Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Ako je nám známe, predpokladám, všetkým tu, ktorí v sále dnes sedíme, v súčasnosti ešte do 15. júna je II. pilier otvorený a ľudia tak majú možnosť prehodnotiť relevantnosť svojho účinkovania v tomto systéme.
Napriek tomu, že jedným z dôsledkov otvorenia II. piliera v posledných mesiacoch je bezpochyby prospešná mediálna, a treba povedať, že aj verejná diskusia o otázkach dôchodkového zabezpečenia, aj túto vašu otázku však považujem za vítaný prostriedok, ako veci nielen vám, ale aj verejnosti objasniť.
Vzhľadom na formuláciu vašej otázky sa najprv musím dotknúť vašej, podľa môjho názoru, mylnej premisy o nekorektnosti našej komunikácie, na nej totiž staviate celý systém vašej otázky. Pán poslanec, samozrejme, neviem, do akej miery sa vy konkrétne zaujímate o túto problematiku alebo či ste spomínaný list, prípadne aj leták k otvoreniu II. piliera osobne čítal, alebo či vo vás podozrenie z neférovosti vyvolala skôr štandardná antikampaň vedená proti tomuto vlastne jedinému informačnému nástroju štátu.
Komunikáciu prostredníctvom letáku sme logicky zvolili v záujme poskytnutia širokého okruhu sporiteľov stručný a čo najzrozumiteľnejší obraz o tejto problematike. Bez ohľadu na to sa vo svojej odpovedi sústredím na kľúčové fakty z komunikácie nášho ministerstva v tejto oblasti.
Určite sme si všimli tu v pléne pri posledným rozpravách o II. pilieri, že spor sa už aj tu, a to treba povedať, že aj vo vašej opozícii, ale dávno medzitým aj medzi odborníkmi, nevedie len o tom, či sú sporitelia, ktorí sú v II. pilieri, správne zaradení, či by nemali vstúpiť, prípadne vystúpiť. Jednoducho ale je tam veľmi veľká skupina, ktorá by tam nemala byť, na tom sa zhodujú aj odborníci.
Zjavne vnímate aj to, že najmä na tento fakt upozorňuje strana SMER - sociálna demokracia, a to bez ohľadu na to, či je vo vláde, alebo v opozícii, v podstate už od začiatku prijatia týchto, ja si dovolím povedať, rýchlo kvasených dôchodkových reforiem vtedy druhou Dzurindovou vládou v podstate v roku 2004.
Som rád, že dnes už nie sme jediní, koho počuť nahlas hovoriť o problémových aspektoch témy II. pilier, a nie iba výhradne v čierno-bielej línii sľubov švajčiarskych dôchodkov a spochybňovania významu a stability priebežného systému verejného poistenia. Ten, len mimochodom, aj dnes tvorí v krajinách Európskej únie stabilne vyše 90 % hodnoty vyplácaných dôchodkov. Verejná diskusia najprv odborná a dnes už aj laická, ktorá sa opiera o možné fakty a porovnania so zahraničnými skúsenosťami, stále viac dáva za pravdu nášmu vyváženému systém, ktorý sme ponúkli. (Reakcia z pléna.)
Pán predsedajúci, prosím vás, upozornite pána poslanca, ja mám záujem odpovedať pánovi poslancovi, ktorý mi postavil otázku. Ak nemá záujem počúvať, jednoducho nech trošku zhodnotí to svoje správanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Stačí váš apel, dúfam. Pevne verím, že pán kolega bude korektný.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne.
My dlho hovoríme, že II. pilier má svoj zmysel, ale nie pre každého, čo nás opäť odlišuje od dnešnej opozície, kde počuť návrhy od úplného liberálneho otvorenia možností nakladania s dôchodkovými zdrojmi, ďalej zvýšenia percent do II. piliera až po otváranie II. piliera každých päť rokov či, naopak, jeho úplné zrušenie. A to nechcem bližšie rozoberať ďalšie paradoxné návrhy členov opozície, ktoré popierajú aj ich doterajšie postoje a sú postavené na privatizácii ziskov a socializácii strát.
Poďme však teraz konkrétne k nášmu prvému letáku, ktorý bol v marci zaslaný sporiteľom v II. pilieri. Predpokladám, že vás rovnako, ako aj niektorých zástupcov dôchodcovských spoločností vyrušil, nazvem to, diskutovaný údaj o priemernom ročnom zhodnotení úspor DSS-iek na všetkých fondoch. Samozrejme, že celých desať rokov existencie II. piliera, áno, bez pochýb, je to pre sporiteľov jedna, nazvem to, z kľúčových informácií. Teda za predpokladu, že ste ochotní pripustiť, že takzvané dlhodobé investovanie, ktorým je sporenie si na dôchodok na kapitálových trhoch spojených s mnohými rizikami, musí byť vo verejnom, ale aj v štátnom záujme priebežne podporované istým objektívnym hodnotením.
Môžem vás ubezpečiť, že za týmto účelom, rovnako ako aj za ostatnými prezentovanými údajmi a argumentami si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stojí. Ony sú, žiaľ, negatívne v holej skutočností vonkoncom nie preto, že by sme ich potrebovali my alebo nejako, v úvodzovkách, prikrášľovať.
Za zhodnotenie výkonnosti II. piliera ministerstvo čerpalo oficiálne údaje, ktoré sú napríklad dostupné na stránke Národnej banky Slovenska. Vychádzali sme zo stavu aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky za jednotlivé dôchodkové fondy vo všetkých DSS-kách. Rovnako sme na zhodnotenie výkonnosti II. piliera čerpali z údajov Národnej banky Slovenska. A aj údaje o rozlíšení majetku v jednotlivých dôchodkových fondoch jednotlivých DSS-iek, čo však Asociácia DSS-iek vo svojich medializovaných výpočtoch vôbec nezohľadnila. Inými slovami, oni pri svojej metodike úplne abstrahovali od toho, akým objem prostriedkov sporiteľov sa počas 10-ročnej existencie II. piliera nachádza v jednotlivých dôchodkových fondoch. Z uvedeného vyplýva, že ponúkané výpočty Asociácie DSS-iek nezohľadňujú skutočnosť stavu objektívneho majetku jednotlivých dôchodkových fondov, čiže ich prepočty akoby virtuálne počítajú s tým, že v každom dôchodkovom fonde sa nachádza rovnaký objem majetku. A my sme to diferencovali podľa jednotlivých, jednotlivých fondov.
Pre úplné pochopenie reálií, napríklad v roku 2008 dosiahlo medziročné zhodnotenie v II. pilieri pokles mínus 6,35 % z dôvodu, že v danom roku až 96 % majetku sa nachádzalo v zmiešaných a akciových dôchodkových fondoch, z ktorých každý zaznamenal medziročný prepad.
V roku 2014 dosiahli medziročné zhodnotenie v II. pilieri hodnotu plus 4,03 % z dôvodu, že v danom roku bolo 88,4 % majetku v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch, aj keď akciové, zmiešané a indexové dôchodkové fondy vykázali vyššiu mieru zhodnotenia, avšak podiel majetku tam bol podstatne nižší.
Teda, áno, pán poslanec, na základe takejto objektívnej a transparentnej metodiky, ktorá je, mimochodom, zhodná aj s metodikou OECD, je, žiaľ, konečný údaj o primeranom ročnom zhodnotení aj za celých 10 rokov jednoducho záporný.
Pre porovnanie iný relevantný údaj o zhodnotení II. piliera za 10 rokov hovorí, že kumunálne sa priblížil k 17,8 %, hovoril som to v tejto snemovni viackrát aj ja, čo je na prvý pohľad jednoducho kladné číslo. Avšak aj toto ministerstvo publikovalo, ale toto číslo je takzvané v nominálnom vyjadrení, to znamená, že nezohľadňuje mieru inflácie za tých 10 rokov. Je nesporné, že pre hodnotenie a objektívny pohľad verejnosti je dôležitá reálna miera zhodnotenia, preto ju ministerstvo, ale aj mnohé iné zdroje uvádzajú ďaleko častejšie.
Je rovnako dôležité o všetkých týchto súvislostiach, a o tom sme jednoducho od začiatku viedli istú polemiku aj so zástupcami DSS-iek, ale i na dvoch stretnutiach, ktoré sa uskutočnili na úrovni ministerstva. To znamená, DSS-ky boli dopredu informované o tom, čo na ten leták dáme, mali sa možnosť vyjadriť a vzájomne si tieto veci aj odborníci vydiskutovať.
Naproti tomu ďalší údaj z informačného letáku hovorí o rovnakej 10-ročnej histórii aj I. piliera, ktorého rast sa odvíja od rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto číslo voláme ADH alebo aktuálne dôchodková hodnota a je pre porovnanie na úrovni 67 %, čo je o vyše 50 percentuálnych bodov viac ako v II. pilieri. V inom matematickom porovnaní aj tu vidíme, že rast dôchodkov v I. pilieri bol za 10 rokov paralelného fungovania oboch pilierov takmer 4-násobne vyšší ako priemerné zhodnotenie prostriedkov v II. pilieri.
Ale keďže aj vďaka našim úpravám a nastaveniu fungovania investičných pravidiel v II. pilieri, ako aj zvýšením motivácie k výkonnosti DSS-iek veríme, že sa tieto zatiaľ veľmi zlé desaťročné čísla môžu v budúcnosti zlepšovať. Preto sa napriek týmto skutočnostiam aj naďalej konzistentne držíme našich pôvodných odporúčaním o základných hraniciach výhodnosti a nevýhodnosti II. piliera, čo sa týka výšky príjmu, veku sporiteľa, resp. minimálnej potreby dĺžky jeho sporenia. Preto stále platí, že minimálna hranica príjmu potrebného pre naplnenie očakávaní sporiteľov v II. pilieri je dlhodobo priemerná mzda, v súčasnosti 858 eur, ale bezpečnejší je aj dlhodobý zárobok na úrovni možno 1,25-násobku, teda takmer až 1 100 eur. Do tejto hranice sa totiž poistenec v I. pilieri môže opierať o mieru solidarity zo strany tých, čo zarábajú nad túto hranicu. Čo sa týka veku, sú tu ľudia mladší, tak by mali možnosť jednoducho nepretržite pracovať na Slovensku, to je jedna z konkrétnych podmienok, a odvádzať príspevky, a tu platí hranica, ktorú sme pomenovali, v 25 rokoch.
Čo sa týka nastavenia a budúcnosti I. piliera, o tom sa vedie teraz najväčšia polemika. Myslím si, že riziká, ktorým čelí I. pilier, sú zrejmé, ale riešiteľné. Som rád, že sme to boli práve my, ktorí o zodpovednosti voči nastaveniu dôchodkového systému riešili systémovo I., II., III. pilier a tým sme v podstate významne pomohli stabilite I. dôchodkového piliera.
Jedna poznámka ešte k hodnoteniu Európskej komisie. Urobila dlhodobú predikciu vývoja dôchodkových systémov a podľa toho vychádza, že najbližších 15 rokov sa výdavky na náš dôchodkový systém budú ešte znižovať. Až o 25 rokov bude ten obrat. A tu treba povedať, že to platí aj o Slovensku. V súčasnosti, ak sa nemýlim, 8,1 % HDP ide na dôchodky. V roku 2030 to bode 7,6 % a až v roku 2040, keď, použijem výraz, takzvané Husákove deti pôjdu na dôchodok, sa vrátime niekde nad hodnotu 8,1 %.
Skončil som, pán predsedajúci.