Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame bod, ktorý je veľmi citlivý. Verejná ochrankyňa práv má dozerať na práva a zákonnosť v tejto krajine a chrániť záujem tých najslabších. Verejná ochrankyňa práv nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je neúčinné. Je realizátorom tzv. nežného práva, v rámci ktorého svojou autoritou a apeláciou na príslušné orgány zabezpečuje výkon svojej moci a pôsobnosti.
Verejná ochrankyňa práv aj v tomto prípade sa obrátila najskôr na políciu, na samotného ministra a ministerstvo vnútra. A až ako poslednú inštanciu si zvolila obrátiť sa na vládu. Treba povedať, že vláda rokuje v zbore. Pokiaľ ako dvojnásobný minister si spomínam, a dneska ráno som si to skontroloval, rokovací poriadok vlády (čl. I ods. 2) znie: „Schôdzu vlády zvoláva a vedie predseda vlády.“ Ten, ktorý schôdzu zvolá, určuje jej program, ktorý navrhuje. Robert Fico bol tým, ktorý zvolal rokovanie vlády a zaradil bod pani Dubovcovej o kontrole policajných zásahov a vyvodení zodpovednosti za raziu. Premiér Robert Fico však nedovolil pani ombudsmanke na vláde vystúpiť. Z rokovacieho poriadku vlády jednoznačne vyplýva, že nemusel Robert Fico tento materiál a požiadavku pani Dubovcovej vôbec zaradiť. Prečo si to trúfam povedať? Zákon o veterinárnej starostlivosti z dielne ministra pôdohospodárstva je medzi nezaradenými materiálmi od júna či júla minulého roku. Tento materiál predseda vlády neuznal za potrebné zaradiť. Z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je niekoľko mesiacov, skoro dva mesiace materiál nezaradený na vláde, pretože Robert Fico uznal, že týmto materiálom sa nechce zaoberať. Takže Robert Fico mal možnosť ako inteligentný a slušný človek, vážiaci si názor ombudsmanky odmietnuť zaradenie tohto materiálu. Pokiaľ to tak ale tak neurobil a zradil do programu vlády bod navrhovaný pani ombudsmankou a vláda tento program schválila, od tej chvíle ani Robert Fico, ani minister vnútra pán Kaliňák nemajú právo jej nedať slovo, pretože ako vypracovateľka a predkladateľka materiálu má právo svoj materiál, keď bol zaradený do programu rokovania, predniesť. Arogancia moci z dielne Roberta Fica a ministra vnútra sa prejavila v prvom rade v tom, že keď nemuseli zaradiť, zaradili materiál, pozvali si pani ombudsmanku na rokovanie vlády a potom jej nedali priestor, aby vlastný materiál, ktorý pripravila, s ktorým oni súhlasili, že bude zaradený do programu, nedali jej priestor na to, aby si to mohla obhájiť. Toto s demokraciou a s normálnym postupom v tejto krajine nemá nič spoločné. Keď kolegovia zo strany SMER sa pýtajú, prečo je táto mimoriadna schôdza, tak v prvom rade je to preto, lebo je opojenosť mocou a aroganciou, ktorou vládne SMER, že si pozve ombudsmanku, keď ju pozvať nemusí, zaradí to do programu a potom jej povie, že nemôže prehovoriť, a začne ju tam poučovať.
Aký signál Robert Fico, ten najslávnejší človek, ktorý sa uchádza o hlasy občanov tejto krajiny, poslal týmto krokom občanom tejto krajiny? Poslal im odkaz v mojom čítaní, že: „Ľudia nemáte sa kde obrátiť. Môžete sa obrátiť ako kedysi na Ústredný výbor Komunistickej strany, dnes to pomaly bude ústredný výbor strany SMER, pretože aj keď sa obrátite na ombudsmanku, ktorá má chrániť tých, ktorí sú najviac zraniteľní, ani ona nebude vypočutá na vláde.“ Takto sa s inštitúciou, zámerne nehovorím jej meno, inštitúciou, ktorú ona reprezentuje, nezachádza. Táto inštitúcia bola zriadená Ústavou Slovenskej republiky. Konanie vlády je podkopávanie Ústavy Slovenskej republiky, a to tým najhorším zrnom, ktoré si môžeme predstaviť, keď vláda vysiela signál, že tí, ktorí sú na to odkázaní, tí v tejto krajine nebudú vypočutí, nemajú najmenší nárok a najmenšiu šancu na nápravu.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k včerajšiemu vystúpeniu ministra vnútra za týmto rečníckym pultom. Minister vnútra za týmto rečníckym pultom sa snažil postaviť otázku do polohy kolektívnej viny. Kolektívne dáva všetkých Rómov do jedného vreca a hovoríme, že sú zlí. Keď v tejto krajine uplatňovali princíp kolektívnej viny, stále to dopadlo zle. Preto si myslím, že postup vlády, postup ministra vnútra, kde každého jedného Róma dáva do toho istého vreca, je zlý. Nechcem tu chrániť žiadneho zločinca, žiadneho kriminálnika a žiadneho človeka, ktorý porušuje zákony tejto krajiny, ale treba rázne odmietnuť postoj, že každý je zlý len preto, lebo patrí k rómskemu etniku alebo k inému etniku.
Kolegovia a kolegyne zo strany SMER, robíte veľkú chybu, že trpíte takýto postup od ministra vašej vlastnej vlády a takýto postup od vlády Slovenskej republiky, keď vláda vysiela signál, že dovtedy, kým sa verejnosť nedozvie o útokoch neonacistov v Nitre, dovtedy neonacistom žiadny trest nehrozí. Keď sa to zverejní, tak vtedy s tým začneme niečo robiť. Cítil som morálnu potrebu nielen ako poslanec Národnej rady a občan tejto krajiny, ale v prvom rade ako rodič tu vystúpiť, pretože, keď som videl tie záznamy z Nitry, tak je to veľmi smutné, pretože môže nastať situácia, že to bude moje dieťa, vaše alebo niekoho z vašich blízkych, ktoré neonacisti napadnú a zbijú. Keď je možné v tejto krajine po siedmich rokoch na základe zdravotného vyšetrenia od doktora, ktorý pacientku nikdy v živote osobne nevidel, stanoviť, že ona porušila zákon, mám na mysli prípad Hedvigy Malinovej, tak jednoznačne je v tejto krajine niečo choré.
Vláda Roberta Fica vysiela signál, že do tých, ktorí sú slabí a zraniteľní, si môže každý kopnúť. Je to veľmi zlý signál. Vláda a politická strana SMER v prvom rade, pretože vy tu vládnete už takmer dva roky, vysielate týmto krokom signál, že znevažujete pozíciu verejnej ochrankyne práv občanom, tým, ktorí majú sklony ako v Nitre, neonacistom, že si môžu robiť, čo chcú, pretože ich konanie, kým sa to nespublikuje, nebude potrestané. Je to veľmi zlé.
Pán Kaliňák sa tu snažil včera vo svojom vystúpení postaviť všetkých Rómov za zlých vo svojom úrade, pričom jeho vláda, kde sedí, vymenovala za splnomocnenca pre rómske otázky Róma, nášho kolegu pána Polláka. Ja si ho vysoko vážim. A jeho aj ďalších podobných by sme mali ukazovať, že existuje ten vzor, a nemali hádzať ich všetkých do jedného vreca. Kolegyne, kolegovia, aj mne vadí, keď povedia, že v parlamente poslanci sa ožierajú. Uráža ma to preto, lebo nikto z vás ani z novinárov v tejto budove mňa za tých 12 rokov, čo som poslancom, čo som zastával funkciu ministra, nevidel opitého alebo podnapitého. A sme tu takí viacerí. Ale iných zase tu bolo takých vidno. Preto treba pomenovať, kto je ten zlý. Keď pán Kaliňák donesie sem a nám premietne film, kde máme možnosť vidieť zásahy z iných rómskych osád, o to viac nadobúdam dojem, že záznamy z Moldavy nie sú náhodou nevyhotovené. Keď to mohli urobiť inde, pýtam sa, prečo to tam neurobili. Pýtam sa, keď tam ich napadli a vtrhli do domov bez patričného povolenia od súdu, prečo to urobili. Nie sú v tom len Rómovia z osady, zajtra v tom môžete byť vy, môže byť ktorýkoľvek iný občan tejto krajiny. Prečo takto chceme postupovať? Ľudia majú mať dôveru v inštitúciách, ako aj v polícii, aj v súdoch, aj vo vláde, aj v parlamente. Vystúpenie ministra vnútra pre mňa bolo o to zarážajúcejšie, že síce kľudným tónom, ale arogantne poukazoval na to, že polícia mala právo takto konať. Občania nemajú právo protestovať voči konaniu polície. Ale pritom keď som si na minulej schôdzi vypočul kolegu Galka a sám som si to začal preverovať, keď v polícii sú ľudia s pochybnou minulosťou na základe výnimky, ktorú udelil samotný minister Kaliňák, tak si kladiem otázku, jednoduchý občan keď toto vidí, akú môže mať dôveru v inštitúcii, ako je polícia, ktorá má v motte „pomáhať a chrániť“? No veľmi slabú. Poviem vám prípad z Rimavskej Soboty. Polícia naháňala páchateľa, ktorý sa vkrádal do bytov. V radoch polície sa ukázal jeden takýto človek a každý občan na celej ulici, kde polícia hľadala, zatvoril dvere a povedal, že nechce vpustiť políciu blízko svojho obydlia. A ja to plne chápem, pretože keď sa tam nachádzajú takíto ľudia, tak čo má robiť ten občan?
A práve preto považujem za nesmierne zlé, keď v Národnej rade, kolegovia, ste odmietli prerokovať správu od pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv, aby sme diskutovali na tejto pôde, a ona si zvolila ďalšiu inštanciu, ktorú jej zákon dáva, a z toho materiálu explicitne vyplýva, že nechcela kontrolovať, ani kritizovať činnosť vlády Slovenskej republiky, mala záujem poukázať na pochybenia orgánov verejnej moci a ústredných orgánov štátnej správy. A na to má plné právo z ústavy a zákonov, ktoré na to túto inštitúciu splnomocňujú. Práve preto považujem za nesmierne zlý krok prejav arogancie, keď Robert Fico jej materiál zaradil na rokovanie vlády, keď nemusel tak učiniť nemusel, pozvali si ju tam, schválili programu a potom ako predkladateľke neumožnili jej vystúpiť a obhájiť a predniesť svoj vlastný materiál. Toto je najhorší odkaz, ktorý vláda kedy poslala svojim občanom. A ja dúfam, že občania pomaly, ale isto začnú otvárať svoje oči a podľa toho budú aj konať. Ďakujem pekne.
