Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie je možné reagovať na všetko. Ak dovolíte, úplný záver, ktorý sa týka asi merita veci, ako pripravujeme, aké alternatívy sú v súvislosti s dohodami ako takými v kontexte prípravy Zákonníka práce. Môžem takto? Ale budem reagovať, lebo, lebo mám desať sekúnd.
Po dnešnej Rade solidarity a rozvoja sú dve alternatívy riešenia otázky dohôd v súvislosti s pripravovaným, novelou Zákonníka práce. Prvá alternatíva znamená zrušenie dohôd v Zákonníku práce a ponechanie dohôd na brigádnickú činnosť pre študentov a dôchodcov pri riešení cirka polovičných odvodov v porovnaní s klasickým pracovnoprávnym vzťahom pri súčte 48,6 percenta zamestnanec - zamestnávateľ. Druhá alternatíva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Druhá alternatíva je ponechanie dohôd, ale ich zodvodovanie štandardnou sadzbou s výnimkou študentov a dôchodcov. To znamená, o týchto dvoch alternatívach sa momentálne diskutuje, z týchto dvoch alternatív jedna skončí. Ja reálne predpokladám, že asi tá druhá, ktorá hovorí o tom, že dohody budú zodvodnené s výnimkou pre študentov a dôchodcov, kde bude odvod na 50 percent.
Skončil som.

Pán poslanec, predpokladám, že sa stotožňujete so mnou, že tu isté riziká smerom k medzinárodným organizáciám jestvujú. Preto riešiť ten problém je nevyhnutné. Celý spôsob prípravy novely akýchkoľvek zákonov zatiaľ z dielní ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne aj v tom prípravnom konaní, po značnej miere podmienený komunikáciou so sociálnymi partnermi, aj sociálnymi partnermi, ktorými sú zamestnávatelia. Uskutočňuje sa to aj teraz, keď pripravujeme novelu Zákonníka práce. Preto vás chcem ubezpečiť, že akúkoľvek novelu, ktorú pripravíme v kontexte tohto zákona, budem mať záujem odsúhlasiť aj s partnermi, hľadať nejaké kompromisné riešenia. Osobne som presvedčený, že takýto obsah je možný, ale zas na druhej strane nemôžme zostať v riziku, že budú vyvodené voči Slovenskej republiky postihy vyplývajúce z medzinárodných organizácií a z ich oprávnení, ktoré v tomto smere majú. Takže toľko k dodatočnej otázke, ktorú ste mi postavil.

Ďakujem za otázku, pán predseda. Vážený pán poslanec, v úvode svojej odpovede chcem upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti, ktoré s problematikou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, veľmi bezprostredne súvisia. Pracovné podmienky, pri ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy, sú často nedostatočné z hľadiska ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Dôkazom sú pracovné úrazy, choroby z povolania, a tiež iné poškodenia zdravia, na ktorých vznik i priebeh má vplyv práca. Zamestnávateľ je zodpovedný za uspokojivé pracovné podmienky a povinný v zmysle čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečiť všetkým zamestnancom ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. V záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ musí systematicky vykonávať súbor preventívnych a ochranných opatrení, ktoré zodpovedajú nebezpečenstvám existujúcich v jeho pracovnom procese tak, aby eliminoval riziká z nich vyplývajúce pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Identifikovanie nebezpečenstiev, hodnotenie ich vplyvu na bezpečnosť a zdravie, návrh odborných riešení týchto opatrení nie sú v súčasných moderných technológiách jednoduché, skôr naopak, sú veľmi náročné. Na prevenciu a ochranu zdravia a života zamestnancov sú určené odborné preventívne a ochranné služby, konkrétne v podmienkach Slovenskej republiky bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba, ktoré poskytujú zamestnávateľom odborné poradenstvo v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Slovenská republika je viazaná súborom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a právnych záväzných aktov Európskej únie, ktoré upravujú problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 Zb. o závodných zdravotných službách, ktorý Slovenská republika ratifikovala, je úlohou bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby zabezpečovať predovšetkým preventívne úlohy a poradenstvo pre zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov podniku, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenie, udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je v prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci, prispôsobovanie práce schopnostiam, pracovníkom a prihliadnutiu na ich telesné a duševné zdravie. V zmysle čl. 3 citovaného dohovoru sa každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce zaväzuje zavádzať závodné zdravotné služby pre všetkých pracovníkov. Urobené opatrenia majú byť primerané a vhodné z hľadiska osobitných nebezpečenstiev pri práci v konkrétnom podniku. Rovnako čl. 7 smernice 89 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ukladá, aby zamestnávateľ určil jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosť súvisiacu s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v konkrétnom podniku. V právnom systéme Slovenskej republiky preventívne a ochranné služby upravuje § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého sám zamestnávateľ je povinný vo väzbe na existujúce pracovné podmienky vykonávať preventívne a ochranné služby. Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Na vykonávanie bezpečnostných, bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť firmy, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter, rozloženie nebezpečenstiev a ich vyplývajúcich rizík nemá dostatok vlastných odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnej a ochrannej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktorí sú podnikateľmi alebo právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Z § 21 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu a sám manažuje vykonávanie ich úloh príslušnými odborníkmi, ktorých kapacitu a odbornosť zabezpečuje podľa pracovných podmienok existujúcich na jeho konkrétnom pracovisku.
Návrh na novelu § 21 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonanú zákonom č. 470/2011 Z. z., ktorý bol uplatnený poslancami v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady, priniesol zásadnú zmenu v tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať pracovno-zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej, druhej kategórie.
Prezident Slovenskej republiky upozornil na rozpory novely s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na možné konanie orgánov únie a Medzinárodnej organizácie práce v tejto veci. Považujeme za potrebné predísť konaniu Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie voči Slovenskej republike v tejto veci.
Na otázku pána poslanca Mihála môžem teda odpovedať, že z uvedených dôvodov máme záujem a pripravujeme zabezpečiť dostatočnú ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, to je hlavná priorita, a predísť možným dopadom a reakciám uvedených inštitúcií. Bude teda, budeme teda zvažovať zmenu systému nastavenia výkonu pracovnej zdravotnej služby aj so zreteľom na kategorizáciu prác, a to predovšetkým tak, aby nebola znížená prevencia, ochrana života a zdravia zamestnancov pri práci, a tiež, aby neboli neodôvodnene zaťažení ani zamestnávatelia.
Konkrétne zmeny v nastavení pracovnej zdravotnej službe budeme realizovať pri návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neskorších predpisov, ktorý bude podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok tohto roku predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, malo by to byť v mesiaci decembri tohto roku.
Skončil som.

SMER - sociálna demokracia má úplne jasnú otázku, ktorá sa týka prístupu k homosexualite. Nemá absolútne žiaden programový problém, ale vychádzajúc zo súčasnej sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku sme postavili úplne jasné, iné priority, ktoré súvisia s tým, že Slovensko chceme dostať z tejto situácie, že chceme riešiť veľmi konkrétne problémy ľudí, ktorí sa dotýkajú ďaleka, zďaleka väčších množstiev ľudí, ako sú, ako sú len homosexuáli. To znamená, jednoznačne vyhradená priorita programová, ale z hľadiska priorít politických a programových sú zadefinované iné, ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády.
K vašej otázke, nepripravujeme absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa tejto problematiky týkali. Ja by som skôr inak postavil otázku, predo mnou na funkcii ministra práce a sociálnych vecí sedel liberál. Moja otázka skôr smeruje k tomu, či on urobil nejaké kroky, v ktorých by som ja mal pokračovať, ktoré by sa tejto problematiky týkali.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný s odpoveďou, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Odpoveď znie: Homosexualita nie je diagnóza a nevyskytuje sa v zoznamoch chorôb. Ak by som si mohol dovoliť poznamenať, chcem povedať, že s touto odpoveďou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa osobne plne stotožňujem.
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne, dozorná rada má 11 členov, predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dozorná rada sa, ďalej, tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentačnými združeniami odborových zväzov, z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, z jedného zástupcu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou, z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodcovských dávok.
Členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada podľa § 123 ods. 4.
Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin.
Na základe uvedeného je Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh na odvolanie a voľbu dvoch zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Navrhnutí kandidáti bezúhonnosť preukázali výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predložených návrhov.