Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny bola doručená Správa verejnej ochrankyne práv o ochrane práv maloletých detí občanov Slovenskej republiky, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov, dňa 28. novembra 2012. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov ministerstvo v zákone stanovenej lehote oznámi svoje stanovisko verejnej ochrankyni práv. Ale vzhľadom na to, že si vás vážim, by som nerád skončil touto odpoveďou, pokúsim sa k tomu niečo viacej povedať, lebo to nie je len o kontrole, ktorá tu bola vykonaná, ale možno treba aj niektoré širšie súvislosti. I keď ja predpokladám, že v krátkej dobe sa zídeme na výbore pre ľudské práva, kde budem informovať komplexne o veci.
V prvom rade mi však dovoľte, pani podpredsedníčka Národnej rady, pripomenúť, že som ministrom práce od apríla t. r., to znamená, že vaša otázka smeruje, rovnako ako aj správa pani ombudsmanky, do obdobia pred mojím nástupom do funkcie. Inými slovami, o celej tejto téme je reč najmä v období činnosti, prípadne nečinnosti aj vašich minulých straníckych kolegov zo strany SaS, ktorí boli za činnosť ministerstva ako aj Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže samozrejme zodpovední.
Keďže vyžiadané spisy minulých prípadov, ktoré nazývame presne, týkajúcich sa maloletých detí, ktoré sa ocitli v cudzine bez starostlivosti rodičov, boli pred časom sprístupnené kancelárii pani ombudsmanky, očakávali sme celkom prirodzene a minulý týždeň aj zverejnenú záverečnú správu z tohto skúmania. Jedná sa o rozsiahly dokument, ministerstvo sa ním podrobne zaoberá. Predbežný pohľad ministerstva, respektíve Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí na výsledky vyplývajúce z tejto správy poznám. Rovnako však bude dôležité následne porovnanie týchto zistení s výsledkami mojej ministerskej kontroly k činnosti centra, ktorú som ešte v októbri, mimochodom ako prvý minister po 20. rokoch nariadil vykonať. Netýka sa len týchto spisov, ale i ďalšej stovky spisov, pretože pani ombudsmanka sa zaujímala hlavne o oblasť tzv. britských detí.
O jej výsledkoch budem môcť informovať Výbor Národnej rady pre ľudské práva, ale aj verejnosť už v najbližších dňoch. Zároveň však musím podotknúť, že nejde o kontrolu toho istého, keďže verejná ochrankyňa práv sa venovala výlučne spisom detí odobratých z Veľkej Británie. Témy však prirodzene veľmi úzko súvisia. Do tohto systému kontrol a previerok je potrebné zaradiť aj poslanecký prieskum, ktorý vykonal príslušný výbor Národnej rady pod vedením podpredsedu Jánoša, to znamená, celý tento komplex výstupov bude predmetom rokovania výboru, aj zhrnutia výsledkov, ktoré ponúkne ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Čo je možné však už teraz k tejto téme povedať a pokladám to za veľmi dôležité, v správe z pohľadu úplnosti a objektívnosti absentuje vyjadrenie k činnosti zahraničných strán. Verejná ochrankyňa práv sa v maximálnej miere venuje slovenským orgánom samozrejme, čomu rozumiem, ale obchádza to zahraničie. Pričom sa s našimi zahraničnými partnermi zhodujeme vždy na základnom princípe, a síce, že Dohovor o právach dieťaťa a nariadenie Rady platí pre všetky zainteresované strany rovnako a v žiadnom prípade nemôže byť riešený jednou stranou, pretože je to absolútne vylúčené. Vždy sú a budú partnerské orgány na obidvoch stranách.
Toľko k správe pani ombudsmanky. Ešte raz, komplexne sa vyjadrím potom, keď budem mať podklady z jednotlivých odborných sekcií. Samozrejme, že kompletné stanovisko ministerstva bezodkladne oficiálne oznámim v prvom rade samotnej verejnej ochrankyni práv a následne verejnosti.
Chcem však ešte na túto chvíľu možno dať do istej pozornosti hlavne kroky ministerstva a samotného Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže pod mojím vedením. Všetci sa zhodujeme, že problematika ochrany práva detí je prvoradá a neznesie odklad. Jedna vec sú kontroly, vyhlásenia a dokumenty, my však od začiatku konáme. Konáme nielen od stola ako niektorí tí, ktorí boli pred nami, ale v lepších prípadoch ale aj priamymi osobnými intervenciami v zahraničí, vrátane vycestovania riaditeľky centra a príslušných kompetentných pracovníkov. Za všetko hovoria už dosiahnuté výsledky nového vedenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré dostalo moju dôveru začiatkom tohto leta.
V procese je uzatváranie dohôd s ústrednými orgánmi cudzích krajín. Už teraz sa pripravuje aj dohoda medzi sociálnymi pracovníkmi u nás a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá tu veľmi vážne absentovala. Túto dohodu sa v posledných troch mesiacoch podarilo dosiahnuť nielen našimi rozhodnutiami, ale aj za výdatnej pomoci a chcem aj z tohto miesta poďakovať môjmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Miroslavovi Lajčákovi za súčinnosť.
Problémy detí v Británii, ako je známe, vrcholili a boli absolútne aktuálnymi už viac ako pred rokom. Ten známy prípad detí Borových vznikol v júli 2010, opakujem, v júli 2010. Preto som si dovolil na začiatku povedať to, čo som povedal, a možno by som si mohol dovoliť aj citovať niektoré postoje terajších opozičných poslancov na príslušnom výbore, že by sa mal niekto zamyslieť nad sebou a možno vrátiť neoprávnene prijaté prostriedky za prácu, ktorú nevykonal. Ale ja to nechcem, túto problematiku politizovať, pretože je príliš vážna téma. Chcem povedať asi toľko, my sme len tí, ktorí tu dodatočne zachraňujú to, čo niekto pred nami zbabral. O to viac nás tešia dosiahnuté úspechy. A som pevne presvedčený, že v krátkej dobe premietnuté aj do návratu viacerých britských detí na Slovensko.
Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)

Pán poslanec, budem vašu reakciu tlmočiť pani ministerke.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pokúsim sa vám sprostredkovane odpovedať na vašu otázku za moju kolegyňu, i keď celkom iste ju nemám šancu nahradiť, ale pokúsim sa zodpovedať v intenciách toho, ako odpoveď jej ľudia, odborníci na ministerstve pripravili.
Na Slovensku máme momentálne viac ako 2000 fungujúcich verejných lekární. Približne 15 % lekární tvoria tzv. sieťové lekárne.
Počet lekární na stotisíc obyvateľov vo vybraných krajinách OECD, dovolím si ponúknuť niektoré štatistické čísla tak, ako bola vaša otázka postavená. Začnem asi priemerom OECD, ten predstavuje priemer 28,4. V rámci Európskej únie sa pohybuje ten priemer od 77,7, čo je Grécko, až po 8,4, čo predstavuje priemer Dánska. Pre vašu informáciu, priemer Slovenska je 27,8. Z našich susedov - Poliaci 29,6, Maďarsko 27,5, Česká republika 22,9, Rakúsko 26,5. Dá sa to scharakterizovať, že sa nachádzame cirka v strede toho rebríčka a sme veľmi blízko tomu číslu OECD.
Cenotvorba liekov je presne zadefinovaná v legislatíve Slovenskej republiky, v zákone o cenách, v zákone o rozsahu úhrady za lieky a zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri stanovovaní cien sa presne riadi podľa ustanovení vyššie spomenutých noriem. Celý proces cenotvorby je verejne dostupný na internete, webovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Proces, akým, čo, kedy má byť zverejňované, je opísaný vo vyššie uvedenom zákone v plnom jeho rozsahu.
Cenotvorba liekov na Slovensku je jednoznačne jedna z najtransparentnejších v rámci celej Európskej únie. Možnosť lobingu vzhľadom na úpravu legislatívy je vylúčená. Terajšie vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odbornou verejnosťou upravilo vyhlášku o tzv. klastrovaní, ktorú váš kolega pán poslanec Uhliarik pripravil bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi, čoho výsledkom sú neskutočne vysoké doplatky za lieky. Úpravou vyhlášky sa jednoznačne znížia doplatky za lieky, čo bude mať pozitívny benefit najmä pre chronicky chorých seniorov s nízkymi dôchodkami. Priznám sa, pán poslanec, že mňa táto informácia ako ministra práce a sociálnych vecí aj osobne veľmi potešila.
Zároveň včera parlament schválil novelu vyššie uvedeného zákona o rozsahu, ktorej súčasťou je aj možnosť zliav na doplatkoch za predpisované lieky, zdravotnícke pomôcky na poukaz či dietetické potraviny, seniorov v tejto oblasti nevynímajúc. Táto zmena je za posledných desať rokov asi najpozitívnejšou správou pre slovenského pacienta, ktorá jednoznačne bude pacientovi šetriť jeho peniaze.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pravidelne pripravuje národné programy zdravia, ktoré zahŕňajú aj vami spomínanú oblasť prevencie a propagácie zdravotného životného štýlu, zdravého životného štýlu. Veľmi aktívnym programom je kardiovaskulárny národný program, či onkologický program. V tomto kontexte Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aktívne komunikuje aj so seniormi, tak ako aj s inou laickou verejnosťou a bude tak robiť aj v budúcnosti.
V súčasnosti prebieha diskusia s odborníkmi aj s pacientskou verejnosťou a organizáciami ohľadom tvorby Národného diabetologického programu. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je rovnako aj odborným garantom mnohých celoslovenských projektov, za všetky spomeniem aspoň jeden "Výživa ako liek".
Vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý do zdravotníctva podľa nás nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie a nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale zo zákona je definovaný ako zdravotnícky pracovník, ktorého hlavnou úlohou je odborné poradenstvo pre pacientov. Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako šetriaci systém prospešný pre pacientov. Nie je tomu ale tak, pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni tzv. vernostné body na svojej vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi častokrát doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v takejto lekárni minie viac a je nútený navštevovať iba tú jednu konkrétnu lekáreň. Pacient si príde po radu aj do malej lekárne, kde sa mu personál, je pripravený viac odborne venovať, a následne kvôli pleťovému mlieku či vernostným bodom ide do svojej sieťovej lekárne. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Dôsledkom sú podliečení pacienti, najmä seniori s vernostnými bodmi či pleťovými mliekami.
Pravidlá lobingu farmafiriem na lekárov sú definované ustanoveniami zákona o lieku a majú celkom jednoznačný charakter. Rovnako včera schválená novela tohto zákona prináša povinnosť pre farmaceutické spoločnosti hlásiť každý mesiac počet návštev zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov, počet lekárenských zástupcov - reprezentantov, ktorí tieto stretnutia absolvovali. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bude zverejňovať na svojej webovej stránke. Toto opatrenie má prispieť k zvýšeniu transparentnosti vo vzťahu farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov.
Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

No, pán poslanec, len môžem potvrdiť, že jednoznačne chceme to podporiť a pridať sa k sociálnodemokraticky orientovaným ministrom práce, ktorí presadzujú túto myšlienku, tak ako som zvýraznil aj vo svojom hlavnom vystúpení, pakt sociálneho pokroku musí byť zavedený ako jasná protiváha k Paktu stability a rastu, ktorý sa ukázal ako nevhodný pre vytváranie nových dôstojných pracovných podmienok a zvyšovanie sociálnej súdržnosti. Skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, pán predseda výboru, v Deklarácii ministrov práce a sociálnych vecí sociálnodemokratického zamerania sa navrhuje posilniť sociálnu dimenziu Európskej únie. Cieľmi tejto sociálnej stránky Európskej únie sú zníženie nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, prekonávanie sociálneho dumpingu a hlavne zabránenie predbiehaniu sa v poskytovaní nízkych sociálnych štandardov v Európskej únii. Medzi významné prostriedky dosiahnutia týchto cieľov patrí aj zdôraznenie a posilnenie európskeho sociálneho dialógu. Práve lepšia komunikácia so sociálnymi partnermi na úrovni Európskej únie, ako i národnej úrovni a ich väčšia zainteresovanosť do procesu prípravy legislatívnych i nelegislatívnych návrhov môžu výrazne pomôcť v zabránení zneužívania poskytovania nízkych sociálnych štandardov.
Budovanie sociálnej únie sa stáva nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti Hospodárskej a menovej únie. Hospodárska, menová, banková a politická únia by mala byť doplnená o sociálnu úniu postavenú na piatich samostatných, ale recipročných, previazaných pilieroch, ktorými sú, po prvé, zamestnanosť a sociálno-investičný program, po druhé, pakt sociálneho pokroku, po tretie, spoločný sociálny štandard, po štvrté, sociálny protokol, a, po piate, posilnený európsky sociálny dialóg.
V Európskej únii síce patrí sociálna politika do kompetencií členských štátov, ale na európskej úrovni existuje široký priestor na ich koordináciu. A preto priestor by mal byť využitý práve s pomocou sociálnych partnerov.
Vytváranie vhodného investičného prostredia a existencia silnej sociálnej politiky, ktorá definuje sociálne štandardy, nie sú v žiadnom prípade protipólmi, čoho najlepším dôkazom je aj politika vykonávaná našou súčasnou vládou. Napriek vysokej finančnej zodpovednosti a konsolidačnému úsiliu v oblasti verejných financií je hospodársky rast Slovenskej republiky aj v čase krízy nielenže v pozitívnych číslach, ale zároveň jeden z najvyšších v rámci celej Európy. Vláda Slovenskej republiky dokáže aj v týchto neľahkých časoch garantovať zachovanie sociálneho štandardu a istôt pre obyvateľov nášho štátu.
Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď je potrebné z mojej strany zopakovať niektoré veci, ktoré som sčasti naznačil aj v úvodnom, úvodnom slove, keď som predstavoval hlavné zmeny a vôbec filozofiu tohto zákona, pretože tá rozprava potvrdila, že niektoré veci je potrebné zopakovať. Keď som povedal, aký je hlavný cieľ, nazvem to, malej novely, pretože to je veľmi dôležité, tak som povedal niektoré princípy, ako je adresnejšie hľadanie poskytovaných príspevkov, ďalej spresnenie istých podmienok, obmedzenie zneužívania. Ďalej je tu výkon aplikačnej praxe, reagovať na novoprijaté zákony. Myslím si, že tie princípy sú úplne konkrétne, ony hovoria, o čom asi je tá základná filozofia a čo sme týmto chceli dosiahnuť.
No a zároveň hovorí úplne jednoznačne, postupne sa tu v tom priebehu, čo ja viem, posledného pol roka vyberali ako hrozienka z koláča viaceré návrhy od viacerých poslancov, a to v tomto prípade najmä opozičných, a to najmä tých, ktorí mali predtým reálnu príležitosť mnohé veci z hľadiska výkonu exekutívy tieto veci presadzovať. Nieže mali, mali povinnosť. Prečo a z akých dôvodov, na to nech dá odpoveď verejnosť, ale ja to tu pokladám za potrebné zvýrazniť.
Zároveň som uviedol, že chystáme veľkú novelu. Ja by som to už ani nenazval po tých 26 novelách veľkou novelou. Potrebujeme nový zákon. Nový zákon, na ktorom už robíme. Nový zákon, ktorý bude v značnej miere vyjadrovať možnože aj obsah tej rozpravy, ktorá tu zaznela, ale nový zákon, na ktorom pracuje nadrezortná pracovná komisia, pretože pripraviť istú objektívnu novelu alebo nový zákon predstavuje zainteresovať do toho štát, samosprávu, sociálnych partnerov, neštátne organizácie. Pretože toto je veľký súhrn vecí a je veľmi nevyhnutné mnohé veci si vzájomne aj vykonzultovať, pretože napríklad v súvislosti s aplikáciou tohto zákona je absolútne nevyhnutná súčinnosť so samosprávou. To je ako prvý reálny predpoklad pre to, aby tie mnohé veci boli účinné.
No a čo sa týka aj súvisiacich legislatívnych noriem, lebo znova, v niektorých tých vystúpeniach sa klope na otvorené dvere. Ja v januári predkladám do prvého čítania do tohto pléna novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá bezprostredne z hľadiska aplikácie a ďalších vecí, ktoré súvisia aj s týmto zákonom, súvisí. To je pripravené, vydiskutované, prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, isté veci sa s jednotlivými pripomienkami, ktoré tam odzneli, dolaďujú. Treba povedať, že to je zásadná novela, kde korigujeme mnohé veci, ktoré sa aj týkajú tohto, pretože máme záujem zohľadniť tu, tu niektoré objektívne veci, ktoré predtým fungovali, nefungovali, a hlavne zúžiť rozmer zneužívania, lebo to zneužívanie tej sociálnej oblasti, bohužiaľ, ako v poslednom období veľmi dominuje, a preto musíme veľmi hľadať čo najobjektívnejšie veci, ako to odstrániť.
Čo sa týka samotnej rozpravy. No, ja chcem poďakovať, že viacerí, bez ohľadu na to, či z koalície, opozície, pomenovali, že zákon má pozitívne stránky. Niekomu sa javí, že som možno išiel málo do hĺbky, ale ja naznačujem prečo. Tu bol záujem riešiť bezprostredné veci, ktoré vznikli na stole momentálne a ktoré bolo treba už v tomto období, pokiaľ nadobudne účinnosť nový zákon, zákon riešiť. Preto isté obmedzené veci, ale každopádne ich bolo nevyhnutné riešiť už teraz, lebo nechať ich bežať naďalej ešte, ešte dajme tomu ten rok, pokiaľ nadobudne účinnosť ten nový zákon, by bolo nesprávne. Bolo by to zneužívanie mnohých, mnohých vecí, ktoré s tým súvisia.
No a, možno tak všeobecne, pán poslanec Hlina, ako ja rozumiem tomu, čo ste asi chceli povedať, ale, no ako minister práce a sociálnych vecí ja musím zásadne odmietnuť, že sociálnou politikou spôsobujeme doslova genocídu. Samozrejme, hovorím za seba a kedy mám zodpovednosť, viete, ale, ale tu je viacero príkladov. Lebo ak dneska sú napríklad učitelia v uliciach, no tak sa hádam nebavíme o tom, že to spôsobilo šesť rokov fungovania tejto Ficovej vlády, ale sa bavíme o tom, že tu je možno dvadsať rokov aj mnohých nesystémových prístupov k učiteľom, školstvu ako takému, a na tom má podiel možno naprieč celá politická škála, a preto niekedy sa čudujem, že kolegovia z opozície majú v tejto chvíli z toho vytĺkať politický kapitál. Lebo je to aj vaše, vaše ako pôsobenie. A možnože tie dva roky dozadu, ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra Jurzycu, ako čo vlastne na tom rezorte urobil? Moja odpoveď je jednoznačná, nič. (Potlesk.)
A to sa týka aj sociálnych vecí. To sa týka aj sociálnych vecí, pretože to nie je otázka, ktorá, keď Richter pred pol rokom nastúpil, musel riešiť 180 mil., ktoré neboli zazmluvnené na službách zamestnanosti, o ktorých sa všeobecne vedelo, 35 mil. eur na novelu zákona o sociálnych službách, ktorá bola len prijatá a nezabezpečená. Viete o čom hovorím? To je vyše 200 mil. eur, ktoré bolo potrebné hneď riešiť.
Samozrejmá vec, potom si povedať, čo sú priority z hľadiska postupnosti. No povedali sme, že je potrebné riešiť sociálne služby, lebo tak, ako sa nastavil zákon a ako sme mali záujem zaťažiť seniorov v domovoch dôchodcov, to bolo neúnosné. Ja som rád, že sa tento prvok podarilo aplikovať. Riešili sme otázku dôchodkovej reformy, lebo sme jednoznačne aj so sociálnymi partnermi na širokej báze dospeli k tomu, že nie je možné naďalej udržať terajší dôchodkový systém a je potrebné prijať mnohé veci nové.
Tu je zákon o, malá novela o hmotnej núdzi, pripravené služby zamestnanosti. Jednoducho otázka, čo je dôležitejšie? Všetko je dôležité. Ale za pol roka alebo za rok sa dajú prijať mnohé veci v intenciách aj kapacít a možností. A na tomto rezorte, kde pôsobím, je nevyhnutné komunikovať a spolupracovať aj z hľadiska sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi. To nie je len pozícia ministra a jeho úradníkov, ale to je dohoda sociálnych partnerov, aby isté veci fungovali. To inak nie je možné.
A teraz, ak dovolíte, k tej rozprave a k niektorým tým myšlienkam. Možno vás prekvapím, ale ja osobne by som veľmi privítal, keby mohla byť vôbec zrušená štátna podpora sociálnych dávok. Ale to by sme sa dostali do systému, že tu niet chudoby, že tu niet hmotnej núdze a nie je potrebné tento systém vôbec mať. Ale som pragmatik a obávam sa, že toho sa nedožijem. A možno ani mladší kolegovia. A práve preto zodpovedný štát musí myslieť a systém sociálnej politiky musí byť nastavený tak, že tu musí byť nejaká sociálna sieť. Ak sa niekto dostane do istých problémov, do ohrozenia základných životných podmienok, že ten štát mu musí vedieť vyjsť v ústrety a pomôcť. To znamená, že tá opodstatnenosť tu je a asi bude a bude musieť byť.
Ak tu boli vo viacerých prípadoch spomínané otázky, myslím, že aj pán poslanec Kaník, aj pani poslankyňa Nicholsonová, ohľadom protiústavnosti, vzhľadom na nerovnosť, no, poviem to inak. Však tým, že niekto berie nejaké dávky v rámci hmotnej núdze a niekto iný ich neberie, už vytvárame nerovnosť. Ale veď ten sociálny systém rieši potrebu. To znamená, nehľadajme v týchto ostatných prípadoch akúsi nerovnosť. To nie je nerovnosť o tom, že jednému dávame a druhému nedávame. No dávame tomu, ktorý je na to odkázaný a spĺňa konkrétne zákonné predpoklady pre to, aby tú-ktorú dávku mohol požadovať. Lebo pre to je potrebné splniť isté základné zákonné požiadavky. To znamená, takto sa je treba k tomu stavať, k tej problematike, ktorá s tým jednoducho veľmi úzko súvisí.
Čo sa týka tých konkrétnych vecí, ktoré tu zazneli, áno, treba povedať jednu vec, nájsť absolútne objektívne kritérium pri riešení takých vážnych otázok, ako je hmotná núdza a jednotlivé sociálne dávky, je skoro až nemožné. Lebo kde končí ten subjektívny pohľad a kde začína ten objektívny? To je všetko ako otázka možno individuálneho prístupu. Ale to, čo sme riešili a čo sme ponúkli, vychádza skutočne z aplikačnej praxe a potreby riešiť.
No, k otázke Jonyho v striedavej starostlivosti, po prvé, bol tu prijatý samostatný zákon, ktorý hovorí o istých postojoch z hľadiska starostlivosti o dieťa v takých rodinách, kde, bohužiaľ, tie deti nemajú to šťastie, že rodina žije pohromade. No tak súd prijme nejaké závery a na základe toho my len aplikujeme podmienky, ktoré súvisia s vyplácaním dávok. No ktorý rodič má dlhšie v rámci toho súdneho rozhodnutia dieťa, no tak asi má nárok na väčšiu dávku. Ale veď to sú úplne logické, pragmatické veci, to znamená, nehľadajme v tom niečo iné.
No a odpoveď na to, že je v tom alebo v rámci toho aj nejaká veľká byrokracia, no nie je. Stanovisko ministerstva práce a sociálnych vecí je jednoznačné, podľa nášho názoru nebude potrebné rozhodovanie v každom mesiaci, pokiaľ nedôjde k závažným zmenám z hľadiska súdneho rozhodnutia, ktoré sa týka postavenia jednotlivých rodičov. Jedno rozhodnutie určí, aká je výška dávky v mesiaci, v ktorom je dieťa v starostlivosti daného rodiča a aká starostlivosť sa o to dieťa z hľadiska tých rodičov poskytuje. To znamená, takéto rozhodnutie bude platiť dovtedy, pokiaľ sa nezmenia tie pomery a tie veci, ktoré vyplývajú z toho rozhodnutia. Samozrejmá vec, že ak sa zmenia, tak je nevyhnutné, aby tie veci boli zohľadnené. To znamená, tu nie je záujem hľadať nejaké byrokratické a neviem aké formy, ale toto nie je štandardný stav, tá striedavá starostlivosť. To znamená, aj táto legislatívna norma musí reagovať na rozhodnutie súdu a podľa toho pristupovať k tej problematike zabezpečenia tých dávok. A to najmä v prípade, že obidvaja rodičia môžu byť v hmotnej núdzi.
Čo sa týka, k tej ostatnej problematike. No, aktivačný príspevok, veľmi dlho diskutovaná téma. Ja len chcem jasne povedať, že je tu rozmer dvoch vecí. A to je okruh občanov v hmotnej núdzi, ktorý má sčasti niekde povinnosť a sčasti niekde právo využiť tieto veci, ktoré z toho vyplývajú. Ja sa vôbec netajím a hovorím z hľadiska služieb zamestnanosti, že aj na tieto záležitosti sú isté obmedzené finančné možnosti. To nie je automaticky, že každý, čo chce, že automaticky sa môže zapojiť a všetky tieto veci využiť. Druhá vec je prístup konkrétnych obcí, do akej miery prejavia záujem a majú ambíciu sa s týmto popasovať v prospech rozvoja v konkrétnej obci a využitia tej kapacity, ktorú zákon, a samozrejmá vec, že aj istá personálna zostava ľudí, ktorí by chceli tieto veci využiť, umožňuje. To znamená, že tieto veci je treba takto vnímať.
To znamená, že vecnou podstatou časového obmedzenia výkonu aktivačných činností je dopyt po aktivačných prácach, ktorý dlhodobo presahuje ich ponuku. Snahou je umožniť aktivácie, aby sa dostali tam, kde je najväčší okruh občanov v hmotnej núdzi. Myslím si, že je to úplne konkrétne a zrozumiteľné. Tiež je potrebné poukázať aj na to, že aktivačná činnosť nie je náhrada zamestnania. Toto je dôležité, to nie je náhrada zamestnania. Aktivačné činnosti slúžia na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov, pracovného uplatnenia počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Myslím, že pani poslankyňa Tomanová to veľmi konkrétne a správne pomenovala. Dlhodobý výkon aktivačných činností nemotivuje občana hľadať si trvalé zamestnanie a po uplynutí vykonávania aktivačných činností by sa malo s občanom pracovať, aby mal možnosť, ale aj istú motiváciu, uplatniť sa priamo na trhu práce. Uvedomujem si, že nie všade a v každom regióne je to absolútne možné, že to vždy záleží od istých možností, ktoré, bohužiaľ, v tomto období nie sú všade úplne rovnaké. To znamená, preto aj isté časové obmedzenia, a preto aj podmienenie niektorých vecí. Lebo áno, jednoznačne život ukázal, že toto bolo zneužívané. A preto sme dali 10 až 20 hodín. Áno, niekto môže povedať, že je to málo, že je to veľa, každopádne sme hľadali nejaké možné optimum. A treba povedať, tu sme veľmi vážne diskutovali aj so samosprávou. Lebo ten konkrétny výkon nie je na štáte, ale je priamo na samospráve, je na starostoch a primátoroch. A tu treba povedať, že nie každý sa k tejto problematike úplne rovnako stavia.
No a čo sa týka tej problematiky, dávka pre dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, tých 17,20. My pripravujeme aj ďalšie veci, všetci dobre viete, že sa tu pripravuje istý systém, možno reforma, ktorá súvisí sčasti, ku komunite rómskeho obyvateľstva, kde sa hľadajú nástroje jednak prostredníctvom vzdelávania, aplikácie výkonu práva, ale aj v tých sociálnych oblastiach, aby to bolo čo najviac zásluhové a nie automatické z titulu zákona bez toho, že by si túto okolnosť vážili všetci tí, ktorí tieto veci poberajú. V rámci toho pripravujeme, áno, aj mnohé ucelené nové veci. Ja vôbec nevylučujem, že tých 17,20 bude riešené nejako inak, ale v tejto chvíli chcem povedať, to nie je 17,20 zato, že dieťa chodí do školy, ale to je v prvom rade zato, že má rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi. A to sa len podmienilo, aby to mohli dostať, že si musia plniť základné rodičovské povinnosti a zabezpečiť, aby dieťa do tej školy chodilo. Toto je ten základný prístup, ktorý tu je. Ja vôbec nevylučujem, že to nakoniec vypracujeme a prepracujeme tak, že tých 17,20 pôjde škole. Len na druhej strane stratí sa adresnosť, lebo v tej škole sedia vedľa seba deti odkázaných a neodkázaných rodičov. A v takom prípade, pokiaľ by to išlo automaticky do triedy a na triedu a na počet detí, by sme riešili potom zase plošne tú otázku, a to je proti tej filozofii toho zákona, ktorý pripravujeme, pretože vždy je tam maximálny záujem byť čo najviac adresný a dostať sa tam, kde je to potrebné. A to sa týka aj tých vecí, ktoré tu boli spomínané v súvislosti s deťmi.
Takže toľko som si dovolil v súvislosti aj s tou rozpravou poznamenať. A ešte raz dávam do povedomia, celkom iste v budúcom roku tu bude veľmi dlhá a som presvedčený, že aj konštruktívna rozprava, pretože otázka nového zákona o hmotnej núdzi bude jedna z priorít rezortu práce a sociálnych vecí pre budúci rok. Ale nechceme prísť s niečím, čo nebude veľmi dôsledne rozdiskutované s konkrétnymi zainteresovanými, aby sme našli ten najväčší alebo najoptimálnejší model, ktorý by sme ponúkli a ktorý by našiel potom dlhodobo odozvu, aby to nebolo riešenie ad hoc, ale aby sme ponúkli isté systémové riešenie, ktoré by platilo bez ohľadu na to, či to v budúcom období bude socialistická alebo iná vláda. Toľko reakcia k diskusii.
Ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, podporili veci, tie, ktoré sa ponúkli z hľadiska pripomienok, budú odborne zhodnotené mojím tímom. A opakujem, to, čo nebude zapracované teraz, bude minimálne predmetom diskusie vzhľadom na pripravovaný nový zákon o hmotnej núdzi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Je potrebné podotknúť a chcem to zvýrazniť, že ide o takzvanú malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, možno aj s úplne novým zákonom sa počíta, a už sa na ňom intenzívne pracuje, aby bol prijatý v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj rozsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke. Za ďalšie, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu a aplikačnej praxe súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o striedavej starostlivosti a zákon o dobrovoľníctve.
V druhej časti, v rímskej dvojke predmetného návrhu zákona, dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je záujem podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v každej dávke štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme.
Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytnutia dotácií na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad o podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách. Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch, alebo bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samostatných rodinných domov alebo samostatných bytov v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako sú otázky administratívy, formulárov, žiadosti do vyhlášky a podobne.
Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne vo výbore pre sociálne veci bol predložený pánom poslancom Jasaňom pozmeňujúci návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok poskytovania dotácie na podporu rodovej rovnosti. Chcem len zdôvodniť, že tento pozmeňujúci návrh reaguje na prechod kompetencií z úradu vlády, reaguje v rámci prechodu istých kompetencií aj na výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec z toho vyplývajúcich aj finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne pod kapitolou úradu vlády, do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na účely dotačnej schémy na rodovú rovnosť, podporu aktivít a projektov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňujú.
Toľko v rámci úvodného slova. Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste sa zhodneme v tom, že na sociálny zmier má jeden z najväčších vplyvov najmä obsah Zákonníka práce a možno ďalšia legislatívna norma, ktorá bude predmetom rokovania snemovne, a to je otázka kolektívneho vyjednávania.
Ak hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v prvom rade pracovnoprávny kódex najmä na ochranu zamestnancov, ale pre otázku istého sociálneho zmieru, ktorý očakávam a ktorý bol záujem prehĺbiť aj novelou Zákonníka práce je veľmi dôležitá komunikácia v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Preto som viackrát vyhlásil a tu ja reagujem aj na niektoré vystúpenia, vystúpenia z diskusií, myslím, že pán poslanec Matovič trošku ako spochybnil moju reakciu, ktorou som tvrdil, že je nevyhnutné, aby sa k zmenám, ktoré prípadne vzídu aj z tejto rozpravy, mali možnosť vyjadriť aj aj sociálni partneri. To nie je obmedzenie práv a postavenia ústavného postavenia tohto orgánu, ja ho absolútne ako rešpektujem, ale to je otázka minimálne dosiahnuť alebo priblížiť názory sociálnych partnerov k problematike, ktorá je obsahom Zákonníka práce ako takého s jediným cieľom, a to je sociálny zmier. To je ten cieľ, nie je to neúcta k tomuto orgánu, ale, naopak, je to rešpektovanie zákonného postavenia sociálnych partnerov pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce. Na vysvetlenie, na vysvetlenie toho, preto som očakával, že ďaleko viac sa bude, bude diskutovať a predkladať možné návrhy prostredníctvom výborov Národnej rady. Ostal som prekvapený, že tá možnosť využitá nebola. Nebudem tajiť, som prekvapený, očakával som, že tu budem ešte aj zajtra k diskusii, ktorá bude k problematike Zákonníka práce. Možno by som veľmi zjednodušene mohol povedať, že to, čo sme predložili na rokovanie Národnej rady, ten obsah, ten zámer, myslím si, že v značnej miere vyjadruje postoje aj tohto pléna, i keď vôbec nechcem podceniť to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj v tej relatívne krátkej rozprave tu vznikli. Nemal som záujem kritizovať za to, že niekto bol alebo nebol na výbore Národnej rady, skôr som konštatoval a ja si plne uvedomujem a uvedomujem si aj svoju morálnu povinnosť byť prítomný na gestorskom výbore, tým reagujem na pána Brocku. Zhodou okolností v tom istom čase som bol u pána prezidenta a pán prezident je u mňa autorita, ktorá keď pozve na rokovanie, sa neodmieta, to len na margo vysvetlenia, prečo som vtedy nebol na tom gestorskom výbore.
No, čo sa týka vystúpení ako takých, rozdelil by som ich na dve časti. Konkrétne, pragmatické s reálnou ambíciou vylepšiť obsah Zákonníka práce, za ktoré chcem v plnej miere poďakovať, chcem vás ubezpečiť, že aj so svojimi kolegami z odborných sekcií sa budeme touto otázkou zaoberať, len sú tu isté časové väzby, ktoré ešte raz dávam do súvislosti, súvislosti so záujmom konzultovať akékoľvek zmeny aj so sociálnymi partnermi, a bol by úplne iný časový priestor, keby sa tie veci boli naniesli na výbore ako teraz tu v pléne Národnej rady.
Druhú kategóriu diskusných vystúpení by som skôr pomenoval ako možno politické, lebo vidím tu istú šablónu vystúpení, možno taký jednotný model, lebo som mal možnosť počúvať rozpravu aj pri návrhoch, ktoré predkladal kolega pán minister Kažimír, a myslím si, že niektorí máte pripravené univerzálne vystúpenia, ktoré reagujú rovnako na ministra práce a jeho legislatívu a aj na ministra financií a jeho legislatívu. Ale to je môj osobný názor, samozrejmá vec, nemusíte s tým súhlasiť, ale ja to takto, ja to takto vidím.
Mám záujem preto reagovať tiež v dvoch rovinách, prvá je politická. Minimálne tri okruhy tu dosť rezonovali vo viacerých vystúpeniach najmä opozičných poslancov, a to je otázka zamestnanosti a nezamestnanosti v kontexte, v navrhovanej novele Zákonníka práce, prípadne prepúšťania v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce a samozrejmá vec, že otázka odborov, téma, ktorá vždy pri akejkoľvek novele Zákonníka práce, keď ju predkladajú sociálni demokrati asi, asi bude vždy na stole.
K tej prvej téme, ktorá sa týka otázky vplyvu na zamestnanosť resp. na nezamestnanosť. No opäť musím jednoznačne odmietnuť akékoľvek špekulácie, že novela spôsobí podnikom ekonomické problémy, napr. kvôli vyšším nákladom na prepúšťanie. Prosím, uvedomte si, že žiadny podnikateľ neprepúšťa ľudí pre vlastnú radosť, ale preto, že sa zhoršila jeho odbytová situácia. Takže podniky sa nedostávajú do ekonomických problémov, lebo prepúšťajú, ale, naopak, prepúšťajú, lebo predtým dostali sa do ekonomických problémov. To znamená, tá vzájomná súvislosť je absolútne nevyhnutná a je potrebná, aby bola jednoducho rešpektovaná. Zopakovať musím aj porovnanie vývoja nezamestnanosti za posledných desať rokov a prijímanie štyroch noviel a to porovnanie ukazuje, že nezamestnanosť vzrástla či klesala podľa toho, ako rýchlo rástol či, naopak, klesal medziročný vývoj HDP. Nikdy to nemalo nič spoločné s podobou Zákonníka práce.
Druhá otázka prepúšťanie v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce. Odmietam obvinenia, že firmy prepúšťajú už v predstihu kvôli zmenám Zákonníku práce. Je to len lož, o čom svedčia, a zoberiem si v tomto prípade za istého pomocníka aj vyjadrenia jedného slovenského ekonomického denníka, ktorý to veľmi podrobne rozobral a ani v jednom v prípade ohlasovaných hromadných prepúšťaní nezaznelo spojenie so Zákonníkom práce. Naopak, vo všetkých zaznel jednotný kľúčový argument - podniky strácajú zákazky a ich budúcnosť vzhľadom na vývoj ekonomiky či u nás, v Európe, za hranicami je neistá.
Skôr než budeme opakovať túto lož, je potrebné, aby sme mali toto na zreteli, opakujem ešte raz, podnikateľ sa chová podľa toho, či má, alebo nemá zákazku a nie podľa toho, odkedy a ako začne platiť novela Zákonníka práce.
Tretí okruh problémov sú odborári. No. Hovoril som o tom aj v záverečnom vystúpení pri prvom čítaní. Pokiaľ ide o práva tzv. odborárskych funkcionárov, žiadne ustanovenie sa netýka práv odborárskych funkcionárov, ale podnikových zástupcov a nerozlišuje sa medzi odborovou organizáciou, ale práva, rovnako patrí aj zamestnávateľskej rade a zamestnávateľskému dôverníkovi. Pokiaľ ide o zamestnaneckú radu, tá má rovnaké práva ako odborová organizácia tam, kde nepôsobia súbežne proti sebe. Tam, kde pôsobia súbežne proti sebe, Medzinárodná organizácia práce uprednostňuje odborovú organizáciu. Na modeli 15 minút na zamestnanca sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Ešte raz: je to ich vzájomná dohoda. Ja ju v plnej miere rešpektujem a, naopak, vítam, pretože dáva seriózny základ pre to, aby ten sociálny zmier aj v budúcnosti mohol byť uplatnený. Treba povedať, že už dlhodobo tento model uplatňuje v kolektívnych zmluvách sa v rámci strojárenského priemyslu, hlavne čo sa týka odborového zväzu KOVO.
Pokiaľ ide o preplatenie nevyužitého voľna, ide o požiadavku oboch sociálnych partnerov, a podmienky jeho poskytovania, sa dohodnúť.
Súhlas zamestnávateľa s týmto riešením vyplýva z toho, že niekedy je výhodné mať tohto zamestnanca zaradeného v zmene, než ho mať z dôvodu organizácie práce uvoľneného len pre potreby práv zamestnancov v rámci odborovej organizácie. Navyše upozorňujem, že za zrušením dohody so zamestnaneckou radou súhlasila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov ako jeden z rozhodujúcich predstaviteľov sociálnych partnerov, ktorí zastupujú zamestnávateľov, vzhľadom na to, že tu je problematické ju jednoducho použiť v praxi. To znamená, je to pragmatické riešenie, ktoré vychádza z aplikácie praxe ako takej. Reagovať na všetko, čo zaznelo v rozprave by znamenalo hovoriť možno hodiny, preto sa obmedzím na niekoľko najdôležitejších poznámok možno hlavne k pozmeňovacím, pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.
Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že sme zmenili definíciu závislej práce, ktorá platila aj za pani ministerky Tomanovej alebo exministerky Tomanovej, ale ja som jasne deklaroval, že sa nemáme záujem úplne vrátiť k Zákonníku práce z tej doby, jednak prax ukázala, že niekde sú potrebné zmeny. To znamená, že ak spresňujeme definíciu závislej práce, je potrebná, aby nevznikali nedorozumenia a spory. Opakujem, aby nevznikali nedorozumenia a spory. A zhodou okolností aj pani poslankyňa Tomanová jednoznačne vo svojom vystúpení tento zámer a cieľ podporila za, za, začo, samozrejmá vec, chcem poďakovať.
Upozorňujem, že mnohé právne úpravy v Európe sú ešte užšie a túto zmenu nám odobrila aj slovenská právna expertíza a aj analýza Medzinárodnej organizácie práce. Vychádzali sme totiž z požiadavky našich inšpektorov práce a stále zostáva definícia dostatočne široká, aby nikoho neobmedzovala. Samozrejmá vec, že pripomeniem, že je tam vždy aktuálna otázka aj tzv. živnostníkov z donútenia v kontexte definície závislej práce.
Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa prerokovať návrh výpoveďou, upozorňujem, že sme v prípade okamžitej výpovede skrátili dobu pre vyjadrenia sa zo strany zástupcov zamestnancov na - použijem výraz - iba dva dni. Navyše táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede. Upozorňujem, že ide len o konzultácie, konečné rozhodnutie je vždy na zamestnávateľovi.
Nárok na odstupné je bežná záležitosť v Európe a mnoho krajín má v praxi odstupné oveľa vyššie, ako je navrhované v tejto novele Zákonníka práce. Pričom naša úprava znamená, že ak niekto pracuje 23 mesiacov na dobu určitú, potom mesiac v zamestnaní nie je a potom nastúpi na zmluvu na dobu neurčitú, tak reálne dostane nárok na odstupné po ďalších štyroch rokoch práce u toho istého zamestnávateľa. Možno je to aj nespravodlivé. To sa nám naozaj nezdá dostatočne liberálno-právna úprava, ktorú ponúkame, kladiem to skôr ako otázku.
Pokiaľ by som mal reagovať na viaceré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála, budú predmetom odborného posúdenia, možno flexikonto a tie otázky, ktoré som mal záujem vo svojom úvodnom vystúpení už podrobnejšie vysvetliť, aby sme pochopili, o čo vlastne ide zlúčením dvoch vecí. Treba tu povedať aj jednu vec, že je tu aj smernica Európskej únie o pracovnom čase a tá hovorí o tom, že je potrebné sa dohodnúť o využívaní konta pracovného času. To znamená vyžaduje dohodu zamestnávateľov a zamestnancov, to je jeden dokument, ktorý je veľmi dôležitý pre kontext tej problematiky, ale bude to predmetom, hovorím, ešte aj nejakého odborného zhodnotenia vzhľadom na ten návrh, ktorý ste, pán poslanec, podal.
Čo sa týka pani poslankyne Jurinovej, resp. pani podpredsedníčky Národnej rady, no podala pozmeňujúci návrh k normám spotreby práce. Nuž v tomto prípade meníme úpravu Zákonníka práce tak, ako fungovala do 30. 8. 2011, pričom doteraz inšpekcia práce neriešila, opakujem, neriešila žiadnu otázku ohľadom normy spotreby práce, kde by nedošlo k dohode sociálnych partnerov. To znamená, že navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť skôr motiváciu sociálnych partnerov dohodnúť sa, opakujem, motiváciu dohodnúť sa, aby o ich normách spotreby práce nerozhodoval nejaký tretí, tretí subjekt. Toto je hlavný cieľ a zmysel. Trošku ma prekvapila, by som povedal, dlhá diskusia, niekedy možno až neprimerane hektická, ktorá sa týka návrhov - sviatky, nedele. Pokladám za nešťastné, že dôležitý sociálny partner, ktorí sú odborári, túto otázku oficiálne neotvorili pri tripartitných rokovaniach. Ich vyjadrenie bolo také, že budú mať záujem hovoriť v jednotlivých poslaneckých kluboch a mať ambíciu presadiť ich riešenia. Mne tá problematika ako osobe vôbec nie je vzdialená, len pokladám za nešťastné, pretože tá diskusia sa tu potom vyvinula skôr v ideologickej podobe a mohlo sa tomu jednoducho predísť, pokiaľ by boli bývali sociálni partneri objektívne zhodnotili, keď by sme boli bývali mali ambíciu aj z hľadiska nejakých analýz prepočítať, čo to ekonomicky môže znamenať a na základe toho hľadať zhodu tam, kde ju bolo potrebné hľadať, a to sú tripartitní partneri z hľadiska sociálnej dohody. Toto si dovolím povedať, že asi nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie zo strany odborárov, že mali záujem tú problematiku riešiť takto.
Čo sa týka - gastrolístky - ono to priamo ani nesúvisí s problematikou, ktorú momentálne preberáme, teda Zákonníkom práce, ale môj rozmer je úplne jasný, nebudem súhlasiť. Nebudem jednoznačne súhlasiť preto, že istým spôsobom by sme okrádali zamestnancov. Akonáhle sa to dostane do mzdy, no tak to podlieha dani, odvodom a ďalším veciam, to je jeden rozmer a druhý rozmer je taký, že ak dostane ten gastrolístok, tak ho využije, tak ho využije na tú konkrétnu potrebu, a preto si myslím, že ten gastrolístok to nie je predmet na korupciu alebo niečo podobné, ako tu zaznievalo. Naopak, myslím si, že to je prostriedok preto, aby ten zamestnanec ho využil a využil ho na ten účel, ku ktorému je určený, to znamená na teplú stravu.
Ešte jedna poznámka skôr než ukončím svoje vystúpenie, milí priatelia chcem vás poprosiť o jednu vec, netrestajme zamestnancov malých podnikov, nechcime z nich urobiť druhotriednych ľudí, a to len preto, aby mali priznané iné práva alebo nerovnaké práva ako ostatní, netrestajme ich za to, že majú možno "tú smolu", že robia u malého zamestnávateľa. To je moja odpoveď na niektoré iniciatívy, ktoré sa týkali problematiky urobiť isté dve línie prístupu k zamestnancom ako takým.
Úplne na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš Zákonník práce stane moderným a vyváženým pracovným kódexom. A o to nám hlavne v novele Zákonníka práce ide. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novelu sme pripravili v súlade s predvolebným prísľubom strany SMER - sociálna demokracia a so záväzkom, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Opätovne mi dovoľte zdôvodniť, že predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.
Po prvé. Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nadstavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie a samozrejmá vec, že z aplikačnej praxe, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Po druhé. Osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovnoprávnych podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokovávané navrhované zmeny v Zákonníku práce. Ministerstvo podrobne a pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli aj následne premietnuté do predloženého návrhu zákona.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona navrhuje najmä spresnenie definície závislej práce, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na dobu určitú. Za ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za ďalšie, zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Za ďalšie, neobmedzovať náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre zamestnávateľov úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov za podmienky dodržiavania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždenného pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie. Ide o zlúčenie dvoch paragrafov, konta pracovného času a flexikonta, nakoľko v praxi tieto dva typy kont spôsobovali problémy. Dohodli sa na tom sociálni partneri.
Návrhom novely sa teda neruší flexikonto, len názov, nakoľko samotnú podstatu flexikonta možno naďalej využívať v rámci konta pracovného času cez iné ustanovenie, konkrétne cez paragraf 142 ods. 5, kde sa stanovuje, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, to znamená, doterajšie flexikonto, môže zamestnávateľ postupovať podľa ustanovenia, ktoré upravuje konto pracovného času. Naopak, novelou sa predlžuje vyrovnávacie obdobie z doterajších dvanásť mesiacov na tridsať mesiacov, na čom sa dohodli sociálni partneri.
Ďalšia úprava sa týka používania tradičného vymedzenia časového úseku nočnej práce, ustanovuje, ustanovuje, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť spolurozhodovať o normách spotreby práce, zabezpečovať zásadu, že Zákonník práce má ustanovovať minimá a maximá. Za ďalej, zrušiť povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa.
Súčasne sa navrhuje: V čl. II novelizácia zákona 369 o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V čl. III novelizácia zákona 73/98 zbierky o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. A v čl. IV novelizácia zákona č. 552-ky o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.
Keďže sme v druhom čítaní, najskôr sa krátko vyjadrím k priebehu prerokovávania novely vo výboroch parlamentu. Pokiaľ ide o spoločnú správu, obsahuje schválené pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa ako predkladateľ novely stotožňujem. Časť z nich navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, časť zasa predseda Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pán Podmanický. Ide buď o technicko-legislatívne spresnenia, alebo o reakciu na niektoré nadväzujúce legislatívne zmeny, alebo o vyjasnenie niektorých otázok, ktoré ako, sa javili ako potrebné, aby boli konkretizované už počas výborov.
Pokiaľ ide o rokovanie výborov, musím však s prekvapením konštatovať, že okrem niektorých všeobecných vystúpení sa opoziční poslanci o návrhy vôbec nezaujímali, čo mňa dosť prekvapilo. Takže aj napriek tomu, že opoziční poslanci počas prvého čítania tu v pléne Národnej rady sa predbiehali, povedal by som, v odmietaní predkladanej novely, rokovania vo výboroch nevyužili na pôdu výborov a nepredložili návrhy, o ktorých by v prvom čítaní tu tak veľa, veľakrát hovorili a zdôvodňovali potrebu ich riešení.
Pokiaľ ide o tento týždeň, medializované predstavy opozičných politikov o pozmeňovacích návrhoch, presnejšie k nim sa budem vyjadrovať, až keď zaznejú tu v rozprave, pretože v tejto chvíli ich presné znenie nepoznám.
Vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš zákonník stane moderným a vyváženým pracovnoprávnym kódexom. Som pripravený pozorne sledovať všetky vaše vystúpenia i návrhy, ale prosím, aby ste tento rozmer predkladateľa nestratili zo zreteľa.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne. Po prvé, dovoľte, aby som poďakoval tým, ktorí vystúpili, podporili návrh. Sme v prvom čítaní, kde je všeobecná rozprava. To znamená, podrobne som si poznačil niektoré návrhy, pripomienky, ktoré tu zazneli. Každopádne sa s nimi budeme zaoberať jednak na výboroch a reálne predpokladám, že zhodnotíme tie návrhy predtým, než prejde novela zákona do druhého, respektíve tretieho čítania.
Každopádne chcem povedať, že predkladáme dve novely, možnože aj jeden úplne nový zákon v dvoch rôznych časových obdobiach. V tomto období máme záujem riešiť operatívu, to, čo priniesol život, aplikačná prax, to, čo priniesli iné zákony, ktoré sa bezprostredne dotýkajú hmotnej núdze. No a budúci rok máme záujem sa popasovať s ďaleko zložitejšou veľkou novelou, alebo s novým zákonom, ktorý by reagoval na mnohé veci, ktoré sa týkajú zmien, ktoré nastali v tejto problematike. Každopádne, ak ponúkame v tomto prípade takých päť základných princípov, prečo ponúkame tento návrh zákona, si myslím, že nebudú platiť len pre malú novelu, ale sa budú v značnej miere dotýkať aj tej veľkej novely alebo toho nového zákona.
Adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi ako prvá priorita. Za ďalšie, zníženie administratívy a náročnosti pri poskytovaní jednotlivých dávok. A po tretie, je to obmedzenie zneužívania právomoci, to by som podčiarkol štyrikrát. No a samozrejmá vec, že reagujeme na nové zákony tak, ako som to naznačil, či už je to striedavá starostlivosť, prípadne zákon o dobrovoľníctve.
No a realizujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, a samozrejmá vec riešime aj 544-ku o dotáciách. Na konkrétnu otázku pána poslanca Mihála, je tam rozpočtovaných 1,7 mil. eur, čo myslím, že dáva reálny predpoklad pre to, aby rozšírenie tých právomocí mohlo nájsť úrodnú pôdu aj u ďalších subjektov, ktorých sa tie dotácie budú týkať.
Toľko. Chcem ešte raz poďakovať a samozrejmá vec, že chcem vás požiadať o podporu posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.