Ďakujem veľmi pekne. Možno by som teraz, keďže je to prvé čítanie, troška tak viac, nazvem, že k filozofii toho zákona a začal by som s takým výrazom, že čistá detská duša, že čo to je. Že niekedy si tú čistotu alebo tú nevinnosť predstavujeme akoby nevedomosť. Čistota a nevedomosť nie je to isté. Je potrebné, aby deti boli informované o všetkých veciach života a nieže nie je dôvod, ale, naopak, je dôvod, aby boli informované aj o veciach...
Ďakujem veľmi pekne. Možno by som teraz, keďže je to prvé čítanie, troška tak viac, nazvem, že k filozofii toho zákona a začal by som s takým výrazom, že čistá detská duša, že čo to je. Že niekedy si tú čistotu alebo tú nevinnosť predstavujeme akoby nevedomosť. Čistota a nevedomosť nie je to isté. Je potrebné, aby deti boli informované o všetkých veciach života a nieže nie je dôvod, ale, naopak, je dôvod, aby boli informované aj o veciach týkajúce sa sexuality, týkajúce sa napríklad ľudí zomierajúcich, a teda aj problematiky eutanázie. Veľmi dôležitý je aj spôsob, akým sa to deje.
Poviem taký príklad. Vôbec nieže mi neprekáža, ale som uzrozumený s tým, že moje deti sa aj na nejakom inom fóre, napríklad v škole, ako učiteľ, pochopiteľne, mám dôveru voči kolegom aj voči tým kolegom, ktorí učia moje deti, aby sa to teda v škole dozvedeli, že existuje napríklad možnosť sexuálneho zneužívania a že, bohužiaľ, sú dospelí, a to dokonca aj rodinní príslušníci, ktorí môžu ubližovať, a že toto je neprijateľné a že tie deti majú právo sa nejakým spôsobom brániť, povedať nie, odmietnuť a hľadať pomoc. To je v poriadku a je to veľmi dobré. Zároveň je to veľmi citlivá vec, pretože čo môže nastať najhoršie, ak naozaj dieťa dostane v škole akoby nejaký zárodok nejakej nedôvery voči rodičom. Že, aha, pozor, rodičia sú v niečom akoby aj podozriví, niečo sa mi môže stať. Samozrejme, každé dieťa na to reaguje, reaguje rôzne.
Ale ja napríklad ako učiteľ, keď sa mi stalo, že mi moji žiaci hovorili o inom kolegovi alebo o niekom, kto ich predtým učil ten predmet, alebo o rodičoch, alebo o nejakých kňazoch, alebo animátoroch z nejakej voľnočasovej aktivity, niečo buď akoby negatívne, alebo niečo, čo je v rozpore s tým, čo hovorím ja, lebo žiaci majú radi konfrontáciu, tak som sa vždy snažil vyjsť z toho tak zmierlivo v tom slova zmysle, že ak to teda bolo niečo, čo naozaj znelo rozporne, tak som hovoril, viete, no ťažko mi povedať, verím, že ten človek chce vám najlepšie a že on to, neviem, ako to myslel, preto by som sa ním potreboval porozprávať. A naozaj sa stali aj prípady, keď došlo k takémuto, nejakej, nejakej konfrontácii akoby autorít mňa ako učiteľa a nejakého povedzme rodiča, alebo nejakej inej osoby s autoritou, som sa s tou osobou stretol a veľmi ľahko sme si to vyjasnili. Mohol som postupovať akoby tak, nazvem to, že exaktne, vecne, že toto, čo mi oni hovoria, že tá osoba tvrdí, je zlé, a ja preto musím proti tomu vystúpiť, lebo to by mohlo uškodiť. Určite dôležitá vec je, ako to bolo myslené, a ak by to, ak by to naozaj bola len nejaká taká detská, detský spôsob, ako postaviť akoby autority do konfliktu, a ja by som naozaj znehodnotil dôveru v tú autoritu, v rodiča alebo v nejakú inú osobu, tak by som to pokladal za zlé. Preto si myslím, že je naozaj dôležité, aby sa pri tomto postupovalo opatrne.
Častokrát býva námietka, že, okej, ale ty hovoríš o takých ideálnych prípadoch a ty si dobrý rodič a ty hovoríš o rodičoch, ktorí majú radi svoje deti a v žiadnom prípade by im neublížili, sú zdraví a tak ďalej, ale, bohužiaľ, sú tu naozaj rodičia, ktorí škodia svojim deťom a práve oni by odmietali takúto možnosť. Oni by využili tento váš zákon, alebo zákon pána poslanca Hlinu, ktorý pred chvíľou predložil, na to práve, aby tie deti žili v nevedomosti. Lebo ak si pamätáte, hovoril som o tom, že je rozdiel medzi čistotou, nevinnosťou a nevedomosťou. No v každom prípade si myslím, že treba brať do úvahy patologické javy, bohužiaľ, nie sú až také zriedkavé a ojedinelé v našej spoločnosti, čo nás všetkých, verím, že mrzí, ale v tomto prípade by som to neriešil celoplošnou nejakou takou, takým spôsobom, ktorý by mohol zasiahnuť do tej čistej detskej duše, ale skôr individuálne. Áno, aj v škole, ale máme tu detských lekárov, máme tu triednych učiteľov, máme tu širšiu rodinu, máme tu potom odborníkov v školstve, psychológov, špeciálnych pedagógov, a preto si myslím, že by sa naozaj k tomu malo pristupovať individuálne.
Čiže toto je niečo, čo by v prvom rade malo brať do úvahy presvedčenie rodiča, ak je nejaký rodič podozrivý, poviem príklad, nejaký rodič odmietne, aby sa jeho deti zúčastňovali na sexuálnej výchove, a je z nejakého dôvodu podozrivý, tak potom toho konkrétneho rodiča možno preveriť. Ale povedať, že musíme všetkým to dať povinne, lebo ináč by to mohlo nastať, je podľa mňa, podľa mňa krok nesprávnym smerom.
Vôbec filozofický pokladám za neuveriteľné, že sme sa v dnešnej dobe ako spoločnosť posunuli do pozície, že veríme viac štátu, škole, sociálke alebo akejkoľvek inštitúcii, viac ako rodičom vo všeobecnosti. Myslím si, že od prirodzenosti, ale aj od základu našej právnosti, ústavnosti má požívať priazeň práva a dôveru práva práve rodina, práve rodičia s tým, že naozaj brať tie patologické javy ako výnimky, ku ktorým sa má naozaj výnimočne pristupovať.
Chcem to teda zhrnúť naposledy, takú tú otázku filozofie zákona, chceme, aby právo rodičov bolo na prvom mieste, pokiaľ tohto práva nie sú zbavení, to znamená, že im dieťa nebolo odobraté alebo sú naozaj dôvodne podozriví, ďalej pozitívny prístup, čo sa týka, k sexuálnej výchove, dôležitý je kontext a primeranosť veku.
Takže preto navrhujeme tento zákon, ktorý hovorí o tom, že, ja z neho prečítam niekoľko viet, hovorí o tom, že "ak vyučovanie v škole podľa tohto zákona obsahuje sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii, nemôže sa ho žiak zúčastniť v tom prípade, ak s obsahom takéhoto vyučovania rodič alebo iný zákonný zástupca žiaka alebo žiak vyslovil vopred informovaný nesúhlas", ktorý v tomto zákone zavádzame. "Ak počas výchovno-vzdelávacieho programu by malo v rámci vyučovacieho času alebo aj po vyučovacom čase dôjsť k vyučovaniu alebo k prednášaniu obsahujúcemu sexuálne správanie, alebo poznatky o eutanázii, nemôže sa ho žiak zúčastniť v prípade, ak s obsahom takéhoto vyučovania alebo prednášky rodič alebo iný zákonný zástupca žiaka alebo žiak vyslovuje vopred informovaný nesúhlas. Odmietnutie účasti žiaka z dôvodu nesúhlasu rodiča, iného zákonného zástupcu alebo žiaka s vyučovaním alebo prednášaním z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2", z ktorých som citoval teraz, "sa považuje za uvoľnenie z výchovy a vzdelávania bez náhrady." A v ďalších dvoch odsekoch sa hovorí o povinnosti riaditeľa školy informovať rodičov a zabezpečiť tento informovaný nesúhlas, resp. zaevidovať, že takýto nesúhlas nebol vznesený. A takisto za kontrolu, že sa tak udialo a že žiakom nebolo predložené niečo, o čom neboli informovaní rodičia, za to zodpovedá riaditeľ školy. V prípade porušenia tohto ustanovenia je tu v rámci zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve doplnený paragraf alebo písmeno, ktoré hovorí aj o sankcii za takéto porušenie. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. augusta, to znamená, vlastne dal by sa použiť v najbližšom školskom roku.
Ešte dve veci. Jedna z nich je taká, že tí, ktorí ma poznajú aj osobne, vedia, že veľmi často a veľmi rád prednášam na témy manželstva, sexuality, vzťahov pre dospelých aj pre mládež, pre deti, pozývajú ma do škôl, napríklad úplne bežne chodievam hovoriť ôsmakom, deviatakom, ak si na to nájdem čas, pretože tých ponúk je viac ako mojich možností časových, kde hovorím o tom, ako chlapec, dievča môže fungovať vo vzťahu. Čo je dobré, odpovedám veľmi otvorene na otázky, moji študenti vedia, že som maximálne otvorený, a kvitujú to. Čiže určite nie som proti, ja sám osobne proti sexuálnej výchove, som za to, aby bola ale v gescii rodičov a primárne aby sa im dávala dôvera.
Na záver by som chcel povedať, že myslím si, že bude dobré, ak bude zákon, či už pána poslanca Alojza Hlinu, alebo zákon, ktorý sme predložili s Erikou Jurinovou a Igorom Matovičom, prijatý, preto prosím aj kolegov, ktorí sú tu, a odovzdajte aj tým, ktorí tu nie sú, že boli by sme veľmi radi, keby tieto zákony mohli byť posunuté do druhého. A, samozrejme, ak by boli nejaké legislatívne výhrady, radi o nich budeme diskutovať. Myslím si, že oba tie návrhy, aj návrh pána poslanca Hlinu, aj náš, stoja za to, aby boli posunuté.
Chcel by som ešte na záver urobiť také porovnanie, pretože v tých dvoch zákonoch predsa len nejaké rozdiely sú, takže veľmi jednoduché legislatívne porovnanie.
Čo sa týka predmetu úpravy, tak náš návrh ustanovuje povinnosť informovať zákonných zástupcov žiakov o tom, že vyučovanie alebo iné predvádzacie akcie v škole budú obsahovať sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii, a súčasne možnosť odmietnuť účasť žiaka na takomto vyučovaní na základe informovaného nesúhlasu. Návrh pána poslanca Hlinu hovorí o povinnosti informovať zákonných zástupcov žiakov v prípade, ak sa rozširuje akýmkoľvek spôsobom alebo v akomkoľvek rozsah výchova k manželstvu a rodičovstvu, sexuálna výchova alebo akákoľvek výchova v oblasti sexuality alebo sexuálneho správania. Následne je tam možnosť zákonných zástupcov nesúhlasiť s rozšírením vyučovania a účasťou ich detí na danom predmete.
Čo sa týka rozdielu v tomto predmete upraviť, tak náš návrh nemyslí len na vyučovacie hodiny, ale aj na rôzne prednášky, napríklad psychológov, gynekológov, ktorí zvyknú dopĺňať vyučovací proces. Návrh pána poslanca Hlinu podľa nášho legislatívneho porovnania reaguje len na rozšírenie vyučovania o nové predmety v oblasti sexuálnej výchovy, a to od účinnosti zákona. Pokiaľ má už dnes škola takéto predmety, ktoré obsahujú takéto prvky, toto právo rodičovi nepatrí, a teda bude musieť sa jeho dieťa zúčastniť takéhoto vyučovania.
Čo sa týka sankcie, tak u nás za celý proces informovania bude zodpovedať riaditeľ školy, pričom neustráženie informovania rodičov alebo účasť detí na takomto vyučovaní bude mať za následok uloženie peňažnej pokuty. V návrhu pána poslanca Hlinu takáto sankcia nie je.
Časová účinnosť našou právnou úpravou bude od účinnosti zákona povinná škola informovať o vyučovaniach, ktoré budú obsahovať sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii. U pána poslanca Hlinu zákon sa nebude vzťahovať na už schválené učebné programy, to znamená, že školy, ktoré dnes vyučujú sexuálnu výchovu, prípadne nejaký predmet s týmto súvisiaci, nebudú povinné vyžadovať si od rodičov súhlas na už vytvorené učebné osnovy. Prípadne, pokiaľ si škola stihne rozšíriť ich do účinnosti.
Už končím. Kto môže odmietnuť? Podľa nášho návrhu to môže robiť zákonný zástupca žiaka, teda rodič, alebo iná osoba na základe rozhodnutia súdu, ale aj žiak samotný. V prípade návrhu pána poslanca Hlinu zákonní zástupcovia budú mať možnosť rozhodnúť o rozšírení učebných osnov o sexuálnu výchovu. Pokiaľ s nimi nebudú súhlasiť, ich dieťa sa nebude môcť zúčastniť daného vyučovania.
A na záver povinnosť alternatívnej výučby. U nás v našom návrhu sa neúčasť dieťaťa na takejto hodine nebude považovať za absenciu a nebude ju potrebné nahrádzať iným spôsobom. U pána poslanca Hlinu je povinnosť školy poskytnúť alternatívne vyučovanie žiakovi, ktorý sa nezúčastnil sexuálnej výchovy, resp. tých vecí, ktorých sa týka ten zákon.
Ja si myslím, že oba tieto zákony sú vhodné na to, aby boli posunuté do druhého čítania, môžme sa potom baviť o prípadnom stiahnutí jedného z tých návrhov a vybratie toho lepšieho, ale, samozrejme, vieme, že to má v rukách vládna strana SMER.
Takže vás tým žiadame o podporu a potom budeme radi počuť aj vašej nejaké konkrétne námietky, keďže nepredpokladám, že teraz ešte, á, predsa máme aj tam nejakú faktickú, sa k tomu vyjadríte, takže ak sa vyjadríte, ja teraz budem tiež veľmi rád a potom v druhom čítaní ešte radšej.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
