Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, najskôr k časti, ktorú pán minister pri pôvodnej novele, ktorú pred časom predkladal, zhruba pred rokom aj niečo, obhajoval vysoké pokuty. Vtedy pán minister zrušil kategorizáciu obchodov - malá, stredná, veľká - a pre všetky obchody aj pre tie najmenšie, v najmenších dedinách na Slovensku, ktorých máme 1 900, aj tam za tie malé dediny dal obchody do tej istej kategórie ako najväčší hypermarket v Bratislave. Vtedy pán minister za týmto rečníckym pultom povedal, že treba dať prísne pokuty a veľké pokuty pre obchodníkov, ktorí predávajú tovar, ktorí porušujú zákon, zákon, predávajú tovar po dobe spotreby, nebezpečný a tak ďalej. Aby som bol konkrétny, § 28 ods. 4. A ako príklad poviem, že za umiestnenie na trh potravín po uplynutí doby spotreby alebo vyrába alebo umiestňuje na trh spotreby, ktoré nie sú bezpečné a sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, používa na výrobu potravín zložky po uplynutí doby spotreby a tak ďalej. Túto kategóriu pán minister vtedy zadefinoval, že potrebujeme sa tohto nešváru zo slovenských pultov zbaviť, a preto je treba, aby pokuta išla na sumu od jedného do piatich miliónov eur pri prvom porušení. Kritizoval som takéto konanie, že táto čiastka je síce vysoká, ale neporieši nám skutočný problém. Pán minister, za týmto rečníckym pultom aj mňa, aj mojich kolegov ubezpečoval, že veľmi striktne a prísne bude vystupovať voči obchodným reťazcom a on sa nebude brániť, báť dať týmto obchodným reťazcom aj 5-miliónovú eurovú pokutu. Dnes, takmer niečo viac ako rok po tomto kroku, pán minister doniesol návrh zákona, kde po novom už hovorí, že keď urobíte takéto porušenie, tak dostanete maximálnu pokutu do dvojnásobku, teda znižuje pokutu na 500-tisíc, teda maximálne za prvé porušenie môže byť milión euro. Prvýkrát sa stane po dlhých rokoch, že zákon o potravinách prichádza do lavíc Národnej rady tak, že zväz obchodu s ním súhlasí. Bodaj by nie, keď mu znižujeme pokuty. Má niekto snáď dojem, že máme menej nekvalitného tovaru alebo menej tovaru po dobe spotreby na našich pultoch? Ja nie. To znamená, že pán minister vytvára pre obchodné reťazce priestor, že môžte porušovať zákon a dostanete menšiu pokutu na prvýkrát, na druhýkrát a potom následne, možnože na tretíkrát, vám dáme 5-miliónovú pokutu. Nechápem. Keď pán minister pred rokom tu obhajoval 5 miliónov euro, tak očakával by som, že pán minister dneska príde s ďalšími opatreniami, ktoré zjednoznačia, resp. spresnia, že v ktorých prípadoch koľko má platiť pokuta. Nedal by takú veľkú diferenciu od jedného milióna do piatich miliónov, že je to ľubovôľa toho kontrolóra, ktorý tam príde, ktorý to v priestupkovom konaní bude posudzovať, pretože on môže za ten istý priestupok dať obchodnému reťazcu návrh na pokutu na milión euro alebo na 5 miliónov euro. Je to na posúdení toho-ktorého konkrétneho úradníka na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Keby sme zadefinovali, že koľko má v tomto konkrétnom prípade, áno, opäť musím povedať, že nie táto novela, ale tá predchádzajúca zrušila kategorizáciu malá prevádzka, stredná a veľká, čo bolo základom toho, aby sme vedeli rozlíšiť obchod, ktorý je o jednom zamestnancovi, o malej dedine, o malej prevádzke, kde sotva príde denne nakúpiť nejakých 50 až 100 ľudí, s obchodnom, ktorý je v Bratislave v centre, kde za hodinu príde 10-tisíc ľudí. To znamená, keď sme ich dali všetky do jedného, to, čo veľkému obchodnému reťazcu pri stanovení spôsobí len úsmev na tvári, druhého to likviduje, ale likvidujeme pritom malého slovenského. Musím povedať, že, pán minister, nechápem, keď minulý rok ste tu obhajovali 5 miliónov a likvidáciu firmy, tak dneska pre tú istú, ten istý prehrešok, prečo navrhujete zníženie pokuty? Prečo až na druhýkrát až na tretíkrát?
A ostatne by bolo dobré, keby ste povedali, koľko obchodných reťazcov za ten jeden rok, čo ten zákon platil, dostal pokutu milión euro. Toľkokrát ste vystúpili, toľkokrát ste prezentovali porušenie v obchodných reťazcoch, že v Národnej rade by poslanci zaslúžili, keby ste povedali, že tento obchodný reťazec dostal právoplatne udelenú pokutu 5 miliónov eur. Dúfam, že v záverečnej reči, tak ako ste zvykli, sa vyjadríte aj k tejto časti.
Teraz dovoľte, aby som aj k tomu, čo povedal aj kolega Hlina, § 12a, to je ten Matovičov návrh, ktorý sa pri minulej novele dostal do zákona, ktorého proste tak vehementne ste obhajovali, že je to dobré riešenie, dneska predkladáte novelu a chcete ho akýmsi spôsobom modifikovať, jeho modifikácia ale závisí od § 9b, teda oprávnenia a vydania vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o požiadavkách na dobrovoľné označovanie poľnohospodárskych produktov potravín a ich pôvodu.
A, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že keď kolega Hlina vyslovil obavu, že to nebude fungovať, tak musím vyjadriť, že s kolegom Hlinom v tomto pohľade súhlasím. A to súhlasím preto, lebo zákon tu máme na schválenie v druhom čítaní, ale samotná vyhláška, ktorá má povedať, že čo je slovenské a čo nie je slovenské, je na notifikácii. Je na notifikácii, ktorú napadli Chorvátsko a Francúzsko, a Európska komisia už rozhodla o tom, že termín na notifikačný proces predlžuje do mája tohto roku. To znamená, že vyhláška môže vstúpiť niekedy až v júni do platnosti, to znamená, že keď zákon vstúpi do platnosti, tak naše obchodné reťazce nebudú vedieť jednoznačne postupovať podľa tohto zákona a podľa toho, ako predkladatelia sami navrhli, lebo nebude súlad, nebude v súlade. Musím povedať, musím povedať, že postup ministerstva, a teraz dovoľte, aby som kritizoval nie ani tak samotný zákon, ale priloženú vyhlášku, ktorá je na notifikácii, a aké problémy spôsobuje.
V každom prípade musím povedať, že, kolegyne, kolegovia, snáď táto značka niekomu z vás už niečo hovorí. Táto značka je značka kvality. Bola zavedená do užívania v auguste 2004. Mala za snahu podporiť kvalitné slovenské produkty. Táto značka, prosím, už za svojej takmer desaťročnej existencie je vžitá na Slovensku. Jedna z tých podmienok je, že produkt, ktorý to môže dostať, toto ocenenie alebo právo používať túto značku, je fakt, že musí obsahovať 75 % produktu, ktorá pochádza zo Slovenska, ďalej že je pod kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Výskumný ústav potravinársky vykoná kontrolu, či tie deklarované parametre, ktoré daný produkt deklaruje, či sú pravdivé a či sú opodstatnené. Pán minister v snahe zadefinovať, čo je slovenský produkt, sa uchopil k tomu, že túto značku budeme uvádzať podľa tej vyhlášky na všetky výrobky vyrobené na Slovensku, ktoré majú 75 % podielu slovenského výrobku. To znamená, že táto značka, ktorá doteraz znamenala aj osobitnú kontrolu kvalitu, stratí punc osobitnej kontroly kvality cez Výskumný ústav potravinársky a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, pretože ju dostane každý, doteraz len tí, ktorí si o to požiadali a deklarovali, že tie kvalitatívne údaje sú splnené. Po novom už nie. Pán minister pri tej vyhláške, resp. jeho pracovníci vychádzali z materiálu, ktorý pripravili v Maďarsku, pokiaľ ale sa na to pozriem, tak musím dôjsť k záveru, že najväčší problém pri deklarovaní, ktorý obchodný reťazec koľko predáva alebo aký podiel slovenských produktov predáva, bude mať problém. Pretože s touto značkou, prosím pekne, nebude môcť byť označené žiadne víno vyrobené na území Slovenskej republiky. Túto značku podľa návrhu, materiálu ministerstva, ktorá súvisí s týmto zákonom, nebude môcť dostať žiadny výrobca slovenského vína. Tí, ktorí ho majú a majú ho právo používať v zmysle systému značky kvality po novom, keď tento zákon prejde a návrh vyhlášky, ktorú ministerstvo dalo na notifikáciu, túto značku budú musieť zo svojich fliaš zobrať dole. Pýtam sa prečo? Keď vypracovávali ten materiál, tak, samozrejme, pri vypracovaní, pri produktoch, kde musíte použiť vodu, podotýkam, čistú pitnú vodu, je tam daná podmienka pri súčasnej značke kvality, že sa do toho nezapočítava pitná voda, ktorá obsahuje 70 % vody. Ale ono toto ministerstvo prenieslo do celého materiálu takým spôsobom, že jednoznačne vylúčilo z programu aj minerálne vody Slovenskej republiky, ktoré v zmysle značky kvality majú právo používať, a to, sekundu... (rečník listuje v materiáloch na rečníckom pulte), minerálne pramene a žriedla..., Slovenské pramene a žriedla, a. s., a majú ho právo dneska používať na produkty ako Fatra, prírodná minerálna voda sýtená, Fatra extra, Budiš a podobne. Alebo Kúpele Brusno o tieto minerálne vody už naďalej, hoci sú kvalitné, slovenské, nebudú môcť na svojej fľaši uviesť etiketu kvality SK kvalita. Pýtam sa prečo? Keď tieto výrobky vylúčime z objemu slovenských výrobkov, tak jednoznačne klesne aj objem predaja v súvislosti s § 12a, pretože dnes, keď sa spýtate obchodníkov, tak oni povedia, že oni majú 40 % obratu len v týchto komoditách. Minerálne vody a vína. Tieto dve, dva komodity z tej vyhlášky vypadli, teda keď z tej vyhlášky idú von, tak automaticky nebudú sa môcť započítavať ani do tejto tabuľky. Nehovoriac o tom, že áno, táto tabuľka alebo jeho zverejnenie je veľmi zaujímavé, že ktorý obchod aký má podiel, ale aj tak, ako kolega Hlina povedal, v tom nie je povedané, že koľko je masla vyrobeného na Slovensku, pretože v tom bude aj maslo, ktoré je vyrobené v Nemecku, a Rajo ho dáva do obehu s označením 858. Nehovoriac o tom, že zavedieme obrovský chaos, do tej vyhlášky pán minister dal 24 regiónov, kvázi 24 žúp, je tam Liptov, je tam Orava, je tam Spiš, je tam Gemer, je tam Novohrad, sú tam aj ostatné. Ale dnes na Slovensku, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že my ale nemáme zadefinované, čo to je Orava. Vieme my povedať presne, Orava, ktorá obec je ešte v Orave a ktorá nie? Ktorá obec patrí do Novohradu alebo do Gemera? Nie. Historicky si to myslíme, ale nikde to zadefinované nemáme. Pán minister, ale do vyhlášky dáva, že regionálny produkt sa môže označiť, ktorý je z Oravy. Aký tu budeme mať chaos, keď Tauris Rimavská Sobota vyrába oravskú slaninu a budeme mať slaninu z Oravy? Keď si myslíte, že to bude to isté, tak sa mýlite. Nebude to to isté. Liptovský syr, syr z Liptova môžte vyrábať na Liptove, ale liptovský syr môžte vyrábať kdekoľvek. To znamená, že opäť to nie je dobre zadefinované. Preto chcem pripomenúť pánovi ministrovi, že je ešte čas na to, aby odstránil ten možný chaos, ktorý sa tu ide vytvoriť, nechal značku kvality bežať tak, ako to beží od roku 2004, ako prežil iks ministrov, a nech zadefinuje iným spôsobom to, čo je slovenské. A nech neobmedzí, že vinárov dáme z toho von alebo nedáme z neho von, pretože aj vína slovenské majú patriť alebo majú mať označenie SK. Naviac musím povedať, že tento zákon kdesi bude obmedzujúci pre slovenských výrobcov potravín, pre všetkých. A to dôvod je veľmi jednoduchý. Paragraf 9b ods. 2 znie: "Požiadavky a podmienky na používanie označenia potravín a poľnohospodárskych produktov údajmi podľa odseku 1 a ich používaní na účely propagácie a marketingu sa vzťahujú len na potraviny a poľnohospodárske produkty vyrábané a umiestňované na trh v Slovenskej republike." To znamená, že keď vyrobíte výrobok, trebárs Horalku, dáte na ňu túto, toto označenie podľa tejto legislatívy a budete ho predávať v rámci Európskej únie, budete porušovať zákony alebo predpisy Európskej únie, pretože my v zákone sme prijali, že s takýmto označením, ktoré sa vydáva na základe vyhlášky, môže byť označený len produkt, ktorý je určený, ktorý je umiestnený na trh v Slovenskej republike. A čo keď sa to predá do zahraničia? Prečo to chceme takýmto spôsobom obmedzovať? Mne sa tu pozdáva, že s dobrým úmyslom ideme likvidovať práve slovenským potravinárom, a to z veľkej miery.
Pokiaľ to chceme odstrániť, tak, pán minister, navrhujem a dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby odstránil tieto nedostatky. O to viac, že samotný notifikačný proces vyhlášky je posunutý do mája, to znamená, že je priestor na to, aby sa tento návrh zákona vrátil, prepracoval a doniesol opätovne do Národnej rady tak, aby naozaj sledoval cieľ pomôcť poľnohospodárom a potravinárom, nehovoriac o tom, že samotná Európska únia ide pristúpiť k zmene smernice o označovaní pôvodu. A tu musím povedať, že za prvej Ficovej vlády postoj Slovenskej republiky vo vzťahu k označovaniu Made in EU bol pozitívny, že my sme za. Zmena, že Slovenská republika nie je stotožnená s tým, aby potraviny boli označené vyrobené v EU, nastala po výmene vlády v roku 2010 a nesmierne si cením, že pracovníci ministerstva do dnešného dňa pod vedením ministerstva pána Jahnátka tento názor naďalej zdieľajú, pretože som presvedčený o tom, že len označené podľa jednotlivých krajín vieme jednoznačne garantovať našim občanom, že ktorý výrobok kde bol vyrobený a akú môže mať kvalitu. Niektoré krajiny dajú viac na kvalitu, niektoré menej. A práve preto aj Európska komisia dnes, ak mám správne informácie, už pomaly pristupuje k tomu, že upustí od požiadavky označovania vyrobené v EÚ. A keď toto sa má udiať, tak som presvedčený, že na toto by ministerstvo malo patrične reflektovať aj v danom zákone. A takisto som presvedčený, že oprávnenie alebo snaha znížiť pokuty, je nemiestna hlavne preto, lebo máme dosť veľa nekvalitných potravín na našich pultoch. Ďakujem pekne.
