Videokanál poslanca

Pán kolega, ešte raz pre zrozumiteľnosť. Na Slovensku 2 033 km diaľnic, v Maďarsku 6 513 km diaľnic. Na Slovensku obstaranie za 863 mil. na 13 rokov, v Maďarsku za 765 mil. na 10 rokov, na Slovensku 32,71 eur/km/rok, v Maďarsku za 11,745 eura/km/rok.
A keď bolo treba dokladovať dépeháčkové podvody, napríklad s obilím, tak slovenská spoločnosť nebola schopná zabezpečiť dokladovanie prejazdu jednotlivých kamiónov, ktoré sa podieľali na podvodoch. Maďarská strana lusknutím prsta doložila a dokladovala. A to sa netýka ani kariet, to sa týka takých praktických vecí. To znamená, že tí Maďari musia byť echt nešťastní a echt hlúpi, keď teda za tretinovú cenu.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán podpredseda Národnej rady, ja poviem a dopoviem niečo a potom ti niečo povyčítam kamarátsky.
V Maďarsku mýto obsluhuje 6 513 km ciest, bolo obstarané za 765 mil. na 10 rokov, ročný príspevok do štátneho rozpočtu je 535 mil. eur. Na Slovensku 2 033 km ciest doteraz, čo je 3,2-krát menej, a príspevok do štátneho rozpočtu snívaných 200 mil., doteraz nikdy, 158,7 v 2013, 183 v 2014; 4,8-krát viac vlastne získavajú Maďari oproti nám.
Jednoducho asi na takéto čísla budú reagovať kolegovia, vidíš, že slušnosťou a s takými argumentami normálnymi nie, treba nacápať. Treba nacápať, pretože jednoducho oni na iné nereagujú, ich slušný argument jednoducho nepresvedčí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predkladateľ, pani predsedajúca, kolegovia, ktorí tu sedíte, žiaľbohu, zase málo je tu, hoci je tu len obed. Myslím si, že táto predloha zákona je dobrá, a preto hneď na samom začiatku avizujem jej podporu. Táto téma rezonuje v spoločnosti asi 12 rokov. Vzhľadom na tú liberalizáciu, ktorou slovenská spoločnosť prechádza a ktorá má následok to, že ľudia si myslia, že môžu všetko, vždy a všade a za každých okolností, tak prináša aj závažné nové skutočnosti, nové previnenia, nové problémy, ktoré potom, samozrejme, vždycky majú následok ťažkosti v spolunažívaní, mnohokrát aj poškodenie na zdraví.
Ja sám som bol tohto roku svedkom takejto situácie, keď pri nevinnej cyklistickej aktivite psi napadli cyklistku. Bolo to nepríjemné, dvaja vlčiaci, ktorí sú štandardne za plotom, v danej chvíli pán bol pod vplyvom alkoholu, mal otvorené dvere a psi jednoducho zaútočili na prvého, ktorého našli, a teda dáma sa, samozrejme, neubránila. Na bicykli ťažko sa brániť takejto situácii. On síce sa slušne ospravedlnil, ale následky, samozrejme, že boli, psi neboli, zistilo sa, že psi neboli, samozrejme, očkovaní, nebolo postarané. To znamená, že následne viete, všetky tie problémy, ktoré peripetie súvisia s dokazovaním, či besnota áno, nie, potom pozorovanie a tak ďalej. Jednoducho tu chýba všade zodpovednosť.
Áno, bol som svedkom aj toho, že pražský krysařík jednoducho urobil taký atak, ktorý tiež mal následok, že jednoducho museli dotyční ísť k lekárovi, lebo tak dokázal dohrýzť. Samozrejme, je to vždy, pes je akoby obrazom a prejavom osobnosti svojho majiteľa. A nech sa na mňa nehnevajú a čudujem sa teda mnohým a hlavne mamičkám s malými deťmi, v kočíku 6-mesačné, 9-mesačné dieťa a vedie si pitbulla alebo niečo podobné, ktorý bol vytvorený, toto plemeno bolo vytvorené za účelom robiť problémy, akékoľvek. Niekomu možno pre zábavu, ale jednoducho ten pes je, ako baránok síce vyzerá, ale nikdy nie je baránok.
Čiže myslím si, že jedine, žiadne triedenie, žiadne triedenie nepomôže, jedine trestnoprávna zodpovednosť. Mám problém akurát s jednou vecou, ako sa s tým súdy dokážu vysporiadať. Pretože naše súdnictvo zatiaľ má problém vo svojej neskutočnej dĺžke trvania každého prípadu. A keby sa takéto veci od dopravných priestupkov a podobné takéto prehrešky vedeli tak realizovať, ako sa vedia v zahraničí, dneska si spáchal dopravnú nehodu a zajtra si odsúdený, tak nebol by čas ani na korupciu, ani na hlúposti s tým spojené a jednoducho áno, urobil, dovidenia.
To isté pri týchto psíkoch, žiadne exaktné nejaké extra dokazovanie. Tento pes pohrýzol, je váš, nesiete si následky. Ale to už nie je na nás, s tým sa musia vysporiadať súdy a nerád by som, aby aj táto legislatívna úprava jednoducho bola raz predmetom výhovorky súdov, že jednoducho "sme zahltení". Zahltení ste, sudcovia, preto, lebo robíte tak, ako robíte. To je váš problém. Čiže aby som dlho nehovoril, podporujem túto úpravu, lebo je jediná možná a správna na to, aký problém v spoločnosti máme.
Ešte poviem predsa len jednu vetu. Myslím si, že zavedenie poplatkov za psa nie je v tomto smere korektné a správne. A mnohokrát som vlastne interpelovaný od ľudí, od tých, ktorí ma poznajú, ktorí sami vedia, že aj ja chovám psy a nie jedného, že poplatky za psa sú daňou, miestnou daňou, ktorá vie byť, samozrejme, aj využitá, aj zneužitá. Ale vždy padne otázka, a prečo sa neplatí na mačky daň, ktoré tak isto šíria choroby a neviem čo všetko ostatné, ale robia aj užitočnú činnosť, a neplatí sa daň, ja neviem, za sliepku, za kohúta, za papagája, za čokoľvek. Aj trebárs za holuby. Čiže ako takéto, takýto typ daní je podľa mňa ako niečo, niečo prežité, smiešne a treba to odstrániť. Preto to hovorím pri tomto prípade, lebo sa to týka psov. A nijako to nelimituje množstvo chovaných psov, nijako to nelimituje. Kto sa rozhodne mať psa, tak ho má, kto sa rozhodne mať 10 psov, tak ich má desať. Problém je, a tu kolega je veterinár, vie, že čo to znamená potom, čo sa týka evidencie a ostatných vecí.
Ale ten miestny návrh som nepodporil, lebo nebol dotiahnutý veterinárne do konca dobre. Preto som ho nepodporil, ten, ktorí ste dávali, pán spravodajca. Lebo toto je veterinárny problém a ten je vážnejší a ten treba dotiahnuť do konca. Potom taký problém, keď takto sa to dotiahne, som to ochotný podporiť kedykoľvek a presvedčiť celý klub, že to treba podporiť. Len veterinár musí byť ten človek, ktorý má právo prísť do chovu, pozrieť, skontrolovať, nebolo to ešte dobre dotiahnuté. Potom sa môžme o tom porozprávať.
Čiže k tomuto zákonu, ďakujem, podporujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto uvedenému návrhu. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby, a to až potom.
Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte rozpravu, prosím pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegovia v riedkom počte, dovoľte, aby som v prvom rade prečítal stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka, ktorá, keď toto občianske združenie, keď zachytilo túto legislatívnu aktivitu, tak, a aj pri ostatných aktivitách, ktoré sa takzvanými významnými investíciami, keď došlo k ohrozeniu Petržalky, zozbierali 3 600 podpisov na stanovisko, ktoré si vám dovolím prečítať.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, Mladá Petržalka akceptuje skutočnosť, že občania si v roku 2012 zvolili vládu SMER-u na čele s jej predsedom docentom Ficom. Zvolili si tak aj určitý prístup ku správe vecí verejných, rozhodli sa pre výbojnú centralistickú politiku. Takéto poňatie verejnej služby je postavené na mylnom, avšak legitímnom predpoklade, že o všetkých záležitostiach sa rozhoduje v jednom riadiacom centre, konkrétne na Úrade vlády. Dúfame však, že občania precitnú a tento spôsob výkonu každodennej politiky dostane v roku 2016 červenú kartu a nastúpi vláda, ktorá umožní občanom voľnejšie dýchať.
So znepokojením sme však začali pozorovať, ako si pán premiér uzurpuje právo rozhodovať aj o veciach, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky, ale aj ďalších zákonov prináležia priamo občanom, samosprávam a komunitám. Symbolom svojvôle súčasnej vlády je zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tzv. zákon o strategických investíciách v jeho dnešnej podobe. Obchádza totiž občanov, nimi zvolené samosprávy, tretí sektor a komunity obyvateľov. Najvypuklejším prípadom aplikácie zákona v praxi je otázka výstavby tzv. megakasína pri Jarovciach alebo aktuálna téma výstavby ropovodu cez obývané územie Bratislavy-Petržalky. Vláda môže obísť stanovisko dotknutej samosprávy, prípadne skupín obyvateľov, ktorí v danej lokalite žijú. Štátna moc tak môže potláčať princípy samosprávnej demokracie a decentralizácie, ktoré sú základom verejnej služby v demokratickom štáte. Inými slovami, Mladá Petržalka má za to, že vláda rozhoduje o nás bez nás.
Navyše zákon je nejednoznačný a tým pádom ľahko zneužiteľný. V dnešnej situácii tak môže vláda jedným rozhodnutím označiť takmer akýkoľvek súkromný projekt za strategickú investíciu. Súčasná právna úprava z augusta 2013 vymedzuje dané kritériá veľmi vágne.
Ako ďalší problém vnímame tiež skutočnosť, že zákon je možno v rozpore s ochranou súkromného vlastníctva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. Tá umožňuje obmedzenie vlastníckych práv len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Predmetný zákon, naopak, uprednostňuje jedno súkromné vlastníctvo na úkor druhého.
Mladá Petržalka spolu so všetkými občanmi, ktorí ju podporili, apeluje na pána premiéra, nech nerozhoduje o nás bez nás, tak vyzýva vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste zvážili všetky hore uvedené argumenty a podporili zrušenie dnešnej podoby zákona a rozviazali tak ruky samosprávam. Zároveň tým dôjde k obnoveniu princípu vyváženého rozhodovania o veciach verejných na osi štátna moc - samospráva - občania."
Toľko stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka.
Ak dovolíte, pridám aj svoje vlastné stanovisko a svoju vlastnú skúsenosť. Keď si dovolím trošku zaspomínať na prípravu investícií v Kii, okolo alebo pre Kiu v Žiline alebo Hankook v Leviciach, pri ktorých sa bývalý podpredseda vlády zaangažoval veľmi nešťastne účelovo. Vtedy sme predkladali do vlády analýzu, myslím tým ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo spravodlivosti, o následkoch zle pripravených výkupov pôdy. Prípadne poskytovaných náhrad. To vyvolalo veľké debaty o potrebe pripraviť a upraviť súčasnú legislatívu, lebo už ten zákon bol v 1999 prijatý. Určiť hranicu medzi charakterom investície ako významnej, na ktorej má mať štát záujem a, samozrejme, má prívlastok verejnoprospešná, a investíciami, pri ktorých investor sám označí investíciu za významnú a verejnoprospešnú a snaží sa dostať k pozemkom mechanizmom, ktorý má byť výhradne pre účel nadradený všetkým ostatným, čiže skutočný štátny a zároveň verejnoprospešný záujem. Viete, že ešte sme nenapravili krivdy napáchané vyvlastňovaním v roku 1948 a ešte stále stovky tisíc hektárov sú nevrátené pôvodným vlastníkom, ale stále permanentne páchame ďalšie a nové krivdy.
Súkromné vlastníctvo je predsa chránené ústavou, hoci sme svedkami toho, ako politici a v mnohých prípadoch právnici a zastávajúci veľmi významné, najvyššie funkcie v štáte si spravili z ústavy trhací kalendár. Nemôžme nerešpektovať ústavu a nemôžme nerešpektovať toto právo dané ústavou.
Takisto vyradenie samospráv obcí a miest z možnosti vyjadriť sa, prípadne stanoviť podmienky pre realizáciu investičných zámerov pokladám tiež za choré. To nie sú samosprávy, ktoré začínali, ktoré neboli zorientované po roku ´89. To sú samosprávy, ktoré sú vyspelé, ktoré jednoducho vedia zvážiť svoje následky svojho rozhodovania. A ak v niektorých prípadoch môžem pripustiť, že starostovia alebo primátori, alebo ich zastupiteľstvá nemajú patričnú úroveň, nemajú patričnú kvalitu rozhodovania, sú to skôr už dneska v ojedinelom prípade. Nie je to pravidlo. Vtiahnutie samospráv do procesu teda podľa mňa by malo byť samozrejmým a to rozhodovanie, jednoducho tú ťarchu rozhodovania musia niesť aj samosprávy.
Myslíte si, že PSA Citroën by bol na Slovensku a v Trnave, keby nebol vtedajší primátor Štefan Bošňák prezieravý a ústretový? Veď on všetko pripravil a dokonca presvedčoval ľudí o potrebe takejto investície a tá bola následne štartérom celého ďalšieho procesu, ktorého výsledkom bolo vrátenie Slovenska na mapu strednej Európy. Že sa to dá, ukazujú aj právne úpravy okolitých štátov a štátov Európskej únie, to znamená tých, nazvem to, nemám rád to označenie vyspelejších, ale tých, ktorí jednoducho nemali nejako nejakým spôsobom deformované vlastnícke vzťahy, kde si ozaj v skutočnosti vážia ústavné právo vlastníctva. Budujú, či sú to diaľnice, a niekoľkých stupňov, niekoľkých radov, alebo sú to všetky možné ďalšie líniové stavby, budujú ich, vykupujú v reálnych cenách a ľudia sa nebúria. Neprichádza k takým deformáciám a škandálom, ako prichádzalo na Slovensku a ako znova bude prichádzať pri takomto zákone.
Takže žiadam všetkých, aj tých, ktorí tu nie sú, a ich je tu strašne veľa, ktorí tu nie sú, aby podporili zákon a túto zmenu, ktorú sme s kolegami navrhli pre dobré, zdravé fungovanie Slovenska a rešpektovanie druhého najzákladnejšieho ústavného práva, to je práva vlastniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán predkladateľ, páni poslanci, pani poslankyne. prosím vás, myslím si, že došiel už ozaj čas, keď zoberiem tie závažné politické zmeny v ´89., že aby sme prijali takýto sofistikovaný zákon, ktorý jednoducho zreálni situáciu a v tomto marazme, v ktorom sa nachádzame, urobí systémové zmeny.
Ak si spomeniete na roky po ´89., keď sem prišlo kopec zahraničných podnikateľov, ktorí jednoducho boli zvyknutí na isté mechanizmy fungujúce v ich krajinách, a odrazu sa tu nevedeli zorientovať, odrazu sa nevedeli presadiť, odrazu nevedeli nájsť kontakt a, samozrejme, teda hľadali domácich ľudí, domácich sprostredkovateľov, ktorí jednoducho im našli kontakt či na štátnu správu, či na verejnú správu, a takto sme si postupne začali vychovávať skupinu, ktorá zabezpečuje tok úplatkov a skupinu úplatkárov. Žiaľbohu. Vonku toto funguje na inej báze a bolo by teda načim v tejto chvíli už na Slovensku urobiť aj v tomto smere systémové zmeny.
To znamená. Sú ľudia, ktorí sú vyslovene špecialisti zo svojho vnútra, majú tú danosť sprostredkovávať či obchody, či informácie, či lobovať za nejaké záujmové skupiny či podnikateľské, či presadzujúce svoje záujmy v rámci spoločnosti, a preto im treba dať pravidlá. Aby sa jednoducho vedeli pohybovať v tomto prostredí, aby sa pohybovali legálne, aby sa pohybovali legálne po úradoch štátnej správy, aby sa pohybovali po úradoch verejnej správy, aby mohli vystupovať tak, ako to bolo v predkladacej správe, aby sa mohli pohybovať aj na všetkých zastupiteľstvách a všetkých zboroch, ktoré jednoducho rozhodujú o vážnych veciach. Či sú to územné plány, či sú to iné stimuly investičné, alebo všetko, čo s tým súvisí. To je jedna parketa, jedna časť problému, ktorá sa teda týka domáceho života a ktorá teda by mala aj následok očisty a stransparentnenia verejného života.
Druhá časť, na ktorú sme doteraz, už sme desať rokov členmi Európskej únie, a doteraz sme vlastne nedokázali vyplniť priestor, vyplniť tú medzeru, ktorú, alebo ten šuflík, alebo ten priečinok, ktorý máme v Bruseli, aby sme vyslali svojich lobistov na presadzovanie záujmov Slovenska v jednotlivých segmentoch, v jednotlivých sektoroch, v jednotlivých politikách za jednotlivé regióny v Bruseli.
Čo to znamená? Dopad je taký, že sme doteraz veľmi málo využili priamych možností financovania z Bruselu pre všetky možné typy politík, ktoré sa dajú aplikovať od obcí až po štát cez všetky možné, či to je školstvo, či to je ozaj, sú to obce a všetko, čo s tým súvisí.
Pochodil som dosť krajín Únie, pochodil som obce, družobné, a mestečka, s ktorými, napríklad obec, v ktorej ja bývam, máme väzby a ostal som mimoriadne prekvapený, keď som videl, aké úžasné projekty sa darilo realizovať vďaka priamym kontaktom na Brusel.
No a teraz ešte poviem posledné poznanie a posledný, by som povedal, taký, ktorý sa bytostne týka mojej profesie poľnohospodárskej a, samozrejme, má dopad na poľnohospodársku politiku. Prakticky od vstupu do Únie ťaháme v tomto segmente politík za kratší koniec. A cítim to, že ťaháme za kratší koniec preto, lebo máme aj v tomto smere deficit lobistov na bruselskej úrovni, ktorí by jednoducho vysvetľovali a lobovali za našu politiku v poľnohospodárstve. A teraz nemyslím len tú, ale hovorím teraz za svoju profesiu.
A tie dopady sú veľmi vážne a týkajú sa napríklad niektorých environmentálnych opatrení, ktoré na pôde Európskeho parlamentu boli prijaté z hľadiska používania množstva hnojív, keď sa snažili prijať zníženie o vážne percento, to znamená, 80 % v danej chvíli to bolo, ktoré v prípade Holandska, ak sa používa osem metrákov priemyselných hnojív na hektár, by znamenalo vážnu environmentálnu pomoc pre Holandsko, ale pre Slovensko by to znamenalo likvidáciu poľnohospodárstva. Pretože pri našej miere používania 1,55, alebo koľko to je v čísle, priemyselných hnojív na hektár, čo je priemer, tak o 80 % zníženie znamená nehnojiť.
Čiže toto sú všetko úlohy lobistov, a preto som sa do toho takto snažil trošku vložiť, aby sme si otvorili oči a jednoducho prijali takúto legislatívnu normu. Ak si ich nevychováme doma, tak nemáme potom koho do Bruselu poslať. Čiže ja to vidím v takejto komplexnej problematike a v takomto komplexnom spektre, preto vás žiadam o podporu tohto navrhovaného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, my sme mali takú krátku debatu k tomu pred časom, otázku som položil preto, že 10 rokov po vstupe do Európskej únie je na samosprávnych krajoch badať a podľa rozhodnutí aj evidentne je možné podložiť zníženie aktivít voči Bruselu. Samosprávne kraje sa nevedia dohodnúť na spoločnom postupe pri zastúpení v Bruseli, či personálnom alebo materiálnom, a tak tok informácií dvoma smermi, či do Bruselu, či z Bruselu, na samosprávne kraje sa tak veľmi obmedzuje. Takmer sú vylúčené aktivity pri tvorbe európskej legislatívy a samozrejme aj pri možnosti získavať peniaze priamo z Bruselu. Samozrejme, že toto sa netýka len a len toho predsedníctva, ale ak sa takto obmedzili aktivity, ja mám obavu, že akým spôsobom sa potom vysporiadajú s úlohami, ktoré môžu byť na ne delegované pri predsedníctve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, pani kolegyne, kolegovia, veľmi som rozmýšľal, či vôbec vystúpiť a ako vystúpiť. Pretože predloha zákona je jedna vec, dôležitosť tohto opatrenia je však ako, nijak to nespochybňujem, je to druhá vec, ktorú treba v tomto smere akceptovať.
Včera sme debatovali s pánom ministrom večer. Aj som si sám študoval kopec tých vecí okolo toho, ktoré som pred tým nemal naštudované. Uvedomujem si teda, že, žiaľ, je táto norma predkladaná relatívne neskoro, pretože aj to, čo zaznelo v debatách aj na výbore, aj to, čo zaznelo v debatách pri prvom čítaní a aj teraz pri druhom čítaní, ukazuje, že sú veci, ktoré by sa dali posunúť kvalitatívne ešte ďalej, aby ten zákon ozaj mal účinnosť a aby bol realizovateľný pre tých, pre ktorých je vlastne cielený. To znamená mladých a malých, a podobne, farmárov.
Ak bol tento úmysel myslený vážne a bol dlhšie pripravovaný, zrejme už malo byť návestie k tomuto, k technickej realizácii už možno skôr, možno v tom spornom zákone 140 alebo v niečom inom, kde jednoducho by už bolo bývalo jasné všeobecne všetkej poľnohospodárskej verejnosti ,aj zvlášť tým mladým a malým farmárom, že niečo takéto sa chystá, aby sa mohli zúčastniť tej diskusie, pretože táto norma v tejto chvíli má jasný rukopis. Rukopis ľudí, ktorí ho pripravovali. A ja nie som spokojný s tým, ako je pripravený, pretože to, čo tu včera aj kolega Csicsai, ale aj dneska padlo, kolega Csicsai to včera, to predniesol, to sú pravdivé argumenty, na ktoré sa nemyslelo a ktoré jednoducho sú diskriminujúce. A, samozrejme, ak teda tento pozmeňujúci návrh, ja ho budem podporovať, aby bol prijatý, tak odstráni sa, vlastne trošku sprístupní sa a zlepší vlastne prístup k takto ponúknutej pôde. Na druhej strane si myslím, že prístup k štátnej pôde alebo štátom spravovanej pôde mohol byť aj v tomto smere liberálnejší. A očakávame všetci a vieme teda, že čo sa bude diať v Únii nasledujúce roky, a očakávam závažné otrasy v slovenskom poľnohospodárstve, pretože som hlboko presvedčený, že trend, ktorý sme nastúpili už dávno, niekoľko desiatok rokov dozadu a nedokázali sme ho nijako zmeniť a všetci o tom len rozprávali, a napriek aj naposledy poskytnutým dotáciám na mliečnu kravu a aj iným podporným prostriedkom, zjavne sa tieto míňajú cieľa. A to, čo príde s novým plánovacím obdobím, zatrasie slovenským poľnohospodárstvom viac ako kedy čokoľvek v minulosti.
A o to dôležitejšie sú takéto právne úpravy, aby pri tých otrasoch a pri tom znechutení mnohých, keď budú nechávať pôdu a budú nechávať aj podniky, aby neprechádzali priam zákonite do rúk len veľkých investorov, ktorí s poľnohospodárstvom nemajú nič spoločné a ktorí cítia šancu zhodnotenia svojich peňazí, pretože žiadna banka nezhodnotí tak peniaze, ako ich zhodnotí pôda.
Je mi to smiešne, v tejto chvíli to pripomeniem, pripomeniem predsa len, keď som v 2002 roku oslovil asociáciu bánk a povedal som, poďme pripravovať spôsob a mechanizmus na nákup pôdy farmármi, tak dovolím si povedať, že buď to bol zámer od týchto asociácií bánk, že nechceli toto podporiť a nechceli sa toho zúčastniť, alebo boli hlúpi. Možnože obidvoje je pravda, lebo ukázalo sa, že keby vtedy boli zainvestovali a keby aj bol niekto zlyhal, tak tú pôdu, ktorú získajú, dneska predávajú v násobkoch drahšie, ako vtedy boli ručili.
Pri tejto norme, ak bude prijatá, a predpokladám, že bude prijatá, je dôležité, aby sa prehodnotila o pol roka, o rok, aby jednoducho ministerstvo bolo ochotné a aj schopné sa k tomu vrátiť a reálne zhodnotiť účinnosť a aj následne korigovať veci tak, aby ozaj tento proces bol nejako efektný.
Pán minister povedal, a je to aj v tých opatreniach, že jednoducho ten proces vlastne, čo sa týka takého zavedenia a aj tej, tej obnovy zmlúv, bude vlastne, bude 5-ročný. Ja som si pozrel aj, aj činnosť Slovenského pozemkového fondu, áno, je tam od istej doby klauzula pri nových zmluvách, že sa nebude rokovať, nebude sa do istej, do istého času uzatvárať a že až keď toto všetko nabehne, preto je to svojím spôsobom neskoro, lebo mnohí sa pýtajú prečo. A na druhú stranu aj technicky bude mať Slovenský pozemkový fond to, bude mať, ťažko to zvládnuť ten nápor, keď vieme, že 75 percent zmlúv vlastne v tejto chvíli končia a má ožiť nejakým spôsobom a s novou podmienkou pre ďalšie obdobie. Tú podmienku, ktorú tú, alebo techniku, ktorú tu spomenul kolega Záhumenský, myslím si, že by bolo dobré dostať do, hneď do legislatívnej podoby, aby vlastne mal fond odviazané ruky. Aby jednoducho túto podmienku mohol bez akéhokoľvek, bez akejkoľvek diskusie vniesť do zmlúv.
Zvážte, akým spôsobom to chcete spraviť, ale otázka, ak to bude len a len výnosom alebo ak to bude len smernicou v rámci SPF alebo výnosom ministerstva, ten sa dá zmeniť a ten sa dá skorigovať. Tá podmienka by mala byť obsiahnutá v návrhu zákona a mala by byť jednoducho, mala byť mať takúto zákonnú oporu. Čiže myšlienka, tak ako som to pri prvom čítaní povedal, veľmi dobrá, technika a spôsob a načasovanie je podstatne horšie. Mám z toho teda obavu, že do akej miery bude tento zákon účinný. A preto len žiadam, aby sme sa k tomu o pol roka, o rok vrátili. Budeme to aj my opoziční sledovať, čo sa vlastne bude diať, aká aktivita od mladých bude aj z ich strany, ale na druhú stranu ak aj tá aktivita už ozaj príde a že bude žiadosť, ako sa to bude vybavovať, pretože niektoré vyhlásenia, niektoré tvrdenia, ktoré sme zažili na výbore, ma trošku dostali do pomykova, keď som počul argumentáciu o tom, ako sa to nebude dať realizovať. Všetko sa musí dať, ak chceme. A myslím si, že ministrovi sa nedá uprieť vôľa, otázka je, ako je nachystaná technická norma.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcem podporiť myšlienku, ktorú teda aj pani Gibalová, aj pán Fronc povedali. Patrí tento zákon do zbierky, alebo toto ustanovenie patrí do zbierky zbytočností, keď sa snažíme nenormálnosť, ktorá vždycky v nejakom percente alebo promile sa vyskytne, riešiť zákonným ustanovením. Práve naopak, treba aby, aby sociálnych pracovníkov úradov práce a sociálnych vecí sme dostali do terénu, aby jednoducho chodili a zasahovali tam, kde zasahovať treba a nešikanovali tých všetkých normálnych, ktorí normálne sa venujú všetkým svojim povinnostiam a patričnou, aj s patričnou láskou. To znamená, že aj takto prestať šikanovať rodičov.
Ďakujem pekne.