Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.5.2013 o 10:19 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.5.2013 11:54 - 12:01 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci,... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, nechám ti väčší priestor potom, lebo ja budem veľmi stručný. Ale nedá mi nezareagovať na niektoré veci, ktoré sa týkajú istých čísel a štatistík.
My sme trošku už na výbore sociálnom s pánom poslancom o týchto veciach hovorili. Na druhej strane ja „oceňujem“ snahu ústrednej kancelárie HÍD-u, ktorá oslovila všetky úrady práce a robila, použijem výraz, skúšku správnosti, pretože nič iné v tomto smere nevidím. Ústredie práce, čo sa týka zamestnávania a aplikácie jednotlivých miest prostredníctvom tohto projektu, postupuje obdobne. No vyžiada si konkrétne čísla z jednotlivých úradov práce. A z týchto čísel urobí jedno spoločné. A to ponúkame vonka potom na jednotlivých tlačových konferenciách, keď hovoríme o tom, ako tieto veci sa realizujú a aká je vlastne efektivita. To znamená, že som stále prekvapený a napriek tomu, že myslel som, že sme sa pochopili na výbore, že tieto argumenty používate, to znamená nie iné čísla, jedny a tie isté čísla.
A ja aj na poslednej tlačovke som jednoznačne zvýraznil otázku žiadostí a dohôd. Ale tu treba hovoriť o obidvoch kategóriách. Čo sú tie žiadosti? Ten postup je úplne jednoznačný. Pokiaľ má hocijaký podnikateľský subjekt, či je to obchodná spoločnosť alebo je to samostatne zárobková činná osobnosť, teda živnostník, záujem uplatniť požiadavku na tieto miesta, no tak ide na úrad práce, kde mu dajú potrebné tlačivá, náležitosti a vyzdvihne tzv. žiadosť. Na základe toho ho registrujú. On odovzdá tu žiadosť a beží 30-dňové správne konanie, keď úrad práce zisťuje, či spĺňa podmienky pre udelenie tých výhod, ktoré z toho projektu vyplývajú. Je to klasika vždy v každej situácii, pri každom projekte. Jednoducho tieto veci musia byť zachované.
A teraz čísla, okolo ktorých hovoríme a ktoré som aj ja teraz na poslednej tlačovke spomenul.
Prvé čísla sú žiadosti. A konkrétne teraz, tento týždeň, keď sme hovorili o posledných číslach, počet žiadostí podnikateľských subjektov, ktoré prejavili záujem, predstavoval číslo 3 684, počet žiadaných pracovných miest týchto subjektov bol 7 906, to je k 15. 5., aby sme sa rozumeli štatistika, čo predstavovalo celkový objem žiadaných prostriedkov vo výške 47,095 mil. eur. To bola prvá informácia.
Druhú informáciu, ktorú sme podali, sú dohody. To znamená reálne podpísané dohody, na základe ktorých môže podnikateľský subjekt začať čerpať prostriedky z tohto projektu, to znamená, vytvoril nové miesto, zamestnal človeka, počet uzavretých dohôd so subjektmi 2 768, dosiahnutý počet pracovných miest 5 905. Tá celková čiastka, ktorá je zazmluvnená, predstavuje čiastku 31,87 mil. eur, absolútny detailný prehľad, ktorý každému jednému musí byť jasný. Ja som osobne presvedčený, že keď prejde tá 30-dňová správna doba, keď sa skúmajú tie podmienky u tých žiadateľov, tak jednoducho pribudne ďalších 2 000 do tej pozície dohodnutý počet, to, čo som zvýraznil aj na tlačovke. A hovorím aj teraz, máme 50 mil. na túto čiastku. Reálne predpokladám, že do konca tohto mesiaca budú tieto žiadosti vyčerpané. My musíme pozastaviť ďalší styk so záujemcami o ne a pokračovať v tom správnom konaní, lebo bude zabezpečený tento projekt, ktorý začal v mesiaci november. To znamená, že vo februári nebol niekde na konci. V novembri sme vyhlásili podmienky, november a december boli hlavne o tom, dostať to medzi podnikateľov, vysvetliť to a tak ďalej. To znamená, bežala komunikácia medzi úradmi práce a jednotlivými podnikateľskými subjektmi. A reálne sa začali čerpať od januára. To znamená, po piatich mesiacoch je projekt vyčerpaný. A na to, čo sa nerealizuje pre samosprávu, ktorá, objektívne povedané, a mal som rokovania aj v tomto týždni s vedením ZMOS-u, tvrdí, že čaká na lepšiu ponuku, že pre nich šesť plus šesť alebo deväť plus deväť je neprijateľné, nemajú prostriedky. Skôr čakajú na tú novú rizikovú kategóriu, ktorú teraz spúšťame v rámci toho istého projektu. A to sú moji vrstovníci, to znamená vek päťdesiat rokov a hore, osoby nezamestnané. Predpokladajú, že vzhľadom na remeselné zručnosti, citujem vyjadrenie predstaviteľov ZMOS-u, bude záujem starostov pre zamestnávanie túto kategóriu ďaleko vyšší. Ak to ak nebude, my máme veci vyrokované a dohodnuté s Bruselom tak, že tie prostriedky je možné presunúť všetky na ten podnikateľský projekt, o ktorý je záujem. A my chceme jednoducho v ňom aj ďalej pokračovať. Osemtisíc po naplnení všetkých náležitostí, trinásťtisícosemsto miest stojí nám za to, aby sme aj prípadne ďalšiu realokáciu vzhľadom na niektoré závery zo včerajšieho samitu Európskej únie, ktoré pre nás vyplývajú, jednoducho aplikovali. Zaslúžia si to ľudia, hlavne mladí ľudia.
A tu treba povedať jednu vec, minimálne v kategórii mladých nezamestnaných ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov sa isté veci už prejavujú. Veď v konečnej miere títo ľudia niekde ubudli. Ja viem, že o chvíľku pribudnú ďalší, keď vyjdú maturanti a absolventi vysokých škôl, ale to je pravidelný ročný cyklus, ktorý sa neustále opakuje, lebo nie po absolvovaní školy všetci hneď nájdu uplatnenie. Ale to, čo je pre mňa podstatné, je štatistika, že 80 % všetkých absolventov v priebehu jedného roka sa uplatní na trhu práce, to znamená, z nich podľa všetkého. Pokiaľ to nie sú ľudia, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, sa dokážu uplatniť na tom trhu práce, čo je isté pozitívum, ktoré s tým súvisí.
No a k tým vašim návrhom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister, je 12.00 hodín. Chcem vás poprosiť...

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Už len jednu vetu poviem a končím, pán predseda.
K tým vašim návrhom. Áno, my ideme ďalej, aj protipovodňové opatrenia, aj hrady a zámky, spúšťame to, ale chcem pripomenúť jednu vec. Efektivita týchto projektov súvisí s tým, že na šesť mesiacov dám peniaze, šesť mesiacov zamestnáva obec a končí. My sa vždy snažíme o plus nejakú tú pridanú hodnota, plus šesť mesiacov, plus niečo. Ale napriek tomu tie projekty spúšťame. A sú veľmi aktuálne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.5.2013 10:24 - 10:39 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, ktoré sa tejto oblasti týkajú. Predkladám to na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 401 z 29. januára tohto roku.
Správa obsahuje analýzu prepojenia vývoja na trhu práce s hospodárskym vývojom vo všeobecnosti, ale aj v konkrétnych podmienkach Slovenskej republiky. Poskytuje prehľadnú analýzu aktuálnej situácie na trhu práce od začiatku roku 2013, ako aj prehľad vývoja a analýzu ekonomických a legislatívnych vplyvov na trh práce v rokoch 2010 až 2012. Vo všetkých kapitolách sme dávali dôraz na to, aby v analýze nechýbal istý európsky kontext. V súvislosti s jej dnešným prerokovávaním musím konštatovať, že správu ste mali k dispozícii v stanovenom termíne, teda do konca marca tohto roku, takže aj v čase, keď sa uskutočnila mimoriadna schôdza parlamentu k problematike zamestnanosti. Už vtedy som upozornil na návrh opozičných poslancov, aby som túto správu nepredložil do konca mája, ako bolo uznesenie navrhované, pretože nemalo by to jednoducho zmysel, čo potvrdila aj rozprava na tej mimoriadnej schôdzi, v ktorej ste mali možnosť na túto správu sa viackrát aj odvolávať, a pracovali ste s konkrétnymi analytickými číslami, ktoré v tejto správe budú uvedené.
Pokiaľ ide o samotnú správu, rád by som upozornil na tri kľúčové posolstvá.
Po prvé, správa potvrdzuje, že rozhodujúci vplyv na trh práce má hospodársky vývoj, pričom ten je u nás výrazne závislý aj od globálneho vývoja svetového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcej situácie najmä u nás v Európe. Vzhľadom na dominantný význam exportu v hospodárstve Slovenskej republiky by v čase krízy našich rozhodujúcich partnerov dôležitým komponentom mala byť, samozrejmá vec, domáca spotreba v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá tu stále istým spôsobom absentuje.
Po druhé, je zrejmé, že legislatívne opatrenia prijaté vládou Slovenskej republiky neovplyvňovali a neovplyvňujú negatívny vývoj trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Prijaté opatrenia v oblasti daní a odvodov, ako aj novelizácie pracovnoprávnych noriem znamenali prínos ku konsolidácii verejných financií, k vyváženému vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a k adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu všetkých pracujúcich bez ohľadu na formu ich pracovnoprávneho, alebo odborného vzťahu. Úsilie o lepšie finančné zabezpečenie pracujúcich vychádza nielen z nášho programového vyhlásenia vlády, ale aj napríklad štúdie OECD, podľa ktorej znižovanie podielu ceny práce na národnom dôchodku spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie. OECD vidí príčiny tohto negatívneho vývoja aj v znižujúcej sa sile zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. A ako riešenie navrhuje okrem investícií do vzdelávania aj využívanie daňových systémov a vôbec prerozdeľovanie príjmov ako takých. Presne takéto opatrenia vláda Slovenskej republiky doteraz prijala, okrem iného i s cieľom zvýšiť príjmy obyvateľstva, a tým podporiť rast domácej spotreby, ako som už hovoril o tom v predchádzajúcej časti.
Po tretie, napriek tomu, že negatívny vývoj na trhu práce je dôsledkom vnútorných, ale vo veľkej miere aj externých ekonomických vplyvov, vláda ho nesleduje so založenými rukami. Ako som už spomenul, prijala vláda 15. mája tohto roku uznesením číslo 227 z 15. 5. opatrenia o hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, ktoré budú pozitívnym spôsobom stimulovať vytváranie nových pracovných príležitostí.
Dokument identifikuje deväť prioritných oblastí, do ktorých je rozdelených vyše sto konkrétnych krokov či projektov s pozitívnym dopadom na trh práce. Tieto opatrenia podporia vytvorenie 78 000 pracovných miest v priebehu rokov 2013 a 2014, pričom ide o komplexne koncipovaný rozvojový plán, cieľom ktorého je podpora hospodárskeho rastu a z toho vyplývajúce aj zvýšenie zamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. Za dôležité považujem v tejto súvislosti dva momenty. Jednak vláda týmto dokumentom jasne prezentovala postoj, že ďalšie oživenie hospodárstva nepovažuje za samoúčelný cieľ, ale za kľúčový prostriedok na podporu zamestnanosti. Nechceme a nebudeme sa naháňať so štatistickými úspechmi alebo číslami. To nie je v tomto prípade to najdôležitejšie. Pre nás je dôležité, aby viac ľudí na Slovensku získalo možnosť pracovať, a z toho vyplývajúci aj dôsledok: dôsledne žiť, zlepšiť si svoju kvalitu života. Druhým dôležitým momentom prijatia prorastových opatrení je jasná deklarácia toho, že problematiku zamestnanosti nevnímame len ako rezortnú záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako jedného ministerstva, ale ako spoločný cieľ celej vlády. Dokument uvádza konkrétne opatrenia, ktoré povedú k vytváraniu nových pracovných príležitostí vo viacerých oblastiach, v doprave, vo výstavbe, vo vzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodárstve, v životnom prostredí, v segmente malých a stredných podnikov, ale aj napríklad pri ochrane kultúrnych pamiatok.
Vzhľadom na to, že dokument bol vypracovaný a prerokovaný aj v rámci Rady solidarity a rozvoja, bol schválený istý súbor opatrení. Ten dáva a vytvára spoločnú platformu pre ministerstvá a zástupcov podnikateľského sektora pri takej podpore hospodárskeho rastu, ktorá bude pozitívne vplývať aj na vývoj trhu práce. Ja by som len rád dodal, že pre mňa je veľmi dôležité, že súčasťou uznesenia vlády k tomuto programu bola aj úloha pre ministra hospodárstva vypracovať stratégiu hospodárskej politiky štátu. Vychádzajúc z takéhoto dokumentu môžem garantovať, že budeme mať maximálny záujem vypracovať aj stratégiu zamestnanosti Slovenskej republiky, pretože tieto dva aspekty sú vzájomne veľmi úzko spojené. Nejde pri tom len o opatrenia krátkodobého charakteru. Tie sú skôr charakterom, ktorý ponúka môj rezort, ale najmä opatrenia, ktoré majú strednodobý a dlhodobý charakter. To znamená, nejde len o nejaké jednorazové projekty, ale o investície do infraštruktúry alebo do vedy a výskumu, ktoré pozitívne ovplyvnia konkurencieschopnosť našich podnikov aj do budúcnosti. A nejde len o opatrenia, ktorých realizácia závisí od vyčlenených rozpočtov, ale aj o systémové zmeny, ktoré podporia exportnú politiku štátu, zvýšia efektivitu verejnej správy, zefektívnia čerpanie európskych fondov a zlepšia podporu podnikania na Slovensku.
Napriek kritike, ktorou už opozícia stihla tento koncepčný dokument počastovať, predstavuje tento dokument nie deklaratórny, ale reálny záväzok vlády. Svedčí o tom nielen fakt, že ide o súbor konkrétnych opatrení, a nie nejakých všeobecných prísľubov, ale najmä to, že ukladacia časť uznesenia obsahuje konkrétnych 123 bodov. Pri každom je jasné, kto je za plnenie úloh zodpovedný, dokedy má byť opatrenie realizované. Vláda sa, samozrejme, bude plnením týchto úloh priebežne zaoberať, ale takéto jasné stanovenie úloh umožní aj verejnosti, aby sa sama presvedčila, že vláda o zamestnanosti nereční, ale na jej podporu konkrétne koná. A preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hoci sme z časového hľadiska nemohli tento dokument premietnuť do predkladanej správy, teda opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu je potrebné vnímať ako neoddeliteľnú súčasť mojej informácie o tom, aké kroky prijíma vláda Slovenskej republiky na zlepšenie terajšej situácie na trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som sa v tomto dokumente o tomto dokumente trošku obšírnejšie vo svojom úvodnom vystúpení venoval, hoci nie je priamo predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že výsledky prorastových opatrení sa dostavia postupne v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sme už minulý rok naštartovali nové projekty podporujúce zamestnávanie mladých ľudí. Tu by som chcel zvýrazniť, že sme jasne pomenovali tri najdôležitejšie rizikové kategórie nezamestnaných. Z nich prvá kategória sú mladí ľudia vo veku do 29 rokov, druhá kategória sú občania vo veku nad 50 rokov a tretia kategória sú dlhodobo nezamestnaní. To znamená, to budú prioritné kategórie, ktoré budeme mať záujem aj z hľadiska riešenia projektov a ďalších nástrojov, ktoré budú finančne podporené, uprednostňovať pri riešení problematiky nezamestnanosti na Slovensku. V rámci týchto projektov pre mladých ľudí sme za pol roka podporili 6 000 pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí boli do teraz bez práce. Tu by som chcel povedať, že z nich ďalších 2 000 má vyzdvihnuté žiadosti a beží pri nich správne konanie, ktoré trvá tridsať dní. Reálne predpokladám, že po tridsiatich dňoch by aj tých 2 000 žiadateľov mohlo obdržať konkrétnu zmluvu a dotáciu, a tým by sme naplnili značnú časť projektu vzhľadom na zamestnávanie mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Onedlho začneme realizovať podobný projekt, tento raz zameraný prioritne na dlhodobo nezamestnaných a na zameranie sa na efektívnejší boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, kde nepôjde len o novelu príslušných zákonov so zvýšenými postihmi za opakovanú nelegálnu prácu, ale najmä o organizačné zmeny v činnosti inšpektorátov práce, v ktorých vyčleníme špeciálne tímy len na odhaľovanie a z toho vyplývajúce aj sankcie voči nelegálnemu zamestnávaniu.
Hoci to nie je dôvod na nejakú oslavu a hoci si uvedomujem, že situácia na trhu práce Slovenskej republiky je stále veľmi ťažká, ale pozitívne sa vyvíja, miera evidovanej nezamestnanosti nám kontinuálne klesá, v apríli klesla na 14,41 %, čo je medzimesačný pokles o 0,27 %, o takmer 2 % poklesol počet disponibilných nezamestnaných. Za dôležité považujem, že pokles miery nezamestnanosti sme zaznamenali vo všetkých ôsmich krajoch a, to je ešte pozitívnejšie, z celkového počtu 79 okresov až 63 zaznamenalo pokles miery nezamestnanosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že už minulý mesiac ste viedli v tejto snemovni siahle debaty o problematike zamestnanosti, som pripravený na istú vecnú debatu o predkladanej správe. Vyzývam vás, aby ste aj vy rozpravu nezneužívali na zbytočné politikárčenie, ale aby sme vecne hovorili o problematike. Veľmi rád si vypočujem aj vaše návrhy, ktoré by mali smerovať k tomu, ako znižovať percento nezamestnanosti, eventuálne ako zvyšovať zamestnanosť v podmienkach Slovenskej republiky. Takúto vecnú debatu k správe som zabsolvoval aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktorá 22. apríla tohto roku odporučila túto správu súhlasným stanoviskom Národnej rade na prerokovanie.
Na záver vás chcem požiadať, aby ste podporili navrhované uznesenie a predkladanú správu o aktuálnej situácii na trhu práce Slovenskej republiky, ako aj opatrenia na jej zlepšenie zobrali na vedomie. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.5.2013 10:19 - 10:24 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne, chcem poďakovať pánovi poslancovi za jeho vystúpenie, ale ak dovolíte, rád by som zareagoval na niektoré veci, ktoré vo svojom vystúpení pomenoval. Aj s istým prísľubom, čo sa týka toho návrhu práce, aj so svojimi kolegami touto otázkou budeme sa zaoberať a, samozrejmá vec, dáme nejaký výstup, ktorý z toho vyplýva. Na prvý pohľad znie logicky, ale rád by som si to skonzultoval s odborníkmi.
Čo je však dôležité. Vraciame sa k svojmu prvému vládnutiu, do istej miery, áno, ale je to kompromis, je to polovičná výška, je to dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tu by som bol rád, keby sa tieto veci rešpektovali. To znamená, nie je to nejaká gilotína, násilie, je to klasická komunikácia, sociálny dialóg, kde by som bol veľmi rád, aby vždy pri takýchto zákonoch, kde je dôležitá dohoda, jednoducho bol dosiahnutý. To je prvá poznámka.
Ďalej, tá zmena subjektu na vydávanie osvedčení, prečo inšpektoráty práce. Poviem to veľmi pragmaticky a jednoducho. Po prvé, inšpektoráty práce majú povinnosť zo zákona odoberať v prípade porušenia a tak ďalej osvedčenia veci, ale nevedú evidenciu všetkých držiteľov osvedčení. Preto sa chceme vrátiť k tomu, aby tá evidencia bola jednotná, lebo tých subjektov, ktoré teraz školia a vydávajú, je viac. Z toho titulu chceme, aby sa to sústredilo na orgán, ktorý je zo zákona oprávnený, a budem veľmi konkrétny. Súkromné firmy za toto, že vydávajú to osvedčenie, vyberajú nejaký správny poplatok, nejakých 10 eur. Celkove to dáva zaujímajú sumu, ktorá v tomto prípade pôjde do štátnej kasy. To znamená, že má to aj takýto veľmi konkrétny a pragmatický rozmer.
No a čo sa týka nelegálneho zamestnávania, novelizované legislatívne normy, ktoré sa týkajú novely zákona o inšpekcií práce, pretože tie veci, ktoré sa týkajú pokút, sa týkajú tohto zákona, a nie zákona o nelegálnom zamestnávaní, obidva zákony pôjdu na septembrovú schôdzu Národnej rady.
Tu chcem povedať jednu vec. Netýka sa to tohto zákona. A nemusel by som na to reagovať. Ale, pán poslanec, ak ste povedali, že by sa mali zvyšovať pokuty v prípade opakovaných vecí, no tak jednoznačne len toto ideme robiť. Doteraz je tá najnižšia pokuta 2 000 eur. A my ju plánujeme nie v tomto zákone, ale v novele zákona o inšpekcií práce v prípade toho opakovania z 2 000 zvýšiť na 5 000. To znamená, sme absolútne v súlade s tým, čo ste vy hovorili, pretože pokiaľ to niekto opakuje a opakovane zamestnáva nelegálne, myslím si, že by mal mať tvrdší postih ako v tom prvom prípade. Možnože sa v týchto veciach úplne zhodneme. Ale bude priestor, novely zákonov sú medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa touto problematikou zaoberať na septembrovej schôdzi, keď predpokladáme, že by tieto legislatívne normy mali byť súčasťou rokovania Národnej rady.
Ale treba povedať aj jednu vec možno v záverečnom vystúpení, že zákon bol novelizovaný tesne pred koncom tohto predchádzajúceho skráteného volebného obdobia, to znamená predošlej vládnej garnitúry. A treba povedať, že v tejto snemovni už vtedy poslanci strany SMER veľmi vážne upozorňovali na viaceré zmeny, že idú proti záujmom zamestnancov, že znižujú dosiahnutú úroveň ochrany zdravia pri práci a že sú pravdepodobne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. Pripomínam, že to boli dôvody na vrátenie vtedajšej novely parlamentu aj prezidentom Slovenskej republiky. Nerád musím skonštatovať, že naše varovania sa naplnili.
A ja vás môžem len informovať, že Európska komisia práve v tomto mesiaci oficiálne požiadala Slovenskú republiku o zaujatie stanoviska k vtedy schváleným zmenám, čo je vlastne aj súčasť konania Komisie proti členskému štátu pre porušovanie európskej legislatívy. Samozrejme, budem hájiť Slovensko aj v tomto prípade, ale varujem, že toto konanie sa môže skončiť aj pred Európskym súdnym dvorom a môže mať aj isté konzekvencie, prípadne aj nejaké finančné sankcie voči našej republike. Tým chcem len povedať, že treba niekedy trošku viacej počúvať hlasy, ktoré upozorňujú na možné dôsledky. A, bohužiaľ, ten dôsledok tu teraz je. To znamená, my veci opravujeme tak, aby boli v súlade s medzinárodným právom, ale isté dôsledky sa môžu objaviť, pretože sme v nejakom procese pred Európskym súdnym dvorom.
Toľko len poznámka k tomu vystúpenie.
Úplne na záver vás chcem poprosiť, aby ste túto novelu zákona podporili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2013 10:02 - 10:06 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr než predložím legislatívne návrhy z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dovoľte, aby som vám poprial príjemné dopoludnie. Bol by som rád, keby sa nám podarili veci prejednať tak, aby som vám zajtra nemusel tiež priať dobré ráno, aby ten okruh problémov, ktorý sa týka rezortu práce, dnes úspešne zabsolvoval parlament.
Ale teraz k veci.
V druhom čítaní predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú príslušné zákony.
Obsahom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 týkajúcim sa úpravy legislatívnych predpokladov na prehĺbenie starostlivosti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa zaoberá aj tento dokument.
Návrh bol obsiahnutý aj v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, preto vládny návrh zákona upravuje legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie a uspokojenie ochrany života, zdravia zamestnancov, a to najmä v nasledovných oblastiach.
Po prvé, je to úprava podmienok poskytovania rekondičných pobytov. Navrhuje sa znížiť počet odpracovaných rokov a počet odpracovaných pracovných zmien zamestnancom, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú medzi rizikové práce. Tieto podmienky limitujú čas na prvom, respektíve na druhom rekondičnom pobyte.
Ďalšia zmena je zmena subjektu vydávajúceho osvedčenia a preukazy fyzickým osobám na vykonávanie činností uvedených v § 14 tohto zákona s tým, že inšpektoráty práce budú vydávať preukazy a osvedčenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré doteraz vydávali oprávnené právnické osoby, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.
Ďalšia úprava sa týka požiadavky obsluhovať pracovné prostriedky s vyšším rizikom a vykonávať iné činnosti na týchto pracovných prostriedkoch len na základe preukazu, prípadne príslušného osvedčenia.
Po ďalšie, vymedzuje sa podmienka zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie ustanovených činností, pri ktorých bude táto zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie preukazu, prípadne osvedčenia alebo dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností z toho vyplývajúcich.
Takou piatou významnou zmenou je ustanovenie povinnosti vlastníka oprávnenia oznámiť a doložiť zmenu údajov uvedených vo vydanom oprávnení.
Ďalšia zmena sa týka toho, že mení sa doba, v ktorej možno opätovne požiadať o vydanie oprávnenia, preukazu, prípadne osvedčenia podľa tohto zákona po odobratí predchádzajúceho. Navrhuje sa predĺženie tejto doby zo súčasných šiestich mesiacov na jeden rok odo dňa odobratia tohto oprávnenia, či už je to preukaz alebo osvedčenie.
No a taký posledný závažný bod z hľadiska novely je spresnenie výchovy a vzdelávania, ktoré sa týka problematiky oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, odbornej spôsobilosti na činnosť.
Novela zákona súčasne upravuje aj príslušné ustanovenie zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce z hľadiska vydávania oprávnení a osvedčení, vedenie verejných príslušných zoznamov, vydaných oprávnení, respektíve preukazov alebo osvedčení.
Zároveň sa dopĺňa položka č. 202 sadzobníka správnych poplatkov v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov.
Milé dámy, vážení páni, priznám sa, že s uspokojením som mohol skonštatovať, že po prerokovávaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch Národnej rady bolo rokovanie k tejto problematike vecné a okrem niekoľkých, nazval by som to, legislatívnotechnických zmien nepadli žiadne iné vážne pozmeňujúce návrhy, čo potvrdzuje to a je istým dôkazom toho, že vám predkladám dobre pripravenú právnu normu, ktorá si každopádne žiada túto novelu, ktorú sme pripravili. Preto vás chcem požiadať, aby ste ju podporili aj v druhom a treťom čítaní. Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 12:23 - 12:27 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí ste mali faktické pripomienky na moje vystúpenie, verím, že viacerí ste to mysleli veľmi úprimne, a ja sám mám záujem sa k niektorým tým vašim pripomienkam vrátiť nie na tejto, ale na tej schôdzi, kde budem predkladať návrh opatrení, pretože tam to pokladám za dôležité. To bude schôdza o tom, čo bude v budúcnosti.
Mojou úlohou dnes v tom vystúpení bolo reagovať na návrh a odôvodnenie predkladateľov pre zvolanie mimoriadnej schôdze. Prosím vás, skúste ma pochopiť, že nie ja som mal záujem vyvolať polemiku o číslach, ale som priamo musel reagovať na predkladateľov, ich odôvodnenie a návrh uznesenia. To je všetko, čo k tomu by som chcel povedať. Pretože ja si veľmi dobre uvedomujem, že za každým tým číslom sú v prvom rade ľudia.
K nelegálnej práci, pán Brocka tu už nie je, viem, že je v rozhlase, prečo som to špecificky, túto alebo tento návrh novely zákona použil? Dôvod je úplne jednoduchý. Jedno z uznesení je tu také, nepredkladať do parlamentu v ďalšom období, ktoré teda navrhujú predkladatelia, žiadne zákony, ktoré sa týkajú finančných, nefinančných povinností a ktoré sú bremenom pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie. No, ak som si prezrel legislatívny plán, toto je jeden z prvých zákonov, ktorý tu máme a ktorý je už pripravený, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak mi niekto povie, že sa to tohto zákona netýka, že je spoločným záujmom hľadať a odhaľovať čiernu prácu, tak to, samozrejmá vec, že beriem preč. Ale práve preto som sa snažil špecificky vyjadriť najmä tento zákon, lebo jeho by sa to bezprostredne dotýkalo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 11:32 - 12:03 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Prosím? (Reakcie z pléna.) Hovoriť budem ústami, takže... (Povedané s úsmevom.) Nie, nie, v pohode, v pohode, ďakujem, ak by som cítil, tak to poviem.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, situácia v oblasti zamestnanosti v celej Európskej únii sa zhoršuje. Hospodársky výhľad a výhľad v oblasti zamestnanosti sú negatívne a v posledným mesiacoch sa zhoršili. Nezamestnanosť sa zvyšuje v eurozóne, dosiahla takmer 12-percentnú úroveň. Od vypuknutia krízy sa vo väčšine členských štátov znížila pravdepodobnosť, že si nezamestnaní ľudia nájdu prácu, a to v prípade krátkodobého aj dlhodobého zamestnávania.
Toto je niekoľko konštatovaní zo spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú prijala Rada ministrov práce a zamestnanosti Európskej únie na zasadnutí 28. februára tohto roku. Mohol by som v citovaní pokračovať, ale iba by som ešte viac potvrdil, čo je zrejmé z týchto niekoľkých viet.
Áno, vážení predkladatelia, máte pravdu. Situácia na trhu práce Slovenskej republiky sa nevyvíja niekoľko mesiacov priaznivo, ako píšete v odôvodnení zvolania tejto schôdze. Ale nemáte pravdu, keď sa usilujete vytvárať dojem, že je to problém iba Slovenskej republiky a že zaň zodpovednosť padá na vládu Roberta Fica. Môžete sa oháňať štatistikami, ktoré zásadne vytrhávate z kontextu, ako sa vám to hodí, ale nemôžete poprieť, že problémy s nezamestnanosťou má celá Európa a ich rozsah je taký, aký tu ešte v podstate nebol. Dôkazom nie je len citovaná správa ministrov práce celej Európskej únie, ale i štruktúra nárastu počtu nezamestnaných u nás.
Podľa relevantných údajov Sociálnej poisťovne prišla viac ako polovica nových nezamestnaných zo zahraničia, kde tiež zanikajú pracovné miesta a, bohužiaľ, relatívne rýchlym tempom. Alebo sa najnovšia nezamestnanosť nehýbe, čo je podľa Eurostatu aj situácia Slovenska.
Aktuálne, vážení opoziční priatelia, to zdôrazňujem, lebo vy zasa naberáte alebo narábate s údajmi, ktoré nie sú objektívne. Tu máme najnovšiu dostupnú štatistiku Eurostatu, podľa ktorej vo februári oproti januáru poklesla nezamestnanosť nie v ôsmich krajinách, ako uvádzate vo svojom zdôvodnení, ale iba v štyroch, v Belgicku, Holandsku a Taliansku o 0,1 % a Litve o 0,2 %. V deviatich krajinách podľa Eurostatu vrátane Slovenskej republiky sa situácia nezmenila a v jedenástich krajinách nezamestnanosť medzimesačne narástla.
Keď vo februári klesla evidovaná miera nezamestnanosti takmer o 0,1 percentuálneho bodu, predstavitelia najmä SDKÚ - DS okamžite brzdili prípadnú vlnu, nazvem to, mierneho optimizmu a označili tento pokles za hru s číslami. Začali hry so štatistikami a účelovými interpretáciami. Chcem uviesť, že toto nie je moja myšlienka ani moje konštatovanie. Dočítal som sa ho na portáli demagog.sk, ale verte, že s ňou plne súhlasím.
Jasným dôkazom, ako veľmi manipulujete so štatistikami, je vaše tvrdenie, že celková nezamestnanosť narástla na 16,2 %.
Pán Mihál, ste jedným z navrhovateľov tejto mimoriadnej schôdze, ale chcem sa vás popýtať, aké čísla to používate? Pod vaším vedením Ústredie práce každý mesiac zverejňovalo aktuálne štatistiky evidencie nezamestnaných, a zrazu, keď vám tieto čísla nevyhovujú, tak sa tvárite, že neexistujú.
Pán poslanec Kaník ako exminister bol pri zavádzaní nového termínu, ktorým v podstate štatistiky uvádzame aj teraz, disponibilný, nedisponibilný. Samozrejmá vec, že niekto môže povedať, že to je hra čísel, ale reálne môžeme ponúkať nové pracovné miesta, akékoľvek nástroje na trhu práce disponibilným. To znamená tí, ktorí sú pripravení nastúpiť do práce, prípadne zobrať jednotlivé aktivity, ktoré aktívna politika trhu práce ponúka.
Aby teda bolo jasné, hlavný údaj, ktorý zverejňuje náš rezort, je počet a miera disponibilnej nezamestnanosti. Opakujem, to sú čísla, ktoré boli zverejňované 4 roky dozadu a zhodou okolností prvýkrát tento termín bol uvedený za čias pána exministra Kaníka.
To chcem povedať, že to je prvé a hlavné číslo na každej tlačovej správe, pokiaľ Ústredie práce informuje o výsledkoch za uplynulý mesiac. A opakujem ešte raz, tak to bolo za pravicových, ľavicových vlád a tak to bolo aj 2 roky u môjho predchodcu pána Mihála. Tento údaj úplne presne stanovuje, koľko ľudí z evidencie úradov práce je schopných okamžite nastúpiť do zamestnania.
Druhým údajom je celkový počet nezamestnaných, pričom do tohto počtu sa rátajú aj tí, ktorí v danom mesiaci nie sú schopní ísť pracovať, prípadne prijať ponuku na aktivku. Napríklad preto, lebo sú chorí, prípadne využívajú niektorý z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Prípadne, že sú zaradení niekde vo vzdelávaní, rekvalifikácii, sú na absolventskej praxi alebo inej formy prípravy na budúce zamestnanie. Ešte raz opakujem, že túto metodiku používalo naše ministerstvo, používalo aj za čias pánov ministrov Kaníka, Mihála, ani jednému, ani druhému vtedy nezišlo na um oháňať sa inými číslami, hoci aj vtedy sa dali nájsť možno aj horšie údaje.
Naopak, novelou zákona o službách zamestnanosti, ktorá bude účinná od 1. mája tohto roku, sme si my situáciu ešte sťažili, lebo do evidencie zaradíme nezamestnaného okamžite a nie až po skončení toho administratívneho procesu spojeného so správnym konaním, čo doteraz tiež čiastočne skresľuje výsledky. Budeme na seba prísnejší na rozdiel od vás, pretože my sa pravdy nebojíme a potrebujeme vedieť, aký je skutočný a objektívny stav.
Ak dovolíte na vysvetlenie. Akonáhle sa uchádzač prihlási na úrade práce pre evidenciu, podľa terajšieho zákona začína 30-dňové správne konanie. Pokiaľ nie je správne konanie ukončené, cieľom toho správneho konania je zistiť, či uchádzač spĺňa podmienky na to, aby bol prijatý do evidencie. Pokiaľ nie je ukončené to správne konanie, nie je prijatý a nie je evidovaný medzi nezamestnanými. My to ideme zmeniť teraz, hoci jeden mesiac bude pre nás veľmi prelomový, lebo to, čo sa mesiac posúvalo z hľadiska štatistík, nám v konkrétnom mesiaci pribudne, ale aj tak si myslím, že to bude objektívnejšie, to znamená, hneď ho zaradíme medzi evidovaných a bude pokračovať správne konanie a až správne konanie, ak by dospelo k záveru, že nespĺňa podmienky, no tak bude následne z evidencie vyradený. Opakujem, to je súčasťou novely zákona o službách zamestnanosti, pretože aj doterajšia metodika nikdy nebola výmyslom príslušného ministra, ale presne ju pomenovával zákon.
Teraz by som sa rád vrátil k toľko spomínaným číslam nárastu nezamestnaných za posledných 11 mesiacov. Prvá poznámka. Len dávam do pozornosti, že za obdobie 11 mesiacov toho istého časového obdobia, apríl až február 2011 - 2012, za predchádzajúcej vlády sa zvýšila nezamestnanosť takmer o 28-tisíc nových evidovaných, a to bola predsa lepšia ekonomická situácia aj z pohľadu a výsledkov ekonomiky Slovenskej republiky, aj výsledkov Európskej únie.
Druhá poznámka. Takmer polovica z 39-tisíc sú občania Slovenskej republiky, ktorí boli prepustení z práce v zahraničí v jednotlivých štátov Európskej únie. Len dávam do pozornosti, že podľa údajov Sociálnej poisťovne ich legálne pôsobí na otvorenom európskom pracovnom trhu naďalej vyše štvrť milióna, opakujem, vyše štvrť milióna. Tým jasne uvádzam, že prepojenosť európskeho pracovného trhu má a v budúcnosti bude mať celkom logický dosah aj na vývoj nezamestnanosti na Slovensku.
Tretia poznámka. Pán poslanec Frešo, vy ste automaticky stotožnili číslo vyše 39-tisíc aj s úbytkom pracovných miest na Slovensku. Hlboko sa mýlite, lebo, naopak, znovu je tu vhodná príležitosť, aby ste sa dostali na portál demagog.sk, pretože údaje slovenskej poisťovne, ktoré sú absolútne dôveryhodné, jednoznačne uvádzajú maximálny úbytok niečo cez 11-tisíc pracovných miest.
Štvrtá poznámka. V uvedenom období končili aktivačné práce, na ktoré vyčlenili prostriedky v roku 2011, môj predchodca pán exminister Mihál, bohužiaľ, len 3 % z týchto vytvorených nových pracovných miest sa trvalo udržali, to sú hlavne tie protipovodňové opatrenia. Môj problém vznikol tým, že vy, páni z opozície, ste schválili rozpočet, v ktorom ste na rok 2012 "zabudli" na prostriedky na kapitolu aktívnej politiky trhu práce. (Potlesk.)
Prostriedky sa mi podarilo zabezpečiť až z realokácie a doplnenia zo štátneho rozpočtu, ale to až pre 2. polrok minulého roku. Z toho titulu narástla nezamestnanosť, lebo nebolo možné zopakovať viaceré aktivky, ktoré sa osvedčili z predchádzajúceho obdobia. To znamená, že aj vy nesiete veľmi konkrétnu priamu zodpovednosť za túto skutočnosť, pretože ste vyhoveli bývalému ministrovi financií pánovi Miklošovi a prijali rozpočet bez pokrytia tejto významnej kapitoly aktívnej politiky trhu práce.
Preto strana SMER - sociálna demokracia nečakala, až sa zobudí opozícia a navrhne nejaké riešenie, ale na januárovej schôdzi, ak si dobre pamätám, navrhla predložiť do Národnej rady Správu o aktuálnom výboji trhu práce a opatreniach na zlepšenie zamestnanosti na Slovensku. Túto správu som 28. marca do Národnej rady predložil s tým, že bude predložená na májovú schôdzu Národnej rady na rokovanie. Ja ju dovtedy len doplním o prorastové opatrenia z pohľadu zamestnanosti, ktoré medzitým vláda prijme vo svojom vlastnom dokumente, prípadne doplním o aktuálny vývoj nezamestnanosti za mesiac marec a apríl, pretože mám záujem, aby tá informácia bola ucelená.
Preto pokladám za potrebné, resp. nepokladám za potrebné prijať uznesenie, ktoré ste navrhli, ktoré by malo vláde uložiť predložiť takúto správu do 30. mája tohto roku.
Ku štatistikám sa mi žiada ešte spomenúť predpokladaný vývoj nezamestnanosti za minulý mesiac, ktorý bude Ústredie sociálnych vecí a rodiny prezentovať, predpokladám, že v tomto týždni. Predpokladá sa zníženie celkového počtu evidovaných nezamestnaných o 5- až 6-tisíc. Očakávam z toho titulu aj zníženie celkového percenta miery nezamestnanosti.
Opozícia žiada zrušiť doterajšie opatrenia vlády, ktoré podľa nej pokrivili podnikateľské prostredie. Musím odmietnuť tvrdenie, že rast nezamestnanosti ovplyvnili legislatívne opatrenia našej vlády. Za všetky príklady spomeniem toľkokrát kritizovanú novelu Zákonníka práce. Keď sme ju pripravovali, dôsledne sme analyzovali vplyvy Zákonníka práce na trh práce za posledných 10 rokov vývoja na Slovensku. Opäť ako pred pol rokom vám môžem ukázať porovnávaciu tabuľku, ktorá dokazuje, že nech sa zmenil Zákonník práce akokoľvek, vždy sa nezamestnanosť vyvíjala podľa vývoja HDP, to znamená ekonomiky, a nie podľa zmien v Zákonníku práce. Jasne to dokazuje vývoj nezamestnanosti v rokoch 2007 - 2010. Po - a už použijem výraz ľavicovej - novele Zákonníka práce až do tretieho štvrťroka 2008 nezamestnanosť klesala, hoci stále platil ten istý zákon. Globálna finančná kríza zrazila našu ekonomiku na kolená a nezamestnanosť prudko vzrástla.
Naopak, pokiaľ ide o tvrdenia môjho predchodcu pána poslanca Mihála, koľko pracovných miest pomohla vytvoriť jeho novela Zákonníka? V skutočnosti v predvlani narástol počet, rástol počet zamestnaných iba do chvíle, kedy to jeho novela nadobudla účinnosť. Už v 4. štvrťroku 2011 začala zamestnanosť klesať a tento trend pokračoval aj na začiatku minulého roka. Zamestnanosť v tom čase klesla, hovorím o zamestnanosti, o vyše 40-tisíc miest, priatelia, o vyše 40-tisíc miest po prijatí liberálneho Zákonníka práce. Z 2 366 500 v 3. štvrťroku 2011 na 2 324 700 v 1. štvrťroku 2012. Takže aké dopady Zákonníka práce, vážené dámy a vážení páni poslanci?
Pri príprave novely Zákonníka práce sme intenzívne komunikovali aj so všetkými sociálnymi partnermi, ba aj nad rámec stanovený zákonom. Preto dobre poznám ich stanoviská vrátane stanovísk Republikovej únie zamestnávateľov, ale práve preto sme sa obrátili na veľké priemyselné zväzy, ktoré tvoria bezmála dve tretiny nášho HDP, a opäť musím zdôrazniť ich jednoznačné stanovisko, ktoré prezentovali verejne. Táto vláda pripravila takú novelu Zákonníka práce, ktorá nebude mať zásadne negatívne dopady na fungovanie podnikov. To hovoria kapitáni priemyslu, ktorí priamo riadia jednotlivé fabriky na Slovensku.
Pozrite sa na zdôvodnenie prepúšťania v ekonomickej tlači. Sú úplne jednoznačné a jasné. Strata zákaziek, hospodársky útlm, znižovanie produkcie. Nie, dámy a páni, máme štandardný Zákonník práce a je bohapustou populistickou lžou tvrdiť, že miera ochrany pracovných miest je na úrovni Španielska alebo Grécka. Naopak, ak nám vyhadzujete na oči pokles nezamestnanosti v Nemecku o 0,1 %, tak porovnajte ich pracovné právo s naším. Opakujem, porovnajte. Sme absolútne o dve triedy nižšie z hľadiska garancií práv pre zamestnancov. Aké je u nich ťažko niekoho prepustiť, akú majú u nich postavenie odbory.
Pripomínam skvalitnenie flexikonta, ktoré sme v novele zákona urobili vzhľadom na predĺženie vyrovnávacieho obdobia na 30 mesiacov. Čo vysoko oceňujú takmer všetci zamestnávatelia, keď sa priebežne s nimi stretávame.
Dobre si uvedomujem, že práve v ekonomicky ťažkých časoch hrozí nárast čiernej práce. Boj proti nelegálnemu zamestnávaniu preto považujem za jednu z priorít nášho rezortu a podľa toho aj konám. Práve máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona o inšpekcii práce a o nelegálnej práci, ktorá sprísni niektoré postihy za nelegálne zamestnávanie, ale tiež vytvorí priestor pre efektívnejšiu kontrolu zo strany kontrolných orgánov, ako je inšpekcia práce a úrady práce.
No nezostaneme len pri legislatívnych zmenách. Pripravujeme také organizačné zmeny, ktoré umožnia vytvorenie špecializovaných útvarov, ktoré sa budú venovať výlučne odhaľovaniu nelegálneho zamestnávania, budú na to náležite materiálne vybavení. Zlepšujeme spoluprácu s ďalšími zložkami, najmä s Policajným zborom Slovenskej republiky, a k tomuto cieľu poslúžia aj niektoré ďalšie zmeny v Zákonníku práce, prípadne v zákone o službách zamestnanosti, ktoré medzitým boli prijaté. V rámci možnosti štátneho rozpočtu zvažujeme aj personálne posilnenie inšpektorátov práce.
Vláda sa zaoberala aj otázkou podnikateľského prostredia a treba povedať, že prijala istý systém opatrení na jeho zlepšenie. Pýtam sa predkladateľov, ide vám o to, aby takéto zákony boli pozastavené, aby nešli do parlamentu, aby sme nemali väčšiu šancu odhaľovať nelegálnu prácu? (Potlesk.)
Ak vám ide o to, treba to povedať. Ale ja vás ubezpečujem, že nelegálnu prácu budeme odhaľovať ďaleko účinnejšie, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Zaslúžia si to všetci spravodliví podnikatelia, ktorí podnikajú v zmysle zákona a odvádzajú všetky náležitosti, ktoré štátu vzhľadom na odvody a dane prináležia.
Na rozdiel od vás, vážení predstavitelia opozície, ktorí populisticky trváte na tom, alebo o tom, ako by ekonomika nemala nič spoločné so zamestnanosťou, my veľmi pozorne sledujeme aktuálne predikcie hospodárskeho výboja a dobre si uvedomujeme dopady európskeho spomalenia hospodárskeho rastu na Slovensku. Nepozeráme sa však na ne nejako fatalisticky, ale máme záujem a usilujeme sa posúvať a hľadať riešenia, ako podporiť hospodárstvo, a tým aj vytváranie nových či udržiavanie existujúcich pracovných miest. Dôkazom je materiál, ktorý onedlho vláda schváli, ktorý vznikol v spolupráci všetkých rezortov. Lebo zamestnanosť, to nie je otázka ministerstva práce a sociálnych vecí, každopádne otázka zamestnanosti je nadrezortná záležitosť.
Po nevyhnutných konsolidačných opatreniach prijme vláda Slovenskej republiky súbor prorastových opatrení. Pôjde o legislatívne zmeny, ktoré podporia podnikateľské prostredie, avšak nie na úkor zamestnancov. Pôjde o verejné investície vo viacerých oblastiach, o priamu podporu pracovných miest v rámci aktívnej politiky trhu práce, investičných stimulov a ďalšie opatrenia, ktoré prinesú, dovolím si povedať, desaťtisíce nových pracovných miest. To je naša odpoveď na nezamestnanosť. (Potlesk.)
Napriek tomu v súlade s celoeurópskym trendom neočakávam v tomto roku nejaké zázraky a uvedomujem si, že nie je možné s mierou nezamestnanosti v globálnej mizérii nejako výrazne pohnúť. Napriek tomu musím skonštatovať, že isté možné zmeny negatívneho trendu už naše úrady práce vzhľadom na analýzu regionálneho trhu hlásia, o čom svedčia priebežné údaje aj napríklad za mesiac marec. Trend znižovania počtu nezamestnaných máme záujem zachovať. Naopak, prehĺbiť aj v ďalších mesiacoch tohto roku.
Vo väčšine európskych krajín je prirodzenou súčasťou hospodárskeho rastu aj domáci dopyt. My sme šiestou najotvorenejšou ekonomikou v Európe. Naša vláda sa preto od svojho nástupu sústreďuje na také kroky, ktoré povedú k zvýšeniu príjmov zamestnancov, aby sme podporili domácu spotrebu. Pripomínam to preto, že priemerný podiel pracovnej sily na HDP v rámci OECD do roku 2000 klesol zo 61,7, klesol na 61,7 % z pôvodných 66,1 %, ktorý bol v 90. rokoch. V súčasnosti sa náš HDP z hľadiska príjmov delí medzi mzdy a kapitálové zisky v pomere 37 : 54. V eurozóne a Európskej únii je ten pomer opačný, 50 : 40. Tak jednoducho prestaňme tvrdiť, že zdražovaním práce ohrozujeme našu konkurencieschopnosť. Voči komu? Voči Indii? Voči Malajzii? To teda náš cieľ celkom iste nie je ani v tejto zložitej ekonomickej situácii, aby naši ľudia dreli a boli platení tak ako krajina tretieho sveta. Zvýšenie minimálnej mzdy aj pre rok 2013 je jednoducho potrebné aj z viacerých dôvodov, aby sme vedeli nastaviť minimálnu mieru dôchodku, pretože zatiaľ rozdiel medzi tými, čo pracujú za minimálnu mzdu a čo poberajú dávky, je veľmi mizerný.
A toto nie je len nejaká ideologická záležitosť. OECD sa v analýze trhu práce zaoberá aj príčinami takéhoto poklesu miezd na HDP, pričom hlavnú príčinu vidí vo zvyšovaní produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu na jednej strane a na druhej znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. To hovorí OECD.
Zvýšené investície do vzdelávania a využívanie daňových systémov na prerozdeľovanie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká a presne to robí aj naša vláda okrem iného aj legislatívnymi zmenami v daňovej oblasti. Rád by som spomenul konkrétny pozitívny výsledok dobrého sociálneho dialógu. V automobilke PSA Trnava, kde sa predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov dohodli, že minimálne dva roky nebudú prepúšťať. Odborári recipročne sľúbili, že nebudú dva roky žiadať zvýšenie miezd. Následne zamestnávateľ zníži týždenný fond pracovnej doby, ale zachová pôvodnú mzdu. To je cesta sociálneho dialógu, to je cesta spolupráce, to je cesta, ktorou chcem, aby sa Slovensko vydalo. A preto sociálny dialóg je a musí byť. Preto sa nemôžeme stretávať len so zamestnávateľmi, ale na spoločnom okrúhlom stole aj so zamestnancami.
Ešte rád by som dal na pravú mieru údaje, ktoré uvádzate v závere svojho zdôvodnenia. Počet ľudí, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti, sa nám za pol roka zvýšil. Odhliadnem od faktu, že tento počet kolíše každý rok, v poslednom období aj o viac než uvádzaných 6-tisíc ľudí. Ale, vážení, čo tak osviežiť si pamäť? Po tom, čo ste prebrali vládu a do funkcie ministra práce nastúpil pán Mihál, medzi novembrom 2010 a aprílom 2011 narástol počet poberateľov dávky v nezamestnanosti ešte viac, na 9-tisíc. A potom zase klesol a potom zase stúpal. Jednoducho, ale vybral som rovnaké obdobia, aké ste vybrali vy, páni z opozície, aby sme sa v tomto smere mohli objektívne porovnávať.
Pokiaľ ide o dávku v hmotnej núdzi, no, prepáčte, tu použijem výraz, to ste si asi urobili žart. Po prvé, už vo februári tohto roku poklesol ich počet oproti vami uvádzanému údaju o 4-tisíc ľudí na 180-tisíc. Ale vy ste v septembri 2010 mali 191-tisíc poberateľov a v apríli 2011 iba o necelú tisícovku menej a to je poriadny rozdiel vo váš neprospech z hľadiska štatistík a porovnávania, ktoré ste predložili. Nemyslíte?
Ale nehrajme sa s týmito číslami, skôr hovorme o ľuďoch, ktorí za týmito číslami stoja. My na nich myslíme, keď hovoríme o politike zamestnanosti. Nie som tu však preto, aby sme štatisticky sa prekárali, iba poukazujem na to, že celá táto schôdza je výsledkom jediného: opozičnej snahy vytĺkať politický kapitál, politikárčiť a naprázdno rečniť vo chvíli, keď treba konať.
Priatelia, my konáme. Prečo čakať do júna s nejakou správou, keď tá správa tu je? Prečo nerokovať o tej správe už v máji? Prečo čakať až na jún? Veď v konečnej miere ide v ústrety smerom k vám. Prečo nehovoriť o opatreniach? A ja si rád vypočujem aj vaše návrhy, ak budú zmysluplné, som pripravený ich akceptovať, pretože otázka zamestnanosti, tá nemôže mať nejaký ideologický charakter. Na tom nám musí záležať všetkým. Žijeme v tejto republike a musí nám záležať na tom, aby prosperita ľudí, ktorí tu žijú, bola čo najväčšia, a jeden prostriedok z toho je, samozrejmá vec, že aj byť zamestnaný. Opakujem, tento materiál doplníme o prorastové opatrenia a vývoj na trhu práce za mesiac marec a apríl. Dôležité je, že vláda a samotný predseda vlády Robert Fico robí všetko pre príchod nových investícií a udržanie významných zamestnávateľov na Slovensku. Ako príklad uvádzam U. S. Steel Košice, nemeckú firmu Continental. Ale aj v dnešný deň predseda vlády podpisuje Memorandum o nových investíciách a z toho vyplývajúcich nových miestach na východe v Prakovciach a vo Vranove nad Topľou, ktoré by mali priniesť viac ako 900 nových pracovných miest. To je naša odpoveď, priatelia, praktické kroky za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na nezamestnanosť treba ísť s aktívnou politikou zamestnanosti. Využiť možnosti jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, prorastové opatrenia a stimuly, projekty pre zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov a ďalšej rizikovej skupiny nezamestnaných nad 50 rokov. Regionálne projekty, ktoré zohľadnia regionálne rozdiely, zosúladenie vzdelávania s potrebami regionálneho trhu práce a orientáciu špecifických projektov na dlhodobo nezamestnaných. Toto je smer, to je cesta, ktorú volí vláda Slovenskej republiky. Som pevne presvedčený, že v ďalšom období prinesie pozitívne výsledky.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

20.3.2013 10:51 - 10:55 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je z pohľadu nášho ministerstva jedna z najdôležitejších zmlúv v tejto oblasti, pretože dôchodkovo zabezpečí veľké množstvo občanov Slovenskej republiky, ktorí boli alebo sú zamestnaní v USA.
Ide o druhý zmluvný dokument o sociálnom zabezpečení medzi našimi krajinami. Výmenou diplomatických nôt bola uzatvorená dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spojených štátov amerických o recipročnom poukazovaní dôchodkov z 20. júna 1968 a z 20. júla 1968. Na základe tejto dohody sú obojstranne vyplácané dôchodky, na ktoré vznikol nárok za obdobie poistenia získané na území jedného štátu, ale len pre slovenských a amerických občanov bez ohľadu na ich bydlisko.
Keďže práve právne predpisy Spojených štátov amerických neumožňujú poukazovanie dôchodku do tretieho štátu, je potrebné túto dohodu ponechať naďalej v platnosti. Na základe dohody môže americká inštitúcia poukazovať dôchodok štátnemu občanovi Slovenskej republiky aj do štátu, s ktorým nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu.
K 31. 12. minulého roku sa v USA vyplácalo 399 dôchodkov občanom Slovenskej republiky. Počet občanov USA zamestnaných na území Slovenskej republiky k tomuto istému dátumu bol 279 osôb. Slovenské a ani americké právne predpisy neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. Zmluvou sú riešené všetky osoby, ktoré na území druhého zmluvného štátu odpracovali, respektíve boli poistené v období aspoň jeden a pol roka. Podľa dostupných informácií v Spojených štátov amerických žije pomerne značná, značne zastúpená komunita osôb, ktoré časť produktívneho obdobia života pracovali a boli dlhodobo dôchodkovo poistení na území Slovenskej republiky. Časť z nich sa chce po určitom čase vrátiť späť na naše územie.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov a na osoby, ktoré odvádzajú alebo odovzdajú svoje práva do týchto osôb.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na dôchodkové dávky, starobné, invalidné a pozostalostné dávky. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými záväzkami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.
Dňa 10. decembra minulého roku bola zmluva podpísaná v Bratislave. Za Slovenskú republiku som ju podpísal ja a za Spojené štáty americké pán veľvyslanec. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Skončil som, pán podpredseda Národnej rady.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.3.2013 10:29 - 10:49 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nebudem hovoriť dlho. Mám trošku zdravotné problémy, aj to mi v tom bráni, ale predsa mi len nedá, aby som sa k niektorým návrhom z diskusie nevyjadril veľmi konkrétne. Nechcem sa zaoberať otázkou politikárčenia, ktoré aj v tej ústnej rozprave sčasti zaznelo. Včera som sa veľmi konkrétne vyjadril aj k otázke zamestnanosti. Len zopakujem, v plnej miere so všetkou zodpovednosťou sa hlásim k politike zamestnanosti. Aj novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú predkladám, je súčasťou tej mojej osobnej zodpovednosti.
Ak dovolíte, viaceré diskusné príspevky, ktoré tu odzneli, išli však absolútne nad rámec celkovej filozofie návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Jasne som zadefinoval, že päť základných priorít je, je päť priorít, sú tie, tie nosné body, na ktorých ta novela zákona stojí, a to je efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a zohľadnenie regionálnych odlišností. Ak by som mal ísť nad rámec týchto základných priorít, jednoducho by som potrel novelu zákona ako takú. Chcem však zvýrazniť a ešte raz podčiarknuť, NKÚ, OECD, Svetová banka a ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré vypracovali viaceré správy a stanoviská, ktoré sme mali maximálny záujem zohľadniť. NKÚ ako inštitúcia, ktorá má povinnosť kontrolovať efektívne používanie finančných prostriedkov, daňových poplatkov, urobila rozsiahlu kontrolu na úradoch práce ohľadom efektívneho využívania jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To bol jeden z veľmi zo zásadných dokumentov, z ktorého sme vychádzali, a kde sme mali záujem, lebo NKÚ pokladám za dostatočne objektívnu inštitúciu, vychádzať. Pred tým, než sme postavili tú základnú filozofiu zákona, sme oslovili všetky úrady práce a rozanalyzovali efektívnosť každého jedného nástroja v tej doterajšej aplikačnej praxi. Až na základe toho sme urobili zadanie a áno, na základe tohto zadania úradníci ministerstva pripravili návrh novely zákona.
Pán poslanec Novotný, ja neviem, kto písal zákony aj za vašej vlády. Snáď nie bezdomovci pod bratislavským mostom? Nerozumiem tomu, ak vy chcete takýmto spôsobom dehonestovať odborníkov a úradníkov, možno nielen na mojom ministerstve, čo tým sledujete? Ja si dovolím povedať, že tí ľudia, ktorí na ministerstve práce a sociálnych vecí robia, to nie je len klasický pracovno-právny vzťah. To je vzťah aj k obsahu tej roboty, ktorú robia, či už to sú sociálne veci, deti, rodina, rodová rovnosť, samozrejmá vec, že aj problematika nezamestnanosti. Nezaslúžia si, nezaslúžia si takúto dehonestáciu.
No a keď som pri vás, ak dovolíte, použili ste výraz morálne a etické. Chcem sa vás popýtať, pán poslanec, bolo morálne a etické, že vy a vaši kolegovia ste zdvihli ruku za rozpočet, v ktorom bola na politiku zamestnanosti nula?! Máte z toho dobrý pocit? Mysleli ste na tých zdravotne postihnutých? Mysleli ste na všetkých, ktorí sú odkázaní veľakrát na, na tie nástroje, ktoré aktívna politika trhu práce uplatňuje? Máte právo hovoriť o morálke a etike? (Výkrik z pléna.) Ale ja len reagujem na to, čo ste vy povedal. Práve preto si myslím, že morálka a etika je niekde inde. Prišli sme a museli sme zabezpečiť to, čo ste vy a vtedajší minister financií jednoducho konsolidovali. Konsolidovali tak, že táto rozpočtová kapitola dole, nič, žiadne nástroje aktívnej politiky trhu práce! Tu budeme šetriť. Absolútne nezodpovedná politika! Takýmto spôsobom jednoznačne my nepôjdeme.
Samozrejmá vec, že chcem upriamiť pozornosť na štvrtý princíp, na ktorom sme postavili novelu zákona, a to je zamedzenie zneužívania. Áno a tu trvám, že pre tento účel, pre naplnenie tohto princípu meníme viaceré obligatórne nástroje na fakultatívne. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. To tu zaznelo včera. Absolútne nemôžem súhlasiť, že týmto meníme pravidlá pre niekoho. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. A ak môžem jednou vetou zareagovať na list pána Mamojku, no pýtam sa: Ponechanie možnosti platiť cez tento nástroj sekretariáty záujmových a spoločenských organizácií je účel aktívnej politiky trhu práce? Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja si pána Mamojku vysoko vážim, hodiny strávil štátny tajomník rokovaním s ním. Ja som ho prijal a povedal som mu, budem hľadať všetky zákonné možnosti, ktoré dotačná politika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje, aby som ten sekretariát Národnej rady zdravotne postihnutých vedel zabezpečiť. Ja som ho ubezpečil o tom. Ale prečo by sme na toto mali využívať nástroje, ktoré sú v oblasti aktívnej politiky trhu práce? Skutočne tomu nerozumiem.
Ak dovolíte, k niektorým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, by som sa chcel trošku pozastaviť, možno vyjadriť svoj postoj.
Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová, ponechanie povinnosti pravidelnej jednomesačnej periodicity návštev úradov práce s výnimkou do troch mesiacov evidencie uchádzačov. No už aj tento postoj a tento návrh svedčí o tom, že nie každý evidovaný nezamestnaný má úplne rovnaké dôvody a potrebu chodiť pravidelne mesačne sa hlásiť na, na úrad práce. Že sú to individuálne a špecifické okolnosti a že sú aj individuálne nezamestnaní, ktorých je treba riešiť úplne inak. Jednoducho situácia bude taká, že budú takí nezamestnaní, ktorí budú pozvaní trikrát do mesiaca z objektívnych dôvodov, že buď sa im bude niečo ponúkať, alebo naopak, bude sa vykonávať nejaký, nejaký stupeň kontroly. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje metodické usmernenie pravidelných kontaktov na jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie, vrátane znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. To znamená, nebude to absolútne svojvoľné, ale bude to mať nižší právny stupeň, to znamená normu z hľadiska usmernenia prostredníctvom ústredia práce.
No myslím, že pani podpredsedníčka Jurínová navrhovala, aby pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť občanov so zdravotným postihnutím sa isté veci vyrovnali, navrhovala istú úpravu. No treba povedať jednu vec, nižšia výška prvej časti príspevku, to znamená paragraf 57, je nastavená z toho dôvodu, že občan so zdravotným postihnutím má možnosť súbežného, opakujem ešte raz, súbežného čerpania príspevkov na prevádzkové náklady chráneného pracoviska. To znamená, on finančne nie je znevýhodnený. Opakujem ešte raz, je tam, je tam súbeh. Druhá pripomienka alebo druhý návrh, zrušenie podmienky jednomesačného vedenia uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím v evidencii. No, treba povedať, že táto prax je aj v súčasnej legislatíve, aj v doteraz platnom, platnom zákone, to znamená, že týmto by sme išli vôbec nad rámec aj teraz platného zákona.
Príspevok na podporu vytvárania nových pracovných miest by v tomto prípade nemal byť zmenený z uchádzačov o zamestnanie, aby opätovne takýto nástroj nebol zneužitý. Aby jednoducho takýto občan neprechádzal z jednej firmy do druhej, kde sa zamestnávajú občania so zdravotným postihnutím, ale tá podmienka minimálnej mesačnej evidencie úradu práce má v tomto prípade logiku.
Pokiaľ sa týka dobrovoľníckej služby. No, priznám sa, že ak hovorím o efektívnosti, u tohto nástroja vzhľadom na analýzu, minimálne napríklad v oblasti trvalého uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, za rok uplynulý predstavuje 7 percent. U 7-ch percent sa ťažko dá predpokladať, že je to efektívny nástroj, ale, a to aj napriek tomu, že sme prijali samostatný zákon, ktorý sa tejto problematiky týka, viem si predstaviť a podporím, aby tento nástroj nevypadol z nového zákona, ktorý dnes upravujeme, lebo dobrovoľníctvo vnímam v širších súvislostiach. Má ďaleko hlbší a väčší význam, ako je len, ako je len nejaké finančné vyjadrenie, ktoré s tým súvisí. Pre vašu informáciu, je to 5 mil. eur, ktorý tento nástroj v uplynulom roku použil alebo využil prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo toto nie je možné financovať prostredníctvom európskych peňazí. Ale opakujem ešte raz, tam by som hovoril aj o morálke, aj o etike. Samozrejmá vec, ja by som ďaleko viacej privítal nástroje, ktoré sa využívajú tak, aby ten, ktorý ich využíva, nebol naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Viacerí dobrovoľníci sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní. Ale ešte raz, podporujem, každopádne som rád, že sa na tom zhodla, zhodla aj vládna časť poslancov, aj opozícia. Tento nástroj budem, budem odporúčať, aby bol aj v novom zákone ponechaný.
Čo sa týka otázky výborov zamestnanosti, prečo nie trinásť, prečo nedoplniť ďalších. No vychádzame z jedného, z jedného základného bodu a to je zákonný tripartitný rozmer. Ten je daný niečím a vieme, kto reprezentuje zamestnávateľov, vieme, kto reprezentuje zamestnancov. To znamená, ak by sme mali ísť na ten širší rozmer, tak to by bola akási rada solidarity, ktorá by možno obsahovala širší rozmer záujmových, spoločenských a iných združení na úrovni príslušného regiónu. Ja navrhujem iné riešenie, pretože nemám obavy z týchto výborov, že by, že by zneužívali nejaké svoje postavenie. Jednoducho, ak sa bude prerokovávať napríklad oblasť, ktorá sa týka zdravotne postihnutých, budú mať úrady práce nomináciu a k takejto problematike prizvú aj, aj zástupcu zdravotne postihnutých, ktorých budú nominovať. Viem si predstaviť takýmto spôsobom, ak sa bude rozhodovať o niektorých veciach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú mladých ľudí, že opätovne, ja neviem, rada vysokých škôl, stredných škôl by tam mala svojho zástupcu, aby sa mal možnosť k tejto problematike vyjadriť. To sú možnosti, ktoré každopádne tento zákon umožňuje, a tým jasne dávam najavo, že v žiadnom prípade tu nie je záujem zneužívať ten výbor. Ja to zopakujem a poviem ešte raz, bol by som veľmi rád, aby ten výbor mal čo najviac práce, aby bolo čo najviac záujemcov a uchádzačov o príspevky, ktoré aktívna politika trhu práce umožňuje.
K pánovi Kaníkovi. Pán poslanec, chcem poďakovať. Chcem poďakovať, lebo sa otvoril problém, ktorý skutočne problémom je. Mladí ľudia, ktorí končia v detských domovoch a nastupujú do toho reálneho života, nie vždy sú celkom pripravení a vždy podliehajú aj istým možnostiam a vplyvom rodiny, jednoducho z prostredia možno, z ktorého vyšli, a nech mi odpustia, možno niekedy sú aj trošku naivní z hľadiska zodpovednosti narábania s finančnými prostriedkami.
Mal som možnosť teraz v pondelok byť prítomný na otvorení nového centra DORKA pre obnovu rodiny, zhodou okolností vo Zvolene, kde boli prítomní aj čelní predstavitelia spoločnosti Priateľov detí detských domov, nadácie DEDO, to znamená nadácie detských domovov. Využil som tú príležitosť a možnosť a podrobne som s nimi tú otázku rozdebatoval. Všetci sa zhodli na tom, že je to potrebné riešiť. Áno, že sú zneužívané, zneužívaní tí mladí ľudia a nie vždy sú použité tie finančné prostriedky na tento účel. Ale všetci ma presviedčali, že pre nich je ďaleko dôležitejšie mať bydlisko. Mať ubytovanie. V konečnej miere aj preto vznikajú tieto centrá DORKA, pretože mimo toho, že riešia niektorú kritickú situáciu rodín, vždy majú polku tých kapacít, ktoré sú tam pripravené pre mladých ľudí, ktorí odišli z detských domovov, a prechodne im poskytujú nejaký ten stav, aby sa vedeli etablovať v tom konkrétnom živote.
To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačná úloha. Áno, je sa tým treba zaoberať a asi k tomu pripravím odbornú komisiu a budeme tento, túto otázku mať možnosť hodnotiť. Ale chcem pripomenúť jednu vec, vyhláškou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je ustanovená výška tohto príspevku na desaťnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Teda celková výška príspevku ustanovená o 20 % nadol by v žiadnom prípade nepokryla tú navrhovanú čiastku sumy príspevku na odvody zamestnávateľa, čo predstavuje cca nejakých 150, 150, 150 eur.
To znamená, že áno, ja každopádne chcem poďakovať za ponúknutie riešenia tohto problému. Nevylučujem, že sa vrátime aj, pán poslanec, k tomu tvojmu návrhu v rámci tej odbornej komisie. Každopádne si upozornil na problém, ktorý je reálny, a treba ho riešiť, a za to chcem poďakovať.
Ak dovolíte, dve, tri myšlienky ešte. Pán poslanec Zajac, 65 % sumy životného minima v súvislosti s absolventskou praxou. Absolútne s vami súhlasím, že to je strašne, strašne nízka čiastka. Len pozrime sa, ako je nízka minimálna mzda. Ak odrátame to, čo platí zamestnanec z minimálnej mzdy, my sa vlastne týmto príspevkom približujeme k polovičnému pracovnému úväzku pracovníka s minimálnou mzdou. S minimálnou mzdou. Možno je tam rozdiel nejakých pár eur, ale nie je to ďaleko, lebo 13,6 % odvádza, odvádza zamestnanec.
Čo chcem povedať? Náš problém je inde. Náš problém je v tom, že my máme veľmi nízku minimálnu mzdu. A tu by som vás chcel pekne poprosiť potom aj o istú osvetu, ak príde to obdobie, že sa budeme touto problematikou zaoberať, aby sa nestalo, že tá pravá časť spektra Národnej rady bude kričať, ako devastujem podnikateľské prostredie, čo to bude znamenať, že firmy odídu, ja neviem, do Afriky alebo do Rumunska, alebo kde. Všetko so všetkým tak trošku aj súvisí. (Potlesk.) Všetko so všetkým trošku aj súvisí. Ja viem, aké mám problémy pri nastavení minimálneho dôchodku, pretože ak niekto celý život odvádza z minimálnej mzdy a z toho vyplývajúceho minimálneho vymeriavacieho základu, v podstate sa dostáva do tej istej pozície ako človek, ktorý predtým poberal štátne dávky. To je znova dôvod, ďalší, zamyslieť sa nad tým, prečo je tak nízko nastavená minimálna mzda.
Tým chcem len povedať, že za takúto sumu, plus-mínus, na polovičný pracovný úväzok robia ľudia, ktorí poberajú minimálnu mzdu. To si je treba tiež tieto veci trošku uvedomiť. Ale čo je podstatné u absolventskej praxe. Viete, čo meníme? To, čo bolo veľmi dôležité. V predchádzajúcom období nebol viazaný zamestnávateľ, že musí uplatniť prax pre toho absolventa v jeho odbore, ktorý vyštudoval. Viacerí nezodpovední, prišiel absolvent, dali mu metlu a zametal sklad. My to meníme tak, že musí byť tá prax uplatnená v odbore, ktorý vyštudoval. To znamená, ekonóm by mal byť niekde v učtárni, technik by mal byť niekde na pracoviskách, konštrukcii a tak ďalej. Toto je reálne, toto je reálna prax, pretože v tom prvom prípade doteraz platnom zákone skôr znechutili viacerým mladým ľuďom tú prácu. A práve preto riešime to, čo sme pokladali v tomto prípade za ďaleko dôležitejšie. Každopádne tento nástroj je často využívaný a som presvedčený, že aj v týchto upravených podmienkach tomu tak bude, čomu som veľmi rád. A samozrejmá vec, že v maximálnej miere vítam aj pripravovanú legislatívu európsku, ktorá sa týka zamestnávania mladých ľudí do 26 rokov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úplne na záver, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti, som presvedčený, že vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu, individuálny prístup v boji s dlhodobou nezamestnanosťou. Ďaleko väčšie právomoci a postoje na reakciu regionálneho trhu práce umožňujú jednotlivé nástroje, ktoré upravujeme. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti, za čo vám vopred ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.3.2013 16:23 - 16:35 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli písomne prihlásení do diskusie, ktorí prezentovali postoj jednotlivých poslaneckých klubov, pokladám za potrebné zaujať stanovisko ale hlavne v rovine politickej. Ja sa k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, pretože reálne predpokladám, že hlavne v tej druhej časti, to znamená v ústnej rozprave, odznejú, samozrejmá vec, že vyjadrím vo svojom záverečnom slove. Úvodom by som však chcel povedať jednu vec. Ostal som nemilo prekvapený, že v tej realizačnej fáze zákona, predtým, než prišiel do pléna Národnej rady, som očakával, že hlavne sociálny výbor bude zahltený pripomienkami hlavne zo strany opozičných poslancov. Nedočkal som sa. Je to na škodu veci, lebo chcem zvýrazniť, ak by boli padli pozmeňovacie návrhy na výbore, bol reálny priestor a čas na stretnutie sa aj s odborníkmi z ministerstva práce a sociálnych vecí a objektívne hovoriť o možnostiach posúdení jednotlivých názorov, jednotlivých návrhov. Keď ste to neurobili, asi ste mali nejaký cieľ z toho, ale každopádne, opakujem ešte raz, je to na škodu veci.
Teraz, ak dovolíte, tá diskusia sa veľmi veľa nesie problematikou zamestnanosť, nezamestnanosť, Zákonník práce ako téma každodenná v tomto parlamente. Mne nedá, aby som k tomuto nezaujal stanovisko. A zvlášť, keď boli spochybnené kroky, ktoré som urobil aj na dnešnej tlačovke. Veľmi ma prekvapil pán poslanec Brocka. Ak ide spochybňovať použitie európskych peňazí na politiku zamestnanosti, na vytváranie nových projektov pre zamestnávanie ľudí, tak potom neviem, k čomu vlastne tento nástroj má slúžiť. Riadiaci orgán, ktorý, za ktorý je zodpovedné ministerstvo práce a sociálnych vecí, má jeden operačný program. Operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Veď mne priamo z tohto vyplýva úloha hľadať projekty, ako zabezpečiť zamestnanosť, a to hlavne v rizikových skupinách. A to robím. Ak toto niekto spochybňuje a bývalý minister práce, tak potom tomu jednoducho nerozumiem. Alebo naopak, nechce tomu rozumieť niekto, kto toto tvrdí.
Ak dovolíte, vrátim sa k tomu často diskutovanému Zákonníku práce a niektorým štatistikám. Mňa celkom iste neteší výška nezamestnanosti, ktorá tu je. Ale prosím vás, skúsme sa trošku pozrieť na konkrétne čísla. Počet ľudí, ktorí pribudli do evidencie nezamestnaných na úradoch práce v mesiacoch október až december 2012, za každý jeden z týchto mesiacov pribudlo 7- až 9-tisíc nových nezamestnaných, menej ako predtým. Teda za vašej vlády. Opakujem, menej ako predtým za vašej vlády. Ak teda dozvuky opatrení sa mali prejaviť začiatkom tohto roka, to znamená v januári, pribudlo nových nezamestnaných menej, ako tomu bolo za posledné štyri roky. Za posledné štyri roky. Konkrétne za vašej vlády ich bolo o 5 500 viac. Z toho robím záver, no Richter prijal a ponúkol tomuto plénu lepší Zákonník práce ako pravicová vláda, čo sa prejavilo v nižších nárastoch nezamestnanosti, ak by som mal prijať filozofiu, ktorú mi tu tvrdíte vy. Dokonca ukazuje sa, že aj opatrenia našej vlády nespôsobili ani spomalenie vzniku nových pracovných príležitostí, pretože stále tvrdím: Čo robiť s nezamestnanosťou? No ponúknuť aktívnu politiku zamestnanosti. To znamená, nad nezamestnanosťou, na nezamestnanosť treba použiť tvrdú politiku zamestnanosti, a o to sa snažíme. K tomu idú projekty. K tomu ponúkam nové a nové riešenia. A chvalabohu, máme aj nejaké konkrétne výsledky.
A teraz k tej tlačovke. Tlačovka nebola zvolaná kvôli tomu, aby som ja oboznamoval vývoj nezamestnanosti za mesiac február. My sme na tlačovke predstavovali nový projekt. Nový projekt, ktorým ideme riešiť najmä dlhodobo nezamestnaných, najmä tých, ktorí sú v evidencii nad 24 mesiacov. To sú ľudia, ktorí to potrebujú. Pretože reálne za tú dobu by mohli stratiť pracovné návyky a my im musíme podať pomocnú ruku a vytvoriť isté predpoklady pre to, aby sa zamestnali. K tomu bola tlačovka, ten projekt, ktorý sme ponúkli, by mal do konca tohto roku zabezpečiť, že 4- až 5-tisíc ľudí z tej kategórie dlhodobo nezamestnaných by mali z evidencie zame..., nezamestnaných ubudnúť. O tom bola tlačovka. Samozrejmá vec, že na tlačovke som prezentoval aj výsledky za mesiac február, pretože 20. je posledný termín, kedy zo zákona musí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uviesť tieto výsledky za uplynulý kalendárny mesiac. Znovu len veľmi konkrétne veci. Poopravím, ak sme evidovali v januári 14,8 %, za február je to 14,71. Žiaden veľký zázrak, ani to tak, ani to tak ja nehodnotím, ale poteší. No mňa osobne poteší, pretože február, mesiac ako taký, ešte zďaleka nezahrňuje napríklad sezónne práce, ale isté trendy sa tu objavili, ktoré sú pozitívne. Nič menej, nič viacej. Toto bol hlavný faktor. Je tu 51 okresov, kde poklesla nezamestnanosť, a len v 26 sa mierne zvýšila. Aj to je pozitívny trend, ktorý som mal záujem v tomto prípade prezentovať. A ak dovolíte, nejaké štatistiky v porovnávaní vy a my, čo tu ponúkate, tak prítok do úradov práce do pozícií nezamestnaných za rok 2011: vo februári 26 800, za február minulého roku 26 164, tohtoročný február 20 362. Odtok z evidencie nezamestnaných: v ´11 roku 23 000, vo februári minulého roku 23 300, tohto roku 21 737. Ak to mám zhodnotiť štatisticky, tak výsledok je takýto: Pred dvomi rokmi, roku 2011, vo februári pribudlo v nezamestnanosti 3 800 ľudí, vo februári minulého roku pribudlo 2 900 ľudí, vo februári tohto roku, chvalabohu, ubudlo 1 400 ľudí. To sú konkrétne čísla, ktoré sme ponúkli, a myslím, že sú veľmi konkrétne a veľavravné a absolútne vyvracajú tie vaše, tie vaše tvrdenia.
A teraz, ak dovolíte, zároveň sme priebežne hodnotili aj jeden projekt, ktorý sme oslovili, a mali záujem dostať do práce mladých ľudí do 29 rokov aj z podpory Európskej komisie, pretože sám Barroso vyzval a, a istým spôsobom nám aj dopomohol z hľadiska realokácií, možnosti uplatnenia tohto projektu. Ja môžem len s hrdosťou povedať, že k dnešnému dňu od novembra, kedy sme ten projekt dali na úrady práce, je, sú podpísané zmluvy s 5 596 mladými ľuďmi. 5 600 ľudí našlo prácu prostredníctvom tohto projektu! Mladých ľudí, ktorí to veľmi potrebujú, pretože potrebujú začať pracovať, aby získali pracovné návyky aj z hľadiska budúcnosti. Ako, to je jeden z konkrétnych výsledkov.
A smerom k pánovi Brockovi. Týchto všetkých zamestnali súkromní podnikatelia. Buď sú to živnostníci, alebo sú to vo väčšine malé alebo stredné podniky. Lebo celkove 2 441 subjektov sa prihlásilo k týmto, k týmto projektom, ktoré sme tu navrhli. To je o tom, to je o súkromníkoch, to nie sú žiadni štátni zamestnanci, ako tu bolo spomínané, že vytvárame nejakých nových štátnych zamestnancov. Oni budú za podmienok, ktoré sme určili, pôsobiť v súkromných firmách. Nerozumiem celkom tej diskusii, nerozumiem tej kritike. Ja som pripravený prijímať kritiku, v tomto rezorte ako, bohužiaľ, sa tomu vyhnúť ani nedá, je príliš široký a je tam príliš veľa problémov na to, aby sa tomu dalo, ale ako nech to je konštruktívna kritika, nech je o niečom. Ale mám obavy, že to, čo tu doteraz zaznelo, je veľmi ďaleko od akýchkoľvek reálnych, reálnych faktorov.
No a posledná poznámka. Pán Brocka často používa slovo solidarita. Použil ju aj dneska. Pýtam sa vás, kolegovia z opozície, bolo solidárne pre rok 2012 schváliť rozpočet, v ktorom nebola ani koruna na politiku zamestnanosti? Mysleli ste na tých ľudí, ktorí sú na to odkázaní? 150 miliónov eur. (Potlesk.) Vy všetci ste zdvihli za to ruky. Zaujímali vás tí ľudia? Museli prísť socialisti, ktorí to zmenili a tých 150 miliónov našli, aby mohli riešiť politiku zamestnanosti. Máte právo hovoriť o solidarite? Vy ste ju pošliapali, tú solidaritu, vlani. My sme našli ten rozmer aj tie peniaze, ktoré sme, ktoré sme do tohto projektu dali. Takisto sú pripravené aj pre tento rok. To, čo hľadáme, je otázka maximálnej efektívnosti, ktorá by súvisela s týmto projektom, pretože o tú nám jednoznačne ide. Ide nám o odstránenie akejkoľvek plošnosti v súvislosti s týmto, aby boli tie nástroje a príspevky adresné, aby boli, aby bolo zamedzené zneužívanie, no a samozrejme, aby sme zvážili aj regionálne odlišnosti. Dneska regionálny trh práce je veľmi odlišný. Kraj medzi krajom sa veľmi líši. Keď mám sa vrátiť aj k týmto mladým ľuďom, ktorí prijali tú ponuku, je ich drvivá väčšina z východného Slovenska a z Banskobystrického kraja. Je to celkom prirodzené, lebo tam tá nezamestnanosť jednoducho je najväčšia. Preto by som bol rád, aby aj tá časť, ďalšia časť diskusie bola skôr konštruktívna. Akékoľvek dobré nápady sme pripravení realizovať. Toto nie je zákon o pravici a ľavici a toto nie je zákon ani o tom, že SMER má záujem prostredníctvom výborov, ktoré budú o niektorých fakultatívnych nástrojoch rozhodovať. Ja som to povedal minule a zopakujem to s plnou vážnosťou aj teraz. Nezáleží nám na tom, do ktorého kostola tí ľudia chodia a ktorú politickú stranu vo voľbách volia. Ak požiadajú a majú záujem objektívne podnikať, plniť si povinnosti voči svojim zamestnancom, odvádzať za nich odvody a vytvoriť im bezpečné pracovné prostredie, tak majú našu plnú podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.3.2013 13:02 - 13:07 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ide o kľúčovú právnu normu, ktorá upravuje základné nástroje aktívnej politiky trhu práce. Tento zákon ponúka základné nástroje, ktorými štát, predovšetkým prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, podporuje ľudí, ktorí po prvé nemajú zamestnanie, aby sa opäť vrátili do pracovného procesu, ako aj začínajúcich živnostníkov a podnikateľov, najmä na regionálnom trhu práce.
Účelom návrhu novely zákona o službách zamestnanosti je upraviť najmä aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1. Zamestnanosť, Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky pre rok 2012, v ktorej sa uvádza sa, citujem: "Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a ich skutočnej efektivite. Vláda pritom položí dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Systém bude zjednodušený najmä obmedzením počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii aktívnych politík trhu práce. Zámerom je najmä prehodnotiť obligátnosť nástrojov tak, aby boli efektívnejšie a účinnejšie."
Predstavitelia ministerstva absolvovali v minulom roku viaceré rokovania so zástupcami Európskej komisie, Svetovej banky, OECD, ktorí hĺbkovo analyzovali vývoj nášho trhu práce a stav služieb zamestnanosti. S medzinárodnými inštitúciami sme konzultovali i tento návrh novely tak, aby sme zvýšili efektívnosť, účinnosť aktívnej politiky zamestnanosti a vo väčšej miere zabránili zneužívaniu viacerých príspevkov.
K rovnakému záveru dospela aj hĺbková kontrola Najvyššieho kontrolného úradu.
Chcem zvýrazniť skutočnosť, že novela zákona o službách zamestnanosti nesleduje konsolidáciu verejných financií, čo dokazuje aj rozpočet pre rok 2012, ale najmä efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a, samozrejmá vec, pojíma aj regionálne odlišnosti.
Vo fáze prípravy zákona sme oslovili širokú odbornú verejnosť, uskutočnili sme niekoľko konzultatívnych rokovaní s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím. Výsledkom boli niektoré kompromisy, ktoré nebudú mať likvidačné dôsledky pre žiadne chránené dielne či chránené pracoviská, ale umožnia vo väčšej miere zabrániť zneužívaniu, pomáhať všetkým, ktorí to myslia poctivo, a naďalej garantujeme podporu každej chránenej dielni či pracovisku, ktorá rozbehne svoju činnosť a bude fungovať v prospech zamestnávania zdravotne postihnutých občanov.
Na záver by som chcel uviesť, že sa stotožňujem s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň vás chcem požiadať o ich podporu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu poskytovania služieb, pre nezamestnaných vytvorí väčší priestor pre individuálny prístup s dôrazom najmä na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Vytvorí tiež väčší priestor na využívanie pozitívnych skúseností a úspešných nástrojov politiky zamestnanosti aj z iných krajín, najmä Európskej únie, a spolu s ďalšími opatreniami nám pomôže účinnejšie podporovať zamestnanosť na Slovensku, čo v súčasnej vážnej dobe je našou absolútnou prioritou.
Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis