Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Hlina, ďakujem za uvedenie toho pomenovania „legislatívny hnoj". Ja chcem len povedať naozaj vecne, máme zákon, ktorého predkladateľom je minister hospodárstva, patrí to pod hospodársky výbor. Zastupuje ho minister spravodlivosti, ktorý spadá pod ústavnoprávny výbor. A dostaneme dva pozmeňujúce návrhy, z ktorých jeden spadá do výboru pre financie a druhý, predpokladám, do výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Takže ak to nie je legislatívny hnoj, je to minimálne legislatívny šalát pod predsedníctvom ministra spravodlivosti, ktorý by mal dohliadať na legislatívnu čistotu. No čo na taký hnoj povedať? Fuj.

Ďakujem. No ja by som znovu chcel upozorniť na to, že tento pozmeňováčik, ktorý tu máme k vládnemu návrhu o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a tak ďalej rieši financovanie politických strán a hnutí, podobne ako predchádzajúci pozmeňovák, ktorý riešil to, že sa zistilo, že na skladoch je príliš veľa kolkov.
Viete, ďalšia vec je, mali sme tu mať pána ministra hospodárstva Pavlisa, ktorý si vyžiadal tento termín. To znamená, vedel dopredu, že bude predkladať zákon v Národnej rade a zastupuje ho pán Borec, pri všetkej úcte, ktorý nie je teda kompetentný v tejto jadrovej škode. Takže ja to pokladám za veľmi nevhodné, aby takýmto spôsobom sa to riešilo.
Ešte sa dokonca nezdržíme faktickej poznámky, že je veľa kolkov na sklade. Takže poprosím vás, ja to pokladám za najvhodnejšie naozaj stiahnuť a neriešiť to takýmto spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem. Martin, chcem povedať, že celkom dobré vystúpenie, ten záver bol troška taký profesorský, trocha mi to prekáža, keď tak hodnotíš celú situáciu, Štefana, Alojza, troška viac pokory, by som povedal, ale inak chcem reagovať teda k obsahu.
Jedna z vecí, ktoré nemyslím si, že si ich primárne, primárne spomínal úmyselne, ale povedal si ich, že treba akoby zasiahnuť, pretože ten králičí spôsob, tak si to nazval, nie je dobrý. No v každom prípade je úplnou, ale úplnou voľbou rodičov, aký spôsob svojho prístupu k rodičovstvu si zvolia. Áno, môže byť, že ho niekto sociálne zneužíva, ale to je úplne iná téma a úplne niekde inde sa nastavuje. Ale v každom prípade je to úloha a rozhodnutie tých rodičov, ako si zvolia ten spôsob. To, čo môžeme robiť ako spoločnosť, je ponúkať osvetu, nech si rodičia vyberú. Napríklad ja s mojou manželkou sme si vybrali, že nebudeme používať žiadnu antikoncepciu, sme s tým veľmi spokojní, máme 4 deti, ak budeme čakať ďalšie, budeme sa tomu veľmi tešiť.
Ďalšia vec, ktorá tam bola spomenutá, že nie všetci rodičia sú osvietení. Nie som si celkom istý, či ten najdôležitejší, najdôležitejšia hodnota pre rodičovstvo je osvietenosť, aspoň v takom zmysle, ktorý ponúkajú možno ľudia ako ty, byť osvieteným sa dá pochopiť aj v dobrom slova zmysle, ale v každom prípade sú to rodičia a je tam tá rodičovská láska a sloboda. Nechal by som to na to a rozšíril by som ponuky, z ktorých si môžu slobodne vybrať, tak ako budú chcieť. Nežiaduce následky by som riešil inak. A dobre vieme, že častokrát to, čo si tak dehonestujúco nazval, že králičí spôsob, vyplýva skôr z chudoby a zanedbania určitej sociálnej skupiny, nie z toho, že by tí ľudia boli, ja neviem, nezodpovední alebo zlí.
Takže treba sa zamerať na tieto sociálne a ekonomické problémy, a nie nariaďovať im niečo.

46.
Ďakujem veľmi pekne. Som presvedčený, že ten návrh je vedený dobrým úmyslom a že vidíme nejaké problémy a snažíme sa ich riešiť. Pre mňa je takým najzákladnejším filozofický rozpor, pre ktorý nepodporím tento zákon, v tom, že myslím, že sa príliš zachádza práve do situácií, keď sa posudzuje vplyv alebo autorita, kompetencia štát verzus rodina, a to dokonca aj v špecifických podmienkach, a že čoraz viac ide do popredia ten vplyv štátu. To znamená, akoby sme presvedčení, že štát, či je reprezentovaný Národnou radou alebo nejakými úradníkmi, je viac zameraný na dobro detí a mládeže ako samotní rodičia. Ja som presvedčený, že to v žiadnom prípade tak nie je, že v absolútnej väčšine prípadov je záujem rodičov o dobro ich detí vysoko, vysoko nad tým, ako je záujem kohokoľvek iného, cudzieho, akokoľvek vzdelaného.
Samozrejme, že sú situácie, keď v určitých patologických prípadoch je potrebné, aby zasiahla nejaká externá autorita do vnútra tej rodiny. Ak však my napríklad celoplošne zavedieme povinnú dochádzku od 3. ročníka, pardon, od 3. roku, tak mi to príde ako niečo, čo je, čo je veľkým a je podľa mňa ťažko odôvodniteľným zásahom do súkromia a intimity tej rodiny. Napriek tomu, že ako som si, samozrejme, prečítal, že je to zadefinované, že je to pre sociálne znevýhodnených. Ale, kto je sociálne znevýhodnený, prípadne môže mať iné problémy, ešte neznamená, že nemiluje svoje deti a nevie im odovzdať to, čo je potrebné. Takže takéto paušalizované nadraďovanie vplyvu štátu, záujmu štátu nad rozhodnutie, nad autoritu, nad právo rodičov mne nepripadá ako správne. Aj keď rozumiem, že je tu pokus, ako vyriešiť túto situáciu.
Ďalšia vec sa týka, nie je to nazývané sexuálna výchova, ale výchova k zodpovednému rodičovstvu. No, som stredoškolský učiteľ s 15-ročnou praxou, vyučoval som predmet náboženstvo, v rámci ktorého som, teda ako niekedy hovorím, učil všetko, a boli to práve aj tie veci, ktoré sa týkali vzťahov, sexuality, antikoncepcie a takýchto vecí. To znamená, že rozprávali sme sa so študentmi o tom jednak aj z ich záujmu a jednak sme to mali najmä v tých vyšších ročníkoch, kedy to bolo také pre nich, nazvem, že vysoko aktuálne, tak a navyše sme už mali v podstate poslednýkrát, nazvem to tak, že v ruke, lebo už odchádzali zo školy, tak mnohé tie veci sme teda prebrali už úplne systematicky.
Stále si myslím, že porovnávať situáciu určitej skupiny obyvateľstva, ktorá začína s predčasným sexuálnym životom, čo vnímame ako negatívne, ako ste aj poznamenali, s celkovou populáciou, nie je dobré. A podľa mňa treba vychádzať z toho, že normálne nastavenie je aj z rodín, aj v spoločnosti také, že ten, že nepočítame s tým predčasným sexuálnym životom ako s normou, ako so štandardom, ale ako s výnimkou, ktorú treba aj výnimočne riešiť. To znamená, nie spôsobom, keď zavádzame nejaké povinné štruktúry a osnovy. Pretože situácia je teraz taká, že to z veľkej časti leží ani nie tak na školách ako skôr na konkrétnych učiteľoch. Ak riešime aj školstvo ako také, tak môžeme prijímať rôzne programy, ale ja vám poviem zo svojej praxe, že učitelia sa voči niečomu, čo im je neprirodzené, čo im je istým spôsobom nanútené, vysporiadajú ako s nejakou formálnou záležitosťou, ktorej sa buď vyhnú, alebo potom absolvujú takým spôsobom, ktorý je vlastne zabitím času navýšením vyučovacích hodín, ale je vlastne, je vlastne neproduktívny.
To znamená, že z môjho pohľadu, ak chceme s niekým pracovať, nech sú to dospelí ľudia. Nech sú to napríklad v prípade toho školstva učitelia, ktorým je ponúknutý podľa ich výberu nejaký, nejaké školenie alebo nejaká inštruktáž, nejaké materiály, ktoré môžu použiť jednak podľa svojho vedomia a svedomia, jednak podľa preferencie rodičov tých detí, ktorých sa to týka.
Ale druhá vec sú rodičia, ktorí takisto môžu byť nejakým spôsobom inštruovaní. Keď to poviem, keď to rozmením na drobné, som za to, aby tá inštruktáž prebiehala povedzme u tých rodičov v tých sociálne znevýhodnených skupinách. Pokiaľ to nie je funkčné, tak vždycky sa dajú zmeniť spôsoby, a pokiaľ je to patologické, v tom prípade je oprávnenie štátu do toho zasiahnuť. Ale nie nejak celoplošne. Naozaj tá filozofia akejsi dôvery, že štát, úradníci to myslia s deťmi lepšie ako rodičia, mi príde ako dobromyseľný omyl. Aj keď hovorím, že, vidiac tú situáciu, hľadáme akékoľvek riešenie, ako by sme pomohli. Ja som ale presvedčený, že toto možno v niektorých prípadoch môže aj pomôcť, ale v mnohých môže uškodiť. Tak preto nie som za podporu tohto zákona, aj keď som presvedčený, že treba hľadať riešenie, ktoré nemám niekde takto z rukáva vysypané, ale obávam sa, že dopady tohto zákona by neboli dobré.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Mňa zaujala tá zmienka o veľkých zaoceánskych lodiach, keď sa otáča kormidlom. Teraz možno sa zúčastňujem tejto rozpravy a počúvam skôr ako učiteľ, než ako politik. A pripomenulo mi to jednu pasáž z románu Michaela Crichtona Drak, ktorý hovoril o lietadle, kde neskúsený pilot, ktorý na chvíľu prebral riadenie, rýchlo situáciu, kritickú situáciu tak, že prudko strhol knipel, čo spôsobilo za chvíľočku určitý vývrat smerom hore, potom to chcel vyrovnať smerom dole a dostal sa do takého delfinkovania, že to malo brutálny dopad na cestujúcich. A ja som mal troška taký pocit z toho pingpongu, že vaša vláda, táto vláda, hentamtá vláda, že robia so školstvom, a to znamená so státisícmi detí a desaťtisícmi učiteľov a zamestnancov takéto určité delfinkovanie, ktoré má zlý dopad.
Ja by som naozaj apeloval na to, aby, ak sú skutočné námietky v súčasnosti zo strany opozície k vám ako vláde a k vládnemu návrhu, aby sa brali vážne a podľa možnosti, aby sme takéto prudké obraty nerobili. Spôsobuje to medzi učiteľmi a v školstve, aj medzi rodičmi určité znechutenie. To znamená, isto treba niektoré veci upraviť, ale ak sa to dá, je veľmi dobré, aby sme brali do úvahy naozaj povedzme pozmeňováky opozície, skúsili, ak je návrh, niečo prerobiť, niečo stiahnuť, nie kvôli vládno-opozičnému boju, ale kvôli školstvu, ktoré potrebuje naozaj dlhodobú koncepciu, tieto veci robiť menej konfliktne, menej, ako by som nazval, že jednoducho väčšinou. Teraz máme väčšinu, tak to robme tak. A vy máte názor, tak si to zase zmeníte, keď získate väčšinu. To delfinkovanie nerobí naozaj školstvu dobre.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Aby som priblížil svoje rozmýšľanie, prečo som túto otázku položil, vy ste naznačili, že je to mimo pôsobnosti ministerstva, prípadne ste povedali, že je to neslušné.
Ja som presvedčený, že ako poslanec zastupujem občanov, občanov to zaujíma, sme verejní činitelia, preto som si dovolil položiť tú otázku. Samozrejme, keďže si uvedomujem aj jej osobný charakter, tak akceptujem váš spôsob alebo kohokoľvek spôsob odpovede na túto otázku. Myslím si, že občanov to zaujíma, a som veľmi rád, že ministri za vládu SMER-u odpovedajú pozitívne v zmysle úcty k inštitútu referenda a povzbudzujú občanov a zároveň že rešpektujú slobodu toho, ako sa každý rozhodne.
Takže ja osobne považujem tú otázku za relevantnú a ďakujem vám za odpoveď.

16.
Ďakujem, pán minister, za taký osobný prínos do toho, že ste teda pustili a vysvetlili ste aj tie okolnosti, lebo naozaj tie súvislosti sú dôležité, ja by som zase chcel povedať, že podľa mňa je bežné, že sa takáto otázka kladie, a ja nie som ministrom, som poslancom Národnej rady, mne túto otázku položili mienkotvorné média, nie bulvár. A ako poslanec som sa veľmi rád zúčastnil, odpoveď na tú otázku, povedal som, že sa zúčastním referenda, aj som to zdôvodnil, tiež som dokonca povedal s presvedčením a s hrdosťou, ako budem hlasovať, zároveň si úplne jasne uvedomujem, že je to skutočne slobodná vec, a rešpektujem súkromie, a preto pokladám za samozrejmé, že ako zástupca občanov, ktorých táto vec zaujíma, kladiem otázku v rámci hodiny otázok ministrovi v týždni pred referendom, a pokladám aj tú vašu odpoveď za takú povzbudzujúcu, aby ľudia boli zodpovední a vyjadrovali svoj názor naozaj slobodne, tolerantne, podľa svojho najlepšieho presvedčenia.
Takže ďakujem vám za odpoveď.

Vážený pán premiér, ďakujem za vašu odpoveď aj za váš zodpovedný postoj ako, ako premiéra, ako, ako štátnika. Zároveň ďakujem za podporu referenda a za odporúčanie zúčastniť sa občanom a takisto za nemenej dôležitú podporu inštitútu referenda ako takého bez ohľadu na to, či ide o toto alebo iné.
Takisto si uvedomujem, že ste na túto otázku už niekoľkokrát médiám odpovedali, ale pokladám za dôležité, a preto som túto otázku položil, aby sa táto odpoveď inak zopakovala a zaznela aj na pôde Národnej rady, kde predsa tieto výroky majú inú váhu ako len v médiách.
Takisto vám ďakujem, že ste nezopakovali alebo nepotvrdili výroky niektorých, ktorí hovoria, že referendum je zbytočné, že vy ho za zbytočné nepokladáte, a takisto kvitujem, že ste vyzývali k slobode a sám sa rozhodnete slobodne.
Nijakým spôsobom nechcem túto vašu slobodu a súkromie narušovať. Ste verejný činiteľ, ak sa chcete k tomu vyjadriť, predsa by som rád vás poprosil, či by ste mohli rozviesť svoje osobné uvažovanie, ako budete odpovedať na tieto tri otázky. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem najprv oceniť, že pán Muňko ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vystúpil a vstúpil do debaty a môžeme sa k tomu vyjadriť, pretože Sociálna poisťovňa je v tomto naozaj kľúčová a je dôležité, aby sme o tom hovorili. A chápem aj to, že vládnu emócie a že aj pán Muňko bol možno niekoľkokrát napadnutý alebo nejakým spôsobom oslovený. Ale zamrzelo ma a chcem sa k tomu vyjadriť, že sa určite nevyjadril ako džentlmen na adresu pani podpredsedníčky Jurinovej. Chcel by som vás, pán Muňko, požiadať, keď ste možno už troška sa upokojili, aby ste v záverečnej reakcii sa ospravedlnili pani podpredsedníčke. (Reakcie z pléna.) Medzi chlapmi je všeličo dobré, okej, ale myslím, že ako páni by sme sa mali k dámam správať úctivo. To je môj názor.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem tiež vysloviť uznanie a radosť z toho, že Slovensko pristupuje k takejto zmluve a k takejto spolupráci. Ja sám som tiež bol taký nadšený amatérsky astronóm a záujemca o kozmonautiku a viem, že celé roky to bolo niečo špičkové, na čo sme vzhliadali, že dnes máme možnosť naozaj sa pridať. A tiež ako aj bývalý učiteľ a človek, ktorý sa pohybuje v oblasti školstva, oceňujem aj ten prínos pre našu vedu a výskum a vysoké školstvo. Takže tiež za klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností podporujeme tento návrh.
Ďakujem.