Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu novely zákona päťky o službách zamestnanosti, ktorý sme predložili na rokovanie Národnej rady, bola skutočnosť, že sme mali záujem pomôcť minimálne z hľadiska administratívnej náročnosti živnostníkom, samostatne zárobkovo činným osobám, prípadne ďalším, ktorí prejavia nejaký záujem o jeden z nástrojov z hľadiska aktívnej politiky trhu práce, pretože medzitým sa udiali isté veci, ktoré umožnili, aby sme takúto novelu predložili. To znamená, nebol som viazaný ani programovým vyhlásením vlády, ani nejakým uznesením vlády, ale OPIS, to znamená informačné technológie na jednotlivých úradoch z hľadiska štátnej správy, pokročil natoľko, že sme chceli odbremeniť žiadateľov o jednotlivé príspevky, aby nemuseli chodiť po úradoch a zaobstarávať si nejaké tlačivá a potvrdenia, pretože prepojenie jednotlivých inštitúcií štátnej správy je v takej situácii, že ten úradník na úrade práce si kliknutím na ten počítač dokáže zistiť potrebné údaje či už z registra trestov. To znamená, hlavná myšlienka skutočne bola o tomto. A treba povedať, že bola aj veľmi pozitívne prijatá aj na Hospodárskej rade, aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní všetci predstavitelia ako sociálny partner zamestnávateľov, či to je RÚZ, AZZZ, alebo ZMOS, to kvitovali a poďakovali za to, že takúto novelu dávame. Tým chcem naznačiť, že nebol záujem meniť veci, ktoré sme do zákona päťky dali predtým, pretože my sme urobili zásadnú reformu zákona päťky, kde jednak o 50 % sa znížil počet nástrojov, zaviedli sme tzv. tripartitné výbory na úrovni okresných úradov práce. Tu chcem len skonštatovať, že všetky parametre a čísla jednoznačne potvrdzujú správnosť tohto rozhodnutia, častejšie som používal výraz, že sa nám darilo za menej peňazí urobiť viacej muziky, pretože viac ľudí sme dokázali implementovať na trh práce za relatívne nižšie náklady. To znamená, efektívnosť sa do toho jednoducho premietla. To je toľko k tomu zákonu a prečo je tá novela.
Tá diskusia dnes, samozrejme, ide ďaleko viacej úplne iným smerom. A to je opatrovateľská služba, alebo vôbec sociálne služby ako také. My sa aj tou problematikou zaoberáme, pričom všetci zainteresovaní sú súčasťou pracovných komisií, ktoré sa podieľajú na príprave nového zákona uceleného, pretože sociálne služby veľmi úzko súvisia aj s opatrovateľskými službami, i keď vždy som tvrdil a budem tvrdiť, a my to máme potvrdené aj v programovom vyhlásení vlády, že naším záujmom je udržať toho seniora čo najdlhšie vo svojom rodinnom, prirodzenom prostredí. A ten kamenný dom, to znamená sociálne zariadenie, mala by byť inštitúcia, keď už sú vyčerpané tie možnosti, ktoré súvisia so zabezpečením toho seniora v tom rodinnom, prirodzenom prostredí.
My sme museli otvoriť v kontexte tejto novely aj zákon, ktorý hovorí o posudkových lekároch, ktorý sa už týka tej inej problematiky, ale treba povedať, že posudkoví lekári sú súčasťou opatrení aktívnej politiky trhu práce, pretože v mnohých prípadoch sa vyjadrujú, majú svoje postavenie, poslanie uchránených dielní a tak ďalej.
Nebol tu cieľ vyvolať diskusiu o sociálnych službách, som presvedčený o tom, že bude priestor v tom budúcom roku na to, pretože tá veľká zásadná novela úplne zmení tú doterajšiu filozofiu a nebude toto nejaký dotačný mechanizmus rovnako prispieť na každé jedno lôžko, ale podľa stupňa odkázanosti, čo, si myslím, bude ďaleko objektívnejšie a spravodlivejšie.
Toľko k tej diskusii.
Samozrejme, nedá mi nezaujať stanovisko vzhľadom na to, že tu boli zoširoka otvorené otázky, ktoré sa týkajú projektu. Áno, roku 2003 prebehla fiškálna decentralizácia, originálna kompetencia z hľadiska aj opatrovateľskej služby prešla na obce a mestá. Prešlo isté obdobie, jednoducho obce a mestá sa v plnej miere s touto úlohou, zákonnou povinnosťou plne nevyrovnali, akútny nedostatok opatrovateľov sa jednoducho javil, a preto sme my na ministerstve pristúpili k tomu, že sme využili finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu na projekt, prostredníctvom ktorého sa zamestnalo 3 600 opatrovateliek. No a, samozrejme, adekvátne tomu zabezpečovali tú opatrovateľskú službu pre klientov, okolo ktorých sa starali.
Tu chcem povedať jednu vec, možno aj vzhľadom na vyjadrenia, keď pán Mihál povedal, že mu je smutno, že tento projekt dopadol tak, ako dopadol. Tento projekt dopadol dobre, k 16-tisíc opatrovateľom, ktorí momentálne sú pod gesciou obcí a miest, pribudlo 3 600 opatrovateľov. Pán Mihál, tá potreba už bola aj vtedy, keď ste vy boli ministrom, to nevzniklo zo dňa na deň. Na rozdiel od vás my sme to riešili, 28 mil. išlo do tohto projektu, a tak ľudia sa zamestnali a, treba povedať, odviedli kus statočnej a poctivej práce. Jednak aj z tohto miesta im chcem úprimne poďakovať. Ale keď vstupovali do toho projektu, veľmi dobre vedeli, kedy sa začína a kedy sa končí ten projekt. To je jednoznačné. A to vedeli aj obce a mestá, pretože boli súčasťou tohto projektu. Ony sa tiež viaceré obce a mestá do toho projektu prihlásili a využili tie možnosti z hľadiska čerpania tých prostriedkov. To znamená nič prekvapujúceho.
Každý jeden projekt sa končí nejakým tým vyhodnotením, samozrejmá vec, má k tomu čo povedať vždy aj Brusel ako neoddeliteľná súčasť toho projektu. To prebehlo, pričom my začiatkom decembra spúšťame novú výzvu. Ten projekt, ktorý ideme spúšťať ďalej, však nebude úplne detailná opakovačka toho predchádzajúceho. To je niečo úplne nové. Dali sme dohromady verejných, neverejných poskytovateľov, obce a mestá, vyhodnotil sa ten predchádzajúci 28-miliónový projekt, kde sme povedali, čo je dobré a čo treba uplatniť do toho budúceho obdobia. Zvýraznila sa tak potreba, že vo viacerých prípadoch bude dobré polovičné pracovné úväzky urobiť, to znamená zabezpečiť nejaké poskytnutie opatrovateľskej služby na štyri hodiny, pretože viaceré rodiny sa už po návrate ľudí z práce vedia o toho svojho príbuzného postarať. To znamená, toto všetko, tieto skutočnosti zohľadňuje ten nový projekt. Ten nový projekt tiež je plánovaný na tých 3 600, možno toho bude viac vzhľadom na to, ak budú polovičné pracovné úväzky. A do tohto projektu sme investovali prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu 50 mil. Ja som osobne presvedčený, že to treba vysoko ohodnotiť, vysoko kvitovať, i keď robíme istú nadprácu vzhľadom na to, že obce a mestá v plnej miere takúto originálnu kompetenciu nezabezpečujú. Viac k tomu hovoriť v tejto chvíli nechcem.
K obsahu, k meritu veci.
Pán poslanec Brocka, máte pravdu, zhodou okolností od poslancov KDH dvakrát bola ambícia novelizovať mobilitu za prácou, ale, treba povedať, nie tak, ako to riešime my. Ten prvý návrh, myslím, že bol od pána Zajaca, súvisel s tým, že bol záujem zmeniť len podmienku trvalého pobytu na prechodný pobyt, finančnú dotáciu nemenil. A ten druhý návrh, ktorý bol z dielne KDH v tom období predchádzajúcom ponúknutý, tu bol príspevok na 12 mesiacov vo výške 125 eur. To znamená polovičný príspevok z toho, čo teraz navrhujeme my. My sme navrhli komplexné riešenie aj úpravy podmienok, aj úpravy výplaty, to znamená tej maximálnej čiastky. Povedali sme, že to bude platiť pre 70 kilometrov minimálne od miesta trvalého bydliska. Zároveň sme zmenili podmienku trvalého bydliska na prechodné bydlisko a uviedli sme tam až 80 % oprávnených nákladov na bývanie do výšky 250 eur. Myslím si, že systémové riešenie, ktoré tu je, ktoré ponúkame, som presvedčený, môže byť mobilizačné a viacerých, ktorí chodia na tzv. týždňovky, môže mobilizovať pre to, aby mali chuť pracovať a zamestnať sa a dochádzať za prácou. A myslím si, že to je hlavný cieľ tohto projektu ako takého.
Teraz z toho návrhu alebo pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mihála, ak dovolíte, požiadal som aj kolegov, aby sa vyjadrili k tomu návrhu, budem citovať, že ak občan, ktorý je spoločníkom spoločnosti, členom dozornej rady, členom predstavenstva a nie je zamestnancom a predloží návrh na zmenu v Obchodnom registri o jeho výmaze alebo zániku jeho funkcie, prípadne členstva, takýto občan je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z uvedeného vyplýva, že takýto občan nemusí čakať na výmaz, ktorý uskutoční súd, ale úrad práce ho môže hneď riešiť.
Sme toho názoru, že zmena, ktorú navrhuje pán poslanec Mihál, nie je realizovateľná, nakoľko samostatne zárobkovo činná osoba podáva až po ukončení kalendárneho roka, najneskôr do 31. 3. nasledujúceho roka daňové priznanie, v ktorom uvádza príjem za predchádzajúci kalendárny rok. V čase, keď by takýto občan požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak ako to navrhuje pán poslanec Mihál, nevie preukázať objektívny spôsob, príjem, pričom úrad by nevedel posúdiť skutočnosť, či občan napĺňa podmienky uchádzača o zamestnanie.
Pán poslanec, takýto list s takýmto obsahom za čias vášho pôsobenia vo funkcii ministra vtedy námestník generálneho riaditeľa sekcie služieb a zamestnanosti pán inžinier Marcel Schwarz, poslal na všetky úrady práce, kde o týchto istých skutočnostiach oboznámil úrady práce z hľadiska metodiky, ako majú postupovať. To znamená, že je to riešené, metodicky usmernené kvázi dlhé roky. Takáto informácia išla v roku 2006 ako prvá a v roku 2012 sa opätovne zopakovala.
Toľko reakcia k tomu návrhu.
Čo sa týka ešte tých vašich pripomienok smerom k tomu vyraďovaniu. Áno, my ani nieže sprísňujeme, ale skonkretizujeme podmienky toho vyradenia, ktoré v tomto zákone alebo návrhu sú, pretože sme toho názoru, že aj ten uchádzač o zamestnanie, ktorý dostane šancu na vzdelávanie, rekvalifikáciu, prípadne nejaký príspevok, musí efektívne s týmito prostriedkami jednoducho narábať. A preto po tomto zákon, ak bude prijatý, bude musieť plniť isté podmienky. Uzavrie sa tak klasická zmluva medzi úradom a uchádzačom o prácu, kde sa zaviaže, že ten uchádzač bude plniť riadnu dochádzku na rekvalifikáciu, vzdelávanie, jednoducho ďalšie úlohy, ktoré z toho vyplývajú v presne stanovených termínoch, pretože v mnohých prípadoch sa toto nedeje. O tomto bude písomne poučený. Naším cieľom je tým zabrániť zneužívaniu vynaložených verejných financií a zabrániť vyhýbaniu sa účasti na jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, treba povedať, vyhýbaniu sa tomu po tom, čo danú ponuku prijal, akceptoval tie podmienky, keď aj napriek tomu ten rekvalifikačný kurz alebo nejaký ten konkrétny nástroj nezabsolvoval zo subjektívnych dôvodov. To znamená dvojnásobnú stratu, po prvé, nezamestnal sa, pretože nenadobudol kvalifikáciu na prácu, a, po druhé, finančné prostriedky investované do jeho prípravy na nové zamestnanie vlastne vyjdú nazmar, pretože nebudú zrealizované na ten účel.
No a čo sa týka vôbec toho vyraďovania z evidencie, pán poslanec Mihál, priemer toho vyraďovania mesačný v rokoch 2010 a 2011 bol taký, že v roku 2010 to bolo 4-tisíc uchádzačov, ktorí boli vyradení pre nespoluprácu (alebo iné dôvody) s úradmi práce, v roku 2011 to bolo 3 900 tých uchádzačov v priemere na mesiac. Poviem pre informáciu, v roku 2014 za môjho pôsobenia ten priemer na mesiac bol 2 500, v roku 2015 za tých doterajších deväť-desať mesiacov je to 2 100, to znamená polovičné čísla, ktoré sa týkajú celkového počtu tých vyradených, z toho predchádzajúceho obdobia. Myslím si, že tie čísla netreba komentovať, jednoznačne potvrdzujú, že my nemáme záujem niekoho z práce vyhadzovať. Nie, my máme záujem zabezpečiť, aby sa uchádzači o zamestnanie dostali na trh práce, 120-tisíc nových pracovných miest, 70-tisíc ľudí, ktorí z evidencie úradov práce vypadli, pretože si našli prácu, sú toho konkrétnymi dôkazmi. A ja som veľmi rád, lebo za tými 120-tisíc novými, pracovnými miestami sú konkrétni ľudia a rodiny, ktoré si zlepšili svoje sociálno-ekonomické postavenie.
Všetko z mojej strany, samozrejmá vec, uchádzam sa o podporu tejto novely zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
