Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. To, čo ste, táto informácia, ktorú ste podali, ďakujem veľmi pekne za to, ostatne svedčí o tom, že vedenie štátneho podniku rozdáva drevo, ako sa mu zachce, a nedostatočne zabezpečuje dodávky dreva. Pretože keby dodávky boli riadne zabezpečené či už garanciou banky, to, čo interné predpisy štátneho podniku predpísali, tak takýto dlžník nemôže vzniknúť. Rovnako by nemohol vzniknúť dlžník ako Smrečina Hofatex, kde štátnemu podniku zostalo viac ako milión eur.
Preto sa vás chcem spýtať, čo ministerstvo spraví, aby sa už fiktívne zisky na štátnom podniku netvorili, pretože povedzme, že aj táto suma je v zisku štátneho podniku, len peniaze nemá, lebo vedenie ho rozdalo, čo urobíte, aby sa to už viackrát nestalo a dokedy bude tam tento manažment, ktorý takýto prístup dovoľuje?

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, v mnohom, čo si povedal, s tebou súhlasím. Ale snáď by som ťa doplnil len o skutočnosť, že veci treba začať riešiť z iného konca. Ako kolega Lipšic pred chvíľkou povedal jeden prípad, kde oznamovateľom hrozí výpoveď, rovnako je možné povedať prípad Žarnaya, prípad Salamonovcov. Alebo z vlastného rezortu, keď som nastúpil, keď som oznámil, že z ministerských peňazí sa tlačili letáky pre HZDS. Výsledok? Nulový. Načo to bude niekto ohlasovať, keď potom to finále sa nedotiahne.
Za tento návrh zákona ja dnes zahlasovať neviem. A neviem preto, lebo to finále nie je dotiahnuté. Nech ktokoľvek nahlási akúkoľvek trestnú činnosť, keď to potom ostatné orgány, ktoré sú na to zodpovedné, nedotiahnu do konca, tak tento zákon, bohužiaľ, musím povedať, že je v podobe len zákona alebo podpory udavačstva ako takého, ale nebude pôsobiť prospešne pre túto krajinu. Lebo môžte vy udať, vás to ochráni, dostanete za to zaplatené, ale ten, koho má postihnúť trest, toho trest nepostihne, len mu znepríjemníme život.
To znamená, že treba normálne sfunkčniť súdy a trestné konanie ako také. Nie je možné povedať, že tieto skutky sa nestali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, snáď ešte jednu vec by som dodal. Minister Jahnátek pred časom prijal zmenu zákona, ktorým zakazuje predaj poľnohospodárskej pôdy, nie lesnej. V TANAP-e a na Chopku sa jedná nie o pastviny, ale o lesné pozemky. To znamená, že lesné pozemky je možné predávať a nie je skomplikované.
No a komu to pomôže? No bezcenné pozemky sa zamenia za pozemky, za ktoré dnes niekto platí nájom, pre štát. Štát príde o nájomné a súkromník príde o zisk. Opakujem, toto je celá pointa tohto prístupu a čudujem sa, že teda aj minister Žiga sa na tom takto nejako podieľa, hoc úprimne musím povedať, že bolo to predložené vo výbore a nepredkladal to minister Žiga. Ale je na strane SMER a hlavne na Robertovi Ficovi, ako sa postaví k tejto téme a k občanom a či chce naplniť istoty občanom alebo je chytený za oné gule od finančných skupín a musí predkladať zákony, ktoré tie finančné skupiny chcú.

Ďakujem pekne. Pán kolega Muňko, len pre osvieženie pamäti. Ten celý proces som napádal aj vo vzťahu k môjmu vtedajšiemu kolegovi Lászlóovi Miklósovi, výsledkom ktorého bolo, že v zákone sa zjavila veta, že všetky tieto rokovania o vyhlasovaní musia prerokovať s vlastníkmi. Dnes, k čomu som vás vyzval, je nič viac a nič menej, aby to tam zostalo. Aby sa to nedialo pokútnym spôsobom, že niekto to vyhlási, ale aby to bolo transparentným spôsobom.
To, čo sa týka zámeny pozemkov, no, kolegyne, kolegovia, mne to nedá inak. Pozemky, ktoré sa nachádzajú v zóne A alebo B Vysoké Tatry, nie sú vlastníctvom štátu, J&T, nie sú obmedzené, kosodrevina a vyššie? Štvrtý a piaty stupeň ochrany môže Štátna ochrana prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Čo sa stane štátu, keď v tej zóne A bude súkromný vlastník, ktorý tam bude mať pozemok? Jedine to, že on tam dneska tak či tak nič neprodukuje, lebo na kosodrevine žiadnu guľatinu nevyprodukuje. Len akurát jediná nevýhoda, lyžiarsky vlek je na nesprávnom kopci, a preto to treba zameniť, lebo dnes za lyžiarsky kopec treba platiť a štát z toho má peniaze a udržuje lesné chodníky v Tatrách. Nič viac. (Potlesk v sále.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, predsedajúci Národnej rade, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V prvom rade dovoľte, aby som povedal, že som osobne presvedčený, že tento návrh zákona, tak ako je predložený, čo sa týka posudzovania, ide kdesi nad rámec požiadavky Európskej únie a neslúži v prvom rade záujmom občanov tejto krajiny.
K čomu ale chcem vystúpiť, je viac-menej spoločná správa a návrhy, ktoré sa ako zvyčajne z dielne SMER-u dostali do tohto návrhu zákona v spoločnej správe, ako to už býva pomaly, pomaly zvykom, preto by som mal hneď na úvod, kým nezabudnem, dve pripomienky.
Poprosil by som, keby sme o bode 76 spoločnej správy hlasovali osobitne, a dávam procedurálny návrh, aby sme materiál vrátili predkladateľovi na prepracovanie.
Teraz k bodu 76. Tento bod predložil kolega Puci na výbore. Bol dosť rozsiahly, pozmeňujúce návrhy, myslím, že jedenásť strán. Minulý týždeň, škoda, že som nebol pochopený zo strany kolegov, aby sme rozpravu prerušili a pokračovali o ňom tento týždeň, pretože by sme si to mohli celé vydiskutovať skôr na výbore a nie tu v pléne v druhom čítaní. Za bod č. 76, má jedenásť ďalších bodov, teda jedna až jedenásť. Chcem sa vyjadriť viac-menej k bodom 8 a 7, teda k bodu 76 spoločnej správy.
V prvom rade chcem povedať, že mnohí z nás problém zámeny pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sledujú už roky. Ono, ak ma pamäť neklame, bolo to horúcou témou pred voľbami v roku 2010. Niekoľkokrát sa to opakovalo a ťahá. Tak ako si spomínam, tak samotné J&T minulý rok zverejnilo, že chce zameniť pozemky v štvrtom, piatom stupni ochrany so štátom. Dnes ale dostávame v tejto spoločnej správe návrh na zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa do zákona dostáva, citujem: "Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A a B a nie vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom" (opakujem, nedochádza na ňom) "k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny. Na nájom, výkup alebo zámenu takéhoto pozemku sa primerane vzťahujú postupy, ako keď dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania."
Kolegyne, kolegovia, kde nevznikne skutočne obmedzenie z bežného obhospodarovania? V štvrtom a piatom stupni určite na úrovni kosodreviny a nad kosodrevinou môže vlastník povedať, že z titulu ochrany prírody nemôžem hospodáriť, ale keď podľa metodiky, ktorú vypracovalo ministerstvo pod vedením kolegu Žigu, dopracuje sa k číslu, že škoda alebo náhrada je nula. Pretože síce vlastník môže chcieť, že vyťaží stade les, ktorý tam nerastie, tak za to žiadna náhrada nepatrí.
Jediný problém je v tom, že na týchto pozemkoch nie je lyžiarsky svah. Lyžiarska trať je na pozemkoch, ktorú vlastní štát. Spoločnosť za využívanie lyžiarskych tratí platí štátu nemalé nájomné ročne. Keď zameníme pozemky, kde štát nemusí platiť za pozemky, kde súkromník platí štátu, jediný, ktorý na tom získa, nebude štát, ale bude súkromník. Keď, pýtam sa, keď minulý rok toto spoločnosť takto verejne deklarovala, pretože každý sa môže to dočítať v médiách, tak nie je to náhodou tak, že SMER robí zákony podľa požiadaviek finančných skupín? Nenasvedčujú tieto kroky práve tomuto konaniu? Nie je toto konanie, nenavodzuje dojem rovnako, ako v prípade to bolo, myslím, že SPP, kde samotný materiál o privatizácii SPP bol pripravený na počítačoch J&T? Pýtam sa, SMER aký cieľ sleduje? Koho záujem sleduje? Už dnes som vyzval a bol by som nesmierne rád, keby Národná rada tento bod 76, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie, neschválila preto, aby takýto návrh neprešiel.
V tejto chvíli nebudem hovoriť, že to je návrh ministra Žigu, pretože tak ako som uviedol, bol predložený vo výbore kolegom Pucim. Je faktom, že na Slovensku, kde sa robí zonácia, to sú len Vysoké Tatry. Pán minister, je to tak? (Reakcia predkladateľa.) Kde ešte? Ale viac-menej týka sa to tak či tak tých Vysokých Tatier, lebo tam je zóna A a zóna B a tam sú tie pozemky, ktoré sa dlhodobo snaží spoločnosť J&T zameniť. Je to napísané práve na to. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, fikcia, to možnože dneska fikcia je, ale do konca vlády Roberta Fica táto fikcia sa stane realitou. Pýtam sa, predseda parlamentu, prvý medzi rovnými, hovoril, že do Národnej rady prichádzajú z dielne SMER-u, teda vyvodzujem, keď opozícia predkladá návrhy, ktoré neslúžia občanom, tak vláda predkladá, vládni poslanci predkladajú také návrhy, ktoré slúžia občanom: kde je tu záujem občana tejto krajiny? No nikde. To je záujem finančnej skupiny a vláda vyhovuje požiadavkám finančnej skupiny. Celé toto konanie navodzuje takýto dojem. A práve preto vás vyzývam, aby ste takéto konanie nerobili a tento bod neschválili.
Musím povedať, že pri samotnom prijímaní zákona o ochrane prírody a krajiny minulý rok boli tu obdobné vzťahy. Vtedy to neprešlo. Dúfam, že pud sebazáchovy aj v tomto momente prevládne v poslaneckých laviciach hlavne u vládnych poslancov SMER-u, pretože ťarcha a zodpovednosť je v prvom rade na ich pleciach.
Ďalej bod, ktorý kritizujem, je nenápadný, síce v spoločnej správe sa hovorí, že v zákone o ochrane prírody sa vypúšťa tretia veta § 54 ods. 13. Dovolím si vám prečítať túto vetu, ktorú navrhuje táto spoločná správa vypustiť z dnes platného zákona o ochrane prírody a krajiny. "Spracovaniu projektu ochrany predchádza rokovanie vyhotoviteľa projektu so známymi vlastníkmi, správcami, nájomcami pozemkov dotknutými zamýšľanou ochranou."
Kolegovia a kolegyne, nedá mi si položiť otázku, prečo chceme obmedziť, aby vlastník, užívateľ a nájomca sa dozvedel o tom, že pozemky, ktoré on vlastní alebo užíva, štát mieni obmedziť vyhlásením chráneného územia? Prečo je to problém? Prečo nemôže tento bod zostať tak, ako je dnes, že ten projektant, ktorý robí a vyhotovuje ten projekt, príde za tými vlastníkmi, prerokuje s nimi? V zákone neni povedané, že musí sa dohodnúť. Musí prerokovať, ale to, že prerokuje, znamená, že ten proces je transparentný a nedeje sa nikomu, žiadnemu vlastníkovi, užívateľovi, nájomcovi, sa nedeje poza chrbát. Pýtam sa, aký je záujem na tom, aby sme znestransparentnili tento proces? Komu to vyhovuje? Pokiaľ naozaj chceme robiť transparentne a pokiaľ pán minister naozaj tlačí na svojich podriadených, aby neschválili žiadne nové chránené územie bez toho, aby nemali na to krytie, na platenie majetkovej ujmy, tak potom pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo zo zákona takýto transparentný krok chceme vypustiť. Toto je ďalší dôvod, prečo žiadam, aby sme bod 76 spoločnej správy neprijali.
Keď kolegovia chcú, tak nech opravia bod, článok 76 spoločnej správy alebo bod 76 spoločnej správy a tieto dve časti minimálne z toho návrhu zákona vypustia, pretože toto nie je v záujme občanov, nie je v záujme transparentnosti posudzovania celého vplyvu vyhlasovania chránených území, lebo toto absolútne nepomôže.
Toto znenie alebo táto veta sa dostala do zákona po kritike, kolegovia a kolegyne, po kritike, že sa mnoho chránených území vyhlasuje zo strany Štátnej ochrany prírody tak, že to, vlastník o tom ani nevie. Preto je, že mnoho chránených území hlavne Natury, kde majú byť vyhlásené, vlastník dnes ani netuší, že k čomu sa Slovenská republika viac-menej zaviazala, že chce tam vyhlásiť. A keď tu máme už dnes povinnosť, že to treba s tým vlastníkom prerokovať ,tento zámer, tak my to ideme zrušiť, lebo ŠOP-ka si to môže urobiť, alebo ten projektant, ktorý to bude robiť, si to môže urobiť. Prosím, toto nie je záujem občanov tejto krajiny, aby sme takýmito pokútnymi spôsobmi ich pripravili o hodnotu majetku alebo sa skrývali a prijímali rozhodnutia a potom im natlačili na krk, že tu máte a toto si musíte do dna vypiť, kalich horkosti, lebo toto sme prijali.
A pre toto za tento návrh zákona hlasovať nebudem. A ešte raz chcem vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne, kolegovia, minimálne ten bod 76 spoločnej správy neschváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nie prvýkrát sa mi stane, že prídem k návrhu z dielne ministerstva pôdohospodárstva a idem vystúpiť a musím povedať, že oceňujem snahu pána ministra, že chce riešiť problém mladých farmárov. Problém ale je, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Dovoľte, aby som položil pár otázok smerom k pánovi ministrovi, keďže sa jedná hlavne o prvé čítanie ako také.
Pán minister, to, že zákonom chcete zaviesť, aby mladý farmár sa dostal k pôde, rád by som od vás dostal odpoveď, kto a akým spôsobom rozhodne o tom, že ktorý mladý farmár bude ten, ktorý dostane tú pôdu v dedine a ktorý nie. Lebo to nikde v zákone nie je napísané. Je napísané, že kto, čo má splniť, ale keď to splnia štyria, kto ich dostane.
Rovnako sa vás chcem spýtať, ako riešiť mladých farmárov a kto a akým spôsobom stanovil hranicu 28 hektárov. Pretože som sa snažil k tomu dopátrať, ale nikde som sa k tomu nedopátral. V tej zelenej správe, ktorú dnes nemáme možnosť prerokovať v Národnej rade, ktorú ste predložili za minulý rok, sme sa dočítali, že ziskoví sú farmári do 5 hektárov a nad 500 hektárov. Takže natíska sa mi otázka, ideme produkovať ľudí, ktorí budú produkovať stratu?
Ďalšia otázka nie tak priamo k návrhu zákona, ale priamo s tým súvisí, je, ako chce ministerstvo vyriešiť podporu pre mladých farmárov, na ktorých tento program šijete, keď z Bruselu na plán rozvoja vidieka, kde to máte zapísané, prišlo nie celých 48 strán pripomienok a 366 bodov a z toho bod 122 a 126 sa týka práve podpory mladých farmárov a kritika, citujem, že „treba zdôvodniť“? Nezdôvodnili ste, prečo chcete dať farmárom 40-tisíc  euro paušálnej platby a akým spôsobom. Nie je to v súlade s legislatívnou Európskej únie. Štyridsaťtisíc euro dať niekomu len tak, že tu máš a začni podnikať, je veľmi veľké riziko neočakávať od neho, čo má splniť z hľadiska dotácií. Áno, v tomto návrhu zákona, v tom vykonávacom, v tej vykonávacej vyhláške, tam píšete, že čo od neho budete očakávať, ale pri poskytnutí 40-tisícovej dotácie nie. Keď to rozmením, že dnes mladý človek, ktorý nemá prácu, dostane zhruba 165 euro na jeden mesiac, tak to je 20 rokov nezamestnaneckého pre mladého farmára, ktorý dostane takýmto spôsobom. Nie je to úplne najšťastnejší spôsob ako podporiť mladých farmárov.
Dovoľte, aby som položil aj ďalšiu otázku. Ako chcete zabezpečiť, že tieto pozemky sa dostanú k mladým farmárom? Pretože zákonom, tak ako ste navrhli, nútiť niekoho, aby podnajal svoju pôdu pre Slovenský pozemkový fond, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je v rozpore s nálezom Ústavného súdu, ktorý Ústavný súd vyriekol vo vzťahu k § 15, vtedy ešte náhradných pozemkov, že nie je možné vlastníkovi bez jeho súhlasu pozemok prenajať niekomu inému. To znamená, že i keď ten poľnohospodár súhlasí s tým, že podnajme svoj pozemok pre Slovenský pozemkový fond, vlastník s tým nemusí súhlasiť, pretože to nemusí mať v zmluve zakotvené a v zmysle ústavy on môže vzniesť námietku. A takýto ústavný nález existuje, ktorý sa, nazdávam sa, dá uplatniť aj v tomto prípade. Pretože sa jedná o to, že niekto iný bude užívať tú pôdu, nie ten, komu vlastník ju prenajal.
Nehovoriac o tom, chcem dodať zároveň, že za túto situáciu nie ste zodpovedný vy, pán minister. To sú zodpovední ministri za prvej Ficovej vlády, ktorí ten paragraf o náhradných pozemkoch zrušili. A § 12a, ktorý zaviedli do zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy, ktorý vy teraz idete dopĺňať, je tak nešťastne naformulovaný, že je nevykonateľný.
Rovnako je pre mňa otázne, ako chcete vykonať odobratie tej pôdy tým veľkým farmárom. I keď, ako hovorím, o tej snahe nepochybujem, len osobne si myslím, že je to možné vykonať iba v katastroch, kde boli pozemkové úpravy vykonané, respektíve niekde v okolí Kežmarku, skade boli vysídlení Nemci a sú, majetok štátu, ktorý spravuje teda Slovenský pozemkový fond, sú vo veľkých celkoch.
Vôbec v tomto návrhu mi chýba vyriešenie problému Občianskeho zákonníka, že Slovenský pozemkový fond mnohokrát svoju výmeru má v podielovom vlastníctve, a v zmysle Občianskeho zákonníka o takomto vlastníctve rozhoduje ten, ktorý má väčšinové vlastníctvo. To znamená, že nemusí byť pozemkový fond skutočne reálne tým, ktorý disponuje tou pôdou. Preto sa pýtam, ako ho chcete vykonať? Keď kolega Radošovský to hovoril, že to môže veľmi citlivo dopadnúť aj na tie veľké farmy, ja sa nechcem dotýkať toho, ako sa to dotkne tých veľkých fariem.
Ja chcem otvoriť problematiku tej citlivosti poskytnutia alebo prijímania eurofondov, teda priamych platieb v prvom rade pre poľnohospodárov, pretože pokiaľ dôjde ku krížovým nezhodám, tak to môže spôsobiť zablokovanie čerpania eurofondov.
Bol by som nesmierne nerád, keby ste toto moje vystúpenie brali ako nejaký útok na túto snahu. Preto som vystúpil s týmito otázkami, aby sme, aby ste hľadali návrh riešenia do druhého čítania, aby sa všetky tieto obavy odstránili. Tak ako viackrát sa stalo, keď ste tu vystupovali a hovorili ste o tom, že farmári budú mať prístup k úverom v čase sucha, nakoniec mechanizmus bol nastavený tak, že farmári z toho nejaký veľký osoh v skutočnosti nemali, lebo sa prihlásilo nejakých 40 subjektov. Ja by som bol nesmierne rád, keby mechanizmus pre mladých farmárov bol vytvorený tak, aby to skutočne fungovalo.
Ostatne vám musím povedať, nepomenujem podnik, ale pokiaľ budete chcieť, tak vám ho poviem nie v pléne, lebo nechcem žiadnemu subjektu ublížiť.
Podpora mladých farmárov v poľnohospodárstve sa nazdávam a som o tom presvedčený, že nemôže byť a nemôže vychádzať z toho, či on dostane osobitnú podporu zo strany vlády, štátu, alebo nie. V tej chvíli, čo prvá Ficova vláda zaviedla mechanizmus, že zvýhodnila pri projektových podporách mladých farmárov, tak podniky cez tisíce hektárov zmenili majiteľov a pôvodný majiteľ sa vzdal konateľstva, prepísal to na svojho synátora, ktorý spĺňal limit do 40 rokov, len preto, aby dostal od štátu pomoc nie 40, ale 50, nie 50, ale 60 percent. Takýchto opatrení je možné vykonať x. Chcem len poukázať na to, ako to môžu niektorí zneužiť. Prikázať zákonom, že niekomu musíte podnajať pôdu, je nevykonateľné. A zo Slovenského pozemkového fondu urobiť realitnú kanceláriu, ktorý bude prenajímať pôdu od súkromných vlastníkov a ďalej ho podnajímať niekomu inému, je cesta do pekla a nie je to správnou cestou.
Preto si dovolím povedať, že je to zle nakoncipované, pretože to, čo jeden paragraf v zákone 504 umožňuje, to druhý paragraf toho istého zákona zakazuje.
Ďakujem pekne a budem rád, pokiaľ dostanem odpoveď na otázky, ktoré som vyslovil, zo strany pána ministra, a nesmierne ma bude tešiť, pokiaľ sa do druhého čítania nájde aj zo strany vlády návrh riešenia, ako skutočne pomôcť farmárom, a nielen deklaratórne, ale aby to aj skutočne fungovalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, snáď k tomu tvojmu vystúpeniu by som dodal, že dlhé roky občania tejto krajiny, tí skôr narodení, mohli čítať na mnohých miestach také heslo, že "So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak". Platilo to 40 rokov. Možnože tí, ktorí v Komunistickej strane boli aktívni, tak tí dnes v čele tejto krajiny vyjadrujú a vystupujú tak, že posúvajú hodnoty Slovenska od tých demokratických, vďaka ktorým po ´89. roku sa Slovensko posunulo opäť naspäť smerom k Rusku, pričom svojimi vyjadreniami spochybňujú naše rozhodnutie stať sa členmi NATO, stať sa členmi Európskej únie, a preto aj prezident tejto krajiny sa musí ospravedlňovať a vysvetľovať, že naša hodnotová orientácia nejde smerom k Rusku.
Pre mňa je smutné aj to, že keď sa pozriem, že dlhodobá snaha už z prvej Ficovej vlády smeruje k tomu, že postaviť širokorozchodnú koľajnicu cez celé územie Slovenska znamená v preložení do ľudskej reči zrušiť tisíce pracovných miest v Čiernej nad Tisou len preto, lebo to chcú Rusi, a posunúť a pomôcť vytvoriť prekladisko v Rakúsku a nie, aby na Slovensku občania mali prácu. Za toto a takto sa predať je veľmi smutné. Je pre mňa smutné, keď premiér tejto krajiny chce alebo má snahu vytvoriť referendum o tom, či môžu byť základne alebo nejaké sklady NATO na území Slovenska, pričom každý vojak Slovenskej republiky je aj súčasťou armády NATO a v mnohých zahraničných misiách pôsobia spolu, kde pán premiér sa spolu s kamerami veľmi rád ukazuje, že ako on má rád našich vojakov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Chmel, ďakujem pekne za vystúpenie. Chcel by som len poznamenať a dodať k vášmu vystúpeniu snáď len toľko, že o postavení ÚPN a o jeho cieľoch asi najviac hovoria dva fakty. Dnes je to sídlo a jeho umiestnenie a neustály boj o tom, že kde je a kde nie je, a aj finančný rozpočet, ktorý majú k dispozícii na to, aby mohli vykonávať túto činnosť.
Je treba poznamenať, že ÚPN by mal skúmať zločiny, ktoré napáchal totalitárny režim komunizmu. Komunistický režim s komunistami bol zákonne zvolený a vládol sám v tejto krajine. Dnes v tejto krajine vládne sám rovnako SMER. Možno čoskoro sa dospeje - táto krajina - aj k tomu, že bude raz skúmať aj vládu, obdobie druhej vlády Roberta Fica, aby sme odhalili tie skutočné dôvody, prečo ÚPN nemôže vykonávať svoju činnosť a poukázať na tie chyby, ktoré tu boli, pretože mnohí z tých komunistov dnes sedia v radoch hlavne politickej strany SMER.
Ale rovnako je treba poznamenať, že aj tí eštebáci, ktorými sa ÚPN zaoberá, sú len tí, ktorí boli eštebákmi, nie tí, ktorí ešte aj dnes sú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Beblavý, rád by som ťa doplnil v tvojom vystúpení o jeden fakt a síce, že je treba pripomenúť, že za všetky korekcie je zodpovedný ten, ktorý nastavil systém. Najviac korekcií Slovenská republika alebo najviac peňazí dostane preto, lebo ten systém bol tak nastavený v roku 2006 prvou Ficovou vládou. Obdobie 2007 - 2013 bolo plne v réžii vlády Roberta Fica, pretože tá sa schvaľovala začiatkom roku 2007, teda takmer rok po nástupe prvej Ficovej vlády. To, že to bolo zle nastavené, to má dopad aj do dnešného dňa. Opäť za roky 2014 - 2020 bude zodpovedná tá istá vláda v tom istom zložení.
A dovoľte, aby som povedal, že ten systém je tak skorumpovaný, ako ho nastavili, lebo ho tak zámerne nastavili. Chcem povedať, že v roku 2005, keď som bol minister, tak v pôdohospodárstve bol systém, kde žiadny subjektívny hodnotiteľ neexistoval. Boli len transparentné bodové kritériá a od samého začiatku boli všetky informácie na internete verejne skontrolovateľné. Vtedy Európska komisia konštatovala, že ten systém je najviac korupčne odolný. Ale takýto systém na Slovensku uplatňovať asi málokto chce. Rovnako aj v pôdohospodárstve sa zaviedli subjektívni hodnotitelia a od tej doby je problém. A pokiaľ sa pozriem na čerpanie peňazí aj v rámci operačného, teda v rámci pôdohospodárstva, tak vidím, že od nástupu druhej vlády Roberta Fica čerpanie eurofondov v tejto oblasti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, určite zmena zákona o správe majetku štátu je veľmi citlivá. Ale musím povedať, že tá v tej podobe, ktorú predkladá minister financií, je len očným klamom a odvedením pozornosti. Prečo? Ako dvojnásobný minister môžem povedať, že keď ktorýkoľvek rezort, ktorý spravuje majetok štátu, chcel nejaký majetok predať, tak na to v konečnom dôsledku potreboval súhlas ministra financií. Dovoľte, aby som vám zo súčasne platného zákona zacitoval znenie § 9 ods. 2, prvú vetu: „Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.“ Dovoľte, aby som vám zacitoval aj § 13 ods. 10, ktorý znie: „Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.“ Nechcem sa hlbšie zaboriť do tohto návrhu zákona, ktorý dnes platí, ale ak sa tu bavíme o tom, či treba jedného správcu alebo viacerých správcov, či je to efektívne alebo nie je to efektívne, je odvedením pozornosti od skutočného problému to, ako sa ten majetok spravuje.
A dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tej správe, teda k spravovaniu ako takému. Včera som mal možnosť vidieť v televízii krátku reportáž o tom, ako Letové prevádzky, štátny podnik, zo super vybavených vysoko výkonných automobilov pre svojich zamestnancov ich nakúpil 4 alebo 8. Kolega pána ministra obhajoval tento krok, že však oni sú štátny podnik a zarobia si na to sami. Dobrá správa majetku štátu je o tom, že ten štátny podnik zarobí zisk a ten zisk nekončí na nákup predražených luxusných automobilov, ale sa končí v štátnej kase, lebo má slúžiť pre občanov. Keď Úrad pre verejné obstarávanie vydal pred časom rozhodnutie o tom, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, sú verejným obstarávateľom, tak to uznesenie, pokiaľ sa dobre pamätám, je rovnako aplikovateľné a identické pre všetky štátne podniky. Nie je možné, aby jeden štátny podnik bol povinný verejne obstarávať, druhý štátny podnik nebol povinný verejne obstarávať. Je to len názorný príklad, ako sa obchádza zákon o verejnom obstarávaní a ako sa tuneluje štát, pretože každý štátny podnik z titulu aj z tohto zákona by mal byť spravovaný tak, aby prinášal úžitok pre každého jedného občana tejto krajiny. Tento prípad, ktorý bol včera medializovaný, poukazuje na to, že správa majetku štátu efektívne v prospech občanov vykonávaná v tejto krajine nie je, a to vďaka nominantom, ktorých dosadila tam vládnuca strana SMER.
Rovnako musím povedať ako bývalý minister, pod ktorého patrili Štátne lesy, že Štátne lesy odviedli za Radičovej vlády 20 mil. eur do štátnej kasy. Vyprodukovali rok predtým cez 2,5 mil. zisku. V roku 2011 vyprodukovali 18,5 mil. zisku. Som presvedčený, že ten štátny podnik je schopný trvale vyprodukovať tých plus-mínus 18 mil. eur zisku. Toľko v tom štátnom podniku je. Keď produkuje menej, tak to znamená, že sa z tohto štátneho podniku niekto iný na úkor štátneho podniku obohacuje. Pán minister, nielen to treba, aby ste ich zlúčili pod jednu hlavičku, ale aj treba dôsledne kontrolovať aj kolegov, ako vykonávajú svoju správu.
Teraz dovoľte, aby som uviedol ďalší príklad, Štátne lesy TANAP-u, príspevková organizácia. Bola kalamita, kalamita bola v tomto roku ako na jednej strane Tatier, tak na druhej strane Tatier. Ale verejné obstarávanie v TANAP-e na predaj dreva sa uskutočnilo naposledy v roku 2005, po kalamite v roku 2004. Neviem ako, neviem akým spôsobom sa navýšili dodávky a odbery pre jednotlivých odberateľov v TANAP-e. Jedná sa o 177 tisíc kubíkov dreva. Cena, za ktorú vysúťažili predaj celkov a dreva v priemere na poľskej strane a na tej slovenskej strane, za koľko sa reálne predáva, vykazuje rozdiel 3,5 mil. eur. Toto je aká správa majetku štátu?
To znamená, keby ste zabezpečili, aby vaši nominanti, ktorým ste vy dali dôveru, ale mali by ste ich aj kontrolovať, ako vykonávajú túto správu majetku štátu, tak už len na týchto pár príkladoch som poukázal, do štátnej kasy koľko peňazí by mohlo prísť, len tieto tri prípady by postačili vykryť takmer všetky daňové licencie, ktoré žiadate od drobných živnostníkov aj za podmienky, že nevykonali žiadny zisk, ale podnikajú, ale nepýtajú od štátu žiadne sociálne a iné zabezpečenie v nezamestnanosti, vy ich normálne tam ženiete, keby ste spravovali tento majetok štátu, to by bolo ešte aj pochopiteľné, ale vy tento majetok štátu spravovať ako dobrý gazda neviete. A toto sú k tomu názorné príklady. Pán minister, preto by som vás chcel vyzvať, aby ste nielen to deklaratórne v zákone menili, lebo zákon sa dá meniť. Ale uplatňovanie aj toho, čo tu dnes platí, je oveľa dôležitejšie. A potom by občania tejto krajiny nemuseli platiť daňové licencie, živnostníkom by ste nemuseli zvyšovať odvody a ďalšie zaťaženia. Ďakujem pekne.