Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení hostia, špeciálne tí, ktorých sme chceli pozvať aj sem do pléna, mali sme na to chuť a túžbu, teda učitelia, sestry, ale aj ďalší, na ktorých nám záleží, dovoľte, aby som uviedol odôvodnenie tohto návrhu, ktorý ste si mohli prečítať, ktorý je aj verejne dostupný na stránke Národnej rady.
V mojom poslaneckom preukaze mám takú kartičku maličkú o harmonograme schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom harmonograme sa nachádza na tento rok plánovaná schôdza Národnej rady, myslím, na dni 26. januára až 5. februára. Táto schôdza nebola zvolaná, pán predseda ju nezvolal, vraj nie je o čom už rokovať, vraj to netreba, napriek tomu, že 25. januára začal protest učiteľov, napriek tomu, že situácia v nemocniciach sa vyhrotila. Je to preto, že vládna strana neprevzala zodpovednosť, predseda Národnej rady neprevzal zodpovednosť. Tak sme začali konať my opoziční poslanci. To pokladáme za svoju povinnosť. Stretli sme sa s protestujúcimi, zvolali sme mimoriadne rokovania výborov a navrhli sme aj túto mimoriadnu schôdzu. Pán predseda povedal, že na riadnej schôdzi sa už nezídeme, ale vraj bude nejaká slávnostná schôdza možno na záver volebného obdobia. My chceme mať pracovnú schôdzu, lebo máme pocit, že je to veľmi dôležité a je o čom hovoriť. To znamená, že netreba oslavovať, ale treba pracovať.
Chcem vystúpiť teraz nielen ako poslanec Národnej rady a zástupca predkladateľov tohto návrhu, ale aj ako učiteľ a rodič. Mám za sebou 15 rokov praxe na gymnáziu a som otec štyroch detí, ktoré navštevujú školské zariadenia. Moja manželka je tiež učiteľka. Musím povedať, že deti, školstvo, budúcnosť Slovenska mi ležia na srdci viac ako len nejaké politické hry a ani aktivity učiteľov, sestier a ďalších nevnímam ako politickú hru, ale ako skutočne zodpovednú starostlivosť o našu budúcnosť. Hoci som nepozdravil aj pána ministra, som rád, že je prítomný. Každý deň chodia do školy moje deti, z nich jedna do materskej školy, dve na základnú školu a jeden na strednú školu. A, bohužiaľ, z tohto pohľadu trávia tam často viac času ako so mnou. Preto je školstvo veľmi dôležité a preto je dôležité, aby na túto budúcnosť sme naozaj dbali, aby sme neodročili schôdze, ale aby sme o tom rokovali. Národná rada je tu na to, aby o týchto problémoch rokovala. Keďže vláda, ktorá je podriadená Národnej rade, v tejto veci odmieta konať, odmieta sa stretnúť so zástupcami občanov, tak Národná rada, my zástupcovia občanov zvolení nimi sme povinní otvoriť diskusiu v Národnej rade a hovoriť o týchto veciach. Chcem povedať, že podporujem protesty učiteľov. Moja manželka, ktorá je učiteľka, tiež sa pripojila k štrajkujúcim. A ja som sa spolu s ňou zúčastnil protestov napríklad v Žiline a v Bratislave.
A prečo si myslím, že tie protesty sú dobré a dôležité. Mám taký pocit, že ničomu inému nerozumiete, že váš rozum je opantaný akurát preferenciami a pokiaľ je taký nejaký falošný mier alebo zmier, tak sa nič nerobí, maximálne sa prihadzujú nejaké percentá, ale nič zásadné sa nedeje, to, čomu rozumiete, je, keď ľudia vyjdú na ulicu. Preto veľmi vítam, obdivujem a podporujem aktivity učiteľov, sestier a ďalších aktívnych ľudí. Mám taký pocit dokonca, že pred voľbami je to zvlášť efektívne, pretože sa zvádza taký veľmi zvláštny predvolebný boj, keď skutočné problémy školstva, zdravotníctva sa snažia prekryť rôznymi inými témami. V poslednom čase sme videli amatérsky pokus pána premiéra, ktorý by sa mal zaoberať školstvom a zdravotníctvom, zaútočiť na Igora Matoviča, neúspešne, amatérsky. Napriek tomu, že premiér má takéto aktivity, povedal, že ale pre školstvo už nič neurobí, pre učiteľov už nič neurobí.
Mám taký pocit, a teraz budem hovoriť špeciálne o tom školstve, pretože toto je prvý bod tejto schôdze, že školstvo nielenže stagnuje na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom, ale aj upadá. Prepadá sa v rebríčkoch stále nižšie a nižšie. Myslím, že tie čísla sú známe. A často citované sú aj v dôvodovej správe alebo odôvodnení tejto schôdze.
Veľmi často táto vláda, ale aj predchádzajúce vlády hovorili o tom, že školstvo je priorita. Viete, ak máme desať alebo dvanásť priorít, tak vlastne priorita potom nie je nič. Ja som presvedčený, že bol čas a je čas, aby školstvo bolo naozajstnou prioritou, teda aj voči iným oblastiam, že nestačí len udržiavať nejaký falošný sociálny zmier, aby sa nám nebúrili ľudia s tým, že každému dáme kúsoček, ale treba odvážne vsadiť na to, čo je našou budúcnosťou, čo Slovensko posúva dopredu.
Jeden zo spôsobov, akým môžeme vidieť, akou prioritou je školstvo pre súčasnú vládu strany SMER, je aj to, že v priebehu volebného obdobia sa tam vystriedali traja ministri, v rámci nejakých politických nominácií presúvaním medzi rôznymi postami, pretože pán Paška zlyhal na poste predsedu Národnej rady, tak sme mali troch ministrov školstva. Dúfam, že sa to už teraz nezmení. A reálny záujem sme počuli na školskom výbore, kde odborári povedali priamo, citujem ich, že váš pôvodný návrh navýšenia platov bol 1,3 %, ak si dobre pamätám. Vyjednalo sa toho viac, ale s tým prišla vláda.
Takže ako vyzerá realita za tie tri roky. Ja som si dovolil včera urobiť jednu takú konkrétnu vec. Spomínal som, že do parlamentu som prišiel priamo z vyučovacieho procesu. Zavolal som na našu školu, poprosil som tamojšiu pani riaditeľku, či by mohla poprosiť na ekonomickom úseku, aby vyrátali, koľko by som dostal teraz plať podľa všetkých tých navýšení a posunov, ktoré nastali za posledné štyri roky, tak, že som učiteľ s pätnástimi rokmi praxe, vysokoškolsky vzdelaný, učím na gymnáziu. Suma, ktorú mi oznámili, je 600 eur. Keby som ja teraz skončil s prácou v parlamente, nezvolia ma alebo odstúpim z kandidátky alebo si neprevezmem poslanecký mandát a nastúpil by som do školstva, moja čistá mzda, teda to, čo dostanem na účet, bude 600 eur. V tomto čase podľa odhadov napríklad EUROSTAT-u je odhadovaná tá mzda za rok 2015 čistá, priemerná mzda, nie vysokoškolská, priemerná zhruba vo výške 680. To znamená, že ako učiteľ, ako vysokoškolsky vzdelaný človek by som bol hlboko pod priemernou mzdou na Slovensku. Viete, ja som človek so sebou osobne spokojný a vďačný. A nestojím tu preto, lebo by som chcel vydupať pre seba súkromne a pre našu rodinu nejaký zvýšený príjem. A myslím si, že to nie je ani cieľ učiteľov.
Tu nejde o učiteľov ako o sociálnu skupinu a o to, aby sme prilepšili jednej zamestnaneckej skupine na úkor ostatných. Viete, učiteľ je niekto iný ako bežný zamestnanec. Jednak trávi veľmi veľa času s našimi deťmi. A ďalej, sú učitelia ľudia aktívni, ktorí majú za cieľ pozdvihovať úroveň aj kultúrnu, vzdelanostnú, výchovnú. Poviem svoj príklad, iný taký nemám. Ako učiteľ som bol člen rady školy za zamestnancov, bol som aktívny učiteľ, zaujímal som sa o to, ako funguje naša škola, snažil som sa vplývať na jej priebeh, volil som riaditeľa školy ako zástupca zamestnancov, čiže učiteľov. Ako rodič som bol členom rady školy za rodičov a tiež som sa snažil ovplyvniť beh školy, kde chodili a chodia naše deti. A rovnako som bol istý čas aj predsedom rodičovského združenia na škole, kde sú naše deti. Vyplývalo to možno z môjho prístupu k životu, ale aj z toho, že učiteľ nie je človek, ktorý si odučí nejaké svoje 45-minútovky a potom rýchlo prebehne z triedy do triedy za tých desať či pätnásť minút, alebo možno len päť, ale človek, ktorý sa snaží tú príležitosť, ten priestor, ktorý má, využiť na to, aby pozdvihol úroveň ľudí okolo seba. Dobre viete, že to tak vždy bolo, že v rôznych aj obdobiach, aj na rôznych miestach učiteľ bol ten, ktorý bol nositeľom vzdelanosti a kultúry.
Požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení, hovoria napríklad konkrétne, čo sa týka platového ohodnotenia, o 140 eurách teraz a o 90 eurách od ďalšieho roka. Čiže spolu, ak dobre rátam, tak je to 230 eur. Ja s tým súhlasím. A myslím si, že je to naozaj minimum, čo môžeme urobiť v danej veci urobiť. Po tých štyroch rokoch, viete, čo som strávil v parlamente, keby som sa vrátil späť, tak môj plat by sa po navýšení o nejaké tie percentá neposunul tak, aby som bol v zásade v nejakej inej sociálnej kategórii. A stále ako učitelia zostávame vlastne v istom zmysle sociálne prípady, čo je naozaj hanba, nútiť ľudí, ktorí sú inteligentní, vzdelaní, pracovití, kultúrni, aby pracovali z apelu na nejaké povolanie alebo na čosi hlboko pod priemerom svojho vzdelania.
Musím povedať za náš poslanecký klub, aj za kandidátku OĽaNO – NOVA, že náš záväzok v našej zmluve so Slovenskom je navýšenie o minimálne 10 % každý rok volebného obdobia platov učiteľov. Ak by sme to zrátali, tak je to asi 250 eur v čistom za tie štyri roky. To nehovorím ako odpoveď, to hovorím ako minimálny záväzok, ktorý by sme chceli dosiahnuť a na ktorom by sme trvali v prípade, že by sme sa stali súčasťou vládnej koalície, pretože myslíme si, že takýmto spôsobom by sa predsa dalo odpútať nejako od toho priemeru, respektíve od toho podpriemeru, v ktorom sa učitelia a školstvo nachádza.
Keď to chcete vedieť v percentách, tak podľa nášho modelu, ktorý navrhujeme, tých 10 % ročne by ten posun za volebné obdobie bol celkovo o 46 %, čo si myslíme, už je zásadný posun. Aby bolo jasné, to nie je preto, aby sa mali učitelia lepšie, to je preto, aby sme sa mali na Slovensku lepšie, pretože ak nebudeme investovať do školstva a nezvrátime ten trend, ktorý je upadajúci, a apelujem naozaj na všetkých kolegov, nielen na poslancov vládnej strany, tak jednoducho Slovensko sa bude prepadať, bude sa zvyšovať nezamestnanosť mladých, bude sa prepadať výkonnosť ekonomiky, pretože vieme, že to, čo ide dnes dopredu, je vzdelanostná ekonomika, a nie ekonomika založená len na nejakej hrubej produkcii. Takže nebojujeme za učiteľov, áno, aj to robíme, ale bojujeme za školstvo, za budúcnosť, za naše deti, aby mali naozaj perspektívu.
Možno sa niekto opýta, odkiaľ by sme na to chceli zobrať peniaze.
Poviem tú prvú vec a zopakujem to, čo som povedal. Ak je niečo priorita, tak to musí byť priorita aj absolútna, aj relatívna. To znamená, že musíme sa dohodnúť ako nová vládna koalícia na tom, aby sme proste školstvo aj v porovnaní s ostatnými oblasťami posunuli dopredu, aby sme naň dali viac financií.
Ďalšie možnosti, ďalšie zdroje tiež sú uvedené v odôvodnení, vieme len teraz povedať o kauzách za desiatky miliónov eur. Tieto peniaze sa jednoducho nehospodárne vynakladajú v školstve. A keby sa tieto veci zrátali za celý rok, za celé volebné obdobie, tak by to boli isto aj stovky miliónov eur. Čiže tuto vidíme jednoznačne povinnosť, aby sme hľadali tie zdroje tu.
Ja poviem taký konkrétny príklad. Je to také dobre hmatateľné. Viete, že prednedávnom boli zverejnené podklady o obstarávaní niektorých učebných pomôcok. Z nich jednou bol sifón za 271 eur a ďalšou, to nie je až také známe, splachovač za 375 eur. Takže ak sa vrátim k svojmu učiteľskému platu, tak by som si mohol z neho za mesiac dovoliť kúpiť dva sifóny a jeden a pol splachovača. To, si myslím, je dosť málo. Možno niekto povie: „No počúvaj ma, ale však ty vieš, ako to je, veď tam treba pripraviť nejakú metodiku, nejaký projekt a tak ďalej.“ Áno, to viem. Ale musím vám povedať ako učiteľ, že je dôležité v prvom rade, čo robí študent, čo robí žiak, nie to, čo robí učiteľ. To znamená, ak by štát bol ochotný preplatiť 5 eur za sifón alebo možno, pozerali sme to teraz na internete, 30 eur za splachovač, ja ako učiteľ by som veľmi rád v rámci napríklad toho pracovného vyučovania tie pomôcky pripravil s tými deťmi, ktoré by ich nielen videli s tým, že, jéj, za 271 eur takto vyzerá sifón, lebo aj by sme to spolu pripravili.
Zdá sa mi, že naozaj tá hospodárnosť je veľmi neefektívna alebo je to nehospodárne a je to paradoxné práve v porovnaní s tými platmi učiteľov, kde ďalšia kauza hovorí o obstarávaní v rámci nejakej informačnej technológie, kde školiteľ dostane 600 eur na deň a učiteľ dostane 600 eur na mesiac.
Takisto poviem niečo ako učiteľ aj k tomu overovaniu kompetencií, konkrétny príklad. Maximálne podporujem teda túto požiadavku, nielen aby sme si odsedeli, aby sme formálne získali nejaké hodiny, nejaké body, ale aby to bolo reálne, aby to bola efektívna vec. Som presvedčený, že každý, poviem to slovami, normálny učiteľ, cíti potrebu a berie ako samozrejmosť to samovzdelávanie, zvyšovanie kompetencie s tým, že ak je možnosť túto kompetenciu si zvýšiť zmysluplne, nielen nejakým odsedením si niekde, tak to len privíta.
Uvediem príklad. Ja možno preto, že som chlap, tak som mal blízko k počítačovej technike, k informačným technológiám, sám som sa naučil programovať webové stránky. A keď sme dostali možnosť, že v rámci nejakého vzdelávania môžeme získať nejaký certifikát ešte pred nejakými rokmi, v poriadku, prišiel som tam na prvé stretnutie, pričom keď nám predstavili plán, v čom sa budeme vzdelávať, tak som sa opýtal: „Prosím vás, keď ja to všetko viem bez problémov robiť, tak mohol by som prísť aj na tú záverečnú skúšku?“ Povedali na to: „Áno, môžete teda pripraviť nejakú prezentáciu alebo nejakú webovú stránku.“ Tak som si vypočul tú prvú hodinu a keďže všetko to ostatné som vedel, tak som prišiel a predstavil som tú záverečnú prácu. Myslím že to je úplne normálne, je to zdravé, je to efektívne. Takže podporujem takúto vec. Bavili sme sa o tom už v tomto volebnom období viackrát, bohužiaľ, nebolo to vyslyšané, je mi to ľúto, vodíte učiteľov za nos. A mám informácie, ale o tom bude zvyšok schôdze, že zavádzate aj sestry v tom, že pán premiér sľubuje, že to bude bez problémov, vrátiť sa do nemocníc. A keď to niekto urobí, tak potom s tým má veľké problémy.
Ako ukazuje realita, vy ste sa rozhodli, že školstvo pre vás nie je priorita. Hovoríte, že je to pre vás priorita, možno ste v tom urobili zopár krokov, nechcem byť úplne nevďačný, ale nie je to priorita, žiaden zásadný posun sa tu neudial, mali ste mandát, aký nemala doteraz žiadna vláda, nemôžete sa tak vyhovárať na žiadneho koaličného partnera. Školstvo pre vás nebola priorita. Skúste uviesť dôvod, povedzte, prečo nie je priorita.Ja som presvedčený, že školstvo je a musí byť priorita pre veci, ktoré som už x krát zopakoval. A pre nás je prioritou, a preto naozaj chceme sa o tom baviť a chceme sa zaviazať aj do budúcnosti, že to nebudú len slová, ale aj činy, a preto určite prijímame aj tie požiadavky a návrhy iniciatívnych učiteľov, chceme vyzvať vládu, aby využila ešte čas, ktorý má do volieb, ešte máme tri týždne dovtedy, mali sme mať riadnu schôdzu, aby prišla, tak ako navrhujeme v uznesení, s legislatívnymi návrhmi, lebo len ona to už teraz môže urobiť. A zároveň dúfam, že o nejaké tri týždne vás vymeníme a budeme môcť realizovať to, čo je dobré pre Slovensko, pre naše deti, pre budúcnosť, aby sa to všetko posunulo dopredu. (Potlesk.)
