Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, musím povedať, že ochranou potravín alebo toho, čo nachádzame v obchodoch som začal ďaleko, ďaleko predtým, a to bola len zhoda náhod, že práve aj ja som bol jeden z tých zákazníkov, ktorí prišli a kúpili tovar, ktorý bol veľmi pekne zabalený v dátume spotreby, no, hold smrdel. Povedzme tak, ako je. Moje vystupovanie k tejto téme nezávisí od toho, či v tejto sále je päť poslancov, či je plná snemovňa, alebo či tu je kamera, alebo nie je tu kamera. Ak si prezriete kedykoľvek rokovania o zákone o potravinách, tak nenájdete ani jeden jediný prípad, keď som sa do diskusie na túto tému nezapojil. Venoval som sa tomu. A moje vystúpenie: je len zhoda náhod, že či je kamera hore, alebo nie.
Pani kolegyňa Košútová, no, musím povedať, že už pri prijímaní zákonov o neprimeraných podmienkach som upozorňoval na to, že príde ten zákon od pána ministra Boreca a práve v tom by sa mal tento problém vyriešiť. Od toho ako opozičný politik som múdrejší, než by som sa išiel pretrhnúť predkladať návrhy, ktoré tak či tak SMER neprijme. Takže sústreďujem sa na upozornenie problémov, tých problematických bodov, za ktoré bude niesť zodpovednosť, bohužiaľ, celá Národná rada, ale schvaľuje ho len SMER. O to je vaša zodpovednosť väčšia. Ale nesmierne by som bol rád, keby v tejto republike sa začali zákony hodnotiť podľa toho, kto ich prijal. Nie Národná rada, ale ktorá strana. A respektíve, ktoré strany.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže tento zákon ide v prvom čítaní, pôvodne som nemal záujem sa zapojiť do tejto diskusie, ale po tom, čo tu počúvam aj vo faktických pripomienkach mojich kolegov, tak nedá mi, aby som nereagoval. Zdá sa, že niektorí majú príliš krátku pamäť. Pani Kučerová, chcem vás upozorniť alebo pripomenúť, že v roku 2005, keď som bol ministrom, tak som ja bol ten, ktorý navrhol do Trestného zákona za trestný čin, keď niekto predáva potravinu, ktorá poškodí zdravie niekomu inému. Tieto trestné činy sa môžu trestať odňatím slobody od dvoch do ôsmich rokov.
Ja si pamätám aj rok 2006. Nástup prvej Ficovej vlády, keď na konci druhej Dzurindovej vlády som predkladal a bol v prvom čítaní návrh zákona o potravinách, kde bolo zapísané, že pravidlo trikrát a dosť. Keď trikrát niektorý obchodník poruší pravidlá, tak viac nemôže predávať.
Bola to práve politická strana SMER, ktorá to z hľadiska skrátenia volebného obdobia hovorila, že tento zákon nebude medzi tými, ktoré prejdú druhým čítaním, a v závere, ja som to opakovane predložil po nástupe prvej Ficovej vlády. Potom boli sankcie, teda pravidlo trikrát a dosť bolo vypustené a prišiel minister Jureňa vtedy s návrhom zvýšenia pokút až na 5 miliónov korún. Aká zhoda náhod, že taký istý systém ako predkladá minister Jahnátek. No zvyšujeme pokuty, koľko tých pokút udelil? Ani jednu! Prečo? Lebo boli neúčinné, nechcem obhajovať kolegu Galka, ale v jednom má isto, veľké nadnárodné obchodné reťazce majú za sebou silné právnické zastúpenia, ktoré začaté právne, správne konanie dokážu oddialiť na niekoľko rokov, až kým nespadne konečné súdne rozhodnutie, a na Slovensku súdne rozhodnutia alebo dĺžka súdnych konaní nemusím vás upozorňovať, koľko to trvá. To znamená, že z týchto pokút de facto my viac-menej nič neuvidíme. V každom prípade je treba povedať, že už dnes zákon - či už trestný, alebo zákon o potravinách - dáva dostatočný priestor na to, aby sme kohokoľvek, kto predáva nekvalitné potraviny po dobe spotreby, po lehote spotreby, naozaj mohli postihnúť, si myslím, dostatočne vysokou mierou. To, čo máme problém, to, čo možnože kolega Galko nevedel dobre naformulovať, je otázka, či inšpektor, ktorý zarobí 500 eur v hrubom alebo 600, je dostatočne finančne ohodnotený za to, aby chránil záujem občanov tejto krajiny aj ich zdravotnú bezpečnosť, alebo je možné ho skorumpovať za to, že dostane z tých centíkov v obchodných reťazcoch to, čo obchodné reťazce vyberú na centíkoch, ho vedia dvakrát zaplatiť a povedia, že je to v poriadku. Je treba pouvažovať nad tým, že keď chceme mať kontrolu, tak tí, ktorí vykonávajú túto kontrolu, musia mať patričné aj ohodnotenie zo strany štátu. Lebo chránia záujem štátu a štát, záujmom štátu musí byť bezpochyby zdravotná nezávadnosť a bezpečnosť potravín, ktoré sa dostávajú na pult. Ale nehovorte mi, že nemá štát dostatok prostriedkov na to, aby mohol konať! Samotná prístupová zmluva umožňuje Slovenskej republike, a ďalšie dokumenty Európskej únie, zakázať dovoz niektorých druhov tovarov z niektorých krajín na dobu minimálne šesť mesiacov. Pokiaľ to patrične zargumentujeme. Ja som, ja ako minister som sa nebál v roku 2011 január, hneď 1., 2. januára zakázať dovoz všetkých mäsových výrobkov z Nemecka, pretože vyskytol sa tam dioxid. Ja som nešpekuloval pri metanole, že či budeme testovať, či ich máme, alebo nemáme. Ešte samotná Nemecká republika nezakázala predaj tohto tovaru, ja som ho už zakázal dovážať na územie Slovenskej republiky. V prípade e.colov to bol ďalší prípad, pri ovocí, zelenine som taktiež neváhal ako minister využiť všetky svoje práva, ktoré zákony Slovenskej republiky a smernice Európskej únie dávajú na to, aby som prijal rovnaké rozhodnutie. Bez akéhokoľvek problému. Aj voči Nemeckej republike, ktorá, samozrejme vieme, že má svoje silné lobistické zastúpenie aj v Bruseli. Keď na nás tlačili, tak ja som povedal, že no dobre, ale vy ste vedeli o tom, že máte dioxín, tak prečo ste nekonali? Takže toľko k tomu.
To, že Tesco, kde nakupuje, alebo kde nakupuje. No môže nakupovať aj na Slovensku, lebo zákon o neprimeraných podmienkach obchodných reťazcov na Slovensku je zdrapom papiera. Je zdrapom papiera, pretože je v ňom zapísané, že platí, platia tieto podmienky s odkazom na Európsku smernicu, ktorá hovorí, že ak sa nedohodnú inak. Keď sa dohodnú inak, tak zákon o neprimeraných podmienkach neplatí! Netreba k tomu veľké právnické vzdelanie, ale keď si to prečítam, je to tak, zajtra budeme hlasovať o novele zákona Obchodného zákonníka. Tá istá smernica, ktorú pán minister čiastočne notifikoval alebo inkorporoval do zákona o neprimeraných podmienkach, tá sa v plnej šírke dáva do zákona, do Obchodného zákonníka, kde jednak dáva iné dátumy splatnosti, iné pokuty a takisto jednoznačne definuje, že ak sa nedohodnú inak. A platí to rovnako aj na potraviny. To znamená, že ktokoľvek na Slovensku, keď uzatvorí zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, tak naňho ten zákon o neprimeraných reťazcoch je len zdrapom papiera, pretože mu to nič neurobí, ako keby neexistoval. Ale bol to určite dobrý píár.
Ale teraz trošku vážnejšie. Mali by sme si položiť jednu kardinálnu otázku: koho chceme chrániť?
Po prvé, chceme mať kvalitné a bezpečné potraviny v obchodoch, myslím si, že na tomto môže byť zhoda naprieč celým politickým spektrom. Potom je druhá otázka: Že tí, ktorí predávajú, ako ich postihovať? S touto otázkou som sa lámal najviac, keď ako minister som sa musel zaoberať touto otázkou. Pretože dať do jedného vreca v Hornej Dolnej obchody, kde chodí denne kupovať 100 ľudí, alebo hypermarket v Bratislave na Kamennom námestí, kde za deň príde 20-tisíc ľudí, je asi veľmi ťažké. No neviem, či viete ustanoviť mechanizmus, ako ich rovnako postihnúť za to, že predajú tovar po dobe spotreby. Pýtam sa, v každom z týchto obchodov nájde inšpektor v danú chvíľu v Hornej Malej nájde jeden tovar po dobe spotreby, v najväčšom hypermarkete dva, len tam možnože už predali 20-tisíc predtým, lebo toľko ľudí tam bolo, v tej Hornej Malej mohlo dôjsť k tomu, že kúpi 100 ľudí. Miera rizika je úplne iná. Pýtam sa, je spravodlivé dať týchto dvoch, tieto dve kategórie z hľadiska postihu do toho istého balíka? Lebo mi to tu teraz robíme. Kým povieme, že dobre, za takéto porušenie, príklad poviem, dáme tisíc eur, hypermarket v Bratislave v centre sa usmeje, vyberie z malíčka, zaplatí, čau. Nebude sa tým zaoberať, ale v tej Hornej Malej, kde tých 100 ľudí je odkázaných na to, že buď si to kúpi v tom malom obchodíku, alebo musí zaplatiť autobus alebo najať auto, alebo si sadnúť do auta, prísť do okresného mesta niekoľko desiatok kilometrov, aby si to nakúpil, tak toho sme zlikvidovali aj s tými tisíc eurami, aj 500 eurami. A tento návrh zákona, to, čo sme my zaviedli, je kategorizácia obchodov, malá, stredná, veľká. Tú ide rušiť. Tak nech pán minister a jeho pracovníci si polámu hlavu nad tým, aby to bolo inak a lepšie vyšpecifikované. Keď je problém, ale princíp malá a stredná, veľká bola vytvorená preto, aby sme naozaj mohli rozdeliť mieru rizika pokuty aj podľa výšky a miery rizika. No keď jednoducho toto nebudeme robiť, tak výsledkom bude a naozaj, aj ja sa rovnako obávam ako moji niektorí kolegovia, že všetky obchodné reťazce, ktoré majú obchodíky - aj tie malé, čo otvárajú teraz tie rýchle predajne s malou plochou veľké obchodné reťazce, tie zostanú zachované, ale slovenské dedinské obchody sme zlikvidovali. Nebojme sa, keď toto je záujem tohto návrhu zákona a tohto systému, kde ideme rušiť malé, stredné a veľké podniky z hľadiska pokút, tak sa nebojme a pán minister nech sa sem postaví a odkáže do tých 2 900 malých obcí v tejto krajine, že u vás obchody nebudú. To sú, to sú, alebo minimálne v tých 1 900, ktoré sú obce do 500 obyvateľov, lebo tam tieto veľké obchodné reťazce aj so svojimi malými predajňami nejdú, pre nich sa to neoplatí, tak pokiaľ to chceme riešiť, tak potom áno. Pozrime sa na to, a to, čo je vhodné z tohto zákona, aj keď je populistické, nech prejde. Lebo ja som presvedčený hlboko, že pokutu vo výške 5 miliónov eur za toto volebné obdobie ani za to najbližšie volebné obdobie sa udeliť nikomu neudelí. Tak ako minister Jureňa sa dušoval, že sa udelia 5-miliónové pokuty, neudelili sa. Ja som nemal snahu zvyšovať pokuty, mal som snahu rozdeliť kategórie a urobiť kategorizáciu. Malá prevádzka za toto porušenie má dostať takúto pokutu, stredná takú a veľká takú, pretože to je aj podľa obratu, aj podľa miery rizika, aj podľa asi sedliackeho rozumu asi je to tak. Ako nemôžem dať u mňa doma v Padarovciach malý obchodík na rovnaký rang ako Tesco na Kamennom námestí. No, to som len povedal, snažil som sa poukázať na tieto problémy preto, aby som vytvoril priestor, hlavne pre politickú stranu SMER, pretože tak či tak bude schválené to, čo si SMER zaumieni, nie to, čo my v opozícii povieme. Takže celá miera zodpovednosti je v tejto miere alebo v tejto chvíli na pleciach vládnej strany, aby za ten mesiac alebo pol druha mesiaca, kým o tom budeme rokovať v druhom čítaní, aby sa zamyslela nad týmito skutočnosťami a naozaj pouvažovala nad tým, čí záujem chráni. Veľkých obchodných reťazcov alebo slovenských živnostníkov, podnikateľov, tých, ktorí na Slovensku predávajú potraviny tam, kde nikto iný by nešiel. A vďaka nim sa udržuje ešte osídlenie na vidieku, lebo keď už aj ten malý obchodík stade odíde, tak potom už aj tí ľudia pomaly odídu a potom to budú len víkendové osadíky.
Ďakujem.

Ďakujem. Kolega Viskupič, vysoko si cením vaše vystúpenie. Aj tá emócia bola namieste. Áno, je treba skutočne sa pozrieť na veci zo súčasného hľadiska. Áno, je možné sa vrátiť aj z pohľadu, čo bolo kedysi, kto, čo, kedy urobil, ale podstatné pre občanov tejto krajiny vo veľkej miere je to, čo ich čaká a čo ich neminie.
Tento zákon je jasne čitateľný. Čitateľný v tom, komu poskytuje prospech a komu nevýhodu. Nevýhodu občanom Slovenskej republiky, ktorí by mohli mať viac peňazí v rozpočte a menej daní, a menej peňazí by mali sponzori tejto krajiny.
Dúfam len, že táto viac ako štvorhodinová rozprava k tomuto bodu v prvom čítaní vytvorí dostatočný tlak na pána ministra, na predsedu vlády, aby si sadli s radou sponzorov SMER-u a prediskutovali cez víkend tento návrhu zákona a možnože v pondelok prišli s návrhom, že tento návrh zákona sa stiahne z rokovania Národnej rady. To by bol asi ten najželateľnejší stav.
Pokiaľ tak ale nebude, tak by som možnože apeloval, aby nie pán minister Malatinský vystúpil za tým rečníckym pultom, ale aj predseda vlády, ktorý obhajoval záujmy tohto zákona a Penty. Nech príde sem pán Robert Fico a začne obhajovať tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, naozaj ste ma potešili s vaším vystúpením a musím povedať, že už niekoľkokrát v predchádzajúcom období som aj ja skonštatoval, že najvýnosnejšou plodinou za prvej Ficovej vlády bol v poľnohospodárstve slnečný kolektor. Je to faktom. Naozaj, z vášho vystúpenia snáď mi chýbal jeden jediný maličký moment, a to, že po toľkej kritike a závažných obvineniach ste nevyzvali ministra, aby vystúpil za rečníckym pultom a vyjadril sa k nemu. Pán minister tu sedí so sklopenou hlavou, nechcem povedať, že s plechovou tvárou, mlčky a nereaguje na závažné obvinenia, ktoré v tomto pléne doteraz odzneli. A teraz neviem, či platí to, že kto mlčí, ten svedčí. To znamená, že všetko to, čo zo strany opozície dnes tu bolo povedané k tomuto návrhu zákona, je pravda. Keď to tak nie je, pán kolega, ja to urobím miesto vás, vyzývam pána ministra Malatinského, nech tam vystúpi za ten rečnícky pult a nech vyvráti všetky tvrdenia, že z toho nebude mať výhodu ten, ktorý prevádzkuje Paroplynový cyklus, teda Penta. Nech vyvráti skutočnosť, že ďalšou výhodou bude mať druhý sponzor SMER-u, ktorý za prvej Ficovej vlády rozdeľoval prístupové kódy alebo prístupové body pre obnoviteľné zdroje energie. Snáď toto je taký moment, ktorý by som v tejto chvíli očakával, pretože naozaj, kto mlčí, ten svedčí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega Přidal, aj za to, že ste poukázali, že vec nejde len o Paroplynový cyklus a o Pentu, ale aj o ďalšieho sponzora, tak ako som pred chvíľkou povedal aj ja. Pre toho, ktorý rozdeľoval práva alebo možnosť prístupu do elektronizačnej sústavy z výroby obnoviteľných zdrojov energie.
Ale ja si kladiem otázku a možnože vy by ste mi na to dokázali odpovedať. Čo asi dostane táto vláda alebo jeho predseda Fico za túto novelu zákona? Pretože to nielen minister Malatinský, ale táto vláda. Lebo je to udobrené predsedom vlády, tak ako povedal kolega Lipšic. Keď táto vláda dostala za 25 mil. od spoločnosti SCP a od jeho majiteľa Fila pochvalu za to, že zvyšuje dane občanom tejto krajiny a zdiera ich z kože, tak čo dostane Robert Fico za túto novelu zákona od spoločnosti z Penty? Dostane doživotnú rentu v podobe Coly? Doživotne zabezpečíme dodávku Coly? Toto je názorný príklad, že tá Gorila, ktorá tu kedysi bola otvorená a ľudia vyšli do ulíc, tá nezostala v zapomenutí, tá naďalej funguje v podobe Coly a spojenectva okolo Coly tých, ktorí ho dodávali a pili. Dnes na to doplatia občania.
A skutočne vyzývam aj ja kolegov zo SMER-u, aby za takýto návrh zákona nezahlasovali, pretože toto nie je v prospech občanov tejto krajiny, ale v prospech dvoch sponzorov SMER-u.

Ďakujem. Kolega Chren, vyzýval si poslancov SMER-u, aby za tento návrh nezahlasovali. Kolegyne, kolegovia, pozrime sa na lavice SMER-u. Koľkíže tam sedia? Takáto je pracovná morálka SMER-u? Že ani aspoň v každom rade SMER-u nesedí jeden poslanec? Že tu sedí spravodajca, ktorý tu musí sedieť pri tomto zákone, sedíte tu vy, pani predsedajúca, lebo vediete túto schôdzu, a pán Podmanický, ktorý prišiel, to je, dá sa povedať, že v tejto chvíli opozícia je v prevahe. Ale smutné na tom je, že SMER tento návrh zákona ako mašinéria, ktorá je nastavená v prospech svojich finančných sponzorov, zahlasuje a odsúhlasí, ale tým občania Slovenskej republiky budú trpieť, pretože musia zaplatiť vyššie dane, vyššie odvody, lebo nešetríme tam, kde by sme skutočne mali, na finančných skupinách a darcoch SMER-u. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, mnoho ste povedali k tomuto návrhu zákona, ale týkalo sa to viac-menej len Paroplynového cyklu. Ale skúsme pomenovať aj ostatnú časť, čo pán minister v tomto návrhu predkladá. Pán minister v tomto návrhu predkladá aj záujmy iného sponzora SMER-ru. Záujmy toho sponzora SMER-u, ktorý za prvej Ficovej vlády prideľoval potichu každému pripojenie na bioplynové stanice. Dnes týmto návrhom ideme prehodnocovať bioplynové stanice a uvažovať o tom, či zostane bioplynová stanica, alebo nezostane bioplynová stanica. Keď Paraplynový cyklus pre Pentu je biznisom, tak musím povedať, že bioplynové stanice a obnoviteľné zdroje energie ostatné a ich prehodnotenie a možné zrušenie 15-ročných zmlúv na ich existenciu je prinajmenšom takým istým veľkým biznisom pre druhého veľkého sponzora SMER-u. Takže skúsme sa pozrieť na tento materiál, že tento materiál nerieši záujmy Slovenskej republiky ako takej, rieši záujmy sponzorov SMER-u. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no musím vám povedať, že v oblasti poľnohospodárstva, keď sa vyjadrujete, tak by ste si mali niektoré veci aj dočítať a doplniť, pretože I. D. C. Holding má problém s financovaním a s poklesom tržieb, čo je spôsobené tým, že na Slovensku základnú surovinu cukor nakupujú o 50 % drahšie ako kdekoľvek v iných členských krajinách Európskej únie. Je to výsledok rozhodnutia zo začiatku prvej Ficovej vlády, vďaka ktorému dnes v Dunajskej Strede už cukrovar neexistuje. Darovali ste cukrovaru a jeho zahraničným majiteľom viac ako 1 mld. korún tým, že dostali pridelenú kvótu na to, čo štát nemusel.
Na druhej strane musím povedať, že moji predrečníci v dostatočnej miere už poukázali na to, čo v skutočnosti robí táto vláda a kam smeruje s týmto rozpočtom.
Musím povedať, že nie je úplne len pravdou to, že zvyšujete dane pre občanov. A nechcete sa podieľať na konsolidácii tým, že utiahnete opasok aj vo vláde, aj v štátnom aparáte. Vy robíte ešte jednu horšiu vec, vy dávate bohapusto svojim sponzorom také výhody ako SCP Ružomberok dvadsaťpäť miliónov, keď ich ani nepotrebujú. Dávate im lacnejšie drevo, to je tá ďalšia výhoda. A mohol by som tu menovať všetkých ďalších sponzorov.
Dohnali ste Slovenskú republiku na arbitráž, ktorú sme prehrali. Teraz staviate Slovenskú republiku pred ďalšiu arbitráž, keď urobíte s poisťovňami to, čo plánujete. A budeme musieť zase platiť my všetci.
Ale pritom treba povedať, že sa tvárite, ako keby každý jeden volič tejto krajiny volil politickú stranu SMER, dostali ste právo sotva od 25 % voličov Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Na kolegu Hlinu nebudem reagovať, ale na kolegu Mičovského musím povedať, že ja chápem, že lesníci majú bližší cit k tomu, že štátny podnik koľko odvádza alebo koľko neodvádza do štátnej kasy. Ja len na prirovnanie chcem povedať, že Slovenský pozemkový fond aj dnes do verejných financií dal za minulý rok viac ako 9 mil. eur. Práve v štátnom podniku je zhruba rovnaký počet alebo rovnaká výmera lesov. Je pochopiteľné, aby aj tento majetok slúžil občanom a odvádzal dane. 20 mil. je suma, za ktorou si stojím, že tento štátny podnik dokáže bez akého ublíženia a ujmy lesníckych činností platiť a odvádzať do štátnej kasy systémovo. Systémovo. A keď sa o to budú správať správne a nebudú také faktúry, ako vy ste povedali. A musím povedať, že za mojej éry vplyv ani SCP Ružomberok, ani vplyv nikoho iného tam takýmto spôsobom sa neprejavoval. Pretože tie predajné ceny v štátnom podniku stúpali a dnes máme možnosť vidieť, ako tieto ceny klesajú a sponzori SMER-u dostávajú aj takýmto spôsobom plus odmeny a bonusy.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokovávame zákon zákonov, a to rozpočet na rok budúci, ale indikatívne aj na roky 2014 - 2015.
Dovoľte, aby som zareagoval nielen na samotný materiál, ale aj na spôsob, akým vláda a jeho predstavitelia predniesli tento materiál a vyjadrujú sa k nemu. Vo výbore sme mali možnosť si vypočuť zo strany pána ministra životného prostredia a štátneho tajomníka, že kapitola ministerstva životného prostredia bola podhodnotená v roku 2010, keď ministerstvo životného prostredia vzniklo. Považujem to za absolútnu drzosť od predstaviteľov súčasnej vlády, pretože bola to vláda Roberta Fica, ktorá v roku 2010 ministerstvo životného prostredia zrušila. Aj ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja zrušila. Odôvodňovala to tým, že dôjde k šetreniu 13 mil. euro tým, že zrušíme ministerstvo životného prostredia.
Pán minister, keď naozaj zrušenie ministerstva životného prostredia by malo cieľ zrušiť alebo ušetriť 13 mil. eur, tak prečo druhá vláda Roberta Fica nepristúpila k tomuto istému kroku? Ja vám poviem. Preto, lebo v tom čase politická strana SMER mala na krku niekoľko veľkých káuz: Interblue, emisie. Na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja mala nástenkový tender. Obidva(Obidve) ministerstvá bolo potrebné zrušiť nie preto, aby ste šetrili, ale preto, aby ste čo najviac zakryli stopy po tom, aby sa tieto prípady nedali poriadne vyšetriť.
To, že vláda Ivety Radičovej sa rozhodla obnoviť ministerstvo životného prostredia a stálo to niečo a museli sme to urobiť v rámci rozpočtu, ktorý bol daný na rok 2010, je pravda. Prosím, ale buďte korektní a povedzte, že to nebolo podhodnotené. Priznajte si, že bol zlý krok prijať rozhodnutie zrušiť ministerstvo životného prostredia. Pretože keby to bol správny krok, tak to zopakujete ešte raz. Vy ste namiesto toho na ministerstvo životného prostredia dali ešte jedného štátneho tajomníka naviac. Toto nie je spôsob šetrenia.
Teraz k tomu, že máme problém s rozpočtom a ten problém s rozpočtom budeme mať nielen v roku 2013, ale aj v následných rokoch. Už včera som sa vyjadril pri otvorení tejto rozpravy kriticky, že vláda si kupuje pochvalu od svojich sponzorov SCP Ružomberok, pána Fila. Ale táto vec je oveľa komplikovanejšia a ešte morbídnejšia. Pretože SCP Ružomberok viac ako investičný stimul potrebuje surovinu pre svoju výrobu. Viete si vy predstaviť fabriku vyrábajúcu papier alebo celulózu z dreva v púšti? Asi nie. Darmo by ste im tam sypali peniaze, nikto vám tam nepríde. Nepostavia tú fabriku, lebo nemajú surovinu.
Táto spoločnosť sa obrátila na vládu Ivety Radičovej začiatkom tohto roku, kde žiadala, keďže im končí zmluva v roku 2014, aby štátny podnik im dal prísľub, že budú mať surovinu aj pre ďalšie obdobie. Nie cenu, ale surovinu na výrobu celulózy. Štátny podnik nedal tejto spoločnosti ani jeden deravý cent, ale tento prísľub dal, pretože v tejto krajine štátny podnik má drevo a potrebuje partnerov, ktorí to spracujú, medzi ktorých určite je možné zaradiť, a je aj potrebné zaradiť, SCP Ružomberok. V tom čase sa už rozhodlo o tom, že táto investícia sa urobí v rámci koncernu na Slovensku. Žiadna žiadosť na investičný stimul, žiadne daňové úľavy, len garancia suroviny.
Nastúpila vláda Roberta Fica a pre svojho sponzora bez mihnutia oka dala 25 mil. daňovú úľavu vtedy, keď táto spoločnosť už od začiatku tohto roka má vydané stavebné povolenie, pretože len v tomto roku podľa materiálu, ktorý predložil minister hospodárstva do vlády, má v tomto roku preinvestovať 15 mil. eur. Keď spoločnosť chce v priebehu roka preinvestovať 15 mil. eur, neurobí to za dva mesiace. To znamená, že len veľkoryso ste dali ponuku 25 mil. zo štátnej kasy tejto spoločnosti.
Pôjdem ďalej. Dnes tejto spoločnosti zo štátneho podniku Lesy SR predávate drevo oveľa výhodnejšie. Jedna vec je, ktorá sa deklaruje v centrále, a druhá je realita, za koľko sa predáva toto drevo. Toto drevo dnes sa predáva lacnejšie pre SCP Ružomberok, ako sa predáva palivové drevo pre občanov, ktorí majú minimálnu mzdu a sú na najnižších dôchodkoch. Pri milión kubíkoch, čo táto spoločnosť do roka zoberie, je ľahko si vypočítať, koľko bonusu ešte dostane. No, je samozrejmé, že je ochotná zafinancovať aj konferenciu o daniach pre túto vládu a aj s úsmevom na tvári vystúpi a povie, že zvyšovanie daní nie je problémom. Bodaj by.
Ja viem, že pán minister to ťažko počúva, radšej odíde zo sály, ale tak či tak je to pravda, dámy a páni, a hovoríme, že nemáme peniaze. No tak, ako zderme ľudí z kože, ale tam, kde máme a kde máme spravovať štátny majetok, tak tam ho nevyužime. Je namieste otázka, že prečo bolo možné do štátneho rozpočtu v roku 2012 odviesť do štátneho podniku 20 mil. eur a na budúci rok už nie je možné sotva 5 mil. Aj to len preto, aby sa nepovedalo. No prečo? No lebo keď sa peniaze rozutekajú, keď sa tam kupujú kvetináče, jeden kvetináč obyčajný za 500 euro, však bodaj by nie. Obyčajný človek z 500 euro má vyžiť dva mesiace a štátny podnik, na závodoch riaditelia si dovolia kúpiť takýto kvetináč, jeden za 500 euro, obyčajný. Tak keď takto sa má pristupovať k správe štátneho majetku, tak potom musíme zodrieť z kože každého jedného občana tejto krajiny, pretože nevieme naplniť štátnu kasu tam, kde by sme mali a kde by sme sa mali správať ako riadny hospodár k svojmu majetku.
Táto vláda sa nespráva k svojmu majetku racionálne a efektívne a nevyužíva i v prospech občanov tejto krajiny, pričom mnohokrát poukazuje na to, že ako hospodári SPP, ako hospodária zdravotné poisťovne, ale pritom sa neobáva povedať, že majiteľom zdravotnej poisťovne je ochotná zaplatiť 400 mil. alebo možnože aj viac peňazí, ale za to my nebudeme mať ani lepšie ošetrenie v nemocnici, ani nič viac.
Pričom je treba povedať, že keď sa pozrieme, a budúci rok dostaneme správu, ako hospodárili štátne podniky v tomto roku a príspevkové organizácie, tak určite sa prekvapíme, pretože tá sekera bude značne veľká. Podľa mojich informácií, ktoré už dnes disponujem, aspoň z rezortu pôdohospodárstva sú tie škody oveľa vyššie.
Teraz ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Kapitola ministerstva pôdohospodárstva je podhodnotená ako nikdy predtým. Minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre tento rok, tak politická strana SMER a jeho predstavitelia sypali na nás kritiku, ako podhodnocujeme vidiek, prečo nedáme im peniaze. Dnes im znížili peniaze oveľa viac, v oveľa väčšej miere a vidíme, že ani odborárski bosovia z SPPK sa nevyjadrujú. Áno, páni, máte moju pochvalu. Kúpiť si odborárskeho bosa tým, že zmením výnos a dám im peniaze zo štátnej kasy, z daňových poplatníkov, aby čušal a neprehovoril o tom, že sú podhodnotené peniaze a kde odchádzajú peniaze, je tým krokom, aby tu bol kľud. Ale nie je to riešením pre agrárny rezort a sektor ako taký. Je to treba úprimne si povedať, že táto vláda si takýmto spôsobom kupuje svojich odborárskych bosov, kupuje si svojich kritikov, aby čušali a neprehovorili.
V minulom roku sme pripravili program vidieckej zamestnanosti. Odnotifikovali sme tento program, pripravili sme, nechali sme tam pre túto vládu prostriedok, ako lacno vytvoriť asi 10-tisíc nových pracovných príležitostí na vidieku. Minister peniaze z tohto opatrenia dal radšej na zaplatenie odborárskym bosom, než na vytvorenie pracovných miest. Tento program na budúci rok v rozpočte má alokovaných nula eur. Pýtam sa, či je to normálne od vlády, ktorá deklaruje, že chce za všetku cenu vytvárať pracovné miesta tam, kde máme nezamestnaných na vidieku, kde je mobilita problém pre nich, lebo dnes rušíme aj železničné spojenia, rušíme autobusové spojenia, majú problém s dochádzkou a my tam, kde môžeme vytvoriť pracovné miesta za najlacnejších, najjednoduchších podmienok, my na to peniaze nedáme.
Ale nedáme farmárom ani na podporu živočíšnej výroby, ktorá by vytvárala ďalšie pracovné miesta, čo je umožnené a vyrokované, že pre rok 2013 ešte je možné dať 93 mil. euro a vláda minulý rok na tieto účely dala 18 mil. euro, tak Ficova vláda, ktorá si kladie za cieľ podporovať aj poľnohospodárstvo, dáva nulovú hodnotu.
Národné podpory sú taktiež podhodnotené a sú o 3 mil. nižšie, než boli za Ivety Radičovej. Minister pôdohospodárstva sa prezentuje enormným množstvom kontrol, ale aby sme priplatili našim veterinárom na to, aby to mohli robiť a mohli robiť rozbory, tak to táto vláda už v svojom rozpočte nezohľadňuje.
Pán minister financií doniesol a žiadal, aby Národná rada prerokovala rad zákonov, ktoré sa dotýkajú príjmov štátneho rozpočtu, pred týmto zákonom. Áno, je treba povedať, že je to oprávnená požiadavka a bolo to tak aj v minulosti, ale nechápem, prečo takisto pán minister nežiadal, aby pred týmto zákonom bol prerokovaný zákon o potravinách. Do zákona o potravinách táto vláda dáva oveľa násobné zvýšenie pokút zato, že niekto predáva nekvalitné potraviny. V opakovanom prípade a minister už len v tomto roku niekoľkokrát zopakoval, že skoro každá táto spoločnosť opakovane porušovala zákon, tak je možné udeliť 5 mil. eur.
Pán minister, žiadajte od ministra pôdohospodárstva, nech udelí minimálne štyrikrát takúto pokutu, máte príjem do štátneho rozpočtu 20 mil. a dajte ich poľnohospodárom. Nemáte problém povedať ministrovi vnútra, že musí vybrať pokuty a v akej výške, tak naberte odvahu a povedzte to isté aj ministrovi pôdohospodárstva, keď chce zvyšovať pokuty vo vzťahu k obchodným reťazcom, nech vyberie od nich 20 mil. na pokutách a nech to je príjem štátneho rozpočtu. Docielime aj navýšenie štátneho rozpočtu a docielime aj to, že nebudeme mať nekvalitné potraviny na obchodných pultoch! Preto by som očakával, že pán minister požiada pred záverečným hlasovaním, aby ešte bolo prerokované najskôr aj zákon o potravinách v tejto Národnej rade, a tým získali peniaze.
No musím povedať, že, pán minister, vy ste boli ten, ktorý v júli na Rade zahlasovali v mene Slovenskej republiky, že súhlasí Slovenská republika, súhlasí s uplatňovaním modulácie pre farmárov na rok 2013. Je to čiastka 4 % z priamych platieb. Aby som to premenil pre vás ako pre ministra financií, je to, s úsmevom na tvári ste vyhodili 16 mil. eur z európskeho rozpočtu a vrátili ste ich do Bruselu. Preto ste to tak urobili, lebo o modulácii sa rozhodovalo v roku 2009, keď sa samotné nariadenie prijímalo. Vtedy Slovenská republika si mala uplatniť požiadavku smerom k Európskej únii, Európskej komisii, že je možné tieto peniaze, ktoré sa ušetria z modulácie, presunúť do druhého piliera. Vtedy minister Becík, lebo on, ak si dobre pamätám, tak bol minister Becík, túto požiadavku smerom do Bruselu alebo možnosť nepredložil. A dnes, keď v júli ste rozhodli a podporili moduláciu v rámci Európskej únie, tak ste rozhodli o tom, že 4 % budeme krátiť na Slovensku, ale my ich nemáme de facto kam posunúť. To znamená, že z ročného balíka 400 mil. euro 4 % poputujú priamo naspäť do kasy Európskej únie.
Keď takýmto spôsobom sa budeme stavať k rozpočtu a k správe verejných financií a k možným príjmom tohto rozpočtu, tak nemôžme očakávať, že v skutočnosti budeme mať dobrý stav financií a nebudeme musieť zvyšovať dane. Očakával som, že vláda bude viac šetriť aj na svojej vlastnej strane. Šetriť tým, že bude financie vynakladať len efektívne a obmedzí v dostatočnej miere aj štátnu správu. No darmo hľadám tento stav v štátnom rozpočte, vidím, že stav pracovníkov v štátnej a verejnej správe zostáva stále rovnaký, s rovnakým počtom. Tak takýmto spôsobom nie je možné pristupovať k správe verejných financií.
Musím povedať, že táto vláda, samovláda SMER-u nastúpila príliš skoro po tej prvej. Dobieha ho tieň minulosti. Keď som nastupoval ako minister v roku 2010, tak som našiel také míny, že nadkontrahácia v programoch pre obce, renovácia škôl, obnova verejných priestranstiev 354 mil. eur. Podarilo sa nám to znížiť na nejakých 100 mil. eur, ale tých 100 mil. eur dnes nie je dofinancované a nie je riešené ani v tomto štátnom rozpočte. Minister pôdohospodárstva sa snažil svojimi listami ovplyvňovať, aby obce nestavali, resp. odložili ich realizáciu, ale toto vytvorilo len druhotný problém a dnes mnoho týchto obcí musí platiť pokuty, penále smerom k investorom, pretože ony mali podpísané platné zmluvy. Ten záväzok vznikol z konca roku 2009, začiatkom roku 2010. Dnes obce majú problém so svojím vlastným financovaním v objeme minimálne 100 mil. eur aj vďaka tomu, že nehospodárne a nie úplne korektne sa pristupovalo k eurofondom a k ich správe v roku 2009, začiatkom roku 2010.
Záverom dovoľte mi, aby som zhrnul, ako sa pozerám na tento rozpočet. Tento rozpočet má niekoľko cieľov: zvýšiť dane obyčajným občanom tejto krajiny, dať vysoké bonusy sponzorom politickej strany SMER-u, zodrieť z kože aj pracovníkov, pretože vyháňame podnikateľov z tejto krajiny, ktorí zamestnávajú ľudí, a tým pádom zvýšiť počet nezamestnaných, a to všetko preto, aby táto vláda mohla urobiť pár veľkých obchodov so svojimi sponzormi.
Keď chceme naplniť túto kasu, tak pán minister by mal prehodnotiť, dať návrh na prehodnotenie aj rozdelenia investičných stimulov na zachovanie pracovných miest, o ktorom vláda rozhodla v tomto roku, prerokovať všetky ďalšie zákony, ktoré majú vplyv na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ako príklad som uviedol zákon o potravinách, kde sú vyššie pokuty inkorporované. A keď vláda chce zvýšiť pokuty, tak nech naberie odvahu a, rovnako ako ministrovi vnútra, nech dá príkaz, že aj minister pôdohospodárstva má rovnako vybrať, a nech prehodnotí správu všetkých štátnych podnikov a štátneho majetku tak, aby odvádzali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože na tejto strane je niekoľko sto miliónov eur, ktoré nie sú využité a sú v neprospech občanov, ktorí musia platiť vyššie dane, odvody a poplatky.
Ďakujem pekne.