Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení aj zákon 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje upraviť poskytovanie rodičovského príspevku v záujme účelného využívania ochrany finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Navrhujem, navrhuje sa neposkytovať rodičovský príspevok tým rodičom, ktorým z osobnej starostlivosti bolo odňaté staršie dieťa vo veku do troch rokov alebo do šesť rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a na zabezpečenie starostlivosti o toto dieťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už poskytuje rodičovský príspevok osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti.
S cieľom zabezpečiť účelné využívanie rodičovského príspevku navrhuje sa ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj v prípade, keď už bol v rodine ustanovený osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo príspevku na dieťa z dôvodu, že rodič prídavok na dieťa nepoužíval na účel, na ktorý je určený. Návrh umožňuje ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj na žiadosť rodiča.
Vládny návrh zákona navrhuje doplnenie zákona 561 o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme ochrany finančných prostriedkov sa navrhuje, aby oprávnená osoba bola povinná vrátiť neprávom vyplatenú sumu príspevku aj v takom prípade, ak vedela, alebo musela z okolností daného prípadu predpokladať, že vyplatená suma príspevku jej nepatrí.
Toľko úvodom v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja by som opätovne chcel, tak ako v tom predchádzajúcom bode, poďakovať za hlavne vecnú diskusiu. K pánovi poslancovi Hlinovi sa pokúsim vyjadriť osobitne. Pochopil som, že tu niet nejakej zásadnej, by som povedal, ako zásadného odmietnutia z hľadiska filozofie zákona, ktorú predkladám, alebo novely zákona, tá je v podstate akceptovaná. Skôr sú tu pripomienky a názory potreby väčšej adresnosti. Použijem výraz, ktorý tu možno zaznel, väčšej odvahy ísť do týchto procesov hlbšie. No ja len, nehovorím to prvýkrát. Bohužiaľ, pri viacerých možnostiach a návrhoch zákonov som častokrát hovoril, že máme tu jeden, jeden veliký problém, a to je schopnosť testovať veci a mať k tomu relevantné podklady. A to je ten nešťastný UNITAS, ktorý tu bol veľakrát spomínaný, možno aj smerom k vám do opozičných lavíc. Bolo treba trošku viacej vplývať na bývalého pána ministra financií Mikloša, aby ten proces, ktorý rozbehol, dopadol lepšie. Ja by som bol privítal, len nemám vždy dobrý pocit a nie som presvedčený, že je najšťastnejšie riešenie to, čo viackrát sme už museli použiť, forma čestného vyhlásenia, pretože kontrolovať mnohé veci a mnohé čestné vyhlásenia následne potom, keď UNITAS bude zabehnutý a daný do užívania, bude veľmi, veľmi zložité a dokonca si myslím, že až nemožné. To je problém.
No a čo sa týka, týka pána Brocku, beriem viaceré veci, ktoré ste naznačili, len tak trošku mi chýbala vaša aktivita v rokoch 2007 - 2008. Pretože aj vtedy sa prijímali návrhy vzhľadom na zavedenie príplatku pri narodení dieťaťa. Vtedy vám nevadilo, že sa neakceptovalo a nezavádzalo testovanie príjmu pre skutočnosť, že je len určitý, pre istý okruh ľudí, a vtedy sme hovorili a v zákone boli zahrnuté len tri deti.
To znamená, ja beriem, ale hovorím zároveň, že ten problém, a dokonca on nie je len náš národný, on je širší, on je európsky. My by sme potrebovali ešte jednu ďalšiu dôležitú vec, odstrániť akékoľvek formy a možnosti, ktoré súvisia s daňovými únikmi formou daňových rajov a, bohužiaľ, už aj vnútri Európskej únie. To znamená, je to aj širší problém a myslím, že viete, o čom v tomto prípade hovorím. Ale akceptujem a zároveň dávam aj prísľub, že tak ako v predchádzajúcom zákone, tak aj v tomto som pripravený spolupracovať a akceptovať rozumné návrhy, ktoré budú ponúknuté. Sme v prvom čítaní, samozrejmá vec, je tu časový priestor, som pripravený aj prostredníctvom výborov sa zaoberať všetkými rozumnými myšlienkami.
No, pán poslanec Hlina. My sme sa aj osobne stretli. Ja som vám tú ponuku z tohto miesta dal. Pokladal som ten náš rozhovor, použijem výraz, za rozumný. Vy ste povedali svoje, ja som zareagoval. Myslel som, že si porozumieme. No na druhej strane, rozumiem istej vašej stratégii a taktike pri zakladaní novej politickej strany. Je vaším maximálnym cieľom sa v maximálnej miere zviditeľniť a byť v médiách, na obrazovke, možno za každú cenu. Tomu rozumiem. I keď si vôbec nemyslím, že týmto oslovíte voličov, a už vôbec týmto nepreberiete voličov SMER-u, ako ste sa boli bývale vyjadrili. Zásadne však odmietam kultúru, ktorú zavádzate tu v parlamente, myslím na ten včerajšok a zásadne odmietam a protestujem proti titulovaniu mojich spolupracovníkov hlupákmi a úžerníkmi. Tých dvadsaťtisíc ľudí, čo robí na ministerstve práce, sociálnych vecí si to nezaslúži. Opakujem, zásadne protestujem. (Potlesk.) Ale vás ubezpečujem, že vás za to tu v parlamente mlátiť nebudem, ako to robíte vy. Ďakujem pekne za vypočutie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Účelom návrhu právneho predpisu, ktorý sa týka návrhu zákona o príspevku pri narodení a príspevku na viac súčasne narodených detí, je nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz ročne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.
Navrhuje sa zlúčiť v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa do jednej štátnej sociálnej dávky, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa. Výška príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu.
Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa.
Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne toto poradie, poradie určiť.
Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do šiestich mesiacov ich veku, ktorým doteraz mohol byť poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Navrhuje sa doplnenie zákona u orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti o spracovanie osobných údajov v informačných systémoch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch.
V záujme obmedzenia oprávnených osôb o predkladanie takýchto údajov, ktoré sú už, ktoré sa už nachádzajú v dostupnom informačnom systéme verejnej správy, sa navrhuje, aby ministerstvo, ústredie práce a úrady práce mali možnosť tieto údaje získať, aby mali možnosť zaznamenávať osobné údaje na nosič týchto informácií.
Navrhuje sa zmena na doplnenie zákonov v príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľskej starostlivosti alebo zverené fyzickej osobe istým predbežným opatrením súdu, ak súd už koná v tejto predosvojiteľskej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.
Toľko úvodom, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Začnem s tým, s čím som možno skončil svoj vstup do diskusie, že oceňujem v drvivej väčšine vecný tón tej diskusie. A v podstate, ak by som to mal zovšeobecniť, myslím si, že táto novela, hoci je zložitá, môže mať aj svoje riziká, som presvedčený, že v Národnej rade bude prijatá, čo je pre mňa veľké pozitívum.
Hovorím hneď v úvode, som pripravený spolupracovať aj so svojimi kolegami na návrhoch, ktoré by mohli tento zákon istým spôsobom obohatiť, a dávam ponuku nielen cez samotné výbory, pokiaľ sú tu isté zámery, vieme sa o nich baviť aj na odborných pracoviskách ministerstva a posúdiť ešte tesne pred tým.
Ak dovolíte, chcem zopakovať v závere isté najzákladnejšie veci, ktoré súvisia s prvým čítaním. Nekonsolidujeme verejné financie, to pokladám za veľmi dôležité to pripomenúť. Naopak, zákon bude mať zvýšené dopady na rozpočet. Pripomínam osemstošesťdesiat pracovníkov úradov práce, ktorí v kontexte tohto budú zabezpečovať, a hlavne organizáciu, koordináciu a kontrolu, čím chceme odbremeniť starostov obcí a hlavne tých problémových obcí, ktoré tu boli sčasti aj spomínané. A treba povedať jednu vec, i keď je to možnože pre niekoho veľmi málo, ale po tých štyroch rokoch suchôt sa mi podarilo presadiť aspoň na tú základnú dávku aj valorizáciu. Nie za celé štyri roky, ale aspoň za tento rok, čo netvrdím, že je nejaký veľký peniaz, ale aj to vnímam ako istý posun dopredu. Možno, keby sa každý rok, aj v tých predchádzajúcich dvoch, keď vládla terajšia opozícia, bolo toto podarilo, aj tie peniaze by boli pre tých ľudí, ktorí sú na to odkázaní, relatívne veľa znamenali.
Tretia vec, ktorú chcem povedať, my sme v minulom roku prijali, nazvali sme to tzv. malú novelu v hmotnej núdzi, a aj tento zákon alebo túto novelu, ktorú predkladáme, je treba vnímať v istom kontexte pokračovania tých vecí. Pretože tam sme riešili také veci, ako je striedavá starostlivosť, posudzovali sme hodnotu motorového vozidla, ochranný príspevok, hovorilo sa o okruhu osôb v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie atď. To znamená, toto je v kontexte tej malej novely, samozrejmá vec, že ďaleko rozsiahlejšie, dôležitejšie, ale opakujem pokračovanie celého toho okruhu tých zmien, tých noviel, ktoré, v ktorých hmotnú núdzu chceme riešiť.
Ten cieľ je jasne zadefinovaný, a to tu chcem ešte raz zopakovať. Nejde v hlavnej miere o to, aby sme sankciovali ľudí, my chceme vychovávať, možno cez to motivovať. Pán poslanec Novotný tam vo svojom vystúpení častokrát spomínal otázku, ktorá súvisí so zamestnávaním tých ľudí, ktorí sú dlhodobo evidovaní. Toto nie je hlavný cieľ hmotnej núdze. Toto nie je otázka, ako ich zamestnať. To je otázka, ako ich aktivizovať, aby prejavili istú vlastnú aktivitu aj pre tú sociálnu dávku s cieľom odpracovať dajme tomu tých 8 hodín týždenne. My hľadáme iné nástroje, možno v krátkom období prídeme do pléna Národnej rady so zákonom, ktorý, ktorý bude riešiť otázku odpustenia odvodov pre nízko príjmové skupiny, cez ktorý budeme chcieť riešiť hlavne dlhodobo evidovaných nezamestnaných, to znamená nad 12 mesiacov, čo som presvedčený, že bude veľmi, veľmi pozitívne prijaté.
To znamená, že, že toto je hlavná otázka, to znamená, že motivácia poberateľov hmotnej núdze a zároveň aj možná príprava na budúce uplatnenie sa na trhu práce. Samozrejmá vec, spresňujeme podmienky, nároky na aktivačný príspevok a, čo je dôležité, garantujeme tu ochranu osôb. To znamená, že, ešte raz, nerepresívny, hlavne výchovný, a to aj v tej oblasti, ktorá sa týka, keď ja tiež nemám rád tie názvy okolo rómskej, rómskej reformy, my riešime problematiku zákona pre hmotne odkázaných občanov, a samozrejmá vec, že v rámci toho aj občanov rómskej národnosti.
Povedal som, že tá realizácia si žiada veľmi úzku súčinnosť so samosprávami. A to chcem potvrdiť, že toto bude najdôležitejšie pred tým, než prejde to prechodné obdobie, aby táto úloha bola naplnená, aby správne pochopili, pochopili hlavne samosprávy cieľ tohto. Nazvem to, tie nepríjemnejšie veci si budú brať na seba tí ľudia, ktorých ideme prijať, koordinátori. My to nechceme nechať na starostov. Starosta ponúkne prácu, koordinátor bude organizovať a kvázi, použijem ten výraz, zapisovať, či splnili alebo nesplnili podmienku zákona poberatelia v hmotnej núdzi. To znamená, lebo sú nezávislí, minimálne nezávislí v tom zmysle, že nebudú odkázaní na to, či ich raz niekto bude alebo nebude voliť, keď budú kandidovať za starostu alebo za primátora obce, respektíve mesta. To znamená, že toto je veľká pomoc, toto bola jedna zo základných podmienok samosprávy aj pri rokovaniach a celkom logicky, že sme museli prijať tieto opatrenia a akceptovať túto otázku, lebo v tom prípade by sme celý ten, tú záťaž dali len na tých starostov. A toto je veľmi konkrétna ruka štátu podaná pre to, aby tá efektívnosť toho sa jednoducho dosiahla.
No a samozrejmá vec, že otázka vymožiteľnosti práva, myslím si, že dominuje spoločnosťou, a je naprieč všetkých nás záujmom, aby Kotlebovci a podobní nedominovali na témach, ktoré je schopné riešiť aj terajšie politické spektrum, a táto vláda sa jednoducho na to podujala.
Čo sa týka, týka posledných otázok, tie, ktoré sa tu naznačili. Viete, ten okruh možností tej práce, samozrejmá vec, obec je základ, obec - mesto. Samozrejmá vec, že sú tam, sú tam tie dobrovoľnícke služby, ktoré je treba vnímať. A ten tretí okruh veci je veľmi široko spektrálny, pretože to sa dá riešiť, otázky vytvárania práce pre to, aby akékoľvek prírodné katastrofy, ktoré tu môžu byť, povodne a ďalšie veci, ako, ako spôsobili čo najmenej problémov tej obci, to znamená preventívne ďalšie veci a práce, tie je možné tu zohľadniť, pokiaľ sa jedná o majetok obce.
No a čo sa týka, týka tej nútenej práce, ktorá sa tu čiastočne tiež v tej diskusii objavila, no je tu nejaký dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý vymedzuje tie možnosti, ktoré tu jednoducho máme. To je tá obava, to je ten problém, ktorý by sme chceli prekonať. Aj keď som povedal, že my hľadáme isté možnosti, ako túto otázku prekonať. Keď sa ma niekto opýta ako, poviem taký príklad, možno, že ktorým by sa dala naplniť litera zákona a zároveň aj ten efekt, ktorý z toho očakávame. No tá aktivácia môže ísť cez tie dobrovoľnícke práce. Čo to znamená? Napríklad smerom k Štátnym lesom, čo pán poslanec otvoril. Lebo áno, tam je haluzina a ďalšie veci, ktoré by sa v tomto smere dali, dali realizovať, možnože aj tým, že by si ich vedeli tí ľudia odniesť a použiť pre svoje účely. Na to napríklad, ja neviem, organizácia, možno Greenpeace, možno niečo iné, ktorá by v tomto prípade mohla zobrať na seba tú úlohu a plniť tú pozíciu smerom, smerom k lesom. Možnože hovorím niečo podobné, ako je obchádzanie zákona, ale nie, toto je napĺňanie zákona. To znamená, že snaha neporušiť nejaké, nejaké medzinárodné záväzky, ktoré tu máme, ale naplniť ten cieľ, to je to, čo hľadáme a skúmame, ako sa dostať k meritu veci, aby sa aj táto otázka naplnila. Ale myslím, že zachádzam do príliš veľkých podrobností.
Chcem na záver môjho, môjho vystúpenia ešte raz poďakovať za všetky tie, tie vystúpenia, ktoré tu boli. Som pripravený úzko spolupracovať. Bol by som veľmi rád, keď by tento zákon bol prijatý v tom druhom a treťom čítaní v širšom okruhu poslancov, ako je len poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia, a práve preto ponúkam aj, aj istú pomocnú ruku a pripravenosť komunikovať aj s poslancami opozície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva obvyklé, že predkladateľ vystupuje ešte priamo v diskusii, keď vystupujú písomne prihlásení poslanci, ale ak dovolíte, je to aj istá úcta k tým ľuďom, k tým trom opozičným politikom, ktorí vystúpili, pretože zhodou okolností sú to všetko bývalí ministri práce, sociálnych vecí. Ja aj napriek tomu, že politicky sa celkom iste nezhodneme na mnohých veciach, si vážim ľudí, ktorí robili na tomto rezorte, pretože je to veľmi náročná práca. Ale teraz trošku konkrétnejšie k niektorým tým veciam, ku ktorým vystúpili.
Priznám sa, že čakal som trošku väčšiu podporu tohto návrhu zákona od môjho predchodcu pána poslanca Mihála, pretože on mal takúto nejakú snahu v čase, keď pôsobil na tomto rezorte, a neuspel. Dokážem zacitovať jeho slová z toho obdobia, ako reagoval na pani premiérku, ktorá mu nepodporila predložiť takýto návrh zákona, na svojich kolegov poslancov, ktorí ho tiež nepodporili z jednotlivých vtedy koaličných strán. "Podobný zbabelý scenár už predviedli pri zákone o hmotnej núdzi, v ktorom bolo naším zámerom podmieniť poberanie dávok aktivitou. Aj túto novelu stopli pravicoví populisti. O to smutnejšie je zistenie, že na dávkach v hmotnej núdzi si niektoré bývalé koaličné politické strany stavajú svoju volebnú kampaň," podčiarkol Mihál. Nechcem to komentovať. Tento výrok hovorí za všetko. Práve preto hovorím, že som očakával aj isté pochopenie a podporu pre tento návrh.
Pred týmto návrhom a aj možnými rizikami a problémami ja mám, ja ako, ako veľkú úctu. Veľkú úctu. A vôbec si nemyslím, že to bude absolútne bezproblémová realizácia, ale mal som tú, alebo mali sme tú odvahu do toho procesu ísť, pretože si myslím, že ten proces už musí začať a je potrebné ho riešiť aj napriek nejakým nedostatkom, ktoré aplikácia tohto zákona môže priniesť. To si v plnej miere uvedomujem. A práve preto tu bude aj istá postupná nábehovosť.
Smerom k pánovi poslancovi Kaníkovi. Je tu jeden veľký rozdiel. Pán poslanec, ty si použil číslo 400 000. Nie, 400 000 máme - a už dneska ani to nie - nezamestnaných. Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je 185 000. Keď z toho odrátame ľudí, ktorých sa zákon nebude týkať, lebo medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi sú napríklad aj dôchodcovia, sú matky, ktoré vychovávajú deti do troch rokov, dávame výnimku pre samostatné matky až do šiestich rokov, lebo tam by to asi bolo nezodpovedné žiadať tú aktiváciu. Tých povinnosť je niečo iné, pripraviť novú generáciu na to, aby bola pripravená na život. To znamená, že to bude vychádzať denne, keď to rozrátame na päť pracovných dní, cca dvadsať tisíc ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom pracovať za predpokladu, že sa táto, to znamená, 20 000 skoro na 3 000 obcí sú úplne iné čísla, a z toho vyplývajú aj úplne iné možnosti, ktoré tento zákon ponúka. Uvedomujem si, tie riziká sú, áno, v obciach alebo v priestoroch, kde je tých poberateľov možno v tisícoch. Len treba povedať, že máme presnú analýzu týchto obcí a možno pripravené aj isté riešenia.
Otázka zainteresovania štátnych podnikov. Viete, štátna pomoc je jedna vec, ktorú treba v súvislosti s týmto zvažovať. Dneska štátny podnik má zo zákona tie isté práva a povinnosti ako ktorákoľvek súkromná firma. Ale nie je to úplne zabitá myšlienka, z hľadiska istej perspektívy rozmýšľame aj týmto smerom. Druhá vec, ktorá súvisí s týmto, veľmi úzko a intenzívne komunikujeme s obcami. My si uvedomujeme, že tento zákon nie je možné naplniť, pokiaľ nebude pochopený a prijatá tá podaná ruka zo strany štátu u obcí. Ale znova, odbremeňujeme starostov, osemstošesťdesiat ľudí ideme prijať na úrady práce, ktorí budú organizovať a kontrolovať, ktorí na seba zoberú značnú časť zodpovednosti. Úlohou starostu bude relatívne veľká úloha pripraviť prácu, ale veci s tým súvisiace, tie negatívne, ktoré doteraz možno ovplyvňovali aj samotnú aktivitu starostu, pretože v konečnej miere v jednom období aj títo ľudia sú jeho voliči a na to možno v podvedomí vždy pamätal, bude odbremenený. To znamená, tu vytvárame úplne iný základ a predpoklady. Preto tento návrh zákona skutočne nie je zákonom, ktorý konsoliduje verejné financie. On bude mať dopady na štátny rozpočet. A napríklad ja celkom objektívne predpokladám, teším sa na vystúpenie pána Polláka, že z tých osemstošesťdesiat ľudí bude značné množstvo pracovníkov aj rómskej národnosti, ktorí budú v tom prostredí, myslím si, ďaleko účinnejším nástrojom ako väčšinová populácia. To znamená, že sú tu isté veci, myslím si, že domyslené. Samozrejmá vec, že mám úplne jasno, že chceme nabehnúť v istej časovej fáze, aby sme mali záujem aj viaceré riziká pred tým, použijem výraz, vychytať, a prípadne nevylučujem, že v závere budúceho roku dospejeme k tomu, že budeme tento zákon novelizovať, lebo aplikačná prax prinesie niektoré veci, ktoré bude treba napraviť. Ale na to sme pripravení a, samozrejmá vec, aj máme záujem tieto veci ako zrealizovať.
No a ešte k pánovi poslancovi Mihálovi v súvislosti s tými živnostníkmi, pretože to bolo také, myslím, že gro vystúpenia. Som trošku prekvapený, lebo my sme tieto veci presadili do zákona ešte v minulom roku, ktoré sa týkajú tých živnostníkov. Je to konkrétne novela 599 a tak ďalej. My len preberáme tie veci teraz do tohto zákona, lebo ony už platia, a, no, vy ste, pán poslanec, v minulom roku za novelu tohto zákona hlasovali, čo si ja veľmi vážim a ďakujem, že ste ju podporili. Zato som trošku prekvapený z tej kritiky, lebo, lebo myslel som si, že istým spôsobom riešime niečo, na čom sme sa zhodli už pred rokom a čo od 1. januára je len účinné.
No a presne to, čo povedala kolegyňa Vaľová smerom k tým živnostníkom, od 1. 1. 2013, čo sa týka toho pogromu. No pokiaľ preruší živnosť, má nárok na hmotnú núdzu. Prerušenie živnosti je dneska jednoduchý administratívy akt, aby mohol byť poberateľom, pokiaľ nemá prácu. Dnes je to veľmi flexibilná možnosť. A v tomto prípade a v žiadnom prípade nechcem okrátiť človeka, ktorý sa dostal do nejakých problémov, aby nemohol poberať hmotnú núdzu. A to sa týka aj rodičovského príspevku, platí to isté. Preruší a má opätovne nárok ako tieto veci poberať.
To znamená, že možno také skôr veľmi konkrétne veci, i keď sme v prvom čítaní a ja nebudem mať záujem ani v ďalšej časti, pokiaľ vstúpim do diskusií, hovoriť úplne ku konkrétnym veciam, pretože toto je základná filozofia. Ja som pripravený komunikovať, stretnúť sa, keď treba, a samozrejme na jednotlivých výboroch pred druhým čítaním, ak prídu dobré, zdravé názory. Toto nie je pravicovo-ľavicové zmýšľanie. Keby to malo byť ultraľavicové, použijem, tak s týmto návrhom nejdeme. To je pragmatické. Život, potreba priniesli a jednoducho je potrebné už túto otázku riešiť, lebo ak by sa odložila ešte ďalej, myslím si, že by mohol byť ten problém výrazne, výrazne väčší.
No ale samozrejmá vec, že, a to platí všeobecne aj k tým ďalším zákonom, ktoré budem predkladať. Viete, sociálna politika je značne limitovaná výkonnosťou ekonomiky. To sú spojité nádoby. Tie limity a možnosti sú vždy v tomto prípade určené. Áno, Slovensko je krajina, ktorá dáva finančné prostriedky na sociálnu politiku niekde na chvoste Európy z hľadiska objemov. To sme. Na druhej strane sú veci, u ktorých hovoríme, že tie sociálne dávky sú veľké. No, nie. Náš problém, viete čo je? Nízke mzdy. Nízke mzdy. Aj nízka minimálna mzda, lebo, a to je aj náš problém z hľadiska prípravy napríklad zákona ohľadom minimálneho dôchodku. My potrebujeme nastaviť minimálny dôchodok tak, aby ľuďom sa oplatilo robiť. A toto je ten veľký problém, ktorý s tým súvisí. Samozrejmá vec, že aj minimálna mzda, aj napriek tomu, že by som rád išiel ďaleko, ďaleko vyššie, má svoje limity vzhľadom na ekonomiku a možnosti viacerých firiem, ktoré s tým súvisia. To znamená, že všetko so všetkým súvisí, a pri tejto problematike je potrebné tie veci veľmi rozumne vážiť a mať na zreteli aj tieto veci, ktoré s tým súvisia.
Takže ja chcem poďakovať za tieto tri vystúpenia. Reagoval som zatiaľ len na tie. Bol by som rád, keby tá vecná diskusia pokračovala aj v tej ďalšej časti. Opakujem ešte raz, uvedomujem si aj možné riziká. So ZMOS-ákmi sme sa dohodli, že pracovníci úradov práce vrátane vedenia ministerstva, mňa a štátnych tajomníkov, prejdeme po regionálnych ZMOS-och, kde budeme mať záujem doslova nalievať veľmi konkrétne veci starostom, ako narábať s týmto zákonom, ako sa ho uchytiť. Ja som osobne presvedčený, že obce a mestá na Slovensku potrebujú tú prácu, ktorú títo ľudia môžu odviesť, pretože všade sú skládky, smetiská a veci, ktoré sa dajú realizovať. Ja som presvedčený, že tej práce je v tých obciach a mestách.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné popoludnie. Dovoľte, aby som uviedol prvý zo štyroch zákonov, ktoré budú predmetom nášho spoločného rokovania, predpokladám, že dnes popoludní, prípadne zajtra.
Prvý zákon, ktorý by som chcel uviesť, je zákon o hmotnej núdzi. Cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi pozostávajúcej z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.
Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom. Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých, práceschopných občanov, pričom sumy dávky v hmotnej núdzi, alebo suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi aktivačné činnosti budú ponúknuté.
Vládnym návrhom zákona sa sprístupňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľníckych činností najmenej na 64 hodín mesačne, maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti.
V záujme zmiernenia rizika chudoby pracujúcich osôb sa navrhuje motivovať fyzické osoby k uplatneniu na trhu práce a udržať si zamestnanie, keď aj s nízkou mzdou, tým, že budú spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok. Za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, sa navrhuje poskytnúť príspevok pre nezaopatrené dieťa.
Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napríklad invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne. Vládnym návrhom zákona sa zároveň ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov a rodinných domov aj do zariadení sociálnych služieb, akými sú útulky, domovy na polceste, zariadenia núdzového bývania alebo sociálnoprávnej ochrany detí.
Navrhuje sa zmena doplnenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší postup výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí, ako je napríklad dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľovi sú vo veľkej, alebo páchateľmi sú v takomto prípade vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, prípadne príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
Navrhuje sa úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v čl. II, a to umožní výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta v intenciách novely zákona o priestupkoch.
Toľko úvodom. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, v prvom rade by som chcel zareagovať k procedúre a k obsahu, pretože myslím si, že je potrebné isté veci trošku viacej vysvetliť, vzhľadom na niektoré tie návrhy, ktoré tu zazneli v diskusii.
Treba povedať jednu vec, že táto správa, ktorú predkladám, je piata súhrnná správa v poradí, ktorá vychádza z istej koncepcie a každoročne sa predkladá istý odpočet. To znamená, to nie je rozhodnutie ani Ficovej, ani Radičovej vlády, je to dlhodobá koncepcia a každá jedna vláda, ktorá prichádza, má povinnosť, vzhľadom na uznesenie Národnej rady, takúto správu predložiť. Vždy každá správa sa však modifikuje na obsah, ktorý je v danom roku spoločnosti možno najaktuálnejší. A práve preto sa zvolilo, že vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, tá analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy z hľadiska rodovej rovnosti bude dominantná z hľadiska obsahu a k tomu bude zameraný aj obsah tej správy.
To znamená, že tu chcem upriamiť pozornosť vzhľadom aj na tie návrhy na zmenu návrhu správy a tak ďalej, že my nepredkladáme niečo nové, ale systémové z hľadiska koncepcie s tým, že v každom roku je záujem pomenovať pozitíva, negatíva, ktoré z tej koncepcie vyplývajú ako také. To je jedna vec, ktorá sa týka tej procedúry.
Ja sa trošku ospravedlňujem, ale predsa len žiada sa mi možno trošku viac v tom záverečnom slove povedať, a preto budem niektoré veci možno trošku dlhšie pomenovávať, pretože  si myslím, že táto oblasť si to zaslúži. A samozrejmá vec, že aj sa, sa vrátim k tým diskusným vystúpeniam a budem sa snažiť zaujať k nim aj konkrétne stanovisko.
Téma rodovej rovnosti je na Slovensku, a to treba povedať objektívne, zatiaľ iba málo diskutovaná, medializovaná, hoci v iných krajinách je jej venovaná v podstate väčšia pozornosť. Súvisí to najmä s rastúcou dôležitosťou žien v globálnej ekonomike. Ženy od roku 1970 obsadili dve tretiny vytvorených pracovných miest. V rámci Európskej únie nastúpili dokonca ženy v posledných rokoch na 75 % novovytvorených pozícií. Zvyšovanie zamestnanosti žien v mnohých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP vo väčšej miere ako nové technológie či isté globálne koncepty. Ak by sme prirátali, a to tu bolo správne povedané, aj objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos oveľa, oveľa vyšší.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je teda dôležitá nielen z ľudsko-právneho hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska. A o to hlavne išlo v tejto správe z hľadiska toho odpočtu. Je dokázané, že vo väčšej miere rovnosť mužov a žien vyplýva aj isté značné sociálno-ekonomické výhody pre celú krajinu, pokiaľ sú tieto rozmery vyvážené. Ukazuje sa, že čím vyššia emancipácia žien, čím vyššia je ich účasť na rozhodovacích procesoch, na spolupodieľaní na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky sa vytvárajú pre zamestnanosť žien, ako aj zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja, a to jak po ekonomickej, tak aj po demografickej stránke.
Berúc si príklady z týchto krajín, aj z istých skúseností v rámci Európskej únie, je naším cieľom pre nové programovacie obdobie v čerpaní štrukturálnych fondov podporiť aj adekvátne uplatnenie sa žien na trhu práce a vytvoriť lepšie podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života tak, aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a kariérou.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako gestor problematiky rodovej rovnosti na štátnej úrovni preto bude venovať pozornosť aj tomu, aby prijímané zákony a opatrenia nezhoršovali situáciu žien, najmä matiek a prispeli k odstraňovaniu rodových nerovností. Týka sa to najmä oblasti odmeňovania, kde ženy stále zarábajú o celú pätinu menej ako muži, a to aj na porovnateľných miestach. A samozrejme týka sa to aj otázky účasti v rozhodovacích funkciách.
Pokladal som za potrebné tieto princípy a priority pomenovať, pretože na nich staviame a budeme stavať politiku štátu v oblastiach, ktorá sa bezprostredne rodovej rovnosti dotýka.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v diskusii, ktorí mali záujem aj ambíciu niekde podporiť správu, prípadne rozšíriť jej rozsah, poukázať na niektoré problémové veci, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, prípadne upriamiť pozornosť k nejakým novým trendom, ktoré v tejto oblasti celkom iste prichádzajú.
Nedá mi však, aby som tvrdo odmietol to, čo uviedol pán poslanec Kvasnička smerom k Ficovej vláde. Nenastala tu absolútne žiadna negatívna zmena a poukazuje na to aj správa. A tu by som si dovolil povedať jednu vec: toto nie je správa, ktorú vypracoval Richter. To je správa, ktorá prešla Výborom pre rodovú rovnosť, kde má väčšinu zastúpenie mimovládnych organizácií a odborníkov v tejto oblasti, a prešla aj radou vlády, ktorá úplne zastrešuje celý ten priestor mimovládneho sektoru. To znamená, že chcem povedať, že to je správa ďaleko širšie koncipovaná, odsúhlasená, formovaná, ako len z pozície pohľadov ministra alebo rezortu ako takého. To znamená, že tá objektivita by tam predsa len mala byť ďaleko, ďaleko viacej vyvážená. A v tejto správe sa konštatuje, že aj napriek tomu, že pretrvávajú problémy sa isté veci zlepšili. Zlepšili z hľadiska postavenie žien v súvislosti so Zákonníkom práce, antidiskriminačný zákon, ale hlavne štruktúrami, ktoré boli vytvorené. A to je ten Výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec, že je to aj, aj Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá je gesčným orgánom, ktorý zastrešuje celý ten priestor širšie spoločensky vrátane mimovládneho, kde sa táto problematika preberala a preberá.
Kritika, že sme akýmisi poslušnými vykonávateľmi všetkých bruselských rozhodnutí v tejto oblasti, neobstojí. Budem veľmi konkrétny. Jedna z posledných iniciatív, ktorá tu z Bruselu je, aby krajiny Európskej únie akceptovali percentuálne zastúpenie žien v obchodných organizáciách. Myslím, že tú iniciatívu pani komisárky poznáte. Postoj rezortu, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, je odmietavý. A to aj napriek tomu, že Výbor pre rodovú rovnosť aj Rada podporili tieto snahy, my tvrdíme jednu vec, že to je otázka, s ktorou by sme sa mali, alebo s ktorou by sa krajiny mali vysporiadať na národnej úrovni podľa konkrétnych podmienok, možností, pretože nie vo všetkých oblastiach sa dá unifikovať Európa ako taká. I keď na druhej strane treba v plnej miere rešpektovať, že sme súčasťou spoločného trhu práce, máme prijaté viaceré spoločné legislatívy, a preto my musíme v maximálnej miere mať záujem minimálne diskutovať, vyjadrovať sa a hodnotiť veci, ktoré z Bruselu takéhoto charakteru, charakteru prichádzajú.
A som osobne presvedčený, že to aj robíme. Rodová rovnosť je v prvom rade diskusia, hľadanie optimálnych východísk. V žiadnom prípade v rodovej rovnosti nikdy nešlo, ani nemôže ísť, o víťazov a porazených. V rodovej rovnosti buď zvíťazíme všetci a posunieme ten rozmer, rozmer tej politiky ďalej, alebo všetci prehráme. To je môj pohľad. A k tomu tá správa smeruje a k tomu smeruje aj opatrenie pre budúce obdobie.
Ja len môžem z pozície rezortu povedať, že sa mi podarilo posilniť odbor rodovej rovnosti, pretože sa to žiadalo. Podarilo sa nám presadiť, že Výbor pre rodovú rovnosť aj rezort má nejaké finančné prostriedky vyčlenené aj na projekty, ktoré sa týkajú tejto oblasti. To znamená, sú tu aj konkrétne nástroje, prostredníctvom ktorých vieme efektívne využívať tieto prostriedky pre robenie konkrétnej politiky rodovej rovnosti na Slovensku.
Toľko som pokladal za potrebné uviesť. Uchádzam sa o podporu tejto správy, ktorú sme predložili do Národnej rady.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že táto správa nám nezaberie taký časový priestor ako tá predchádzajúca, ale ak dovolíte, v úvodnom slove.
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2012 ako v poradí piatu súhrnnú správu. Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín a vôbec aj v istej sociálnej demokracii zvlášť, ktorá má túto otázku momentálne pod kuratelou, je aj vyjadrenie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami medzi základné princípy a zaväzuje členské štáty uplatňovať ju vo vyšších vo všetkých politikách a prijímať opatrenia na jej posilnenie. Táto správa, ktorú máte predloženú, informuje o aktuálnych hodnotách základných medzinárodne sledovaných ukazovateľov stavu rodovej rovnosti s dôrazom na analýzu zistených poznatkov. Ako príklad pre správu boli použité aj výskumné štúdie Inštitútu pre výskum práce a rodiny, samozrejme, údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, ale aj firiem ako je Trexima, mimovládnych organizácií, ako aj výskumné poznatky z akademických a vysokoškolských pracovísk Slovenskej republiky a zo zahraničných štúdií vzťahujúcich sa k predmetnej téme.
Správa bola konzultovaná aj s Výborom pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnosti, menšiny a rodovú rovnosť.
Obsahovým zameraním správy je analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy a na mužov a zmena ich situácie v dôsledku tejto krízy. Napriek určitému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku a posilneniu opatrení pre uplatňovanie rodovej rovnosti v praxi v rámci legislatívy, napríklad prostredníctvom Zákonníka práce, antidiskriminačného zákona, či inštitucionálneho posilnenia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale aj výboru pre rodovú rovnosť nerovnosť naďalej pretrváva, a to takmer vo všetkých oblastiach, ktoré správa analyzuje.
Správa sa podrobne venuje analýze situácie žien a mužov počas krízového obdobia rokov 2008 až 2012, osobitne sa zameriava na trh práce, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, upozorňuje na viaceré zrejmé dopady prijímaných protikrízových a konsolidačných opatrení, ako aj stavu súčasného ekonomického vývoja. Zameranie správy napĺňa odporúčanie a vyplývajúce zo záverov rokovania 98. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve z roku 2009, predovšetkým z bodu VI., to znamená rodová rovnosť ako podstata dôstojnej práce. Správa ako analyticky materiál predstavuje príspevok k napĺňaniu programového vyhlásenia vlády v oblasti systematického monitorovania vývoja v oblasti rodovej rovnosti.
Správa bola prerokovaná na zasadnutí na Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 22. apríla tohto roku s odporučením radou na predloženie do vlády, vláda 24. februára (pozn. red.: správne má byť: apríla) túto správu prerokovala a predkladá ju na rokovanie orgánom Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dvojdňový maratón rokovaní o problematike zamestnanosti - vôbec mi nie je ľúto toho času, naopak. Myslím si, že problematika zamestnanosti si ten čas a priestor zaslúži. Budem sa snažiť byť svojom záverečnom slove veľmi konkrétny k niektorým tým opatreniam, ktoré tu zazneli. Rád by som bol, aby, aby neostali nepovšimnuté.
Na druhej strane však chcem povedať a úprimne poďakovať za značnú časť vecnej diskusie a ponúknutí istého rozmeru videnia, ako riešiť, ako odstraňovať nezamestnanosť. K problematike projektov a ďalších náležitostí, prostredníctvom ktorých by sa mohla tá problematika, problematika vylepšiť. To si veľmi vážim.
Na druhej strane si však v plnej miere uvedomujem, že problematika zamestnanosti je takto široký problém. Od jadrovej fyziky až po sociálnu oblasť. Tá sa tu premietla diametrálne aj v obsahu diskusií, v návrhoch, pretože sa mnohé veci pomenovávali, aj tie, ktoré sú v istom štádiu legislatívnej prípravy, rozpracovania, ale v plnej miere to rešpektujem, lebo zamestnanosť je skutočne veľmi široký diapazón. Ale, a to po prvé, ak som povedal, že mojím záujmom a celkom iste aj záujmom vlády je v prvom rade robiť všetko pre to, aby problematika politiky zamestnanosti sa v maximálnej miere a veľmi konkrétne riešila, môžem povedať jednu vec, že toto vláda napĺňa. Viackrát som zvýraznil a zopakujem to aj teraz, my nie sme schopní čeliť absolútne nezamestnanosti. Je tu podnikateľské prostredie, je tu súťaž v rámci jednotlivých akcií, ktoré sú ponúkané na realizáciu. A firmy sú v štádiu, že si odbyt dokážu, prípadne nedokážu zabezpečiť a riešia to prirodzene a logicky. Niekedy prepúšťajú a, bohužiaľ, v tom horšom prípade skončia tie firmy. To je stav, ktorý je a my ho musíme rešpektovať. Čo však musíme byť pripravení, mať pripravený vždy riešenie a ponúknuť nejakú alternatívu. To znamená mať na nezamestnanosť tvrdou zamestnanosťou.
Treba povedať jednu vec. Keď som spracovával začiatkom roka túto správu, celkom logicky som predpokladal, že do jej prerokovania v mesiaci máji po prvé zíde relatívne dlhší čas a ten čas prinesie mnohé zmeny. Mnohé zmeny na trhu práce, ale čo je podstatné, aj mnohé zmeny v prístupe a v istom okruhu konkrétnych opatrení. Ja som osobne presvedčený, že prorastové opatrenia, to znamená celý ten koncept, ktorý bol prijatý vo vláde, sú tak konkrétne opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, že za 20 rokov samostatného Slovenska tu takýto dokument nebol. Pre mňa je tu aj odpoveď, že pokiaľ sú tu investori, ktorí majú záujem na Slovensku podnikať, na Slovensku vytvárať nové fabriky, nové technológie, že na Slovensku je stále dobré podnikateľské prostredie. Dalo by sa to dokumentovať v konkrétnych číslach, ktoré súvisia istou hodinovou sadzbou smerom k HDP. Keď Európa sa posúva z hľadiska tej hodinovej sadzby ďaleko vyššou mierou k miere mzdy, na Slovensku je tá oblasť iná a stále sa posúva väčšia miera zisku. To sú konkrétne ekonomické čísla. Tým dávam aj úplne jasnú odpoveď na akékoľvek legislatívne zmeny, ktoré tu boli urobené, a do akej miery sa ony, sa ony premietli do zhoršenie podnikateľského prostredia. V niektorých odpovediach budem veľmi konkrétny a budem to aj konkrétne argumentovať, o čo v tomto prípade išlo. Každopádne si však dovolím hneď v úvode povedať jednu vec. Pracovné právo upravuje vzťah medzi dvomi zmluvnými stranami. Jednou je zamestnávateľ a druhou je zamestnanec. Zákonník práce a pracovné právo by teda malo byť vyvážené, upravovať postavenie zamestnávateľa aj zamestnanca. To bolo cieľom novely, ktorú sme predložili, aby bolo obnovené vyváženie, postavenie dvoch zúčastnených strán, keďže pracovné právo nie je len o zamestnávateľovi. A na tom trvám. Takto sme stavali veci a som presvedčený, že sme vytvorili štandardné podmienky. Toľko, toľko k problematike, ktorá sa týka tejto oblasti.
Čo sa týka opatrení, ak dovolíte, 2-3 charakteristiky. Sú tam dva balíky konkrétnych návrhov. Je ich viacej ako stovka. Prvá je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pomenoval by som ju ako operatívne riešenia, rýchle riešenia, pretože vyplývajú z toho, že sú použité na ne finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, a keďže je rok 2013 je posledným rokom tohto programovacieho obdobia, je reálny predpoklad, že budú zrealizované ešte v tomto roku. Tie by mali priniesť cirka 50 %, z tých plánovaných 60-, možno až 78-tisíc pracovných miest počas rokov '13, '14, tak jak je, je v tých pro rastových opatreniach zadefinované.
Tá druhá časť sú, ja ich nazvem, systémové opatrenia, pretože to sú dlhodobé investície, ktoré by sa mali premietať na roky dopredu z hľadiska vytvorenia pracovných miest. Investície do výstavby fabrík, investície do technológie týchto fabrík, každopádne to nie je jednorazové riešenie a pomoc istým rizikovým kategóriám, ale to je systémová záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľom, že sem nejde na rok, na dva, ale má sa tu záujem trvalo etablovať a podnikať, podnikať v tomto prostredí. V tom je ich veľčin, význam a je celkom prirodzené, že je diametrálne odlišná náročnosť na, myslím, finančná alebo podpora na jedno pracovné miesto v porovnaní s tými rýchlymi a v porovnaní s tými systémovými. Keď sa u mňa na ministerstve práce tá podpora na 12 mesiacov pohybuje vo výške 5,5 tisíca eur ročne, čo je vlastne cena práce, je logická vec, že tie prostriedky na tie systémové miesta sú rádovo vyššie a pohybujú sa v nejakom priemere 30-tisíc, 30-tisíc eur. Toľko z hľadiska charakteristiky tých opatrení.
Čo sa týka prístupu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, povedal som to v úvode, odznelo to tu aj v diskusii, zopakujem opätovne. Je nevyhnutné sa k tým nezamestnaným postaviť tak, že sa jasne zadefinujú tí, ktorí sú relatívne rýchlejšie uplatnení, uplatniteľní na tom trhu práce, a tí, ktorým je treba ďaleko väčšej miere pomôcť. Preto sme postavili tri rizikové skupiny. Prvá riziková skupina sú mladí ľudia a tam sa realizujú veľmi konkrétne veci. Ja mám ten dojem, že sa trošku opomína to, čo som tu povedal, 6-tisíc miest od januára je v podstate vytvorených nových, predpokladám, že v priebehu mesiaca ďalších 2-tisíc. To je 8-tisíc nových miest pre mladých ľudí, ktorí to jednoducho veľmi potrebujú, pretože táto oblasť je riziková, a obávam sa, že v budúcom období bude riziková, preto jej treba venovať, venovať maximálnu pozornosť, lebo, ak by som mal byť štatisticky presný, podiel mladých evidovaných nezamestnaných do 25 rokov tvorí alebo tvoril v marci tohto roku 18,6 % všetkých evidovaných, ale podiel do 30 rokov už predstavuje 31,5 %, to znamená tretinový podiel takmer a je preto nevyhnutné mladým ľuďom venovať ďaleko, ďaleko väčšiu pozornosť. Z hľadiska tých štatistík je pre mňa veľmi dôležité konštatovanie, že absolventi či už stredných, alebo vysokých škôl, a to až vyše 80 %, pokiaľ sa aj zaevidujú na úrade práce, do roka nájdu trvalé uplatnenie. To znamená cez 80 % sa do roka zamestná na trvalý pracovný pomer. To je dobré číslo, skôr sa zdá, že problém nastáva v tej kategórie vekovej 25 - 30. To znamená, že keď sa aj zamestnajú, tu jednoznačne vychádza, že nie všetci si dokážu dlhodobo to nové pracovné miesto udržať, ale ten trend je tam, je tam relatívne pozitívny. Toľko, čo sa týka hlavného prístupu.
Ak dovolíte, k niektorých tým konkrétnym pripomienkam, ktoré odzneli, odzneli v samotnej diskusii. V značnej miere sa tie námety, návrhy a opatrenia opakovali ako na tej mimoriadnej schôdzi. Nezaznamenal som nijakých nových návrhov. Ak dovolíte, k tým jednotlivým návrhom, ktoré tu zazneli. Možno trošku väčší priestor budem venovať svojmu predchodcovi pánovi Mihálovi. Myslím si, že je to celkom prirodzené, pretože pomenoval dosť vecí, ak môžem, mrzí ma, že tu už nie je. Otázka prístupu k tripartite a vôbec ako zamestnanecké rady prípadne, aby stvorili, tvorili súčasť tripartity. No len chcem povedať zamestnanecké rady nie sú právne subjekty. Nikto ich nezastrešuje, to znamená, že ani nie je možné doplniť tripartitu o zamestnanecké rady, hoci ja by som s tým nemal problém, lebo predstavujú isté percento zamestnancov, a osobne by som skôr privítal, aby v tejto oblasti boli, ale nie je to možné. Opakujem ešte raz, pretože to nie sú právne subjekty a z toho titulu nemajú žiadnu strechu, ktorá by mohla byť prizvaná. Ak by mali byť súčasťou tripartity, no musel by som zavolať všetky zamestnanecké rady, aby reprezentovali túto skupinu zamestnancov v tripartite. To znamená nemožné. Čo sa týka bipartity, no, treba povedať jednu vec, tu Richter a jeho ministerstvo koná. My sme dali ďaleko väčší priestor bipartite, sú tu konkrétne výsledky. Členovia bipartity boli prizvaní do sociálneho dialógu, kde máme rozpracovaný národný program, sú jeho súčasťou a zúčastňujú sa vážneho sociálneho dialógu. Ja len pripomínam, že to boli predstavitelia bipartity, bolo to 5 prezidentov priemyselných zväzov, ktorí predstavujú 80 % celkového HDP v priemysle, ktorý hneď po prijatí Zákonníka práce vystúpili a povedali, tento Zákonník práce nemá a nebude mať zásadné problémy z hľadiska podnikania na Slovensku. To je výsledok bipartity, to sú tí kapitáni priemyslu, ktorých som tu častejšie menoval, a to sú súčasťou novej bipartity, ktorá vznikla a bude pôsobiť ďalej, a ja sa jej teším. Nie vždy je potrebné, aby štát do sociálneho dialógu zasahoval. Sú tu konkrétne a dobré prípady, ktoré súvisia s tým, že napríklad v Trnave automobilka úplne jasne, ako sa vedela dohodnúť aj bez štátu, nato nám povedali, dva roky nebudeme zvyšovať platy, ale nebudeme prepúšťať a jednoducho prijali pravidlá hry, ktoré my rešpektujeme. To je bipartitný dialóg.
Ďalej odvodový bonus. No, len jedna jednoduchá vec. Nedokázali ste si to presadiť v čase vlády ani medzi svojimi. Teraz sa pokúšate, že to podporí nová vládna väčšina. Je to naivné. Vráťte sa do svojho prostredia a skúste svojich partnerov presvedčiť. Možno sa budeme o tejto otázke potom baviť. Čo sa týka poslaneckého návrhu. Tu chcem povedať jednu vec, pani podpredsedníčka odchádza, ale mi to môže potvrdiť, že tá, ten dialóg išiel o tom, že je potrebné získať súhlas od predstaviteľov VÚC-iek a ZMOS-u, ktorých sa bezprostredne dotýka, lebo oni tie prostriedky musia viac vyfinancovať na autobusy, aby mohli byť títo postihnutí takýmto spôsobom riešený. To znamená, prebehol dialóg, prebehlo stretnutie so ZMOS-om, prebehlo stretnutie s VÚC-kami a potom ten návrh jednoducho ďalej išiel. V tomto prípade by som bol veľmi opatrný a nechápem celkom vyjadrenie pána Mihála smerom k úradníkom z ministerstva. Každý minister, ktorý tam prichádza, zanechá isté stopy aj personálne, ale ja si dovolím povedať po tom roku, čo pôsobím, že na tom ministerstve robia odborníci a v žiadnom prípade by som ich nehádzal do nejakého vreca úradníkov, ktorí majú záujem neviem na čom. Prirodzene, že každý má aj nejaké politické presvedčenie a podľa toho sa aj trošku chová.
K pánovi Brockovi. Smrečina Banská Bystrica, prečo sme nepomohli. Po prvé. Riaditeľ okresného úradu práce oslovil, konkrétne povedal im úplne jasne, aké sú možnosti, aké sú podmienky. Len majiteľ Smrečiny žiadal od štátu nasledovné. Je, je, samozrejmá vec, veriteľom viacerých bánk a žiadal garantovanie vo forme dotácie vlákniny. To znamená žiadal garancie vstupných cien aj výstupných cien a zároveň žiadal Štátne lesy, ktoré sú jedným z veriteľov, aby vstúpili majetkoprávne do Smrečiny ako takej. Všetko veci, ktoré sú neriešiteľné. Dnes nikto nemôže nikomu garantovať vstupné ceny a už vôbec nie výstupné ceny, ktoré sú tu definované na desatinné čísla. Majiteľ oklamal zamestnancov, lebo nekonal predtým a hodil na štát problém, ktorý spôsobil on. Toľko k Smrečine Banská Bystrica na zodpovedanie pánovi Brockovi.
No ale ešte jednu poznámočku trošku možno jedinú takú politickú, ideologickú. Pán poslanec Brocka tu vyčítal vládnym poslancom, že nie sú slobodní pri výkone mandátu poslanca Národnej rady, lebo hlasujú za to, čo vláda predloží. No, pýtam sa pána Brocku, je prejav slobodu mandátu vzájomná kontrola tajného hlasovania a fotenie vyplnených hlasovacích lístkov? Môže byť ešte flagrantnejší prípad? (Potlesk.) To znamená, že nech sa pozrie do vlastných radov, a tu ja mám také jedno slovo, ktoré v tomto prípade viacerým chýba, to je pokora.
Pán Matovič vystúpil a ponúkol veľký rozmer vecí. Veľa zaujímavých, veľa takých, na ktorých sa relatívne dnes v podmienkach rezortu aj pracuje. Hmotná núdza je pripravená kvázi do legislatívneho konania. Tu chcem chcem povedať ale jednu vec. Nebudeme nikdy trestať chudobných za to, že sú chudobní. To, čo máme záujem urobiť z hľadiska zmien je urobiť poriadok. Ten poriadok má spočívať v tom, že ideme odstrániť plošnosť, ideme zaviesť aj tí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby si to zaslúžili. To znamená, aby nesedeli doma len na zadočku, ale aby sa istým spôsobom pričinili aj o tú sociálnu dávku, a som presvedčený, že tento návrh, ktorý predložíme, ak je len trošku objektívna aj tá pravá strana tejto snemovne, tak to podporí. To sa týka aj sociálnych služieb, kde už pol roka pôsobí a pracuje silná pracovná skupina, ktorá pripravuje výstup. Hlavný výstup bude veľmi jednoduchý. Bude spočívať v tom, že dotácia pôjde podľa rozmeru postihnutia jednotlivých chovancov a druhá vec, ktorá sa toho týka, ideme v maximálnej miere podporiť hlavne terénnu opatrovateľskú službu a to je, to je tak ďaleko rozpracované, že v priebehu tohto roku ideme vytvoriť 1 500 nových opatrovateľských miest na Slovensku pre podporu opatrovateľskej služby. To je sčasti odpoveď aj na tie rakúske opatrovateľky, ale tu treba vidieť jednu vec. Európsky trh je otvorený, je voľný. Ak niekto dá zaujímavú ponuku, ktorá osloví budúcu slovenskú opatrovateľku, no tak pôjde do toho Rakúska a my jej nijako v tomto smere nemôžeme zabrániť. Dôležité je, aby sme sa vedeli postarať aj o vlastných ľudí, ktorí sú na túto pomoc odkázaní a k tomu zavádzame 1 500 nových pracovných miest. K europrojektom len toľko, že europrojekty je dohoda dvoch. Brusel, ktorý nastavuje veci a problémy, a samozrejmá vec, že v tom prípade aj domáceho prostredia, a to trošku súvisí aj s tým čo pán poslanec Kuffa vystúpil a pomenoval z hľadiska možnosti zamestnávania v rezorte agropodnikania. No ja neviem, či je málo alebo veľa zasiatej repky, ako nech si to rieši Jahnátek, ale náš problém je iný. Náš problém je v tom, že zatiaľ nám pravidlá Európskej únie nedovoľujú podporiť vytváranie nových pracovných miest v poľnohospodárstve. To je rybolov, poľnohospodárstvo. To sú pravidlá Európskej únie. Už dvakrát sa stretol premiér Fico na túto tému s pánom Barrosom, aby sa tento problém riešil. My máme analýzu, že by sme dokázali v priebehu jedného mesiaca v agrorezorte zamestnať viac ako 6-tisíc zamestnancov, ale žiadame a máme záujem, aby sme mohli pre tento účel využiť aj prostriedky európskeho sociálneho fondu.
K dlhodobej nezamestnanosti pána Matoviča. Nie nechceme a nemôžme deliť ľudí na zamestnaní, ktorí sú schopní zamestnania, ktorí sú nezamestnateľní. Preto sme rozdelili do iných skupín.
Možno poviem jednu kacírsku myšlienku, ale isté analýzy hovoria o tom, keby v evidencii nezamestnanosti neboli na Slovensku Rómovia, tak máme nezamestnanosť 7, maximálne 8 %, ale ja musím zároveň povedať aj Rómovia sú občania Slovenskej republiky a majú všetky práva a povinnosti aj ostatných občanov. To znamená, či chceme, alebo nechceme, my musíme s nimi robiť. Preto ideme zvýhodňovať a robiť samostatné projekty dlhodobo nezamestnaných, kde sa hlavne pohybuje tá kategória rómskeho etnika, ktorá, bohužiaľ, nemá pracovné návyky, nemá kvalifikáciu. To znamená, tie projekty budú súvisieť tým, že v rámci jedného týždňa jeden deň vzdelávame a štyri dni prax. Som presvedčený, že to z hľadiska budúcnosti môže trošku systémovo pomôcť, ale fakt je taký, že sú to naši spoluobčania a majú všetky práva a povinnosti, ako aj všetci ostatní.
Čo sa týka, týka ďalších vecí, neviem. Pán Novotný nie je tu. Nechcem rozoberať to, ako pomenovával, podľa mňa, podľa mňa žiadni Indiáni na východnom Slovensku nežijú. To sú, to sú ľudia, ktorí si zaslúžia iný prístup, a v žiadnom prípade nie tak, ako ho pomenoval on. My riešime regióny, kde je vyššia nezamestnanosť úplne iným prístupom. Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, sú väčšie možnosti podpory. To sme upravili my, od 1. 5. je to v službách zamestnanosti a sú tu viaceré projekty, kde sú zvýhodnené regióny, kde tá nezamestnanosť je vyššia.
A úplne na záver jedna prosba k pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec, prosím ťa, ak máš nejaký konkrétny problém s mojím štátnym tajomníkom Burianom, dávam ti dve možnosti alebo ponuky. Jedna je, rieš to klasicky, to ako náš právny systém umožňuje, ak máš takýto pocit, a druhá - príď, ja si rád s tebou sadnem. Môžeme tie veci rozobrať. Pre poslanca koniec koncov a pre každého človeka vždy nájdem priestor a miesto, aby sme na túto tému debatovali, ale ja to tu v snemovni chcem povedať, že štátnemu tajomníkovi v maximálnej miere dôverujem. Vykonáva zodpovednú, dobrú robotu, a ak je tu nejaká minulosť, som pripravený sa na túto tému s tebou veľmi vážne porozprávať. Je to skôr aj osobná prosba, ale bol by som rád, aby sme takéto nejaké obvinenia tu skončili a skôr sa porozprávali. Ja podávam v tomto prípade prípade ruku na debatu k tejto téme. Všetko z mojej strany.
Čo sa týka tých návrhu, návrhu uznesení, je to na vás. Každopádne však jedna pripomienka, ktorá sa týka toho návrhu zhodnocovania účinnosti nových opatrení aktívnej politiky trhu práce. Ja len pripomínam, od 1. 5. je v účinnosti ten nový zákon, asi nemáme čo analyzovať, pretože nemáme ešte ani len prvý mesiac za sebou. To znamená, že ja som pripravený, môžeme sa o tom baviť, pretože, myslím si, že tu je potrebná flexibilita a sú isté nástroje, ktoré sa dajú veľmi konkrétne modifikovať podľa potrieb regionálneho trhu práce, ale v tejto chvíli realizovať toto opatrenie by bolo asi veľmi, veľmi predčasné a zbytočné.
No a posledná pripomienka na to, aby sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšila, je skutočne potrebné prijať ďalšie systémové opatrenia a jedno z veľmi dôležitých systémových opatrení je prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce. Preto ja veľmi očakávam novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal v maximálnej miere tieto anomálie odstrániť. Jednoducho odborné vzdelávanie musí byť založené na tom, že časť sa bude prevádzať v konkrétnych firmách, fabrikách, ktoré prejavia o túto činnosť záujem a samozrejmá vec, že tá zvyšná časť konkrétnych vzdelávacích, vzdelávacích zariadení. To prepojenie je nevyhnutné, v Európe beží, osvedčilo sa a som presvedčený, že aj v podmienkach Slovenska je nevyhnutné túto formu realizovať. Treba povedať, že mnohé školy nabehli na to bez toho, žeby, žeby čakali aj na zákon. Veľmi dobrý príklad z Košíc, kde som bol, ten System Slovakia po dohode so samosprávnym krajom zaviedol jeden nepovinný predmet, IT systém na elektronickej priemyslovke. Maturanti, ktorí skončia, sú pripravení, aby mohli operatívne nastúpiť to práce a robiť prácu, ktorá je relatívne aj dobre ohodnotená. To znemená, že toto je asi cesta, ktorá z hľadiska budúcnosti je potrebná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Tu je moja odpoveď. Zastávam názor, že je nedôstojné, aby dôchodca, ktorý celý život pracoval a získal nárok na výplatu dôchodku zo Sociálnej poisťovne, sa ocitol v hmotnej núdzi a bol nútený žiadať na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny dávky v hmotnej núdzi. Preto sa vláda zaviazala, že bude riešiť problematiku zavedenia minimálneho dôchodku. Je teda dôležité nastaviť parametre minimálneho dôchodku tak, aby vznikol dôchodcovi s dostatočným počtom odpracovaných rokov nárok na minimálnych dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne v takej výške, aby sa zamedzilo, že sa ocitne v sociálnom systéme pomoci.
Zavedenie minimálneho dôchodku je však potrebné riešiť systémovo, v kontexte všetkých reformných opatrení v systéme sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým je potrebné vyriešiť vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, tzv. 2. piliera, ich vzájomné systémové väzby na dôchodky z 1. piliera a ich vzťah k plánovanému minimálnemu dôchodku. Parametre minimálneho dôchodku budú musieť byť nastavené tak, aby zohľadnili aj zásadné zmeny v oblasti poskytovania dávok v hmotnej núdzi. V neposlednom rade by mal minimálny dôchodok reflektovať analyzované zmeny v konštrukcii dôchodku, ktorou je prechod na súčet osobných mzdových bodov.
Zavedenie minimálneho dôchodku treba vnímať v celom kontexte vecne, čiže v obsahovej a časovej postupnosti. Všetky plánované reformné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia budú pripravené v priebehu tohto roku a budúceho kalendárneho roku. Skončil som, pani podpredsedníčka.