Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spoločná spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval hlavne poslancom politickej strany SMER, že zahlasovali za návrh kolegu Galka, že tento materiál sa dostal dnes na pretras. Možnože v tej chvíli si málokto uvedomil, ale tento materiál je o to dôležitejší. Je dôležitý preto, lebo hovorí o tom, že ako bude vypadať čerpanie Slovenskej republiky z európskych prostriedkov v rokoch 2014 - 2020. Nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky je pre nás preto elementárne dôležité a vytvorenie jej podmienok na Slovensku, aby sme tieto peniaze mohli aj v budúcnosti čerpať, je pre nás otázkou života a smrti, by som povedal, v rezorte pôdohospodárstva.
Prečo si to trúfam povedať? Pokiaľ sa aj dnes pozrieme na všetky eurofondy, tak je nám jasné, že najlepšie a najefektívnejšie čerpá Slovenská republika z bruselských zdrojov prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva. Peniaze, ktoré sa dostanú na pôdohospodárstvo, budú efektívne využité.
Úvodom, než vystúpim k tomuto materiálu, by som chcel pána ministra vyzvať, keďže niekoľkokrát v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, mňa vyzýval, aby sme viedli odbornú diskusiu, tak očakávam, že bude mať taký charakter ako jeho kolega pán Kaliňák, ktorý, keď ho z opozičných lavíc ktokoľvek napadne alebo akúkoľvek tému otvorí, tak sa neobáva a vystúpi za rečníckym pultom počas rozpravy, tak, aby bolo možné na neho reagovať a viesť diskusiu. Takže dúfam, že sa to stane tak aj teraz z vašej strany, pretože keď chcete reagovať tak ako aj pred chvíľkou len v záverečnej reči, na ktorú nie je možné reagovať, tak potom musím povedať, že ja takúto záverečnú reč v tejto sále nepovažujem za potrebné si vypočuť.
Drvivá väčšina, a teraz k samotnému materiálu. Drvivá väčšina pozícií, ktoré dnes rezort zastáva, teda od nástupu pána ministra Jahnátka, je chvályhodne identická s tým, ktorá bola alebo ktoré rezort zastával aj predtým. Naozaj, dá sa povedať, že ten odklon je minimálny. Teraz k tým všeobecným vyjadreniam najskôr pána ministra, že sa nerokovalo v predchádzajúcom období so samosprávou, rezort nevyvíjal dostatočné úsilie na to, aby sme boli efektívni v rokovaniach v prvej fáze prípravy dokumentov na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 - 2020.
Dovolil by som si osviežiť pamäť pána ministra a vás, ctené kolegyne a kolegovia, že ministerstvo pôdohospodárstva už v roku 2010, teda 9. novembra, pri uskutočnení stretnutia V4 + Rumunsko, Bulharsko v Bratislave podpísalo tzv. bratislavskú deklaráciu. Táto bratislavská deklarácia hovorí o tom, že sme spoločne za to, aby sme opustili historický princíp výpočtu platieb pre jednotlivé členské krajiny. Hovorí o tom, že chceme dotačný systém dvojpilierový, hovorí o tom, že chceme predĺžiť možnosť vyplácania prostriedkov v podobe jednotnej platby na plochu. Hovorí o tom, že chceme mať zachovanú záchrannú sieť, akýsi intervenčný nákup pre ďalšie komodity, ktoré naše krajiny produkujú, a taktiež sme žiadali Európsku komisiu, aby pri pripravovanej reforme sa zamerala na to, že keď od našich chovateľov hydiny vyžadujeme veľkosť klietok a ich rozmery a tým ich obmedzujeme de facto, tak aj tí, ktorí pristupujú s hydinovým mäsom na európsky trh, aby Európska únia aj od nich vyžadovala tie isté parametre, lebo nie je možné európskeho farmára postaviť s čínskym farmárom na konkurenčné pole za nerovnakých podmienok.
Toto bol začiatok, 9. november 2010. 25. januára 2011 som podpísal dohodu s radou poľnohospodárskych samospráv, teda nielen s SPPK o tom, že aký je náš spoločný postoj a postup pri presadzovaní reformy. Aj táto obsahovala takmer identické úvahy, doplnené aj o orientáciu sa na aktívneho farmára, nesúhlas so zastropovaním, s viazanosťou platieb pre citlivé sektory živočíšnej výroby, zeleniny a podpora pre monogastre a taktiež zjednodušenie krížového plnenia, pretože tá je skutočným dôvodom zabíjania alebo ubíjania farmára administráciou a byrokraciou. A taktiež žiadala v pláne rozvoja vidieka zachovať súčasne možnosti podpory, tak ako to poznáme v rokoch 2007 - 2013.
Chcel by som pripomenúť ešte aj skutočnosť, že už vo februári 2011 sa nám podarilo vytvoriť tzv. blokačnú menšinu voči zavedeniu zastropovania platieb, teda aby veľké farmy nedostávali 300-tisíceurovú položku a viac nič. Táto blokačná menšina sa vytvorila v podobe Slovenská republika, Česká republika, Veľká Británia, Nemecko, Rumunsko a neskôr sa k tomu pridalo aj Taliansko.
Taktiež by som upozornil aj na skutočnosť, že sme mali návštevu, kde som rokoval s komisárom, eurokomisárom Ciolosom 12. apríla 2011, kde sme prvýkrát otvorili problematiku pri zastropovaní zohľadniť počet zamestnaných, pretože naše farmy zamestnávajú desiatky pracovníkov, takže ich mzdy aby sa zohľadnili z hľadiska odpočítateľnej položky, aby sa nezapočítali do tejto taxy. O tom svedčí aj skutočnosť, že výskumný ústav už v roku 2011 pripravoval materiály a alternatívy, ako by to znamenalo a čo by to znamenalo pre Slovenskú republiku. V júli 2011 som rokoval s našimi europoslancami, so všetkými europoslancami, ktorých som pozval na rokovanie tu v Bratislave o tom, že ide táto reforma a je potrebné, aby sa aj naši europoslanci bez rozdielu politického trička začali zaoberať aj touto problematikou.
A len tak na margo poznamenám, že som bol kritizovaný za to, že rokujem v mene Slovenskej republiky a v prospech slovenských farmárov. Ak si spomeniete, aj z úst pána prezidenta, keď kritizoval, že nechcel preplatiť moju cestu do Európskeho parlamentu práve na to rokovanie, kde koniec-koncov sa podarilo presadiť, že referenčným rokom na posúdenie nebude rok 2011, ale bude môcť byť aj iný rok, pretože tam bolo spoločné rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo s predstaviteľmi Európskej komisie a ministrov členských štátov.
Teraz k samotnému materiálu. Musím povedať, že v samotnom materiáli som sa v prvom rade zameral na prílohy, ktoré pán minister priložil. Sú to prílohy, ktoré v pozícii Slovenskej republiky, ktorými zastupovala Slovenská republika na rade ministrov. Sú to pozície, ktoré sú schválené výborom pre európske záležitosti nášho parlamentu. Pokiaľ ich porovnám, tak musím povedať, že sú identické, či za mojej éry, alebo za éry od nástupu pána ministra. Teraz dovoľte, aby som vyzdvihol tie momenty, kde došlo k odklonu od týchto pozícií po nástupe nového vedenia.
Takže došlo k zásadnej zmene pozície Slovenskej republiky v prípade súkromného skladovania olivového oleja a ľanového vlákna. Možnože pre laikov znamená, však nás sa to netýka, my ani olivový olej nemáme, ani olivové háje, ani ľanové polia, ani ľanové vlákna neprodukujeme. Lenže toto rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť súkromné skladovanie olivového oleja a ľanového vlákna znamená, že Európska komisia zo svojho rozpočtu vyčlení peniaze pre tie krajiny, ktoré sa zaoberajú produkciou tejto komodity, fixnú čiastku na ich skladovanie. Slovenská republika inými slovami podporila vyčlenenie peňazí a najväčšou čiastkou pre Grécko, aby mohli skladovať olivový olej. Prečo nie na maslo, prečo nie na intervenčný nákup kukurice, kde sa môže zapojiť aj Slovenská republika? To je závratná zmena, len nechápem, prečo Slovenská republika obhajuje záujmy producentov olív a ľanového vlákna, keď my z toho neprodukujeme ani kus.
Ďalší posun nastal, mierny posun nastal v cappingu, v zastropovaní. Teda rezort naďalej zastáva názor, že sme proti, ale taktiež pán minister v správe, ktorú predložil, hovorí o tom, že má to byť na dobrovoľnej báze. Len ja nechápem, kde to pán minister berie, nechápem, akú správu nám pán minister predkladá, pretože dovoľte zacitovať z materiálu, ktorý je datovaný 12. decembra 2012 a je to hodnotenie predsedníctva rady o postupe rokovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nevyriešené otázky, nevyriešenou otázkou súvisiacou s náborom na riadenie o priamych platbách sú v dokumente 17383/1/12 REV atď., ide o konvergenciu priamych platieb, obmedzenie priamych platieb pre veľké farmy. To znamená, že táto otázka v rámci Európskej komisie nie je vyriešená. Nechápem, na základe čoho, na základe akého dokumentu pán minister hovorí o tom, že dobrovoľná platba by mala byť, teda viazanie alebo zastropovanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Ostatne, to nedáva logiku, pretože peniaze, ktoré by sa ušetrili zo zastropovania, by sa mali použiť pre malé farmy a nových začínajúcich. Pokiaľ jedno bude na dobrovoľnej báze, druhé nemôže byť. Postoje práve preto musia súvisieť, ale budiž, pre mňa je podstatné a myslím si, že aj pre farmárov je podstatné, že ministerstvo naďalej takisto ako v predchádzajúcom období, keď sme vytvorili blokačnú menšinu, vďaka ktorej ešte dnes táto otázka nie je ukončená ani uzatvorená, pretože je na tom eminentná snaha Európskej komisie a rady, aby zastropovanie bolo, ale vďaka tej blokačnej menšine, ktorá sa vytvorila v roku 2011, sa do dnešného dňa v tejto otázke nepodaril urobiť žiadny zásadný krok.
Otázka greeningu. Musím povedať, že v otázke greeningu sme boli zásadne proti greeningu. Zdá sa, že mnohí z nás alebo z vás si povedia, že tá predchádzajúca vláda bola proti ekológii. Nie je to tak. Slovenská republika nesúhlasila s povinnosťou vyčleniť 30 % národnej obálky pre priame platby na zazelenanie. Čo to znamená? So všetkými súvislosťami, keď zvýšime peniaze na ekologizáciu a máme skúsenosti z doterajšieho obdobia a uplatňovania podpory pre ekológiu, ekologizáciu. Vidíme, že tam, kde sa ekologizácia začala, tak tam produkcia alikvotne klesá. Tridsať percent obálky, 30 % zo 400 miliónov eur dať na zazelenanie je obrovský balík peňazí a obrovské obmedzenie produkcie slovenskej výroby. Kde je naša sebestačnosť, kde je náš záujem o tvorbu pracovných miest na vidieku, keď chceme utlmovať prácu? Keď chceme utlmovať produkciu, nebude treba ani počet pracovných síl.
A ďalej. Tento, na tejto schôdzi pán minister predložil zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Vtedy tu vystupoval a hovoril o tom, že ako je treba chrániť slovenskú pôdu, aby sme na nej produkovali, aby sme na nej nebudovali priemyselné parky alebo inak nezaberali. Ale pán minister v tomto materiáli predkladá zavedenie, postupné zavedenie úhorovania alebo pôdy mimo produkcie. Hovorí o piatich percentách, ja nechápem, opäť nechápem skade, pretože výbor pre európske záležitosti má v materiáli z decembra minulého roku, kde ministerstvo predložilo stanovisko alebo pozíciu Slovenskej republiky, kde sa hovorí o siedmich percentách. Pán minister v tomto materiáli hovorí o možno piatich percentách a postupnom zavádzaní. My sme boli zásadne proti. Nechápem, prečo Slovenská republika má povedať, že na 85-tisíc hektároch nebudeme produkovať, nemôžeme pásť, nemôžeme tam robiť nič, jednoducho táto pôda musí zostať mimo produkcie.
Nech táto Národná rada prijme uznesenie, že v okrese Dunajská Streda alebo Rimavská Sobota, alebo Trenčín, alebo Trnava sa nebude ďalej poľnohospodársky hospodáriť. Toto rozhodnutie je adekvátne tomu, čo som teraz povedal. 85-tisíc hektárov ostane mimo produkcie, či to postupne budeme zavádzať, alebo naraz zavedieme, pre farmára je z hľadiska úplne jedno, pretože on sa bude musieť pozerať na časť svojej výmery, ktorú nebude môcť obhospodarovať, nemôže tam byť žiadne steblo, lebo mu povedia, že niečo tam vykonáva. V samotnom materiáli, keď ho prečítate, tak pán minister nehovorí nič o sankčných mechanizmoch za porušenie tejto povinnosti greeningu. Ako celok. Za porušenie greeningu sme mali nápočet, že je možné farmára sankcionovať až do výšky niekde 130 percent. To znamená, že nie že v ten rok nedostane dotáciu, ale mu znížime dotáciu ešte aj v tom budúcom roku o 30 percent. Preto, lebo sankcie sa nezapočítajú len na to jedno opatrenie, ale na všetky opatrenia. Táto oblasť bola pre nás väčšou hrozbou než to, že nebudeme produkovať. Nechápem, prečo ten zásadný posun v tejto otázke zo strany pána ministra práve na postupné zavedenie. Lebo keď my postupne budeme zavádzať, tak náš farmár bude prestavený k takým povinnostiam, ktoré, som presvedčený, že veľmi ťažko bude vedieť naplniť. Takisto by som mohol zacitovať z hodnotiacej správy z decembra, ako v prípade zastropovania aj v prípade greeningu, že nedošlo k žiadnej dohode. Nechápem, prečo a skade pán minister berie, že bude to na dobrovoľnej báze alebo na postupnom zavedení. Či to postupne zavedieme, alebo naraz, budeme to musieť mať.
Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril aj k ďalším otázkam. Mňa vonkoncom nezaujíma, že kto a aké zásluhy si privlastní, ale zaujíma ma skutočnosť, či farmár sa bude cítiť lepšie a či dostane viac peňazí v budúcom období. Preto ani sa nepohoršujem nad tým, že všeobecné normy kvality v rámci toho, že boli zrušené v samotnej dôvodovej správe, alebo začiatkom, pán minister si konštatuje, že kvázi je to výsledok jeho rokovania. Ja len musím pripomenúť, že všeobecné normy kvality sú o tom, že ako je uhorka zakrivená a aký je banán krivý, alebo aký je banán veľký alebo žltý. Alebo paradajka červená. Tak tieto normy kvality boli odmietnuté ministrami na rade ministrov ešte v roku 2011, ak sa dobre pamätám v septembri, a od tejto chvíle Komisia už touto otázkou ďalej sa nezaoberá. Považuje ju za uzatvorenú a všeobecné normy kvality ako podmienka pre budúce, budúcu reformu nebudú uplatnené.
Ale to, čo postrádam, je postoj ministerstva do dnešného dňa od nástupu pána ministra, snaha o podporu alebo začlenenie do podporovateľných skupín aj monogastrov, teda ošípaných. Toto v pozíciách v prílohe, ktorú pán minister predložil, nikde spomenuté nie je. Toto v dokumentoch, ktoré boli predložené na výbore pre európske záležitosti ako pozícia, ktorá je povinnosťou ministra vyplývajúca zo zákona Slovenskej republiky, nie je. Taktiež, taktiež musím povedať, že nezachytil som ani jeden moment v týchto dokumentoch, ako ministerstvo pristupuje ku krajinám ACP. Krajiny ACP a ich výhody prístupu na európsky trh v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky je veľmi dôležitou oblasťou, pretože to sú krajiny, ako Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, to sú ich bývalé kolónie, ktoré majú extra výhody, ktoré si myslím a som presvedčený, že by sme touto reformou už konečne mali kdesi ukončiť. Je veľmi ťažko bojovať, keď Slovenská republika má cukor za 700 eur za tonu, za 900 eur za tonu, keď niekto v Portugalsku, v Španielsku má výhodu, že môže si doviesť tento cukor za, bez cla a bez všetkého, pretože on to má garantované kdesi v základných dokumentoch, ktoré si niekto vybojoval pri založení Európskej únie. Takže pri tejto reforme by sme sa mali zaoberať aj touto otázkou.
No musím povedať a dovoľte, aby som, pán minister taktiež vysoko hodnotí, že sa podarilo navýšiť program Školské ovocie zo 60 miliónov na 150 miliónov pre budúce obdobie. No musím povedať, že tento úspech ja považujem tiež za úspech, len s tým, že táto suma bola zapísaná do dokumentov, ktoré Európska komisia zverejnila v roku 2011.
Teraz k historickému princípu výpočtu a poďme sa baviť o peniazoch. To je asi to najdôležitejšie. Pán minister za týmto rečníckym pultom vystúpil, pred časom hovoril o tom, že priame platby a ich úroveň je kdesi zafixovaná a schválená v októbri 2011. V samotnom materiáli konštatuje, že úroveň a model prerozdelenia priamych podpôr je súčasťou rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. A z pohľadu Slovenskej republiky že zatiaľ nedošlo k adekvátnej zmene návrhu. Ministerstvo naďalej bude presadzovať doterajšie stanovisko v rámci pokračujúcej diskusie o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj diskusiu o budúcom viacročnom finančnom rámci. Ako sme mali možnosť zachytiť z úst predstaviteľov tejto vlády, tak Slovenská republika je za 10-percentné zníženie finančného rámca. Ja len chcem poukázať na to, že keď Slovenská republika presadí 10-percentné zníženie finančného rámca, tak to bude mať podľa mňa explicitne dopad aj na finančný rámec vyčlenený pre pôdohospodárstvo, tým pádom aj tie sumy, ktoré sú uvedené v októbri v roku 2011, vďaka postoju tejto vlády k zníženiu celkového finančného rámca budú nižšie. Pán minister, vysoko budem hodnotiť, keď sa vám nie že navýšiť, ale udržať úroveň, ktorá bola uvedená v roku 2011 v októbri k finančnému rámcu, sa vám podarí. To, či sa podarí, alebo nie, môžeme si vydiskutovať, samozrejme, po schválení všetkých dokumentov.
Teraz k spôsobu platby. Slovenská republika presadzovala za mojej éry, že máme pokračovať a mať možnosť udeľovania dotácií systémom SAPS. Samozrejme, po dôkladnej flexibilite. Pán minister v novembri minulého roku podpísal dokument o spoločnej pozícii v rámci V4, kde sa hovorí o tom bode 5.1, tento dokument môžete tiež nájsť v prílohe, kde s jeho kolegami podpísal, že je za to, aby možnosť SAPS-u sa predĺžila aj pre budúce obdobie. Nám na výbore už hovorí, a v tomto materiáli, o pridelení platobných nárokov. Som presvedčený, že ministerstvo a jeho odborníci v nedostatočnej miere si prešli podmienky pridelenia platobných nárokov. Pretože pridelenie platobných nárokov a táto zmena bude tak náročná z hľadiska Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že ja si to neviem predstaviť, aby sme vôbec, keby sme to dnes spustili, že v roku 2015 to v plnej miere bude fungovať.
Kolegyne, kolegovia, môže sa vám to páčiť, môže sa vám to nepáčiť, môžete mať k tomu kritiku, samozrejme, ale je faktom, že v roku 2002, keď som nastúpil ako prvýkrát minister, tak platobná agentúra stála na zelenej lúke a tvoril som ju a táto inštitúcia do dnešného dňa každý rok stiahne z bruselských peňazí viac ako 800 miliónov eur. A viem, že keby sme toto zmenili, tak asi veľký priestor na načerpanie peňazí z Bruselu asi nebudeme mať.
Ďalší taký mierny posun je v oblasti aktívneho farmára a v tom, že bude dostatočne flexibilná pre členské krajiny. Pán minister, len keď táto otázka je taká dvojsečná. Absolútna flexibilita nám v tejto otázke nepomôže. Žiadna flexibilita nám tiež nepomôže. Ale k tejto otázke sa neviem meritórne vyjadriť, pretože do týchto materiálov, do súčasného postoja nevidím. Poviem aj dôvod, pretože keď v Maďarsku budú mať, nebudú uplatňovať žiadnu flexibilitu a dajú dotáciu svojim farmárom iným spôsobom a za iných podmienok ako na Slovensku, tak maďarský farmár bude zvýhodnený. To isté platí pre Rakúsko. Keď my mu budeme prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti, tak my nášho farmára obmedzíme a dostaneme ho do zlej situácie a neudržateľného stavu. Práve z toho dôvodu dovoľte, aby som vás vyzval, aby ste s takýmto materiálom prišli ako s informačným materiálom z vlastnej iniciatívy. Ja nebudem dávať ako pán kolega Galko, možnože aj to príde o pár mesiacov, aby ste nám v júli tohto roku predložili takýto istý materiál, aby ste nás poinformovali, ako stoja rokovania. Jedná sa o veľa peňazí.
A snáď ešte jeden bod by som vyzdvihol, kde si cením váš postoj, že pokračujete v tom, čo som aj ja zaujal. To sú zavedenia delegovaných právomocí. Zavedenie delegovaných právomocí, varujem rezort, aby nezmenil svoj postoj, lebo pri delegovaných právomociach Európska komisia prijme akékoľvek opatrenie a bez toho, že by ste to vy ako minister alebo ktorýkoľvek minister, ktorý tam bude po vás, mohol na rade ministrov kritizovať.
Problém delegovaných právomocí a táto snaha Európskej komisie tu je, ale ja varujem pred tým, aby sme podľahli a za nejaký bartel, nezmyselný bartel, postúpili kompetencie v delegovaných právomociach. Už teraz máme problém s tým, že parlament Slovenskej republiky mnohokrát len vykonáva to, čo Brusel chce.
Delegované právomoci v oblasti pôdohospodárstva znamenajú to, že Slovenská republika a slovenský minister vykoná to, čo mu bruselský úradník napíše, a nie to, k čomu sa slovenský úradník alebo slovenský minister v danej otázke alebo téme vyjadril.
Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia a dúfam, že bude konštruktívny dialóg. Pán minister, dúfam, že za mnou hneď vystúpite. Ďakujem pekne.
