Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, statočne zotrvávajúci kolegovia a kolegyne, podľa mňa toto je naozaj veľmi vážna téma, nechcem zľahčovať ani jednu stránku, ani druhú stránku, pán poslanec Droba už avizoval, že konzervatívna časť snemovne bude argumentovať, ale mýli sa v tom, z akej pozície budem argumentovať.
Naozaj pripúšťam a uznávam dobrý úmysel navrhovateľa pána poslanca Drobu a pána poslanca Poliačika pomôcť v takých zložitých veciach, ktoré sú potom takým dramaturgickým námetom pre relácie typu Súdna sieň, ktoré sú naozaj asi nie príliš vkusné a povzbudzujúce, ale chcem ja, naopak, skúmať viac vecnú stránku, to znamená vec z pohľadu zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. A keď som si dobre teda preštudoval dôvodovú správu, vypočul som si pána navrhovateľa a navzájom sme aj konzultovali túto vec, chcel by som teda vecne argumentovať.
Ja by som najprv zacitoval z dôvodovej správy: „Predmetný návrh zákona predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom. Máme dôvod sa domnievať, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti.“ Ja som presvedčený, že návrh mylne argumentuje nerovnováhou medzi podmienkami pre vstup do manželstva a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom.
Pomerne podrobne som si pozrel, aká je dikcia zákona. A zákon o rodine sa venuje podmienkam pre vstup do manželstva v § 9 až § 17, teda v celkovo deviatich paragrafoch, a podmienkam na zrušenie manželstva rozvodom v § 22 až § 27, teda v šiestich paragrafoch. Pozrel som si aj rozsah tých paragrafov, je zhruba proporcionálny. Čiže je to 9 paragrafov proti šiestim paragrafom, samozrejme, manželstvo požíva priazeň práva, to znamená, že nesnažia sa klásť nejaké podmienky, ktoré by skomplikovali uzavretie manželstva, a preto zvyčajne nie je problém tie podmienky splniť. Preto nejako nevystupujú do popredia. Je asi málo prípadov, že by sa v svadobný deň pri zisťovaní zákonných podmienok zistilo nečakane, že, čože, my sme brat a sestra, nemôžeme sa zobrať? To je asi pochopiteľné, že takéto problémy zvyčajne nenastávajú. Ale naopak, keďže manželstvo požíva priazeň zákona, tak vyžaduje odôvodnené prípady pre zrušenie manželstva rozvodom. Toto je jedna z vecí, ktorú, si myslím, je veľmi nebezpečné otvárať. A je veľmi nebezpečné pri nej dávať akoby úplne voľný priechod rozpadu manželstva.
Úplne súhlasím s navrhovateľom, že štát tu nie je na to, aby odrádzal ľudí od rozvodu alebo by ich strašil nejakým hrôzostrašným súdnym prejednávaním alebo pojednávaním. To nie je efektívne. A z tejto strany ani nechcem argumentovať.
Nemyslím si, že tento návrh nie je dobrý preto, že by zvýšil počet rozvodov. Ale myslím si, že práve zavádza takú nerovnováhu medzi vstupom do manželstva a zrušením manželstva rozvodom. Prečo? Pretože uzavretie manželstva je verejný akt. Zacitujem zo zákona: „Manželstvo sa uzatvára verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ Je to § 2 spomenutého zákona. Ak by zrušenie manželstva bolo ale len nejakým súkromným rozhodnutím, ktoré je teda úradne, samozrejme, potvrdené, lebo dnes naozaj papier potrebujete na všetko, aj na to, že ste odovzdali poklop v zbere, tak to ešte neznamená, že je tam rovnováha. Ak je manželstvo naozaj verejná vec a uzatvára sa verejným spôsobom, uzákoňuje ju nejaký spoločenský status, tak potom urobiť rozvod ako niečo len tak mimochodom, že no poobede bol som na plavárni, nakúpil som v supermarkete, rozviedol som sa a potom som bol v kine, naozaj toto ohrozuje status manželstva. Ja by som povedal, že ak by to fungovalo takto, tak je nebezpečenstvo, že z manželstva sa stane v skutočnosti len nejaké registrované partnerstvo heterosexuálov. A tuto vidím aj určité podozrenie, nemyslím teraz, že by som chcel obviňovať navrhovateľa, ale možno tak nepriamo podozrenie, že toto je spôsob, akým sa práve liberálna ideológia, ja spomeniem kľudne aj liberálne vierovyznanie, snaží tieto vzťahy rozobrať, aby potom mohli postupovať v ďalšej argumentácii z opačnej strany. Čiže myslím si, že návrh je v rozpore s celkovou stavbou a filozofiou zákona o rodine. Preto tento návrh zákona nepodporím. Navrhujem dobrý úmysel riešiť komplikácie a zasahovanie do intímnej sféry manželov riešiť úpravou súdneho poriadku, kde sú určité rezervy.
Takisto chcem povedať, že je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí majú negatívne zážitky s rozvodovým konaním. A určite nie som proti tomu, aby sa urobili kroky, podnikli kroky, ktoré takýmto nepríjemným záležitostiam pomôžu, teda v tom slova zmysle, aby sa nediali. Ale myslím si, že tento návrh by okrem toho, že by čiastočne tieto veci vyriešil, zároveň bol proti hodnote manželstva a rodiny, tak ako ho uvádza spomínaný zákon. Čiže by som to možno uzavrel, nejde tu o to, že by sme boli v tejto občianskej spoločnosti proti rozvodu. Nie sme ako donedávna Malta alebo Filipíny, možnosť tu je, štátny zákon to rešpektuje, napriek tomu, že je tu určitý súbeh cirkevného práva, štátneho práva, teda je tu možnosť aj cirkevného sobáša, rovnako uznávaného, je tu rešpektovanie civilného sobáša aj civilného rozvodu, ale myslím si, že by vznikla práve taká nerovnováha, kde by rozvod sa stal niečím, čo by bolo naozaj niečím na poobedie.
A ešte možno taký príklad na záver. V niektorých štátoch je možnosť pomerne ľahko sa dostať ku zbrani, kúpiť si ju bez nejakých dlhých vybavovačiek, ale ten človek keď tam príde, tak ju nedostane hneď do ruky. Dá si žiadosť, príde si pre ňu o dva týždne, bez nejakých dlhých formalít. A buď veľmi veľa ľudí si to rozmyslí, alebo prípadne ak si nerozmyslí to kúpenie, tak si rozmyslí možno nejaké to chvíľkové emocionálne použitie, pretože ak by niekto nahnevaný prišiel, rovno by si vytiahol z pultu búchačku, nabil ju, tak možno by naozaj nastalo niekoľko emocionálnych konaní. Preto si myslím, že je dobré, ak v dnešnom poriadku právnom existuje taká možnosť, že existuje podanie žiadosti o rozvod a o nejaký čas je potom to súdne pojednávanie. Hoci to nie je nejaké štatisticky vysoké číslo, predsa len niekoľko stoviek rozvodov je stiahnutých medzi podaním a súdnym pojednávaním. To nehovorím ako argument, to hovorím na objektívnosť posúdenia. Myslím si, že každé jedno manželstvo akýmkoľvek spôsobom podporené a zachránené má význam.
A opakujem, nemyslím si, že zákazom rozvodov sa posilní manželstvo, ale myslím si, že definovaním manželstva ako nejakého súkromného úkonu jednotlivcov manželstvo naozaj stratí zmysel. A potom v podstate nám zostane už len nejaký romantický obrad, ktorý je, nie je, môže byť, nemusí byť, potom nemá zmysel hovoriť o manželstve, o rodine, ale naozaj už len o nejakých právnych úkonoch. To nemôžem podporiť, pretože si myslím, že je to škodlivé pre manželstvo, rodiny i spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
