22.
Pán predseda, ja som povedal, keď som uvádzal zákon. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, nepočul som.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie, je všetko v poriadku.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som zacitoval z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je známy aj ako zákon o konflikte záujmov, a tam v čl. 5 v ods. 2 v druhej vete sa píše, že verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Na výbor pre nezlučiteľnosť, ktorého som predseda, chodí okolo 450 oznámení verejných funkcionárov, no a tak ma zaujímalo vlastne, aké sú to tie povolania, kde verejní funkcionári môžu podnikať, podľa akých zákonov to je a vlastne koho sa to týka. Ja som si dal spraviť výpis, poviem pravdu, ako zameral som sa na 150 poslancov. A chcem vám povedať, že medzi týmito poslancami, ktorí vykonávajú ako fyzická osoba podnikanie za zákonom ustanovených podmienok, v roku 2013 bolo takýchto osôb 12, z toho bolo 8 poslancov, ktorí vykonávajú činnosť teda advokáta. Potom sú tu, je tu jeden odborný lekár neurológ, klinický psychológ, súdny znalec odboru psychológie. V roku 2012 alebo v priznaniach za rok 2012 takýchto poslancov advokátov bolo 9 a všetkých poslancov, ktorí podnikajú na základe zákona, bolo 15, tiež tam bol, okrem týchto deviatich advokátov, jeden súkromný lekár, súdny znalec z odboru psychológie, klinický psychológ, živnostník, tu je písané.
A v roku 2011 bolo týchto podnikateľov poslancov 11 a 6 poslancov bolo advokátov. Opäť sú tu klinický psychológ, súdny znalec z odboru psychológia a znalec. Pravdu povediac, myslím si, že keď je niekto znalec v odbore psychológia alebo v odbore výtvarného umenia, že tam by nemal byť, alebo nepredpokladám nejaký konflikt medzi záujmom verejným a záujmom súkromným, ale v prípade advokátov to ja vidím ináč.
V čl. 3 základných pojmov ústavného zákona, ja verím, že poslanci tento zákon pri nástupe do funkcie spoločne s rokovacím poriadkom a ústavou dostávajú, že si ju prečítajú, ale pripomeniem, aj keď asi vám je to zrejmé, aký je rozdiel medzi verejným záujmom a záujmom osobným. Verejný záujem na účely tohto záujmu je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, a osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkych osôb.
Možno si niektorí pamätáte, že tento náš návrh zákona tu už bol, hlasovali sme o ňom 25. 9. 2014, prítomných bolo 114 poslancov a za tento náš zákon, ktorý predkladám spoločne s kolegom Brockom, hlasovalo 23 poslancov. Pravdu povediac, bol som trochu sklamaný z tohto čísla, no ale potom som si uvedomil, že vlastne okrem strany KDH, ktorá má advokáta Pavla Hrušovského a ten má pozastavený výkon advokátskej činnosti, prakticky vo všetkých kluboch sú poslanci advokáti, je to v SMER-e, je to v MOST – HÍD aj v OĽaNO. Môžem povedať, že všetci poslanci klubu SMER tento návrh zákona odmietli, respektíve ho nepodporili, všetci KDH boli zaň. Klub OĽaNO bol tak napoly, za hlasoval pán Viskupič, Horváthová, Hraško, Jurinová, čo ma potešilo. Za MOST – HÍD ho nepodporil nikto, ale mňa potešilo, že ho podporil pán Dzurinda, pán Kaník, Mikloš, Jurzyca, no a potom tu boli ešte niektorí nezaradení poslanci a z tých by som spomenul tých, čo ho podporili, pána Hlinu, Hubu a pána Beblavého. Mňa osobne veľmi potešila podpora pána Miroslava Beblavého a o chvíľu poviem aj prečo, alebo bude zrejmé z toho vystúpenia, že prečo.
Chcel by som vám povedať, že novinári sa ma vtedy, keď sme predkladali ten zákon prvýkrát, pýtali, že či poznám aj nejaké konkrétne prípady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol patričný alebo zrejmý. No aj vtedy som hovoril – vtedy dosť obšírne, dnes by som chcel trošku stručnejšie hovoriť – o dvoch kauzách, kde tá jedna kauza nebola porušenie zákona, alebo sa mi zdá, že v tom právnom stave, v akom bola, jednoducho nebol tam žiadny problém, možno snáď problém morálny. Tá kauza je kauza paroplynu v Bratislave, ktorá ešte stále nie je dotiahnutá, ja som dostal informáciu na hospodárskom výbore od predsedu alebo výkonného riaditeľa teda Fondu národného majetku, že jeden spor, ktorý sa týka bratislavského paroplynného cyklu a Bratislavskej teplárenskej ešte stále nie je ukončený, je na Najvyššom súde a je to spor, pri ktorom štát môže prísť, respektíve Fond národného majetku, ktorý je 100-percentný vlastník Bratislavskej teplárenskej, o 26 alebo až 30 miliónov eur. Tento spor je už 11-ročný. Ja ho v rýchlosti, pán predseda, sa pokúsim popísať.
Celý ten problém začal vznikať počas vlády Mikuláša Dzurindu v ´99., štátny podnik Západoslovenské energetické závody uzatvoril zmluvu s bratislavským paroplynným cyklom, tá bola podpísaná na princípe "take or pay", teda ber alebo plať. Museli Západoslovenské energetické závody platiť za dohodnuté množstvo tepla, bohužiaľ, aj keď toto teplo od bratislavského paroplynu neodoberali.
2001 bol dôležitý medzník, kde tie Západoslovenské energetické závody sa rozdelili na tri akciové spoločnosti a jedna následnícka bola Bratislavská teplárenská, ktorá sa teda súdi teraz s paroplynom a prevzala aj tú zmluvu take or pay. Ale oni mali vlastné výrobné zdroje a túto zmluvu sa snažili – pre nich, samozrejme, nevýhodnú – zrušiť. To sa im nepodarilo. No a tá základná zmena bola v roku 2004 počas vlády Mikuláša Dzurindu, keď bratislavský paroplyn sprivatizovala, dostala finančná investičná skupina Penta. Ten súdny spor pokračoval a Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. V roku 2007 sa zdalo byť, že už je vymaľované. Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda Paroplynového cyklu a bratislavskí teplári sa videli ako víťazi. Lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať. Všetko to zmenil Ústavný súd a tu akcionára paroplynu zastupoval známy právnik ústavný Radoslav Procházka.
Radoslav Procházka v médiách, je to možné nájsť, sa vyjadril, že ako advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby. Povedal, že je hrdý na to, že túto drobotu dostal a všetky podania na súde vyhral. To, že je hrdý, to je, samozrejme, jeho vec. No a mňa vtedy zaujal jeden komentár Daga Daniša z Hospodárskych novín, ktorý písal v tom komentári, že Rado Procházka ako advokát môže pracovať, pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Podľa tohto komentára, podľa Daga Daniša, je tento postoj sporný, ale legitímny. Ale on mu vyčíta, že Radoslav Procházka ako politik v spore štát verzus Penta je inde, je na druhej strane, vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby tentoraz nie Penty, ale do služby verejnosti, keď vstúpil teda do veľkej politiky, a Dag Daniš mu dal tri otázky. A tá jedna otázka bola, že či sa stotožňuje Rado Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov, ten súd ešte nie je dokončený, o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty za spravodlivé. A či aj v budúcnosti bude zastupovať záujmy teda Penty alebo záujmy Fondu národného majetku.
No a preto, aby Rado Procházka v budúcnosti nemusel stáť pred takouto dilemou, tak aj preto je tu tento náš zákon. Preto Slovenská advokátska komora v tomto prípade mu pozastaví výkon funkcie advokáta a nebude môcť zastupovať Pentu. Chcem ale povedať, že Rado Procházka za daného právneho stavu neporušil žiadny zákon.
Teraz, pán predseda, druhá vec, ktorá možno bude zaujímať poslancov SMER-u viac. Chcem pripomenúť tlačovku pánov poslancov Ábelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Tá ich tlačovka bola na reakciu pána poslanca vtedy Roberta Fica, ktorý im vytkol klientelizmus a ako konkrétny prípad klientelizmu uviedol teda prípad Miroslava Ábelovského, ktorý získal časť, alebo získal, vtedy to bolo, ešte sa to nedokonalo, časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku KIA Motors a závod Hyundai Mobis. Tam boli dvaja, Drgonec a Ábelovský. A vtedy Drgonec dosť ostro povedal, že vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke pán Drgonec, poslanec vtedy, povedal, neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povie ako poslanec Národnej rady.
Dámy a páni, teda poslanec Robert Fico, terajší premiér, vtedy označil vzťah advokátov a poslancov, jedného z nich vtedy, ktorý bol predseda ústavneho výboru, za klientelistický. Aby som teda dal úplnú informáciu, tá odmena, ktorá bola pre týchto poslancov, a vtedy pán poslanec Ábelovský povedal, že nemá dôvod žiadny, aby tých ľudí zastupoval zadarmo, že takýto socialistický záväzok ponecháva pánovi Ficovi. Členka petičného výboru pani Margita Moravcová nechcela prezradiť presnú výšku advokátskej provízie. Ten spor bol o 380 miliónov a ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %, tá odmena. Takže podelili si títo dvaja okolo 30 miliónov vtedy slovenských korún. Robert Fico teda prostredníctvom Silvie Glendovej reagoval, že pre nás je to očividný prípad klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu KIA a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok miliónov korún.
Vážené dámy a páni, tu v tomto pléne Národnej rady sú starostovia, primátori, viceprimátori, vicežupani, riaditelia, zamestnanci samosprávnych krajov, no a jednoducho ja myslím, že aj na náš tlak – mňa a kolegu Brocku – si nakoniec poslanci strany SMER alebo Robert Fico osvojili tento náš návrh zákona, ktorý sme dávali, ktorý by som nazval pracovne "jeden plat stačí" a všetci vieme, že tu bol prijatý zákon, že jednoducho z verejnej funkcie alebo z výkonu dvoch verejných funkcií môže poberať ten primátor alebo starosta jeden plat a ten druhý od marca po voľbách bude len na úrovni minimálnej mzdy. Ale sú tu aj poslanci, ktorí si, a advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ako som spomínal, sú tu aj poslanci, ktorí si pozastavili výkon advokátskej funkcie. No a tí poslanci, ktorí podnikajú, sú zo strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby teda ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov vyberajú na to, aby ich zastupovali v právnych sporoch i z dôvodu, ja nehovorím, že len z dôvodu, ale i z dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. strany SMER v súčasnosti a možnože, keď si vyberajú advokátov z radov opozičných poslancov, môžu byť títo opoziční poslanci raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, možno niektorý z nich bude premiér.
Robert Fico bol ten, ktorý hovoril o klientelizme teda v tom konkrétnom prípade. Ja som presvedčený, že na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov. Na stránke Advokátskej komory ich nájdete vyše 5 500.
No a v závere by som chcel predsa len uviesť príjmy niektorých poslancov z výkonu verejnej funkcie a príjmy advokátov. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie je ročne v tých posledných rokoch okolo 24-tisíc eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 8-tisíc ročne najmenej, takto zarobil poslanec Susko, až po 126-tisíc eur za rok. V sume tých iných príjmov, to musím priznať, neviem odlíšiť advokátsku činnosť teda aspoň u niektorých poslancov, ktorí okrem advokátskej činnosti vykonávajú pedagogickú, vedeckú, literárnu či umeleckú činnosť, proti ktorej v zásade nič nemám.
No a rekordérom, rekordne zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER doktor Róbert Madej. Je to predseda ústavnoprávneho výboru. Všetci viete, že pán predseda Národnej rady všetky zákony postupuje ústavnoprávnemu výboru. Tento človek je asi najvyťaženejší poslanec možno po predsedovi a podpredsedoch Národnej rady, a teda má čo robiť. Ale on teda zarobil v roku 2012 25-tisíc z výkonu verejnej funkcie a 126-tisíc eur boli príjmy iné. Takisto to bolo aj v priznaní za rok 2013. Opäť 126-tisíc eur. Ale v roku 2012, to pravdepodobne trošku učil aj na Univerzite Komenského, v korunách teda tento advokát, predseda ústavnoprávneho výboru, zarobil 4,5 milióna.
Ale aby som netriafal len do radov SMER-u. Nemalé príjmy, skoro 80-tisíc eur zarobil aj poslanec Daniel Lipšic. Teda skoro 2,5 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Korún, prepáčte, korún, pardon, korún, samozrejme, korún. Ale som rád, že ma počúvate.
No a títo advokáti sú odmeňovaní podľa vyhlášky, ktorú zhodou okolností tiež podpísal terajšiu platnú pán poslanec Lipšic ako minister. No a tam sa možno dočítať, a aj som to konzultoval s niektorými advokátmi, že taká bežná odmena advokáta je 100 eur za hodinu. Sto eur za hodinu, ale že keď oni účtujú jednu hodinu, resp. keď účtujú päť hodín, tak na to musia robiť, aby mohli účtovať päť hodín, asi osem hodín, a teda treba tú hodnotu ich účtovanej hodiny, aby ste sa dostali k sumárnemu počtu hodín, koľko robia, vynásobiť koeficientom 1,6. Takže taký poslanec Madej podľa mojich skromných prepočtov, keď zarobil 126-tisíc eur, tak musel robiť v roku 1 260 hodín. Poslanec Lipšic musel vykonávať túto prácu asi 800 hodín, a to je ešte bez toho koeficientu. A keď si to vynásobím tou jedná celá šestkou, tak poslanec Madej, aby zarobil to, čo zarobil, by mal robiť asi 20-tisíc hodín, a to je full time. To je jednoducho vyťažený na plný pracovný čas. A poslanec Lipšic 1,6 krát 800 je 1 280, teda by mal robiť ako advokát podľa tej tarify 65 % pracovného času. No a to sa mi zdá, že ono sa to veľmi stíhať nedá.
No a chcel by som dať ešte do protikladu alebo porovnať príjmy iných verejných funkcionárov. Doktor Gašparovič Ivan, 97-tisíc eur, docent Robert Fico, premiér, z výkonu verejnej funkcie 40-tisíc eur, iné príjmy nula. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, 41-tisíc eur z výkonu verejnej funkcie. Príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli za rok o 50-tisíc eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky, o 110-tisíc eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu. Jednoducho bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viacej ako premiér Robert Fico, ako aj predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. A ja som presvedčený, že poslanec by si mal vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca. Ale naozaj, tieto čísla som tu len uvádzal preto, aby ste mali predstavu, koľko ľudia, ktorí vykonávajú túto advokátsku službu, by mali robiť, keby si účtovali 100 euro za hodinu. Ale ten primárny dôvod prečo ho dávame, je naozaj preto, aby sme vylúčili konflikt verejného záujmu, ktorý verejný funkcionár má obhajovať, a konflikt súkromného záujmu, resp. záujmu klienta, ktorého musí obhajovať advokát.
Opakujem, na stránke Slovenskej advokátskej komory je 5 500 advokátov, ktorí sú k dispozícii klientom, občanom, a predpokladám, že sú to kvalitní advokáti. A ja chcem, aby jednoducho sme odstránili čo i len smietku nejakej pochybnosti, že niektorí klienti si vyberajú týchto advokátov z toho dôvodu, že sú poslancami, a teda majú určitým spôsobom väčšiu silu.
Pán predseda, skončil som. Ďakujem.
