Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou materiál, ktorý Národná rada berie na vedomie. Je to súhrn štatistických údajov a faktov za lesné hospodárstvo za obdobie roku 2012. V histórii štátnych lesov rok 2012 bol druhým najlepším hospodárskym výsledkom napriek opätovnému poklesu ťažby dreva, v roku 2011 bol dosiahnutý historicky najvyšší zisk, 18,7 mil. eur. A nastavenie hospodárenia tohto štátneho podniku pre rok 2012 bolo dobré a správne. O tom svedčí aj spomenutý hospodársky výsledok za rok 2012, 15 mil. eur. Treba povedať, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy za rok 2012 boli za prvý a druhý štvrťrok nastavené bývalým vedením štátneho podniku a v čase výmeny generálneho riaditeľa štátneho podniku už vykazovali štátne lesy zisk 7 mil. eur. Považujem za potrebné zdôrazniť, že v čase, keď vláda Roberta Fica prebrala zodpovednosť za túto krajinu, v čase, keď tam minister Jahnátek vymenil generálneho riaditeľa, ktorý urobil zo štátneho podniku ziskový podnik, tak podnik už vtedy vykazoval sedemmiliónový zisk. Dovoľte, aby som to rozviedol trošku viac. Tých 15 miliónov eur je hospodársky výsledok za rok 2012, pričom treba zdôrazniť to, čo v týchto materiáloch chýba, že štátny podnik dodal drevo za 971 tisíc eur do spoločnosti Smrečina Hofatex, ktorá dopredu vedela, že nedostane za to zaplatené. Dodala drevo za 1,017 mil., dostala 16 tisíc zaplatené a k dnešnému dňu ešte vymáha 971 tisíc.
Musím povedať, že zodpovednosť za správu štátneho majetku a majetku občanov tejto krajiny pod vedením a taktovkou strany SMER je nie úplne zodpovedné, pretože neobnoviť dodávky po tom, čo bývalé vedenie štátneho podniku to zastavilo do Smrečiny, lebo vedelo, že pôjde do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a že má finančné problémy, lebo už raz 50 tisíc to nezaplatila, to bolo asi pre každého jednoznačne zjavné, o to viac, že v zmluve, ktorá platila minulý rok medzi štátnym podnikom a Smrečinou, bolo napísané, že úverový limit, do ktorého je možné dodávať drevo bez toho, aby nabehli platby, je vo výške 220 tisíc eur. Taktiež bolo zakotvené, že musí byť zabezpečená banková garancia, v zmluve a to všetko aj v podnikových smerniciach, ktoré ukladali tieto povinnosti dodržiavať jednotlivým zamestnancom. Napriek tomu, že toto všetko bolo zapísané, niekto podľa mňa vedome, opakujem, vedome nebral do úvahy tieto údaje a umožnil za veľmi krátky čas, relatívne tri mesiace dodať 800 kamiónov dreva do spoločnosti Smrečina tak, že za to nebolo zaplatené. Za to podľa mňa nesie jednoznačne zodpovednosť súčasné vedenie vymenované ministrom pôdohospodárstva. A sú to pán Határ a pán Lelák, ktorí za to nesú zodpovednosť.
Teraz dovoľte, aby som pri príležitosti prejednávania tohto materiálu a týkajúc sa roku 2012 a čiastočne aj roku 2011 zopakoval slová pána ministra Jahnátka z 23. schôdze Národnej rady počas hodiny otázok, kde uviedol: „Štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali, 20 mil. eur mimoriadny odvod, si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku.“ Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, tá pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že nemuselo po vás zaplatiť nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré ste museli zobrať na túto vašu generálnu transakciu. Musím povedať, že tento materiál o žiadnej pôžičke, o žiadnej pôžičke, ktorú štátny podnik zobral, nepojednáva, nechal som si to preveriť a výkazy štátneho podniku vykazujú, že štátny podnik žiadny úver v roku 2012 nezobral, keby ho zobral, bola by to veľmi smutná správa, a to z toho dôvodu, pretože stav účtu k 1. 1. 2012 bol 40,4 mil. eur cash na účte štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Toľko peňazí štátny podnik v živote, v živote nemal na účte cash. Preto v tom čase žiadať od nich to, aby zaplatil 20 mil. do štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli zvyšovať natoľko dane občanom, aby štátny podnik za správu štátneho majetku, za prírodné bohatstvo tejto krajiny to odviedol, nebolo ničím výnimočným, že zo 40,4 milióna cash má zaplatiť 20 mil. eur. Preto slová pána ministra z 23. schôdze musím označiť jednoducho za klamstvo.
Na tej istej schôdzi pán minister označil aj skutočnosť, citujem ďalej: „Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk nie takto vybraných zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu a ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 tisíc eur." Kolegyne a kolegovia, viete, akú odpoveď som dostal od generálneho riaditeľa štátnych lesov pána Határa na otázku, koľko dostal vyplatené odmeny a podiel na zisku za rok 2012? Bolo to 10 tisíc eur. Túto istú otázku som položil aj bývalému generálnemu riaditeľovi Viszlaiovi, pretože on zastával túto funkciu takmer pol roka. On mi oznámil, že obdržal list podpísaný ministrom Jahnátkom, ktorý hovoril o piatich tisícoch eur. To znamená, že pán minister za týmto rečníckym pultom na 23. schôdzi Národnej rady nehovoril pravdu.
Teraz ešte jedna vec do tretice. Citujem tiež z 23. schôdze počas hodiny otázok odpoveď pána ministra, teraz k tomu hospodárskemu výsledku: „Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najväčší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte. Ale nikto mi nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku, peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur a potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch." Opäť to musím označiť za klamstvo. A dôvod na to je veľmi jednoduchý. V roku 2011 tu stav finančných účtov svedčí o tom, že došlo k nárastu stavu finančných účtov v štátnom podniku o 17,8 mil. eur, štátny podnik mal vysoký zisk, ktorý dosiahol zo svojho hospodárenia, nie zo svojich rezerv, ale zo svojho hospodárenia. O tom svedčia aj čísla, ktoré sú v tomto materiáli v tabuľkovej časti. Nechcem sa k tomu viac vracať. To znamená, že nie všetkému sa dá veriť, čo pán minister predloží do Národnej rady.
A teraz musím povedať, kolegyne a kolegovia, vážení občania, ešte jednu skutočnosť. Ja sa nehnevám na pána ministra za to, že nehovoril pravdu na moju otázku na hodine otázok. Mňa hnevá skôr to, že minister vlády prostredníctvom tohto rečníckeho pultu občanov, ktorí mňa dostali do parlamentu, občanov, ktorí dostali svojimi hlasmi mojich kolegov do tohto parlamentu, zavádza minister tejto vlády tým, že nehovorí pravdu.
Teraz dovoľte, aby som povedal niečo na margo tohto materiálu (strana 23, 11. Závery), zvýšenia diverzifikácie výroby, t. j. zníženia závislosti podnikov na tržbách za drevo. Keď v lesoch má byť príjem nie z dreva, ale z niečoho iného, tak o tom svedčí aj stiahnutý vládny návrh zákona o lesoch, ktorý hovorí o tom, že spoplatníme lesné cesty, ktorý hovorí o tom, že nemôžete ísť na huby do štátnych lesov, a ktorý hovorí o tom, že môžete umožniť zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky tvar. Áno, je tam ten priestor. A keď ten priestor tam je, aby sme to využili, respektíve aby to využili niektorí, ktorí sa na tom priživujú, a máme takých niekoľko na území Slovenskej republiky, ktorí vedia v tom dobre plávať, tak by jednoducho mohli drancovať naše lesy. Práve preto si nemyslím, že aj odporúčania zapísané v tomto materiáli sú také, ktoré by sme mali v parlamente schvaľovať. Ale keďže to berieme na vedomie, tak sa bude k nim vyjadrovať vtedy, keď ich pán minister premení do reálnej podoby a predloží.
Teraz dovoľte, aby som povedal pár slov k hospodáreniu štátneho podniku a k obchodovaniu s drevom. Po minulom roku, keď pán minister tu vystúpil, nás informoval o tom, že klesá podiel ťažby dreva na území Slovenskej republiky a to sa musí zákonite prejaviť v hospodárení štátneho podniku, na tento rok štátny podnik má naplánovanú ťažbu v piliarskej guľatine smrek, jedľa 920 tisíc metrov kubických. Kolegyne, kolegovia, som si tú námahu dal a spočítal v Centrálnom registri zmlúv zmluvy, na aký objem štátny podnik uzatvoril zmluvy tento rok na ťažbu dreva. Je to 1,03 mil. kubických metrov v týchto dvoch sortimentoch. To znamená, že dochádza k zvýšenej ťažbe o 12 %. Nie je možné nevidieť, čo sa deje v štátnom podniku.
Nie je možné nevidieť, že štátny podnik dovolil aj v tomto roku spoločnosti SIMA SH odobrať drevo a nezaplatiť zaň. Keď som na to upozornil, tak v ten deň uzatvorili splátkový kalendár, ktorý tejto spoločnosti umožňuje užívať si peniaze, ktoré dostala za predané drevo alebo respektíve štiepku ešte do budúceho roku, do mája, lebo dovtedy je uzatvorený splátkový kalendár. Štátny podnik, pýtam sa, je úverovým podnikom alebo bankou, ktorá súkromným spoločnostiam požičiava peniaze alebo požičiava materiál? Dodnes platí smernica štátneho podniku, ktorá hovorí, ako má byť každá pohľadávka, ako má byť každý predaj zaplatený. Táto smernica vznikla v čase prvej Ficovej vlády, vtedy, keď bol problém v Liptovskom Hrádku. Pýtam sa, prečo nie sú dodržiavané, prečo je to dovolené, prečo kým za predchádzajúceho vedenia pod vedením Igora Viszlaia dochádzalo skoro o 2 mil. eur medziročne k zníženiu pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré dlhovali zo starého obdobia, prečo za rovnaké obdobie súčasného vedenia sa pohľadávky rozširujú. O tom svedčí aj Smrečina Hofatex. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, či sa to niekomu nepáči, štátny podnik žiada túto sumu v konkurznom konaní. Z konkurzného konania tie peniaze neuvidíme, áno, zo štátneho to nebolí. Ďalej, druhá otázka je: S akým zámerom sa to urobilo, prečo to išlo do Hofatexu, komu to pomohlo, že to išlo do Hofatexu?
Keď sa pozriem na to, prečo je tá nadťažba tento rok, tak to vysvetlenie je veľmi jednoduché. Je to preto, lebo vznikli nové spoločnosti ako GELA, MARCOWOOD či PINUS, ktoré dostali zrazu niekoľko tisíc metrov kubických piliarskeho dreva, nemajú žiadnu výrobu, nemajú žiadnu pílu, majú jedného, dvoch zamestnancov, konateľov, nič viac nemajú. Sú len obchodníkmi, ktorí posúvajú drevo niekomu inému. Pokiaľ si zoberieme rok 2011, a ja vyzývam k tomu, aby sme sa na to pozreli, komu ten štátny podnik dal drevo, tak zistíme, že všetko drevo bolo smerované v tejto kategórii slovenským spracovateľom, okrem tých troch zmlúv, ktoré boli uzatvorené za prvej Ficovej vlády, za čias, keď tam bačovalo HZDS, to je to Wood Working a tie ďalšie dve spoločnosti, lebo tie obchodovali s tým. Pýtam sa, prečo sa zjavilo niekoľko takýchto nových spoločností, ktoré len obchodujú s drevom a nedávajú tomu pridanú hodnotu, kde ide to drevo, kde skončí to drevo, kto je ten ďalší sprostredkovateľ, aká je to firma, ktorá to posúva do slovenských spracovateľských závodov a do zahraničia, pretože sa to vyváža aj do Čiech. Bolo by sa treba na to veľmi, veľmi pozrieť, pretože práve v tejto oblasti dochádza k úniku a k znižovaniu pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Keby všetko drevo v tejto kategórii smerovalo k slovenským spracovateľom, bez ďalších, jedného, dvoch sprostredkovateľov, tak v tej chvíli by naši spracovatelia sa mohli mať lepšie.
Pokiaľ sa pozriem na skutočnosť, predaj elektronických aukcií, ktoré sme zaviedli preto, aby indikovali cenu a postupne aby sme prechádzali na to, že viac a viac dreva má ísť na elektronické aukcie, tak som tiež opäť zhrozený. V roku 2011 sme skúšobne spustili elektronické aukcie dreva a v elektronických aukciách dreva v roku 2011 bolo ponúknutých 243 tisíc metrov kubických dreva. Za rok 2012 hlavne v druhom polroku došlo k poklesu a ich bolo ponúknutých už len 145 tisíc metrov. Pre tento rok, zatiaľ som spočítal len tie údaje, ktoré sú na internete prístupné, respektíve boli prístupné minulý týždeň, keď som sa pripravoval k tomuto materiálu, tak tam bolo za prvé dva štvrťroky vyznačených 58 tisíc metrov kubických. Keď alikvotne vychádzam z toho a porovnávam to s rokom predchádzajúcim, tak tento rok to bude len sotva 100 tisíc. Pýtam sa, prečo sa neobchoduje s tým na elektronických aukciách a prečo sa to predáva priamo takým spoločnostiam, ktoré vznikli teraz. Pán minister, túto otázku, ktorú kladiem dnes do tohto pléna, by ste mali položiť obchodnému riaditeľovi pánovi Lelákovi, prečo sa to tak deje, prečo sa pozeráme na spoločnosti takýmto spôsobom, ako je možné, že sú spoločnosti a spoločnosti s rozdielnym prístupom, ako je možné, že lesný závod (ten istý) podpíše jednému odberateľovi zmluvu na dodávku dreva tak, že nemusí zaplatiť dopredu za odobraté drevo a respektíve má odklad z platby 14, 30 dní, a sú také spoločnosti, ktoré musia za drevo zaplatiť dopredu, kto kšeftuje v štátnom podniku.
Kolegyne, kolegovia, keď sa na to pozrieme bližšie, tak potom si položme otázku, prečo štátny podnik nie je schopný vyprodukovať opäť 15 miliónov – 18 miliónov zisku, prečo nie je schopný robiť zisk. A ja si trúfam z tohto miesta povedať, po skúsenostiach dvojnásobného ministra, ten štátny podnik je schopný produkovať 20 miliónov zisku každý rok, bez problémov, aj ho produkuje, ale takýmto spôsobom, ako som tu uviedol, ten rozdiel zisku medzi skutočným, ktorý produkuje, a tým, ktorý mal, sa dostane do vreciek niekoho iného. Keď som bol minister, tak v roku 2009 mal 320-tisícový zisk, v roku 2010, keď sme nastúpili a pol roka už spadalo teda do Radičovej vlády a do éry, keď som bol minister ja a jeho generálnym riaditeľom pán Viszlai, tak z plánovaných 800 tisíc eur sme urobili 1,7 mil. eur a rok na to 18 miliónov eur. Ten nastavený systém bez toho, aby sa toho niekto dotkol, dokázal v ďalšom roku bez väčších problémov urobiť 15 miliónový zisk. Pýtam sa, teraz prečo je to 5 miliónov, kde skončilo tých 10 miliónov, v ktorom vrecku sponzora to skončilo. Toto sú základné otázky, ktoré si kladiem pri tomto materiáli, ktorý minister pôdohospodárstva doniesol do Národnej rady a kde by sme si mali zobrať na vedomie, v akom stave je lesníctvo a lesné hospodárstvo. Keď prírodné bohatstvo Slovenska, 50 % územia v správe štátu sa využíva takýmto spôsobom, aký som tu uviedol, tak som veľmi, veľmi sklamaný. Ďakujem. (Potlesk.)
