozaj nič spoločné. Napríklad novela, kde bola zahrnutá výroba elektriny z hutníckych plynov a ako oprávnená na podporu k doplatkom. Jadrom celého problému je tarifa za prevádzkovanie systému. Nastavenie podpory OZE v zákone a následne vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bola to vyhláška 221/2013 Z. z., nebolo dobré. Pán Holjenčík to nezvládol. Nebol daný strop na inštalovaný výkon, na inštalované megawatty pre obnoviteľné zdroje v rámci Slovenska a tak sa veľmi krátko po prijatí tohto zákona začali nekontrolovateľné preteky vo výstavbe zariadení výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Hlavný systém podpory spočíva v povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav alebo distribučných spoločností, ako chcete, vykúpiť elektrinu z obnoviteľných zdrojov v cene elektriny na stratu a tú cenu každý rok určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A ďalšou povinnosťou je vyplatiť doplatok, a to je rozdiel medzi cenou elektriny na straty a cenou, ktorú pre OZE stanovilo ÚRSO vo vyhláške na 15 rokov. Cena elektriny na straty sa každoročne mení podľa ceny elektriny na trhu a čím nižšia je táto cena, tým väčší je doplatok. Distribučným spoločnostiam tieto peniaze ÚRSO zakomponuje do tarify za prevádzkovanie systému na základe predpokladu množstva vyrobenej elektriny cez obnoviteľné zdroje v danom roku, a tie DS-ky sú v podstate len poštárom peňazí. Výrobcom zaplatí doplatok a cez TPS-ku ho dostane späť. Problém je vtedy, keď ÚRSO, teda regulátor, zle odhadne tarifu za prevádzkovanie systému a DS-ky nemajú hotovosť na vyplatenie výrobcom. DS-ky platia faktúry výrobcom mesačne, ale vyúčtovanie odhadu výšky TPS-ky a skutočnosti sa robí v roku T+2, teda až o dva roky.
Napríklad v roku 2012 všetky DS-ky išli do mínusu. Viac vyplatili, ako vybrali cez TPS. Na rok 2013 detto. ÚRSO šiel pod skutočnú cenu a DS-ky mali opäť problém s kešom. Výplata TPS a spôsob nastavenia jej vyrovnávania, teda T+2, je problém. Výška TPS-ky zvyšuje koncovú cenu elektriny a súčasne tlačí do finančných problémov distribučné spoločnosti.
Chcem len pripomenúť pre porovnanie, že cena tarify, teda prevádzkovanie systému, bola v roku 2009 2,72 euro za megawatthodinu a v roku 2014 bola 21,82 euro za megawatthodinu. Takto teda stúpla viac ako osemnásobne a stala sa veľmi významnou zložkou v koncovej cene elektriny. Otázka znie: prečo? No tu by sme očakávali odpoveď od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Stav, bohužiaľ, dospel tak ďaleko, že DS-ky nemajú na vyplácanie doplatku. ÚRSO nemôže zvýšiť TPS-ku, lebo by išli ceny elektriny hore, a premiér Fico sľúbil, že ministerstvo hospodárstva pripraví návrh ako znížiť ceny elektriny pre priemysel. Tlak republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Klubu 500 na zníženie cien elektriny pre priemysel je veľký a ja chcem povedať, je oprávnený. No a preto prišlo ÚRSO aj s jedným, opäť nesystémovým opatrením, keď vo vyhláške 221/2013 zaviedlo tzv. G-komponent, teda dodatočné náklady pre výrobcov elektriny. Nie zákonom, nie zákon zaviedol nové platby, ale vyhláška ÚRSO. Pritom G-komponent pre výrobcov pripojených do distribučnej siete je maximálne diskriminačný, lebo jeho výška nezávisí od množstva dodanej elektriny do siete ako pri výrobcoch pripojených do prenosovky, ale fakticky od rezervovanej kapacity. Ústavný súd naše podanie, ktoré som tu organizoval, ktoré podpísalo vyše 40 poslancov, prijal teda naše podanie na konanie.
Tu treba poznamenať, že príjem DS-iek z G-komponentu nemá nič spoločné s doplatkami na elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Je to bonus pre DS-ky, a preto po prijatí G-komponentu malo nastať nejaké zníženie cien elektriny, lebo ony prakticky dostali dodatočné peniaze na prevádzkovanie svojich sieti.
Len v týchto niektorých faktoch je vidieť, aký je chaos, aká je neprehľadnosť v stanovení tarify za prevádzkovanie systému. Pravdepodobne si to už uvedomili i na ÚRSO, lebo som zachytil informáciu, že ÚRSO pracuje na novej regulačnej politike a systém podpory OZE a KVET-u sa má zmeniť, na konferencii "Vykurovanie 2015" to uviedol predseda regulačného úradu a podpora cez tarifu za prevádzkovanie systému by mala skončiť. Nuž, chcel by som povedať: Dobré ráno, pán Holjenčík.
No ale ako z toho von? Vláda i ÚRSO potrebujú menej elektriny z obnoviteľných zdrojov, potrebujú menej doplatkov na OZE, potrebujú nižšiu tarifu na prevádzkovanie systému a potrebujú keš do distribučných spoločností. Tak sa rozhodli, že preriedia zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov, a toto je podľa mňa hlavný dôvod tej novely, ktorú my tu teraz chceme zmeniť. Znížiť náklady na baníkov nemôžu, to by nebolo populárne, siahnuť DS-kam na ich časť TPS-ky tiež nie, ale keďže v OZE už nie sú silní hráči ako pri rozbehu v rokoch 2009 a 2010, tí svoje zariadenia už predali, respektíve si splnili svoje oznamovacie povinnosti, tak si kopli do tých 1187 subjektov, kde 80 % je naozaj malých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tí naozaj nemajú v tejto krajine žiadnu istotu.
Vláda aj ÚRSO počítala s tým, že výrobcovia tak ako po minulé roky nahlásia aj nenahlásia. Myslím si to preto, že napriek tomu, že ÚRSO v podstate od 16. 8. 2014 vedelo, koľko výrobcov si svoje povinnosti nesplnilo a teda o koľko megawatthodín elektriny menej sa vykúpi doplatkom, teda vedelo, o koľko môže znížiť TPS. Avšak ÚRSO o rozhodnutí z decembra 2014 rozhodlo, že TPS-ka zostáva na rok 2015 na úrovni roku 2014. ÚRSO takto DS-kám kompenzuje keš z minulých rokov. Napráva svoje chybné odhady výšky TPS, respektíve úmyselne zníženú TPS kvôli koncovým cenám elektriny skôr ako T+2 a vytvára si priestor na zníženie koncových cien elektriny pred voľbami. Pri súčasnom nastavení TPS na rok 2015, pri odstavení zdrojov, ktoré nedali oznámenia, by DS-ky mali vyberať cez TPS viac, ako minú na doplatky v danom roku, ale ÚRSO môže tvrdiť, že ak DS-ky v roku 2015 budú mať viac, ako mali v TPS, že v roku 2017 im to zoberie a teda to vybilancuje. Áno, ale vtedy už bude po voľbách, bude to v roku 2017, pán Holjenčík bude dobrý, pán Fico zníži prechodne cenu elektrickej energie na úkor tých poškodených 1187 výrobcov, ktorí zanedbali splnenie administratívnej povinnosti. Opakujem, administratívnej povinnosti. Všetky tie informácie, ako ešte budem hovoriť, aj ÚRSO, aj distribučky, ktoré potrebovali, mali.
Vážení prítomní, okolnosti podpory OZE a KVET sa veľakrát zmenili. Fotovoltika od roku 2009, kedy bol schválený pôvodný zákon 309, ktorý pripravilo ministerstvo hospodárstva na čele vtedy s pánom Ľubomírom Jahnátkom, si prešla pomerne zložitým vývojom, a to od absolútnej podpory až, ako sa momentálne ukazuje, po absolútny zákaz. Absolútna podpora zaznamenala v roku 2010 boom fotovoltiky a prírastok 175,6 megawatt výkonu fotovoltických elektrární pri výkupnej cene 425 euro za megawatthodinu. V roku, v prvom polroku 2011 následne poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak sa celkovo za 6 mesiacov nainštalovalo 302,5 megawatt výkonu. V roku 2010 a v prvom polroku 2011 na základe zákona o podpore OZE a KVET z dielne SMER-u sa nainštalovalo skoro 500 megawattov výkonu fotovoltických elektrární. Kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak títo už prakticky nevlastnia nič, tí už zarobili, stihli to výhodne predať prevažne zahraničným investorom, fondom a bankám.
A tak podpora veľkým finančným výrobcom na zelených plochách sa obmedzila a podpora cenami stanovenými úradmi postupne klesá pre všetky druhy obnoviteľných zdrojov. Či už spomínanej fotovoltike, ten pokles z pôvodných 430 euro na megawatthodinu, respektíve 425 pre zdroje s výkonom inštalovaným väčším ako 100 kilowatt na súčasných 88 euro za megawatthodinu, ale aj u ostatných, u bioplynu zo 132 euro na megawatthodinu na 100 euro na megawatthodinu, pri vetre z 84 euro na megawatthodinu na 62 euro na megawatthodinu, pri vode zo 112 euro megawatthodinu na 97 euro megawatthodinu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri vydávaní rozličných dokumentov, rozhodnutí a osvedčení potrebných na činnosť výrobcu z pôvodného ročného cyklu prešiel na jednorazové rozhodnutia s platnosťou na celé obdobie podpory. Zákon však pri niektorých ustanoveniach s takouto zmenou filozofie úradu nerátal a vyžaduje ročné plnenie povinností. Zanikla Štátna energetická inšpekcia, respektíve prešla pod Slovenskú obchodnú inšpekciu a tá prevzala zodpovednosť za kontrolu a riešenie správnych deliktov zo zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET-tu, avšak iba ak sú to správne delikty jednoznačne vymenované v tej časti zákona, ktorá je tomu venovaná.
Počas platnosti tohto zákona bol v roku 2010 zriadený Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý je dcérskou spoločnosťou prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., ktorá je 100-percentným vlastníkom akcií tejto spoločnosti. Ako už z názvu spoločnosti vyplýva, je táto spoločnosť zodpovedná za organizovanie trhu a od roku 2014 je zásadným organizátorom zberu a spracovania údajov o trhu s elektrinou a jednotliví účastníci trhu výrobcovia, distribútori, dodávatelia, ale obchodníci nahlasujú množstvo údajov na dennej, mesačnej aj ročnej báze práve OKTE. Väčšina týchto údajov však vzniká automatizovane a sú teda veľmi presné. OKTE má tie najpresnejšie dáta z celého energetického trhu.
Prijatím nového zákona o energetike došlo okrem iného k úplnému unblindingu distribúcie a predaja elektriny. Distribučné spoločnosti zodpovedné za pripájanie a odber elektriny od výrobcov z OZE a KVET prestali túto komoditu predávať koncovým zákazníkom. Za dobu platnosti sa tiež ako aj iné mnohé subjekty učili, ako sa so značným nárastom počtu výrobcov vysporiadať, pretože z pôvodne jedného dominantného alebo temer jediného dominantného výrobcu Slovenských elektrární pár stoviek menších výrobcov, najmä vodné elektrárne, sa pripojilo 3-tisíc výrobcov a z pôvodne centralizovanej výroby sa trh zmenil na decentralizovaný systém. Výhradná zodpovednosť za OZE a KVET však zostala trom regionálnym distribučným spoločnostiam. Chcem však zdôrazniť, že to sú komerčné spoločnosti, hoci sú spoluvlastnené štátom, ale to nie sú orgány štátnej správy, a ich úlohou je okrem iného aj produkovať zisk. Bolo im pridelené množstvo povinností, ktoré sú síce kompenzované v distribučných poplatkoch, ale súčasne im ich finančné toky narúša zložitý, pomalý, netransparentný systém tarify za prevádzkovanie systému, ktorý generuje pre spomínané distribučné spoločnosti dynamický dlh. A teda v horizonte roka až dvoch časť podpory OZE a KVET-u naozaj financujú zo svojho.
Výrobca elektriny má tiež v priebehu roka množstvo povinností, mnohé sú logické a správne, niektoré sú však zbytočné a vyššie uvedené zmeny v oblasti elektroenergetiky ich stavajú iba do pozície byrokratickej šikany. Výrobcovia sa v roku 2013 prispôsobili vzniku OKTE, doinvestovali do svojich zariadení, aby boli schopní zasielať požadované údaje na dennej alebo mesačnej báze. Na druhej strane ale očakávali oprávnene a očakávajú, že údaje, ktoré už raz nahlásili OKTE, nebudú musieť nahlasovať ÚRSO a distribučke. Väčšina výrobcov je vybavená meraním s diaľkovým odpočtom a teda distribučná spoločnosť s OKTE majú údaje s 15-minútovou periódou. V tomto prípade je to distribučná spoločnosť, kto má najpresnejšie údaje o výrobe, nie výrobca. Pre výrobcu je meranie na odbernom mieste často fyzicky prístupné iba na nahliadnutie a odpočet, ale nemá k nemu ani dátový prístup. A väčšina distribučných spoločností dokonca poskytuje údaje z merania na fakturáciu podpory výrobcom. Každý výrobca z OZE a KVET sa snaží udržať výrobu elektriny na maximálne možnej technickej hodnote. To mu zabezpečuje najrýchlejšiu návratnosť vložených investícií, preto do toho išiel. A teda predpokladať, že k 15. 8. kalendárneho roka bude vedieť výrobca presne odhadnúť, koľko budúci rok vyrobí, je nezmyselné. Výrobca proste opíše jedno jediné číslo z cenového rozhodnutia, ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a zašle mu ho späť, ÚRSO a regionálnej distribučnej spoločnosti. Všetka výroba elektriny z OZE aj časť výroby z KVET-u je prudko závislá na počasí. A očakávať od výrobcu, že odhadne, aké bude počasie na celý rok s predstihom viac ako 4 mesiace, je naozaj nereálne. Štandardná výroba elektriny zo slnka, vody, ale aj poľnohospodárskych produktov sa môže ročne odlišovať aj viac ako 20 percent. Toľko k súvislostiam, dôležitým pre pochopenie nášho návrhu novely zákona o podpore OZE.
Ale teraz by som rád sa pozrel na dôsledky súčasného uplatňovania novely č. 382/2012. Tá, ktorú chceme zmeniť, tá vo vzťahu k dnešnej novele zaviedla zmenu, ktorá sa v priebehu jej prijímania nezdala ako konfliktná a zneužiteľná. Touto zmenou je nový obsah § 4 ods. 3, kde sa hovorí, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písmeno b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Nakoľko úrad zmenil obdobie platnosti cenového rozhodnutia na celé obdobie podpory, musí mať vraj teda možnosť túto podporu zastaviť, ak výrobca zásadným spôsobom porušuje zákon, avšak ustanovenie je v časti § 4, a je to paragraf, ktorý definuje práva a povinnosti výrobcu, ale keďže nie je za kontrolu splnenia povinnosti priamo menovaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak mu nie je dovolené toto porušenie administratívne ani sankcionovať.
Bohužiaľ, ani Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je podľa § 15 štátnym dozorom nad dodržiavaním tohto zákona, nemá priamo určenú kompetenciu kontroly nad dodržiavaním povinností podľa § 4 ods. 2, a keďže dve štátne inštitúcie nemajú možnosť vykonať ustanovenie podľa § 4 ods. 3, tak jediný, komu sa otvára možnosť naplnenia, je komerčná regionálna distribučná spoločnosť. Ona je teda ten, kto skutočne fyzicky právo výkupom elektriny a vyplácaním doplatku poskytuje. Lenže na rozdiel od striktne definovaných rámcov u orgánov štátnej správy má táto komerčná organizácia možnosť ku kontrole a sankciám pristupovať značne voľnejšie. Ako úrad, tak aj inšpekcia majú podľa zákonov na výkon štátneho dozoru a posudzovania porušení zákonov jasne definovaný postup a tým postupom je správne konanie. Pravidlá takéhoto konania sú jasne definované od začiatku, cez účasť subjektu kontroly, jeho možnosti sa obhajovať až po prijímanie záverov a prípadné uplatnenie sankcií. Ale komerčný subjekt sa týmito pravidlami nemusí riadiť. A to sa i stalo.
Všetky tri regionálne distribučné spoločnosti pred Vianocami 2014 oznámili množstvu výrobcov, že si nesplnili neurčité povinnosti podľa § 4 zákona o podpore OZE. Množstvo výrobcov sa proti tomuto aj odvolalo. Doložilo dokumenty potvrdzujúce aj zaslanie o oznámení a uplatnení podpory, či už to bol podací lístok z pošty, potvrdenie z podateľne, alebo potvrdením z e-mailu. Niektorým, ale tých bola značná menšina, bolo takéto odvolanie uznané, väčšine však bez akejkoľvek možnosti dokazovania, že spravili to, čo mali spraviť podľa zákona, bolo právo na podporu zastavené.
A to je hlavný dôvod na presun § 4 ods. 3 medzi štandardne správne delikty v § 16. Výrobca musí mať právo na obhajobu a predloženie dôkazov, že si svoje povinnosti plní, respektíve splnil. V tejto súvislosti by som tiež chcel poukázať na to, že podľa podkladov, ktoré sa mi podarilo získať od Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, na nich sa obrátilo z tých 1187 výrobcov niečo vyše 300, 47 % z tých 300 výrobcov dokladovalo, že si svoje povinnosti splnilo, ohlasovacie, ako voči RDS-ke aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Nechcem tu hlbšie rozoberať samotný zmysel tejto povinnosti zaslať oznámenia o predpokladanom množstve dodanej elektriny. O zmysle predpokladaného množstva som už hovoril, nemá podľa môjho názoru žiaden.
O celkovom význame oznámenia uplatnenia podpory mám tiež značnú pochybnosť. Veď čo už je lepšie oznámenie uplatnenia podpory ako podpis na dodávku elektriny a ďalšej zmluvy na doplatok? Aké iné oznámenie potrebuje ÚRSO ako, keď výrobca požiadal o cenové rozhodnutie na celý zvyšok podpory a ÚRSO mu vydalo na celý zvyšok podpory, teda na to, čo chýba do 15 rokov, že je oprávnený na túto podporu?
Ale aby bolo vidieť, že nejde len o akademickú debatu nad výkladom zákona, chcel by som vám ukázať aj na konkrétne dôsledky takto uplatneného zákona. Z približne 3-tisíc výrobcov elektriny z OZE a KVET-u je postihnutých skoro 1200, od maličkých slnečných elektrární s výkonom 2 kilowatty až po veľké teplárne. K tým malým patrí napríklad podpredseda vlády pán Ľubomír Vážny, ale jeho asi výpadok príjmu okolo 2-tisíc euro za rok ekonomicky nepoloží. Iných ale ohrozí. Medzi postihnutými sú bioplynové stanice, na ktoré je naviazaná poľnohospodárska výroba. Sú postihnuté pozemky, pre ktoré je teplo z KVET-u nevyhnutným zdrojom pre výrobu, a bez dodávky a výroby elektriny nemôžu toto teplo vyrobiť. U množstva výrobcov bol finančný výnos výroby a predaja elektriny súčasťou dlhodobých ekonomických plánov na obnovu alebo ďalší rozvoj, často mimo energetiky v ich hlavnom odbore. Namiesto rozvoja ich čaká pokles, úpadok a strata pracovných miest.
Táto strata je oveľa vážnejšia, lebo sa deje aj v regiónoch s nízkou zamestnanosťou; 170 zamestnancov Družstva pri Sobrancoch, 50 zamestnancov Píly pri Levoči, 100 zamestnancov Družstva v Matejovciach, viaceré družstvá na Orave, v Rimavskej Sobote alebo Rožňave. Pri Prievidzi mali v riešení investičný zámer s výškou 4 mil. eur, zamestnanosťou desiatok nových ľudí. Sú však ohrození aj jednotlivci, ktorí si na kúpu alebo realizáciu menšej výroby, hlavne z fotovoltiky zobrali komerčné úvery a ručia vlastnými domami. Tých príbehov s tragickým nádychom ste asi, milé kolegyne a kolegovia, počuli za posledné mesiace i vy mnoho. Pýtam sa: títo ľudia si nezaslúžia istoty od vlády istoty?
Toto všetko nespomínam preto, aby som vás obmäkčil a aby sme prijali nejakú nesystémovú nápravu. Práve naopak, aby som vám ukázal, že novela, ktorú navrhujme, je iba časť nášho príspevku, aby sa zákon o podpore OZE stal opäť viac systémový a jasný. A treba naozaj začať uvažovať, aby sme rozdelili podporu skutočných OZE od KVET-u.
Na konto nejednoznačnosti ustanovení zákona č. 382/2013 by som ešte predostrel jeho prechodné ustanovenie, a to je § 18e). Pri schvaľovaní tejto novely som hlasoval proti, ale bola schválená a je platná. Preto sa ňou treba riadiť. Pri prerokovaní tejto novely sme odsúhlasili aj spomenutý § 18e), ktorý hovorí: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 a v ods. 1 – podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a energií a podpory výroby elektriny s vysokou účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.". Mám za to, že ak by sme pri rokovaní a schvaľovaní chceli platnosť tejto novely obmedziť iba na časť, tak by sme to do nej jednoznačne textovo uviedli. Taká je aj naša obvyklá prax. Preto by sa nové znenie § 4 ods. 3 malo vzťahovať iba na zdroje, uvedené do prevádzky po 1. 1. 2014. A ani argumentácia úradu, že, parafrázujem, § 18e) sa vzťahuje iba na podmienky podpory a tie sú iba v § 3 zákona, nemôže platiť. Ako podmienky podpory sú chápané značne širšie, dokonca aj zo zasielania oznámenia o uplatnení podpory sa stala podmienka podpory, a tá sa rieši v § 4.
Podmienky podpory sú rozmiestnené aj v iných paragrafoch zákona. Rád by som poukázal aj na jedinečnú udalosť, stanovisko štyroch právnych kancelárií, ktoré poukazuje na nesprávne vyloženie § 18e) na strane RDS-u a úradu. Toto stanovisko bolo publikované na portály EnergiaWeb, energia.dennik.sk, ENERGIE-PORTAL a je určite známe aj ÚRSO, aj distribučným spoločnostiam. Jednoducho tieto renomované právne kancelárie zastávajú názor, že konanie prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav je nezákonné a nárok výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko činnou kombinovanou výrobou na podporu na rok 2015 sa vzťahuje na všetkých, ktoré prevádzkujú zariadenie uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014.
Pred ukončením svojho vystúpenia by som ešte sa chcel pozastaviť pri výrokoch predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Holjenčíka, ktoré nám povedal na hospodárskom výbore. Tam som sa ho výslovne pýtal, prečo sa odobratie podpory takému veľkému množstvu výrobcov neprejavilo v cene elektriny. Jednoducho jeho odpoveď bola, že už sa to prejavilo, inak by vraj TPS-ku, tarifu za prevádzkovanie systému, musel zvýšiť o 67,7 mil. eur. Preto teda výška TPS-ky mohla zostať na úrovni minulého roku 21,80 euro za megawatt. V roku 2014 však prakticky po celý rok mali všetky tri RDS-ky vyhlásený stop stav. Nepripájali nových výrobcov elektriny ani z OZE, ani KVET-u. Západoslováci a stredoslováci mali výnimku na malé zdroje, ale bez doplatku, a na východe bola výnimka pre všetky malé zdroje. To však znamená, že v roku 2014 sa pripojilo iba niekoľko zdrojov s podporou doplatkom na východnom Slovensku, aj tie iba do veľkosti výkonu 10 kilowatt. Dokonca aj keby týchto zdrojov bolo tisíc, čo je však absurdné, tak navýšenie TPS-ky vďaka týmto zdrojom by sa pohybovalo pod úrovňou 5 mil. euro za rok, v žiadnom prípade nie 67,6 mil. eur, tak ako povedal predseda úradu na výbore. Navyše sa mi zdá bezcharakterné účelovým vyložením zákona nahrádzať výpadok z vreciek už existujúcich výrobcov. V tejto súvislosti by bolo dobré, keby už úrad konečne raz zverejnil seriózne údaje na výpočet tarify za prevádzkovanie systému.
Záver. Pán premiér a ÚRSO robia opatrenia ad hoc. Ale dnešný systém potrebuje totálnu zmenu, lebo je neudržateľný. DS-ky už rok neprijímajú žiadosti o pripojenie nových zdrojov, ale to nejde do nekonečna. Najhoršie by bolo, ak informácia, ktorá zaznela aj v médiách, že investori už obchádzajú výrobcov, ktorým hrozí, že v roku 2015 nedostanú podporu, a ponúkajú im odkúpenie ich zariadení. Táto informácia zvádza k tomu, že novela by mohla byť aj z tohto dôvodu účelová. Ak banky nepodržia výrobcov a nedohodnú sa na nových podmienkach splácania úverov na tieto zariadenia alebo ich požiadavky voči výrobcom budú neprimerané, tak to môže naznačovať alebo potvrdzovať, že možno išlo práve o taký úmysel.
Vážení prítomní, opakovane chcem zdôrazniť, že predkladatelia návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej elektriny 309/2009, ktorej podstata tkvie vo vypustení ods. 3 v § 4, odstraňujú pre mnohých výrobcov elektrickej energie z OZE likvidačnú stratu podpory v prípade nesplnenia administratívnej povinnosti požadovaných hlásení prevádzkovateľom distribučných sústav a ÚRSO. Títo výrobcovia nemôžu byť vystavení na nemilosť a milosť prevádzkovateľom distribučných sústav a ÚRSO. A sme presvedčení, že likvidačná strata podpory sa nemôže dotýkať tých, ktorí prevádzkovali OZE pred 1. januárom 2014. V tomto sa stotožňujeme so stanoviskom štyroch renomovaných právnych advokátskych kancelárií. Navrhujeme prípadne administratívne pochybenia budúcnosti riešiť len ako správny delikt, ktorý bude riešiť Slovenská obchodná inšpekcia, a to tak, aby to pre výrobcov nebolo likvidačné.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás opakovane požiadať o podporu tejto našej novely a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
