Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možnože na úvod, ja by som sa chcel poďakovať kolegovi Hlinovi, že tu v tejto snemovni navrhol, aby takýto materiál pán minister spracoval a predložil do tejto Národnej rady. Pretože cez médiá sa toho povedalo veľa, ale nie tak faktograficky ako pán minister do tohto materiálu spravil. Faktom je, že tento materiál spomína skoro na každé dátumy, to je pravda, že občas nejaký ten dátum...
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možnože na úvod, ja by som sa chcel poďakovať kolegovi Hlinovi, že tu v tejto snemovni navrhol, aby takýto materiál pán minister spracoval a predložil do tejto Národnej rady. Pretože cez médiá sa toho povedalo veľa, ale nie tak faktograficky ako pán minister do tohto materiálu spravil. Faktom je, že tento materiál spomína skoro na každé dátumy, to je pravda, že občas nejaký ten dátum s nejakým tým podstatným dátumom alebo dejom zapomenul, neuviedol, neuviedol ho úplne, áno, ale to už patrí k politickej kultúre pri predkladaní takéhoto návrhu.
Dámy a páni, ja by som moje vystúpenie rozdelil do takých troch častí. Tak ako sa bavíme o roku 2011, o roku 2012 a roku 2013.
Takže najskôr k roku 2011. Do tohto programu sa prihlásila prvá Ficova vláda 12. januára 2010. To, čo pán minister do tohto materiálu nenapísal, to je dátum 26. mája 2010, kde Slovenská republika oznámila Európskej komisii, že chceme rozdať 45-tisíc ton obilia a že ich budú rozdávať charitatívne organizácie. Zopakujem, majú to byť, má to byť 45-tisíc ton a majú to byť charitatívne organizácie. To znamená, že od prvej Ficovej vlády som na realizáciu tohto programu dostal mantinel, takéto množstvo a majú to byť charitatívne organizácie. Každý v tejto krajine súci človek vie, že charitatívne organizácie takéto veľké množstvo rozdať nevedia. Alebo prvá Ficova vláda počítala s tým, že to vyhrá nejaká spoločnosť PENAM, ktorá aj nám dala ponuku, dohromady nejakých 5 200 ton a my sme namiesto toho vysúťažili 20 024 ton? Lebo tých 5-tisíc, to by sa dalo zvládnuť. Ale tých 20 024 ton, to už bolo nad ľudské sily.
A naozaj musím povedať aj skutočnosť, že pán minister niekoľkokrát v materiáloch, ktoré predkladal aj do vlády, uviedol pravdivé fakty aj v tomto. Samozrejme, že tu existuje už viac takého dokreslenia. Prvýkrát som dostal od Roberta Fica kritiku, keď sme to celé, to, čo on začal, sme začali realizovať a nalievať do kontúr realizácie. Citujem. "Čo sme my Stredoafrická republika, aby sme tu rozdávali múku? Veď je to ponižujúce." Dnes minister toho istého Roberta Fica kritizuje, že čo som ja alebo vláda Ivety Radičovej opomenula. Nie je to trošku tak paranoické? Zabudli sme na takéto vyjadrenia? Aj toto tu bolo. Keď, nechcel som to vysvietiť na tabuľu, lebo aj na toto si pamätám. Faktom je, že za pravidla, že to majú byť charitatívne organizácie, sme vedeli rozdať 16 500 ton múky a cestovín a rozdali sme túto pomoc pre 412-tisíc ľudí. Nech už každý, kto chce do mňa kopnúť alebo hodiť kameňom, nech tak urobí. Ale je faktom, že 412-tisíc odkázaných ľudí v tejto krajine túto pomoc dostalo. Nikto z nich neprotestoval. Ja neviem a nepoznám tie budovy, skadiaľ sa to rozdávalo, alebo malo sa rozdávať, ja som po nich nechodil. Od toho boli zodpovední ľudia. Keď urobili chybu, tak nech sú zobratí na zodpovednosť.
Nech už to bolo tak alebo onak, je faktom, že 412-tisíc odkázaných ľudí, dôchodcov, tých, ktorí nemajú prácu, sú na to odkázaní, detské domovy, domovy dôchodcov, túto pomoc dostali. Áno, je pravdou a treba úprimne priznať, že sme za stanovených mantinelov, že to majú byť charitatívne organizácie, my sami sme to nedokázali rozdať pre ďalších 88-tisíc ľudí. Aj to je faktom. Pán minister, ale nie je možné prevážiť 88-tisíc ľudí, ktorí to nedostali, tým, že 412-tisíc ľudí tú pomoc v roku 2011 dostalo. Nech sa roztrhám na márne kusy a nech urobím čo len, čo by som len mohol, viac to nemôžem.
Kritizovali ste vo svojom vystúpení a v tomto materiáli aj podpísanie dodatku č. 1 v novembri 2011. No ale, pani kolegyne, kolegovia, ale prečo bolo potrebné podpísať ten dodatok č. 1? No preto, lebo ja som už videl v júli, začiatkom augusta, že jednoducho charitatívne organizácie do konca novembra, dokedy nám stanovil termín Bruselu, my to nevyskladníme. Keby sme nepodpísali dodatok č. 1, tak je vyskladnených k tomuto dátumu cirka11-tisíc ton. To znamená, že by sme nemohli vyskladňovať v decembri, v januári, vo februári. Keby sme tak urobili, tak ďalších 5-tisíc ton nie je rozdaných v tejto krajine. A tých 5-tisíc ton vydeľme dvadsiatimi a to je, za každým je treba vidieť jedného človeka.
My sme, ja som začal rokovať s Bruselom a Brusel v novembri 2011 prijal nariadenie 945, novelizáciu nariadenia 945 z roku 2010, kde umožnili Slovenskej republike predĺžiť vyskladnenia do 29. februára 2012. Sám v materiáli, ktorý ste predložili 15. mája do vlády, konštatujete, že charitatívne organizácie nezvládli svoju úlohu, teda konkrétne potravinová banka. Ja som s nimi niekoľkokrát rokoval. Rokoval som s nimi o tom, aby odstúpili od zmluvy, pretože keby uvoľnili ten priestor a nebol by celý priestor pokrytý charitatívnymi organizáciami, v tej chvíli by mohla do celého tohto procesu sa zapojiť aj vláda alebo ministerstvo, ale kým charitatívne organizácie hovorili, že my to preberieme a rozdáme, dovtedy som mal zviazané ruky.
Pán minister, ja som zažil aj kritiku z vašich úst po vašom nástupe, že aké to bolo zneužitie a jedno s druhým. Som nesmierne rád, že v tomto materiáli už konštatujete, že trestné oznámenie, ktoré, paradoxne, ste donútili podať toho človeka, ktorý všetko videl a všetko potvrdzoval. To bol ten právnik na pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorý podpisoval každý jeden právny dokument, každý jeden dodatok riaditeľovi, že tento po právnej stránke je v poriadku, je v súlade a môže to riaditeľ podpísať. Ten istý človek podával sám, de facto sám na seba podával trestné oznámenie. Napriek tomu, lebo môj príkaz znel: Kým nie je tovar, 3 500 ton nie je, nie je ani zábezpeka uvoľnená. Paradoxne to, že môžme, máme postupovať takýmto spôsobom, tak, ako ste uviedli v tomto materiáli, my sme v marci napísali list Komisii, na ktorý list Komisia odpovedala 25. mája tohto roku a potvrdila, že jediný možný a správny postup je vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. Škoda, že Slovenská republika rozhodnutie o vydaní prepadnutia kaucie vydala až koncom septembra. To je naša chyba.
Kolegyne a kolegovia, to, že v niektorej krajine sa potravinová pomoc nepodarí rozdať na úplne 100 %, nie je ničím nezvyčajným v rámci Európskej únie. Je mnoho krajín, ktoré by som mohol tu spomenúť, či zo starých Portugalsko, či z nových Estónsko, ktoré nedokázali rozdať to, k čomu sa zaviazali. Ale v tej chvíli vrátili kauciu naspäť, do Európskej únie, a nič sa nedialo, program sa ukončil na 70 percentách. U nás sa to ukončilo na 82 percentách, niekde na 95 percentách. Nič sa nedeje. Neplatia to daňoví poplatníci, ale je to združenie Euromillsy, ktoré má danú kauciu a táto kaucia sa má od nich zobrať a má sa od nich poslať naspäť.
Prečo sa to celé udialo? No dovolím len popolemizovať.
Vážený pán minister, ja keď som nastúpil na ministerstvo po prvej Ficovej vláde, tak Pôdohospodárska platobná agentúra bola v situácii pred kolapsom a stratou akreditácie. Tri mesiace som neprepustil riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a bol riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorého menovala Ficova vláda, preto, aby som od neho mal všetky informácie a aby som využil všetky možnosti na to, aby som zachránil akreditáciu v maximálnej miere. Vy ste nastúpili, do desiatich dní ste odvolali riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Nekritizujem tento krok, je to vaše rozhodnutie, ale výsledkom tohto činu je zamrznutie konania, kým si ďalší ľudia naštudovali celý tento problém a podstatu a vďaka čomu Slovenská republika nevydala rozhodnutie.
Tento priestor využila spoločnosť Euromillsy, aby vydala predbežné opatrenie na súd, že nie je možné vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. Je to čisto v rukách vás a vašich podriadených ľudí, ktorí ste to urobili. (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Pán minister, sekundu. Budem korektný, máte tu materiál veľmi dobre spracovaný, môžem sa na to pozrieť, ale ak si to dobre pamätám, tak je to 24. 4., platobnej agentúre bolo doručené uznesenie okresného súdu Bratislava (Reakcia z pléna.), ale to bolo podané dva, tri dni predtým, ako to, predbežné opatrenie súd nevydáva na mesiace. To vydali, to vydali veľmi rýchlo, 24. 4. (Reakcia z pléna.).
Samozrejme, Európska komisia vám, keď ste boli rokovať 31. mája 2012 na DG Agri, tak vám oznámilo, že vy ste už dostali 25. mája list, že jediné možné riešenie je vydať rozhodnutie o prepadnutí kaucie. No, potom prečo nie, prečo áno, ste naťahovali čas? No nerozdalo sa to. Nechcem tu vyberať vaše vyhlásenia z médií, kde ste v máji ešte rokovali s predstaviteľmi potravinovej banky o tom, že to idete rozdať, že je to možné rozdať. Nechcem sa vracať ani k tomu, že ste povedali, že sme nechceli skontrolovať tieto sklady. Potom ste to sám vo vlastnom materiáli popreli a oznámili, že sme tam boli a chceli sme vykonať kontrolu, ale Euromillsy to neumožnilo.
V materiáli, ktorý ste predložili do vlády, sám konštatujete, už v máji 2012, že jediné možné riešenie je vydať toto rozhodnutie. No neudialo sa. Vďaka tomu mne, keď ste nastúpili, bolo jasné: buď vo veľmi krátkom čase sa dá ešte nejako dohodnúť s Euromillsy a povedia, že tu je v sklade a preberieme a na náklady Slovenskej republiky, ktoré by nepresiahli 100-tisíc euro, by sme zabezpečili rozdanie, lebo to už išlo nad rámec, teda legislatívy Európskej únie, ale rozdať by sme to mohli, pokiaľ by preukázali, že to v tom sklade je, ale keďže nepreukázali, tak už sa rozdávať ďalej nemohlo.
Teraz dovoľte, aby som sa zameral tak trošku viac na rok 2012. Ale ešte skôr, než to urobím, ešte raz sa vrátim k tomu, že rozdávanie charitatívnymi organizáciami sa neosvedčilo. Bolo to zlé rozhodnutie na samom začiatku, ale bolo to rozhodnutie prijaté 26. mája 2010, teda za vlády Roberta Fica. Ja som mal hracie mantinely, v rámci toho bolo možné a vedel som zabezpečiť rozdanie pre 412-tisíc ľudí a 88-tisíc ľudí sa do toho nezmestilo. Museli sme pritom úspešne rokovať s Bruselom, aby nám umožnil predĺžiť lehotu na vyskladnenie. Keď sa bavíme o vyskladnení, respektíve naskladnení, tak musím povedať, že, dámy a páni, treba veľmi opatrne rozlišovať medzi vyskladnením, respektíve naskladnením a medzi rozdaním, lebo dátum naskladnenia, i keď nariadenie hovorí, že to treba vyskladniť, respektíve naskladniť do skladu tých, ktorí to idú rozdávať, po tomto dátume je možné ešte niekoľko mesiacov rozdávať tento tovar. To znamená, že nie sme viazaní týmto dátumom, aby sme to de facto tým 500-tisíc ľuďom doručili. My sme viazaní, že to musíme dať do toho skladu, skade to budeme rozdávať.
Teraz k roku 2012. Pán minister, akceptujem veľa kritiky, ale hlavne vtedy, keď je to opodstatnené. A musím povedať, že jedno z tohto materiálu jasne vyplýva. Keď prečítam program 2012, tak z tohto materiálu mi chýba problém, prečo sa naťahoval čas na rozhodnutie o tom, že čo sa môže rozdávať v roku 2012. V roku 2011 totiž celková alokácia Európskej únie na program potravinovej pomoci bola vo výške 114 miliónov eur. Rok predtým 500 miliónov. Pripomínam, že bolo tam súdne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o tom, že čo sa môže rozdávať a ako sa môže rozdávať, o tom, o tom, že Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Estónsko, Francúzsko nesúhlasili s návrhom Európskej komisie, že členské krajiny majú spolufinancovať potravinovú pomoc v roku 2012.
Ja som celý rok 2011 rokoval aj s kolegami na Európskej komisii, že my sme podali prihlášku na rok 2012 s podmienkou, že člen, že členská krajina nebude spolufinancovať. Po dlhých rokovaniach sme dospeli k tomu, že Európska komisia v januári 2012 teda odsúhlasila, že 114 miliónov prostriedkov vyčlenených na potravinovú pomoc 2012 navýši na 500 miliónov a že členské krajiny nebudú musieť kofinancovať program potravinovej pomoci na rok 2012. Teda som vyrokoval, že občania, daňoví poplatníci tejto krajiny, na potravinovú pomoc nebudú musieť z vlastnej kešene k tomu prispievať.
V samotnom materiáli už ďalej uvádzate dátum 3., 9. marca 2012. Pán minister, váš predseda vlády povedal, od októbra roku 2011, že táto vláda má svietiť a kúriť. Pritom sme vyrokovali pre túto krajinu 5 miliónov eur. Európska komisia nám 9. marca, deň pred parlamentnými voľbami v piatok, oznámila v nariadení 208 z roku 2012, že dostávame ešte 3,5 milióna, takmer 3,6 mil. eur prostriedkov na potravinovú pomoc, ktoré dostaneme cash peniaze. Oznámila nám, že dostávame zároveň peniaze na rozdávanie a na prepravu tovaru.
Pýtam sa, keď vy v tomto materiáli, ďalej sa uvádzajú, samozrejme, záväzné termíny naskladnenia, vyskladnenia tovaru, sám uvádzate, že uvedené termíny boli kľúčovými pre realizáciu programu na rok 2012. Aký je rozdiel medzi 9. marcom a 4. aprílom? Len nástup novej vlády. Každý súci človek musí uznať, že keď deň pred voľbami som sa dozvedel tieto čísla, prvý pracovný deň, už bolo 12. marca, každý vedel, že vláda je zostavená z politickej strany SMER. Ja som vám nechal na stole pripravené možnosti a alternatívy, ktoré ste vy preto, lebo ste sa báli na seba zobrať zodpovednosť, neprebrali a meškali, a zapríčinili ste dostatočné meškanie na to, aby sa to dalo zrealizovať.
Nariadenie 208 z roku 2012 platilo nielen pre Slovenskú republiku, ale pre všetky členské krajiny, ktoré boli zapojené do tohto programu.
Pýtam sa, ako je, dofrasa, možné, že všetky krajiny, ktoré sa do toho zapojili, okrem Slovenska to stihli a Slovenská republika nie? Pán minister, dostali ste na stôl materiály pripravené, ako môžte pokračovať. Aj ja som rokoval so ZMOS-om, aj ja som rokoval s charitatívnymi organizáciami, ktoré ste tam neuviedli, alebo sčasti uviedli, pravdou ale je, že nikde nie je povedané, že to musia byť charitatívne organizácie. Touto organizáciou musia byť neziskové organizácie. Ale aj Pôdohospodárska platobná agentúra je neziskovou organizáciou. Mohla toto v pohode urobiť! Taktiež jednotlivé zložky ministerstva práce, sociálnych vecí ÚPSVaR spĺňa literu smernice na to, aby to mohli rozdávať. Len tieto dva spomeniem, ktoré ste si mohli vybrať a oznámiť do Bruselu, že títo budú v mene Slovenskej republiky rozdávať a zabezpečia distribúciu. To, že na nich následne sa naviažu ďalší a ďalší, charitatívne organizácie v niektorých regiónoch alebo okresoch, to je vec organizácie a riešenia. Nehovoriac o tom, že pre vás bolo umožnené predfinancovanie, čo v predchádzajúcich rokoch umožnené nebolo, len pre rok 2012, to znamená, že keby to robila platobná agentúra, tak v tej chvíli by ste vedeli zabezpečiť to, že predfinancuje to platobná agentúra, štát si to zúčtuje, na tých pár mesiacov to finančne prekryjete, kým dostanete z Bruselu, a zúčtujete to. Ešte raz pripomínam pri tejto príležitosti dátum vyskladnenia respektíve nákupu, nie je, nie je totožné s tým, dokedy to máte rozdávať. Keby ste to boli urobili, ja s kľudným a čistým svedomím pri poznaní všetkých smerníc týkajúcich sa tejto oblasti môžem prehlásiť, že aj dnes by mohli na Slovensku veselo rozdávať potravinovú pomoc tým, ktorí sú na to odkázaní. Ale sociálna vláda, sociálne cítiaca vláda nemá potrebu pomáhať tým, ktorí sú na to najviac odkázaní. Je faktom, že v roku 2012 ste, pán minister, nezabezpečili rozdanie. To, že je to tak, ste sa usvedčili aj sám. Na strane č. 10 materiálu, ktorý ste predložili, sám popisujete dátum od svojho nástupu, prvý, keď ste sa s tým začali zaoberať, 18. apríla. Chcem pripomenúť, že niekoľko dní pred nástupom ministra Ficovej vlády som na tlačovkách upozorňoval, že toto je problém, ktorý nemá odklad. Nechcel som povedať, že má sa to riešiť tak, alebo má sa to riešiť tak, pretože to budete musieť vykonávať vy. To znamená, že ja som vám tam nechal celú paletu bez hracích pravidiel v celej šírke, neobmedzoval som vás ani na jednu, ani na druhú polovicu, nechal som tam celú paletu a povedal som, že máte robiť.
Pán minister, to, že ste nezvládli svoju úlohu a keď ste preberali odo mňa úrad, tak ste sa pýtali, že ktoré sú najpálčivejšie otázky. Ja som vás aj vtedy upozorňoval, že potravinová pomoc spadá do tejto kategórie.
Dámy a páni, je tu dokument, ktorý vznikol 17. apríla. Je to dokument, ktorý vtedy generálna riaditeľka napísala pánovi ministrovi. Je to informácia o, Program potravinová pomoc 2012. To je k tomu bodu 18. apríla a nie je to rozpísané. Sú tu dve návrhy riešenia. Pokračovať v programe na rok 2012 alebo vystúpiť z neho. Vtedy pracovníčka ministerstva pôdohospodárstva žiadala od ministra relevantné rozhodnutie, že ako majú podriadené inštitúcie, teda platobná agentúra a ministerstvo, pracovať. Lebo čakala na rozhodnutie. Bolo to vaše rozhodnutie. Bolo tam dané rozhodnutie ministra, bod 1, pokračovať v programe potravinovej pomoci pre rok 2012. List na Pôdohospodársku platobnú agentúru vo veci začatia vyhlásenia verejného obstarávania, týkajúce sa dodania cestovín na základe pridelených intervenčných zásob jačmeňa a verejné obstarávanie za dodanie cukru, ryže, slnečnicového oleja, na základe finančnej obálky, list v prílohe. Alebo vystúpenie z programu. Je tu podpis, je tu dátum, podpis, pán minister, od vás. Zadali ste, (Reakcia v pozadí.) toto nie je mojej asistentky, toto tu dole nie je mojej asistentky. (Reakcia v pozadí.) Teraz je to moja asistentka, ale bez rozdielu, pán minister, nech je to už ktokoľvek, napísal vám pracovník ministerstva 18. apríla materiál, kde vás upozornil na nutnosť konania v tejto veci. Vy ste na to reagovali tak, že ste napísali, že "pripraviť informáciu do vlády SR". Informácia do vlády SR sa aj pripravila. Tá sa predložila 16. mája. Len vy ste strácali cenné dni, týždne a mesiace. To je ten podstatný problém. Kým minister prvej Ficovej vlády na takéto rozhodnutie nepotreboval krytie od vlády, kým minister Radičovej vlády na to, aby mohol rokovať v tejto veci, čo mu vyplýva zo zákona o kompetenciách 575, lebo som ho nepotreboval, to, že som ho v bode rôznom informoval členov vlády alebo vládu o tom, že čo sa deje alebo čo robíme, to je vec druhá. To je automatika. Ale vy ste chceli sa zakryť rozhodnutím vlády! Chceli ste od vlády, aby vláda povedala, že vystúpite z programu alebo nevystúpite z programu. Robert Fico vám pri prerokovaní tohto materiálu odkázal, že vláda vám takéto udobrenie nedá. O materiáli sa rokovalo, prerušilo a k tomuto materiálu sa vláda viac nevrátila. Mali ste snahu predložiť podľa týchto dokumentov opätovný materiál do vlády, ale už tak sa to neudialo. Už Robert Fico, ten, ktorý je zodpovedný za to, že čo zaradí do programu rokovania vlády, už takýto materiál opätovne na rokovanie vlády nezaradil. Asi vedel, prečo nezaraďuje. Je to vaša zodpovednosť! Vy ste premeškali rok 2012! V roku 2000, samozrejme, keď máte ísť rokovať, tak, tak potom by ste mali rokovať efektívne a mali by ste akceptovať na to, čo Brusel povie.
Samozrejme, pokiaľ sa pozriem na rok 2013, na ktorý už apeloval aj kolega Galko, nariadenie Komisie 807/2010 vyžaduje predloženie žiadosti do 31. mája bežného roka. Pán minister, vy ste takéto, takúto žiadosť do Bruselu v lehote stanovenom nepredložili. Vy ste jednoducho opomenuli svoju, prepáčte za výraz, psiu povinnosť niesť zodpovednosť za túto krajinu, za občanov, ktorí sú na to odkázaní, a splniť literu smernice! Boli ste dva mesiace ministrom. Hádam nechcete povedať, že aj za túto skutočnosť je zodpovedný niekto iný! Pri vedomí, že samotné nariadenie bolo vydané, že koľko dostane Slovenská republika a nemusí spolufinancovať, bolo zverejnené len deň pred parlamentnými voľbami 9. marca. Slovenská republika mala rovnako ako všetky ostatné krajiny dostatok času na to, aby ich realizovala, napriek tomu vy ste naťahovali čas, nerealizovali verejné obstarávanie. Keby ste realizovali verejné obstarávanie, mali ste možnosť rokovať ešte stále s Bruselom, že sa to naťahuje z technických príčin a podobne, vy ste neurobili žiadny krok! No ba, že vás Brusel poslal na kratšiu cestu. Potom sa nedivme, že napíše do materiálu, napíše do listu, z ktorého citoval aj kolega Galko, ja ho dovolím prečítať celé. "S prihliadnutím na stiahnutie sa Slovenskej republiky z programu v roku 2012 a následnej strate celkovej alokácie viac ako 5 miliónov eur sa Komisia domnieva".
No bojujeme celý rok 2011, aby Slovenská republika dostala peniaze, nemusela kofinancovať. My ju vybojujeme, deň pred voľbami dostaneme 5 miliónov eur a minister povie, že nechcem. Spôsobili sme im škodu? Asi áno. Pán minister, spôsobili ste škodu nielen tomuto programu, ale spôsobili ste škodu občanom Slovenskej republiky, ktorí sú na to odkázaní, a to vo výške 5 miliónov eur v roku 2012 tým, že Slovenská republika sa nemôže zapojiť do programu v roku 2013, cirka rovnaký obnos peňazí. Minister, ktorý spôsobí odkázaným občanom tejto krajiny škodu v dvoch rokov za sebou dohromady 10 miliónov eur, nerozdá ani kilo múky, ani cestovín, ani ničoho, nemá právo kritizovať svojich predchodcov, ktorí rozdali pre 412-tisíc ľudí.
Pán minister, keby ste rozdali pre 412-tisíc ľudí a jedného potravinovú pomoc, mali by ste morálne právo stáť za týmto pultom a kritizovať ma v plnej miere a ja by som to v plnej miere akceptoval. Ale teraz som vám ukázal a sám vlastným materiálom ste sa preukázali, že to nie je možné.
A ku kolegovi Matovičovi. Áno, keď si to prečítate ten materiál a nepoznáte ďalšie súvislosti, tak môžete mať takýto súvisiaci dojem, čo sa týka roku 2012. Ale pokiaľ si uvedomíte, že my sme to dostali deň pred parlamentnými voľbami, že máte tu takýto objem peňazí, takéto termíny, ktoré máte dodržať, bez tých nie je možné urobiť žiadne verejné obstarávanie a potom je to úplne jedno, či 9. marca, alebo 4. apríla Ja som môjmu nástupcovi nechal všetky materiály na stole pripravené tak, že on štvrtého mohol povedať, že ideme týmto smerom, a celá mašinéria by pracovala na tom smere. Len bolo treba povedať, že tento smer. Ale SMER, ktorý si je istý v tom, že poskytuje istoty pre ľudí, jeho minister nevedel isto prijať také rozhodnutie, ktoré by mohlo pomôcť odkázaným ľuďom a zabezpečiť pre nich dodávku potravín, aby si mohli prilepšiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
