Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Ako je nám známe, predpokladám, všetkým tu, ktorí v sále dnes sedíme, v súčasnosti ešte do 15. júna je II. pilier otvorený a ľudia tak majú možnosť prehodnotiť relevantnosť svojho účinkovania v tomto systéme.
Napriek tomu, že jedným z dôsledkov otvorenia II. piliera v posledných mesiacoch je bezpochyby prospešná mediálna, a treba povedať, že aj verejná diskusia o otázkach dôchodkového zabezpečenia, aj túto vašu otázku však považujem za vítaný prostriedok, ako veci nielen vám, ale aj verejnosti objasniť.
Vzhľadom na formuláciu vašej otázky sa najprv musím dotknúť vašej, podľa môjho názoru, mylnej premisy o nekorektnosti našej komunikácie, na nej totiž staviate celý systém vašej otázky. Pán poslanec, samozrejme, neviem, do akej miery sa vy konkrétne zaujímate o túto problematiku alebo či ste spomínaný list, prípadne aj leták k otvoreniu II. piliera osobne čítal, alebo či vo vás podozrenie z neférovosti vyvolala skôr štandardná antikampaň vedená proti tomuto vlastne jedinému informačnému nástroju štátu.
Komunikáciu prostredníctvom letáku sme logicky zvolili v záujme poskytnutia širokého okruhu sporiteľov stručný a čo najzrozumiteľnejší obraz o tejto problematike. Bez ohľadu na to sa vo svojej odpovedi sústredím na kľúčové fakty z komunikácie nášho ministerstva v tejto oblasti.
Určite sme si všimli tu v pléne pri posledným rozpravách o II. pilieri, že spor sa už aj tu, a to treba povedať, že aj vo vašej opozícii, ale dávno medzitým aj medzi odborníkmi, nevedie len o tom, či sú sporitelia, ktorí sú v II. pilieri, správne zaradení, či by nemali vstúpiť, prípadne vystúpiť. Jednoducho ale je tam veľmi veľká skupina, ktorá by tam nemala byť, na tom sa zhodujú aj odborníci.
Zjavne vnímate aj to, že najmä na tento fakt upozorňuje strana SMER - sociálna demokracia, a to bez ohľadu na to, či je vo vláde, alebo v opozícii, v podstate už od začiatku prijatia týchto, ja si dovolím povedať, rýchlo kvasených dôchodkových reforiem vtedy druhou Dzurindovou vládou v podstate v roku 2004.
Som rád, že dnes už nie sme jediní, koho počuť nahlas hovoriť o problémových aspektoch témy II. pilier, a nie iba výhradne v čierno-bielej línii sľubov švajčiarskych dôchodkov a spochybňovania významu a stability priebežného systému verejného poistenia. Ten, len mimochodom, aj dnes tvorí v krajinách Európskej únie stabilne vyše 90 % hodnoty vyplácaných dôchodkov. Verejná diskusia najprv odborná a dnes už aj laická, ktorá sa opiera o možné fakty a porovnania so zahraničnými skúsenosťami, stále viac dáva za pravdu nášmu vyváženému systém, ktorý sme ponúkli. (Reakcia z pléna.)
Pán predsedajúci, prosím vás, upozornite pána poslanca, ja mám záujem odpovedať pánovi poslancovi, ktorý mi postavil otázku. Ak nemá záujem počúvať, jednoducho nech trošku zhodnotí to svoje správanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Stačí váš apel, dúfam. Pevne verím, že pán kolega bude korektný.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne.
My dlho hovoríme, že II. pilier má svoj zmysel, ale nie pre každého, čo nás opäť odlišuje od dnešnej opozície, kde počuť návrhy od úplného liberálneho otvorenia možností nakladania s dôchodkovými zdrojmi, ďalej zvýšenia percent do II. piliera až po otváranie II. piliera každých päť rokov či, naopak, jeho úplné zrušenie. A to nechcem bližšie rozoberať ďalšie paradoxné návrhy členov opozície, ktoré popierajú aj ich doterajšie postoje a sú postavené na privatizácii ziskov a socializácii strát.
Poďme však teraz konkrétne k nášmu prvému letáku, ktorý bol v marci zaslaný sporiteľom v II. pilieri. Predpokladám, že vás rovnako, ako aj niektorých zástupcov dôchodcovských spoločností vyrušil, nazvem to, diskutovaný údaj o priemernom ročnom zhodnotení úspor DSS-iek na všetkých fondoch. Samozrejme, že celých desať rokov existencie II. piliera, áno, bez pochýb, je to pre sporiteľov jedna, nazvem to, z kľúčových informácií. Teda za predpokladu, že ste ochotní pripustiť, že takzvané dlhodobé investovanie, ktorým je sporenie si na dôchodok na kapitálových trhoch spojených s mnohými rizikami, musí byť vo verejnom, ale aj v štátnom záujme priebežne podporované istým objektívnym hodnotením.
Môžem vás ubezpečiť, že za týmto účelom, rovnako ako aj za ostatnými prezentovanými údajmi a argumentami si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stojí. Ony sú, žiaľ, negatívne v holej skutočností vonkoncom nie preto, že by sme ich potrebovali my alebo nejako, v úvodzovkách, prikrášľovať.
Za zhodnotenie výkonnosti II. piliera ministerstvo čerpalo oficiálne údaje, ktoré sú napríklad dostupné na stránke Národnej banky Slovenska. Vychádzali sme zo stavu aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky za jednotlivé dôchodkové fondy vo všetkých DSS-kách. Rovnako sme na zhodnotenie výkonnosti II. piliera čerpali z údajov Národnej banky Slovenska. A aj údaje o rozlíšení majetku v jednotlivých dôchodkových fondoch jednotlivých DSS-iek, čo však Asociácia DSS-iek vo svojich medializovaných výpočtoch vôbec nezohľadnila. Inými slovami, oni pri svojej metodike úplne abstrahovali od toho, akým objem prostriedkov sporiteľov sa počas 10-ročnej existencie II. piliera nachádza v jednotlivých dôchodkových fondoch. Z uvedeného vyplýva, že ponúkané výpočty Asociácie DSS-iek nezohľadňujú skutočnosť stavu objektívneho majetku jednotlivých dôchodkových fondov, čiže ich prepočty akoby virtuálne počítajú s tým, že v každom dôchodkovom fonde sa nachádza rovnaký objem majetku. A my sme to diferencovali podľa jednotlivých, jednotlivých fondov.
Pre úplné pochopenie reálií, napríklad v roku 2008 dosiahlo medziročné zhodnotenie v II. pilieri pokles mínus 6,35 % z dôvodu, že v danom roku až 96 % majetku sa nachádzalo v zmiešaných a akciových dôchodkových fondoch, z ktorých každý zaznamenal medziročný prepad.
V roku 2014 dosiahli medziročné zhodnotenie v II. pilieri hodnotu plus 4,03 % z dôvodu, že v danom roku bolo 88,4 % majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch, aj keď akciové, zmiešané a indexové dôchodkové fondy vykázali vyššiu mieru zhodnotenia, avšak podiel majetku tam bol podstatne nižší.
Teda, áno, pán poslanec, na základe takejto objektívnej a transparentnej metodiky, ktorá je, mimochodom, zhodná aj s metodikou OECD, je, žiaľ, konečný údaj o primeranom ročnom zhodnotení aj za celých 10 rokov jednoducho záporný.
Pre porovnanie iný relevantný údaj o zhodnotení II. piliera za 10 rokov hovorí, že kumunálne sa priblížil k 17,8 %, hovoril som to v tejto snemovni viackrát aj ja, čo je na prvý pohľad jednoducho kladné číslo. Avšak aj toto ministerstvo publikovalo, ale toto číslo je takzvané v nominálnom vyjadrení, to znamená, že nezohľadňuje mieru inflácie za tých 10 rokov. Je nesporné, že pre hodnotenie a objektívny pohľad verejnosti je dôležitá reálna miera zhodnotenia, preto ju ministerstvo, ale aj mnohé iné zdroje uvádzajú ďaleko častejšie.
Je rovnako dôležité o všetkých týchto súvislostiach, a o tom sme jednoducho od začiatku viedli istú polemiku aj so zástupcami DSS-iek, ale i na dvoch stretnutiach, ktoré sa uskutočnili na úrovni ministerstva. To znamená, DSS-ky boli dopredu informované o tom, čo na ten leták dáme, mali sa možnosť vyjadriť a vzájomne si tieto veci aj odborníci vydiskutovať.
Naproti tomu ďalší údaj z informačného letáku hovorí o rovnakej 10-ročnej histórii aj I. piliera, ktorého rast sa odvíja od rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto číslo voláme ADH alebo aktuálne dôchodková hodnota a je pre porovnanie na úrovni 67 %, čo je o vyše 50 percentuálnych bodov viac ako v II. pilieri. V inom matematickom porovnaní aj tu vidíme, že rast dôchodkov v I. pilieri bol za 10 rokov paralelného fungovania oboch pilierov takmer 4-násobne vyšší ako priemerné zhodnotenie prostriedkov v II. pilieri.
Ale keďže aj vďaka našim úpravám a nastaveniu fungovania investičných pravidiel v II. pilieri, ako aj zvýšením motivácie k výkonnosti DSS-iek veríme, že sa tieto zatiaľ veľmi zlé desaťročné čísla môžu v budúcnosti zlepšovať. Preto sa napriek týmto skutočnostiam aj naďalej konzistentne držíme našich pôvodných odporúčaním o základných hraniciach výhodnosti a nevýhodnosti II. piliera, čo sa týka výšky príjmu, veku sporiteľa, resp. minimálnej potreby dĺžky jeho sporenia. Preto stále platí, že minimálna hranica príjmu potrebného pre naplnenie očakávaní sporiteľov v II. pilieri je dlhodobo priemerná mzda, v súčasnosti 858 eur, ale bezpečnejší je aj dlhodobý zárobok na úrovni možno 1,25-násobku, teda takmer až 1 100 eur. Do tejto hranice sa totiž poistenec v I. pilieri môže opierať o mieru solidarity zo strany tých, čo zarábajú nad túto hranicu. Čo sa týka veku, sú tu ľudia mladší, tak by mali možnosť jednoducho nepretržite pracovať na Slovensku, to je jedna z konkrétnych podmienok, a odvádzať príspevky, a tu platí hranica, ktorú sme pomenovali, v 25 rokoch.
Čo sa týka nastavenia a budúcnosti I. piliera, o tom sa vedie teraz najväčšia polemika. Myslím si, že riziká, ktorým čelí I. pilier, sú zrejmé, ale riešiteľné. Som rád, že sme to boli práve my, ktorí o zodpovednosti voči nastaveniu dôchodkového systému riešili systémovo I., II., III. pilier a tým sme v podstate významne pomohli stabilite I. dôchodkového piliera.
Jedna poznámka ešte k hodnoteniu Európskej komisie. Urobila dlhodobú predikciu vývoja dôchodkových systémov a podľa toho vychádza, že najbližších 15 rokov sa výdavky na náš dôchodkový systém budú ešte znižovať. Až o 25 rokov bude ten obrat. A tu treba povedať, že to platí aj o Slovensku. V súčasnosti, ak sa nemýlim, 8,1 % HDP ide na dôchodky. V roku 2030 to bode 7,6 % a až v roku 2040, keď, použijem výraz, takzvané Husákove deti pôjdu na dôchodok, sa vrátime niekde nad hodnotu 8,1 %.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvykne sa hovoriť, že nakoniec to najlepšie, dúfam, že sa mi to podarí naplniť pre tento váš deň.
Na podnet Výboru pre deti a mládež a Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny, rodovú rovnosť prevzalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky úlohu v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí pripraviť návrh inštitucionálneho zabezpečenia špecializovanej verejnej ochrany práv detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Základným rámcom pre prípravu návrhu zákona sú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov. Konkrétnym východiskom je rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv, známa ako Parížske princípy, a všeobecný komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 2 k úlohe nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práva dieťaťa.
Predkladaným návrhom nie sú riešené len medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, prvoradým cieľom je prostredníctvom nezávislej, a najmä špecializovanej inštitúcie so zodpovedajúcimi kompetenciami zlepšiť verejnú ochranu osobitne zaručených práv detí a osobitne zaručených práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. Podstatou činnosti komisárov na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv je špecializovaná verejná ochrana práv. Špecializácia spočíva najmä v tom, že komisár pre deti sa bude zaoberať výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny.
Navrhované riešenie teda ponecháva rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravuje kompetencie komisárov v týchto konkrétnych špecifických oblastiach. Návrh právnej úpravy utvára podmienky pre nezávislé pôsobenie komisárov, napr. oddelený výkon oprávnený od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, spôsob financovania a podobne. Riešená je otázka akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe kandidáta na komisára ešte pred samotnou voľbou v Národnej rade. Navrhuje sa tiež, aby bola komisárom priznaná kompetencia podávania oznámenia na príslušné výbory Organizácie Spojených národov v mene dieťaťa, prípadne skupiny detí podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím zas podľa Opčného protokolu o Dohovore a právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na blížiaci sa koniec tohto funkčného volebného obdobia parlamentu a konkrétnej úpravy voľby komisárov v Národnej rade Slovenskej republiky sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra 2015, aby sa do konca roka mohla ešte eventuálne vykonať aj samotná voľba.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážený pán poslanec, znovu vám sprostredkujem odpoveď, ktorú mi pripravili kolegovia z ministerstva zdravotníctva, rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ustanovenej zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a nariadením vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov. Osoby povinne zúčastnené na verejnom zdravotnom poistení musia platiť zdravotné poistenie a majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom, čo ustanovuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Z citovaného zákona uvádzam. Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky, neodkladná zdravotná starostlivosť, ďalej, zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby, poskytované pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktoré vedú, po prvé, k záchrane života, k vyliečeniu choroby, k zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, k zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo k jej prechodu do chronického štádia, po piate, k zmierneniu prejavu choroby, po šieste, k účinnej prevencii vrátane podania očkovacej látky pri povinnom očkovaní. Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára. Ak poistenec vopred súhlasí s poskytnutím stomatologických výkonov alebo stomatologických výrobkov, ktoré sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, zdravotná poisťovňa poskytnuté stomatologické výkony alebo stomatologické výrobky uhradí len v rozsahu stomatologických výkonov a stomatologických výrobkov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia a rozdiel úhrady uhradí poistenec, rozsah poskytnutých zdravotníckych výkonov podľa uvedeného ich cenu a výšku spoluúčasti poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti je poistenec alebo jeho zákonný zástupca povinný potvrdiť svojím podpisom ošetrujúcemu lekárovi bezprostredne po ich poskytnutí, po ďalšie, zdravotná starostlivosť v súvislosti s utajeným pôrodom, umelé prerušenie tehotenstva a sterilizácia sa vykonajú zo zdravotníckej indikácie, neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, po ďalšie, zdravotná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu podľa osobitných predpisov za podmienok ustanovených osobitným predpisom, po ďalšie, cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie v rozsahu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa prílohy č. 7. Plne alebo čiastočne sa uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť, pričom choroby, indikačné podmienky a dĺžka liečebného pobytu sú uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť. Spoluúčasť poistenca upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z. Na základe verejného zdravotného poistenia a) sa neuhrádza zdravotná starostlivosť, ktorá nie je indikovaná zo zdravotných dôvodov, b) neuhrádzajú sa náklady spojené s klinickým skúšaním, c) neuhrádza sa zdravotná starostlivosť spojená s liečbou komplikácií alebo následkov vzniknutých v dôsledku klinického skúšania a d) neuhrádzajú sa náklady na vydanie písomného vyjadrenia, či osoba, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok alebo liekov zranená alebo ktorá upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia vrátane zdravotných výkonov potrebných na vydanie takéhoto písomného vyjadrenia. Tieto náklady hradí štát prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Nerozumiem celkom tomu zvýšenému hlasu. Na jednej strane tvrdíte, že sme vlastne prijali to, čo ste vy kedysi navrhovali. Ja mám uznesenie vlády Slovenskej republiky z decembra 2013 v rámci Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách, ktoré mi ukladá takúto legislatívnu normu pripraviť. Ja len plním uznesenie vlády. A súčasťou toho je aj ratifikácia Istanbulského dohovoru. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, v prvom rade si vás dovoľujem uistiť, že medzi naším ministerstvom a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je veľmi úzka spolupráca pri príprave oboch týchto legislatívnych úprav a zamestnanci oboch ministerstiev navzájom svoj postup koordinujú, a to nielen z obsahového, ale aj z časového hľadiska, jednoducho v spoločnej koordinácii celého legislatívneho procesu.
Zákon o podpore a ochrane obetí je na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pripravovaný z hľadiska transpozície, to by som rád podčiarkol a zopakoval, transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, v ktorom sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, podľa ktorej má Slovenská republika ako členský štát povinnosť implementovať túto smernicu do svojej legislatívy do 16. novembra tohto roku.
Pripravovaný návrh zákona o prevencii a eliminácii násilia na ženách, deťoch a domáceho násilia je však potrebné považovať za súčasť ratifikácie procesu takzvaného Istanbulského protokolu. Do 7. apríla 2011 Výbor ministrov Rady Európy prijal Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu, ktorý bol vypracovaný počas 9 externých zasadnutí v rokoch 2009 až 2011, ad hoc výboru pre predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tento dohovor bol otvorený na podpis v Istanbule 11. mája 2011. A bol v tento deň podpísaný trinástimi štátmi (Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Island, Luxembursko, Čierna Hora, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Turecko). Slovenská republika ho podpísala 11. mája 2011, čím sa stala jedným z prvých členských štátov Rady Európy a tiež Európskej únie, ktoré podpísali túto medzinárodnú zmluvu Rady Európy. K 20. februáru 2013 Istanbulský dohovor podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, pričom tri štáty z nich, Turecko, Albánsko a Portugalsko, ho aj ratifikovali. Istanbulský dohovor nadobudol platnosť v auguste minulého roku po tom, ako ho ratifikovalo desať krajín Rady Európy.
Jedným z kľúčových východísk na prípravu a prijatie tohto návrhu zákona je princíp vychádzajúci z Istanbulského dohovoru, ktorým je nepodmienenosť pomoci obetiam podaním trestného oznámenia, návrh zákona pripravený na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu okrem pomoci obetiam násilia, kde to bude kvalifikované ako trestný čin, pomáhať a chrániť aj tie obete, u ktorých sa nebude pomoc podmieňovať trestným činom. V záujme obete a polície by mal byť do návrhu zákona implementovaný prístup odrazu rizika a povinnosti konať, ak by to malo byť obsiahnuté v návrhu zákona záväzne pre všetky zainteresované zložky od mimovládnych organizácií, štátnych orgánov, polície, prokuratúry, súdov, ak bude hlásenie o násilí opakované, polícia musí mať možnosť konať v takzvanom špeciálnom režime.
Z uvedeného teda vyplýva, že návrh zákona pripravovaný na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má ambíciu v širšej právnej úprave riešiť tieto problémy než pripravovaná transpozícia na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky so zohľadnením i viacerých rizík podmienenosti pomoci podľa ustanovenia tohto režimu.
Zároveň je tu aj ďalšia úloha, ktorá vyplýva z Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019, kde je prijaté v tomto smere uznesenie vlády.
Na potreby prípravy špeciálneho zákona na účely implementácie spomínaného dohovoru sa konsenzuálne zhodla medzirezortná pracovná skupina vytvorená na prípravu jeho ratifikácie.
O potrebe takéhoto zákona dlhodobo hovorí aj odborná verejnosť a občianska spoločnosť, ktorá je zapojená do pomoci ženám a deťom ohrozeným násilím. Preto bola takáto úloha na prípravu špecifického zákona schválená aj v rámci úloh Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu na ženách na roky 2014 až 2019, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 18. decembra 2013.
Na základe týchto skutočností pristúpilo naše ministerstvo k spolupráci s inými relevantnými rezortmi, inštitúciami, odbornou verejnosťou vrátane mimovládnych organizácií k príprave takéhoto zákona. Za týmto účelom vytvorilo pracovnú skupinu, v ktorej okrem iného je zastúpené aj ministerstvo spravodlivosti práve preto, aby pri príprave predmetných návrhov zákonov sa postupovalo synergicky.
Nakoniec aj spomenutá smernica Európskej únie jasne uznáva potrebu špecifických opatrení pre ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich detí, a to z dôvodu vysokého rizika druhotnej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím.
Na záver iba pripomeniem, že takýto špecifický zákon je štandardný legislatívny prvok. Obdobnú legislatívnu úpravu k násiliu na ženách a na deťoch k domácemu násiliu majú viaceré krajiny Európskej únie ako napríklad Rakúsko, Španielsko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko či Česká republika. Z celosvetového hľadiska má takúto legislatívu 104 krajín, čo je viac ako polovica všetkých krajín sveta. Ďakujem pekne, skončil som.

Vy očakávate, pani poslankyňa, odo mňa, že vám dokážem fundovane odpovedať. Môžem len prisľúbiť, že budem tlmočiť vašu dodatočnú otázku pánovi ministrovi s požiadavkou, aby vám odpovedal. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám prezentoval odpoveď na vašu otázku, ktoré pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na úvod dovoľte pripomenúť, že súčasné vedenie prevzalo Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Žilina v stave, keď bola výrazne zadlžená a produkovala mesačný dlh okolo 500-tisíc eur. Celkový dlh v tom čase bol vo výške 12 mil. eur. Tam bol havarijný stavebnotechnický stav, materiálno-technické vybavenie bolo zastarané, zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami vo viacerých oblastiach, v nedostatočných objemoch a v zlej štruktúre, zlé bolo aj personálne zabezpečenie, východisko bolo aj je v efektívnosti hospodárenia a v hľadaní optimálnych modelov fungovania, čo je úloha pre riaditeľa nemocnice, ako aj pre celý manažment.
Som informovaný, že riaditeľ Volák absolvoval viaceré rokovania, pričom proces zmien v tomto zdravotníckom zariadení napreduje. Situácia sa tam po medializovaných informáciách o internom oddelení upokojila, riaditeľ Volák rokoval s lekármi interného oddelenia, predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia, ako aj so zástupcami sestier. Výsledkom toho je, že s poverenou primárkou interného oddelenia predstaví do konca mesiaca marec koncepčný plán ďalšieho fungovania tohto oddelenia.
Čo je dôležité. Starostlivosť o pacientov kontinentálne pokračuje a týka sa to aj oddelenia vnútorného lekárstva, ktoré tu poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu.
Treba pripomenúť, že bola to práve predchádzajúca vláda a pán minister Uhliarik, ktorý v roku 2011 zrušil v žilinskej nemocnici oddelenie pľúcnych chorôb, infekčné a kožné oddelenie a nezvládol situáciu v rezorte, ktorá vyústila do celoslovenského štrajku lekárov.
Na rozdiel od bývalej vlády táto vláda poskytla žilinskej nemocnici finančné prostriedky v hodnote 600-tisíc eur na komplexnú rekonštrukciu interného monobloku.
Pokiaľ ide o interné oddelenie, situácia je taká, že z celkového počtu 29 lekárov hromadnú výpoveď podalo 15 lekárov, vrátane primára, vedenie rozviazalo pracovný pomer dohodou s primárom oddelenia, vo výpovednej dobe zostalo 14 lekárov, pričom jedna lekára výpoveď stiahla a v súčasnosti plynie výpovedná lehota 13 lekárom. Ďalších 11 lekárov má táto nemocnica k dispozícii v rámci špecializovaných ambulancií. Teda medializované informácie o nedostatočnej starostlivosti o pacientov sú neopodstatnené, splnený je aj výnos ministerstva zdravotníctva o personálnych normatívoch.
Áno, rezervy tam boli pri manažmente pacientov na oddelení vnútorného lekárstva, keď absentovala spolupráca napríklad s LDCH, kam môžu byť pacienti z interného oddelenia po ukončenej diagnostike a nastavení liečby preložení. Ide o stav, ktorý treba zmeniť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že trendom nie je zvyšovanie lôžkovej kapacity, ale využívanie kvalitných diagnostických a liečebných možností, čím sa skracuje priemerná doba hospitalizácie.
Uvádzam, že v krajinách OECD sa za adekvátny čas hospitalizácie na internom oddelení považujú 4 dni až 5 dní, v Žiline v roku 2014 to bolo 6,7 dňa. Aj v zmysle tejto štatistiky vedenie Fakultnej nemocnice v Žiline hľadá riešenie, ako dosiahnuť optimálny stav.
Je potrebné zdôrazniť, že areál Fakultnej nemocnice Žilina je zastaraný, pričom mnohé pavilóny si vyžadujú modernizáciu. Týka sa to aj oddelenia vnútorného lekárstva. Vedenie tejto nemocnice má dlhodobo záujem postupne riešiť problémy. Výsledkom toho je už spomínané pridelenie dotácie 590-tisíc eur na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. V plnej výške bude tá dotácia použitá na riešenie havarijného stavu interného pavilónu. Výmena okien, vchodových dverí, oprava balkónov, zábradlia, dlažby, centrálne rozvody medicínskych plynov, výmena podlahových krytín na chodbách, generálne opravy hygienických zariadení, rekonštrukcia by sa mala začať 1. júna 2015.
Na záver ešte jedna aktuálna informácia. Dňa 10. marca tohto roku bol na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky doručený list, ktorý ministrovi adresoval kolektív 74 zamestnancov tamojšieho interného oddelenia. V tomto liste uvádzajú: „Situácia na oddelení je výsledkom najmä nezáujmu a nekonania a neochoty komunikovať zo strany bývalého primára. Okrem napísania niekoľkých listov sa neangažoval na zmene tohto stavu. Opakované pripomienky personálu bývalý primár stále ignoroval. Po zmene vedenia sa situácia na internom oddelení stabilizovala aktívnym manažmentom pacientov a ochotou urobiť zmeny v konkrétnom riadení. Po stabilizácii je na oddelení toho času zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť. Nerozumieme vyjadreniam pani Kaveckej z odborov, nakoľko s nami nekomunikovala a naše oddelenie nenavštívila ani jedenkrát." V závere listu uvádzajú, že v prípade návratu roky nekonajúceho primára sú pripravení dať hromadnú výpoveď.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zmluvné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou sú v súčasnosti upravené dohovorom medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie z roku 1957 a dohovorom o spolupráci na poli sociálnej politiky medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie z 22. 5. ´57. S prihliadnutím na politické a ekonomické zmeny v oboch štátoch sú uvedené zmluvné dokumenty pre Slovenskú republiku, ale aj pre Macedónsku republiku zastaralé a celkom prirodzene nevyhovujúce. Z týchto dôvodov sme pristúpili k príprave novej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou o sociálnom zabezpečení.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, a na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na zdravotné poistenie, zdravotnú starostlivosť, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, postenie v nezamestnanosti a prídavky na deti.
Náklady na dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Prídavky na deti budú hradené z bežne rozpočtovaných prostriedkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Náklady na zdravotnú starostlivosť budú hradené z verejného zdravotného poistenia a následne budú refundované Macedónskou republikou.
Zmluva svojím obsahom aj rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Zmluva je taktiež v súlade s právnym poriadkom Európskej únie.
Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň sa odporúča Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Neviem, pán poslanec, ako by som mal reagovať z hľadiska rodovej rovnosti, že či sú, alebo nie sú v tomto prípade drahšie, ale k veci, ak môžem.
Chcem pekne poďakovať za tú podporu, ktorá bola deklarovaná tomuto zákonu aj zo strany viacerých opozičných poslaneckých klubov, a hneď v úvode chcem vyjadriť pripravenosť spolupracovať aj na prípadných vylepšeniach toho zákona prostredníctvom výboru, prípadne v druhom a treťom čítaní. Samozrejmá vec, že rozprava k takémuto zákonu vždy má aj svoje politické, ideologické kontúry, ja len snáď jednou-dvomi vetami.
Pán poslanec Kaník tu vehementne sa snaží presvedčiť, že vlastne minimálny dôchodok tu už máme. Moja otázka, prečo máme potom dôchodcov na hmotnej núdzi? Veď základná filozofia tohto zákona spočíva v tom, že tí, čo pracovali a odvádzali keď aj z minimálneho vymeriavacieho základu, by mali mať iný dôchodok, ako tí, čo nepracovali a boli na sociálnych dávkach. Toto ste neurobili a práve preto sme tu my, aby sme takýto inštitút zaviedli. Dá sa debatovať o tom, či ten rozdiel je primeraný, ale je taký, ako na čo momentálne v tomto prípade máme. To je základná filozofia zákona a nie prekárať sa o tom, kto čo ako. Po pánovi poslancovi Kaníkovi alebo vtedajšom ministrovi je tu stále ešte čo naprávať. Do konca roka ma čakajú ešte vdovy a vdovci, lebo to je ďalšia neprávosť, ktorú zaviedol v tom roku 2003, respektíve 2004, a vlastne celá dôchodková reforma, ktorú týmto zákonom završujeme, je opravovanie jeho chýb, omylov a možno aj klamstiev niekedy, hlavne čo sa týka II. piliera.
Čo sa týka, pán poslanec Hlina, zvykol som si, že ste nezabudol aj na môjho štátneho tajomníka, ale, prosím vás, jednu vec. Prečo ste viacej nekričal na svojich kolegov, že ani tú ohlodanú kosť nedali v predchádzajúcom období na navýšenie dôchodkov? No ale potom sa pýtajte trošku, prečo tá kritika k tým, ktorí tú ambíciu majú. Samozrejme, z hľadiska istých možností, ktoré tu sú.
Tiež ideme dopĺňať finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu, a to je aj trošku tak odpoveď, myslím, že pani podpredsedníčka Jurinová sa pýtala na to, no logická vec, systém ako taký nie je naplnený dostatočne finančnými prostriedkami. My dnes pre rok 2015, pokiaľ viem, cez 900 mil. ideme sanovať, no tak budeme sanovať o 32 mil. viacej. Pre budúci rok, lebo tento rok sa to týka len pol roka, to znamená nejakých 16 miliónov. Ale ideme, máme záujem. Musíme v tom rozpočte niekde tie prostriedky nájsť, ušetriť, aby sme toto vedeli a mohli realizovať. Dôležité, a to chcem ešte raz podčiarknuť, lebo tu tie otázky zaznievali, chcem pripomenúť, že nejde o samostatnú dôchodkovú dávku, ako sa mylne viacerí domnievali, ide o zvýšenie starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku do sumy minimálneho dôchodku, ktorá má zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem jednotlivca. Toto by som zvýraznil, lebo môžeme polemizovať o minimálnom dôchodku, ale snaha je hovoriť minimálne o minimálnom dôchodkovom príjme jednotlivca, k tomu smeruje celé to úsilie a to trošku súvisí aj s tými otázkami, ktoré tu v tej ďalšej časti zazneli.
Završujeme dôchodkovú reformu, I. , II. pilier, III. pilier, opravené, novonastavené. Anuita dnes je v podstate posledná legislatívna norma z tejto oblasti. Nebolo možné túto prijímať prvú, samozrejmá vec, že previazanosť medzi prvým, druhým pilierom aj v súvislosti s minimálnym dôchodkom tu je a ona aj musí byť, lebo inak by sme asi neboli v súlade ani s ústavou.
A tu chcem absolútne odmietnuť nejaké polemiky ohľadom protiústavnosti a diskriminácií vzhľadom na stanovené podmienky, ktoré ponúkol pán poslanec Kaník. No vždy keď je nejaký limit, tak je aj hraničný. Či to bude 30, 25, vždy bude niečo pod tým, niečo nad tým, ale tu jednoznačne sa odvolávam aj na závery Ústavného súdu. Už viackrát konštatoval, že jednoducho zásadu rovnosti nemožno vykladať absolútne a to hlavne v takej oblasti, ako je dôchodok. To znamená, že dávam do pozornosti, ja absolútne odmietam akékoľvek spochybňovanie ohľadom diskriminácie z hľadiska na tie stanovené podmienky. 30 rokov, keď by som spravil prierez po krajinách Európskej únie, je dominujúca veková hladina stanovená podmienka pre minimálny dôchodok. Samozrejme, sú krajiny, ktoré vôbec nemajú zatiaľ minimálny dôchodok. Ja si myslím, že sme celkom objektívne tieto veci a kritérium z pohľadu tých tridsiatich rokov nastavili, čo zodpovedá aj nejakej realite z hľadiska minulosti. To znamená tú diskrimináciu jednoznačne odmietam, povedal som, o čo nám v tomto prípade ide, nastavenie je jasné, odvíjame sa, 136 % ideme od životného minima. Podmienka 30 rokov. Myslím si, že sú veľmi konkrétne stanovené tie kritériá.
Možnože ešte treba povedať jednu vec, že sanujeme, alebo pozitívne sa dotkne toto riešenie cirka 75-tisíc dôchodcov. Z tých 75-tisíc dôchodcov len 3 200 je na hmotnej núdzi. Len 3 200 je na hmotnej núdzi. Ale aj to nám stojí za to, pretože tých 3 200 ľudí pracovalo, odvádzalo, minimálne tá doba tých 30 rokov dôchodkového poistenia je naplnená a zdá sa nám to byť jednoznačne nedôstojné, aby po takýchto rokoch, ktoré pracovali, odvádzali, boli dnes odkázaní na hmotnú núdzu. Stojí to za to, úspora z hľadiska štátneho rozpočtu smerom k hmotnej núdzi je necelý milión, nejakých 0,8 milióna. Ale my pridávame 30, 32 pre budúci rok, to znamená, že spochybňovať a polemizovať o tom, že do akej miery je to vyšší náklad v súvislosti, zo štátneho rozpočtu, je myslím si, že úplne, úplne zbytočné.
Úplne na záver vyjadrujem pripravenosť spolupracovať so všetkými, ktorí budú mať ambíciu ten zákon vylepšiť. Bol by som rád, aby sme k tomu využili priestor zasadnutia jednotlivých výborov, aby sme si veci vedeli aj odborne vydiskutovať a, samozrejmá vec, že je tu ešte potom aj druhé a tretie čítanie. Ďakujem pekne a uchádzam sa o podporu tohto zákona. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prvoradým zámerom predkladanej novely je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zaviesť minimálny dôchodok. Jeho cieľom je riešiť situáciu tých poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dovŕšili dôchodkový vek aj vzhľadom na to, že celý život pracovali, majú taký nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Skutočnosť, že sú nútení žiadať o pomoc v hmotnej núdzi, vláda Slovenskej republiky považuje za nedôstojnú, ako aj administratívne zaťažujúcu. Z uvedeného dôvodu vláda predkladá návrh, ktorého podstatou je zvýšiť sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby dôchodca, ktorý dosiahol aspoň 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, ako jednotlivec nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Zároveň je minimálny dôchodok navrhnutý tak, aby takto zvýšený dôchodok bol vyšší, než by bola suma úhrnu dôchodku v pomoci v hmotnej núdzi. Nejde o osobitnú samostatnú dávku, ale o zvýšenie sumy starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá rastie v závislosti od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
V každom konkrétnom prípade môže byť toto zvýšenie iné, u niekoho viac, u niekoho menej, v závislosti od výšky jeho dôchodkového príjmu a od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Tým sa uplatňuje pri stanovení sumy minimálneho dôchodku, okrem princípu solidarity, primerane aj princíp zásluhovosti v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti. Ďalším špecifikom zavedenia minimálneho dôchodku v porovnaní so súčasným stavom je skutočnosť, že pri minimálnom dôchodku sa nebude posudzovať príjem a majetok celej domácnosti, rozhodujúca bude už len výška dôchodkového príjmu konkrétneho dôchodcu.
Okrem toho nebude potrebné o toto zvýšenie dôchodku osobitne žiadať, ako je tomu pri pomoci v hmotnej núdzi, pretože sa bude vyplácať automaticky ako zvýšenie základného dôchodku prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Zavedenie minimálneho dôchodku sa bude týkať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkov.
Okrem uvedeného minimálneho dôchodku sa v rámci predloženého návrhu zavádza aj vyrovnávací príplatok. Ide o nový druh dôchodkovej dávky, ktorým sa má čiastočne eliminovať nepriaznivá situácia tých dôchodcov, ktorí boli poškodení o svojich dôchodkových nárokoch rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo nutné rozdeliť medzi nástupnícke štáty tiež zodpovednosť za nároky vyplývajúce z účasti na dôchodkovom systéme zaniknutej federácie. Rozdelenie záväzkov bolo vykonané v dvojstrannej zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29. októbra 1992. Zmluva v čl. 20 ustanovila, že doba zabezpečenia získaná pred rozdelením Československej federatívnej republiky sa bude považovať za dobu zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ, to znamená občan, sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Vyrovnávací príspevok sa týka tých dôchodcov, ktorí majú na základe rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nižší úhrn českého a slovenského dôchodku, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rozdiel medzi týmito dôchodkami tvorí práve spomenutý vyrovnávací príplatok.
Tretím okruhom zmien, ktoré prináša predkladaná novela, je rozšírenie okruhu poistencov štátu o kategóriu ohrozeného alebo chráneného svedka. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že tieto osoby zaradené do programu ochrany svedka nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť a tým prichádzajú o možnosť nadobudnúť dôchodkové práva. Štát má záujem na tom, aby tieto osoby boli v období, kedy sú zaradené do tzv. programu ochrany svedka, pokryté dôchodkovým poistením ako tzv. poistenci štátu, keďže ide o celospoločensky prospešné konanie, ktorým napomáhajú odhaľovať a usvedčovať páchateľov závažných trestných činov.
Poistné na dôchodkové poistenie bude za tieto osoby platiť štát, avšak len počas doby, kedy objektívne nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Identita ohrozeného, resp. chráneného svedka nebude vznikom povinného dôchodkového poistenia ohrozená, keďže Sociálna poisťovňa bude vedieť, resp. evidovať tohto poistenca pod pôvodnou identitou. Nová identita bude známa len orgánu príslušnému na poskytovanie ochrany a pomoci.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.