Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že k dehonestácii Národnej rady prispieva práve táto diskusia. Je úlohou voličov, aby zhodnotili, ktorých poslancov alebo ktoré politické strany chcú mať v tomto parlamente. Vďaka tomuto objektívnemu prístupu voličov Slovenskej republiky dnes Ján Slota a jeho strana nesedí v tejto snemovni.
Ale musím povedať, že tento zákon má ešte jednu chybu. Pán kolega Škripek hovorí o tom pití v práci a mimo práce. Páni kolegyne a kolegovia, v Ústave Slovenskej republiky článok 82 znie: "Národná rada zasadá stále." Pokiaľ platí Ústava Slovenskej republiky, každý poslanec aj o polnoci je v práci. Toto pri tomto návrhu zákona zhodnotené nie je.
A zovšeobecnenie konzumácie alkoholu. Dovoľte, aby som si sám za seba to vyprosil. Mňa v tejto Národnej rade, odkedy tu pracujem, nikto nevidel opitého alebo po konzumácii alkoholu. Ďakujem.

Ďakujem za pochopenie, pán minister. Škoda, že sa to od výboru do dnešného dňa nestalo. Vítam tento krok. Ja si myslím, že v prípade, keď prídete v pondelok alebo v utorok pred hlasovaním, otvorí sa, otvoríte rozpravu opätovne, tak dovtedy sa bude dať pripraviť pozmeňujúci návrh, pokiaľ sa to dnes nepodarí. Pretože pokiaľ tento návrh zákona prejde tak, ako je v tejto chvíli, tak by to mohol byť naozaj problém. To, akú formu si zvolí politická strana SMER, je na jeho pleciach.
Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pripravovali sme novelu zákona. Tá vláda bola povalená koaličnými partnermi a práve preto nebola predložená do parlamentu, pretože po roku nebolo možné to prijať. Ale dovoľte, aby som rovnako mohol zastávať názor, aký som mal v roku 2009, pretože ten môj názor je konzistentný v pohľade na vznik Slovenskej poľovníckej komory a je rovnaký a identický ako v roku 2009.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Poľovníctvo je veľmi senzitívna oblasť. Ja by som to prirovnal k hračke, ktorú dieťa má rado. Keď mu ju zoberiete, bude plakať a kričať a celý život si to zapamätá, že mu niekto tú obľúbenú hračku zobral. Keď niekto má nejakú hračku rád, tak urobí všetko preto, aby tú hračku mohol mať. Preto musím povedať, že táto oblasť je veľmi senzitívna, nielen z hľadiska záujmu financií, ale z hľadiska záujmu, hobby, relaxu, z hľadiska záujmu, akéhosi subjektívneho pocitu.
Tento zákon prešiel dosť búrlivým, búrlivou diskusiou nielen v prvom čítaní, ale aj na výbore a vôbec ako takom. Preto musím povedať, že najskôr, než sa vyjadrím, že problém so zákonom o poľovníctve je nielen v tejto podobe novely, ktorú doniesol pán minister Jahnátek, ale ja ho považujem kdesi problém aj z hľadiska vôbec existencie a spôsobu. S pánom Lebockým sme mali výmenu názorov vo výbore, že dnes Slovenská poľovnícka komora zjednocuje a zastrešuje všetky poľovnícke organizácie a je akési jednotné velenie.
Ja musím povedať, že to jednotné velenie bolo aj pred týmto zákonom, pred existenciou Slovenskej poľovníckej komory, a to v podobe Štátnej správy lesného hospodárstva, prostredníctvom lesných úradov. To, čo sa zmenilo od roku 2009, to, že v mnohých prípadoch disciplinárne konania a mnohé konania poľovníckej komory dnes už nie je možné posúdiť v zmysle zákona o správnom konaní, pretože naňho prenesený výkon štátnej správy sa nevzťahuje. To znamená, že nie je možné, keď niekto pociťuje problém skrivodlivosti, nepravdy, tak nie je možné sa obrátiť klasicky na súd a v zmysle správneho konania žiadať nápravu. Zákon hovorí aj o tom, že poľovnícka komora ako taká si ďalšie povinnosti alebo ďalšie podmienky ustanoví vo svojich stanovách. Preto dnes nie je možné priamo nám zákonodarcom, možné vstúpiť do celého rozhodovacieho procesu alebo do spôsobu rozhodovania poľovníckej komory, pretože je to ich vnútorná, interná záležitosť a nie legislatívne obmedzená časť.
Toto som považoval za potrebné, aby som povedal predtým, než vôbec vystúpim k tomuto návrhu zákona, a teraz ako meritórne, pretože s tým súvisí aj búrlivá diskusia o tom, či povinné členstvo, či nepovinné členstvo, či nepriamo povinné členstvo a všetky súvislosti s tým spojené. Osobne s tým mám problém, ale nie je to predmetom tejto novely a opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Ako opozičný politik nemám snahu predkladať návrhy riešení. Návrh riešení a prijatia legislatívnej podoby je na pleciach a zodpovednosti vládnej, vlády, vládnej strany SMER a mojou úlohou ako opozičného politika je poukázať na nedostatky a problémy v tomto zákone a jeho dopady na občanov v Slovenskej republike ako tak.
Teraz dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi, že niektoré moje pripomienky z prvého čítania a z výboru zapracovali do pozmeňujúcich návrhov, za čo si myslím, že treba sa poďakovať. Ale musím povedať, že ešte mnoho problémov zostalo otvorených.
Teraz k tomu najzávažnejšiemu. V zákone je uložená povinnosť mať verejné obstarávanie pre štátny podnik, pokiaľ spravuje dve tretiny pozemku, ak chce takýto pozemok prenajať inej osobe na výkon práva poľovníctva. Na túto skutočnosť som upozornil vo výbore, ako aj na podmienky prideľovania týchto poľovných revírov. Podmienky prideľovania poľovných revírov pán spravodajca v svojom návrhu, ktorý pred chvíľkou prečítal, reflektuje a odstraňuje, že nebude, nebudú tam stanovené rôzne váhy, 30, 30 až 40 percent a bude to ponechané na, len na verejnú obchodnú súťaž, ako sa to bude posudzovať. Ale meritórny problém vzniká v tomto zákone zavedením tvorby revíru s počtom 51 percent. Predtým dovoľte, aby som vysvetlil, prečo na to poukazujem.
V roku 2009 bola to práve vládna strana, súčasná vládna strana SMER, aj vtedy vládnuca strana, s koaličnými partnermi, ktorí reagovali na Mečiarove praktiky prideľovania poľovných revírov takým spôsobom, že vtedy v roku 2009 pri prijímaní zákona zaviedli, že keď dve tretiny treba na vytvorenie revíru a takto možnú, takýto revír, ktorý je možné vytvoriť, keď ho postupuje štátna organizácia, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky tretej osobe alebo ďalšej osobe, tak sa to musí diať na základe verejnej obchodnej súťaže. Dnes tá istá vládna strana SMER vytvára priestor na to, aby nemusela robiť verejnú obchodnú súťaž pri prideľovaní poľovných revírov v rozmedzí od 51 percent do dvoch tretín. Zhruba sa dá povedať, že to sa môže týkať tak 20 až 30 percent všetkých poľovných revírov na Slovensku.
Celkovo na Slovensku máme viac ako 1 800 poľovných revírov. Je treba povedať, že väčšina poľovných revírov bola uznaná v rokoch 2003 a 2004. To znamená, že desaťročné obdobie, na ktoré to bolo uzatvorené, práve končí a v roku 2013, v roku 2014 bude potrebné ich prerevírovať a nanovo schváliť. Keďže nanovo pri schválení bude treba nie dve tretiny, ale len nadpolovičnú väčšinu, tak môže nastať situácia v mnohých prípadoch, v niekoľkých sto prípadoch, že štátny podnik vytvorí poľovný revír, pretože má spolu so Slovenským pozemkovým fondom väčšinu v danom poľovnom revíre, ale nemá dvojtretinovú výmeru, a takúto, takýto revír môže prideliť, komu len chce, bez verejnej obchodnej súťaže.
Novela alebo úprava, ktorú predniesol pán spravodajca, týka sa len ďalšieho ustanovenia a toto ustanovenie, že ako má postupovať štátny podnik v prípade, keď spravuje dve tretiny, tam zostáva. To znamená, keď je naozaj čestný úmysel politickej strany SMER a nechce obchodovať a nechce mať trafiky a nechce zavádzať mečiarovské praktiky, tak by mala reflektovať na to, že verejná obchodná súťaž na pridelenie poľovných revírov, ktoré nebude využívať slovenský, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, budú musieť ísť všetky prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Čo dnes v zákone takto umožnené a stanovené ale nie je. Na toto som upozorňoval aj vo výbore a je tam, je tam ten rozdiel.
Za ďalší, za ďalší problém považujem aj skutočnosť, že prečo, keď pán minister, a uvítal som to, keď po prvom čítaní v záverečnom slove vystúpil a povedal spolu aj s kolegom Záhumenským, že dokážu si predstaviť celoživotný poľovný lístok. Poľovný lístok je akési oprávnenie na to, aby som mohol vykonávať nejakú činnosť. Keď niekto skončí vysokú školu, dostane diplom, že je inžinier, nebude chodiť každých 5 rokov na obnovenie diplomu. Súhlasím s tým, že poľovník má platiť poistku, lebo musí byť poistený, pretože výkon jeho hobby alebo činnosti môže ohroziť majetok a zdravie ostatných a musí sa to poistiť, aby sa z toho tie následky dali odstrániť, ale potom treba dieťa pomenovať správne. Potom treba vyžadovať od poľovníkov, aby platili poistku, platili členské, ale neplatili a neobnovovali každých 5 rokov či 10 rokov poľovné lístky.
Kolega Záhumenský to riešil v spoločnej správe, bod 24, takým spôsobom, že 1- a 5-ročné poľovné lístky sa dopĺňajú 1, 5 alebo 10 a na konci sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú slová "a osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú". Kolegyne a kolegovia, toto je choré, buď každému na dobu neurčitú a prečo len nad 62 rokov? Ostatne, nad 62 rokov máme prísnejšie riešené, sankcionované, zákon o zbraniach a strelive, čo všetko musí takýto človek splniť. Keď ja som sa raz naučil rozlišovať medzi jeleňom a srnkou, tak na tom sa v našich zemepisných šírkach každých 5 rokov nič horibilné nezmení.
Ja viem, že to sú, to je peniaz pre Slovenskú poľovnícku komoru, ročne niekoľko desaťtisíc eur, ktoré sa z toho vyberú. Meritórne, keď komora chce vyberať peniaze a potrebuje peniaze na svoju činnosť a výkon prenesenej štátnej správy nad rámec zmluvy, ktorú má s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvo mu dáva peniaze a nepostačujú, tak nech si to stanoví v členskom poplatku. Nech si to stanoví do poplatku za poistné, ale nehovorme, že každých 5 rokov potrebujem vydávať, preboha, poľovný lístok. Práve toto sú dôvody, uvítal som aj túto zmenu, lebo aj toto, toto je niečo plus, aspoň pre tých starších poľovníkov, ale principiálne takýto prístup je chorý a scestný.
Práve preto dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na jeho prepracovanie, odstránenie týchto nedostatkov a opätovné predloženie do pléna Národnej rady. A potom ho je možné, myslím si, širokou podporou tento návrh zákona schváliť.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, dovoľte, aby som vás doplnil. Podľa mojich odhadov jedná sa o výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá môže byť predmetom predaja a na úrovni okolo stotisíc hektárov.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Ako opozičný politik nemám snahu predkladať pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože v prvom rade zodpovednosť za prijatie tejto legislatívnej novely je na pleciach vládnej strany SMER-u, ktorá tento materiál predkladá do parlamentu. Ale vzhľadom k tomu, že úloha opozičného politika je v tom, aby poukázal na chyby a nedostatky v zákone, tak som to urobil aj v prvom čítaní. Rovnako som vystupoval a kritizoval zákon vo výbore a dovoľte, aby som na niektoré problematické body upozornil aj teraz.
V prvom rade je treba si uvedomiť pri prijímaní tohto návrhu zákona, že kde vlastne má štát väčšinu štátnych pozemkov v pozemkových spoločenstvách. Je to územie juhu Slovenska, východu Slovenska a severu Slovenska, Kežmarok a Dobšiná. Je to územie, kde žili Maďari a Nemci. Tam, kde sa po roku 1945 uplatnilo nariadenie 104/1945 a Benešove dekréty. Na základe týchto rozhodnutí štát nadobudol vlastníctvo. Toto vlastníctvo dnes ideme predávať.
Keď sa pozriem na to, aký je spôsob predaja tohto majetku v prípade, keď sa rozhodne predať majetok Slovenský pozemkový fond, viem s ním z veľkej časti aj súhlasiť. Pretože vtedy Slovenský pozemkový fond oznámi výboru, že ide predávať tento pozemok, prostredníctvom výboru sa členovia v pozemkovom spoločenstve majú možnosť dozvedieť, že takýto krok sa chystá a môžu sa na tom podieľať.
Ale s čím mám vážny problém, to je odsek toho istého, tretí odsek toho istého paragrafu, ktorý hovorí o tom, keď vlastník takéhoto spoločenstva požiada Slovenský pozemkový fond o odkúpenie podielu v pozemkovom spoločenstve, v tom prípade už Slovenský pozemkový fond nemá povinnosť oznámiť túto skutočnosť výboru ako takému. To znamená, že členovia pozemkového spoločenstva nemajú alimentárne najmenšiu šancu sa dozvedieť, že predaj podielov štátu v ich spoločenstve sa ide udiať. A na základe tohto momentu je možné, že jeden z vlastníkov nadobudne viac ako 51-percentný, 50-percentný podiel v urbárskom, urbárskej spoločnosti.
Potom, keď súhlasím s tým, aby sme zmenili formu, právnu formu pozemkového spoločenstva na právnickú a rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, tak takáto jedna osoba zvýhodnená štátnou inštitúciou - Slovenským pozemkovým fondom - pri dodržaní celej litery zákona získa väčšinu a ostatní vlastníci sa budú pozerať ako teľa na nové vráta, ale nebudú môcť zasahovať do tohto procesu, pretože to bude absolútne v súlade s právom, ktorý Národná rada sa chystá na návrh vlády schváliť.
Za druhý meritórny problém považujem stanovenie hlasovania na dielčích valných zhromaždeniach. Zákon nejako nikde nedefinuje, že v akom prípade je možné dielčie valné zhromaždenie vykonať. Keď je 20 členov, ktorí sa zmestia do jednej malej miestnosti, robiť dielčie členské schôdze asi sa neoplatí. Nemá zmysel. Možnože v prípade, keď je tam 1 000, 1 200 vlastníkov, že máme, majú problém, že by to mala byť športová hala, kde sa majú zmestiť a nevedia to vykonať, v tom prípade eventuálne by som to chápal. Ale potom by som očakával, že v zákone je obmedzenie, že v ktorom prípade nie. Pretože môže byť, že dvadsiatich členov zvoláme na štyri dielčie valné zhromaždenia, nemáme určený časový rozdiel, za ktorý dielčie valné zhromaždenia majú byť vykonané. To dáva obrovský priestor na špekulácie a ovplyvňovanie tých ľudí, ktorí sa majú zúčastniť na tej ďalšej dielčej, dielčom valnom zhromaždení, čo môže byť tiež nesmierne veľkým problémom. A zo skúsenosti zo Slovenska, kde môže byť problém, ten problém aj vznikne.
Dovoľte, aby som poukázal aj na ďalší moment z tohto návrhu zákona, a tým je spôsob predaja a stanovenia ceny Slovenským pozemkovým fondom, pokiaľ sa o to vlastník alebo niektorý zo spoluvlastníkov bude uchádzať. Cenu podielov spoločnej, citujem ods. 4 § 11, nasledovne: "Cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti možno splatiť v splátkach v lehote najneskôr 10 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti." Takéto znenie ustanovenia umožňuje, že prvých deväť rokov vlastník, ktorý má byť nadobúdateľom, ktorému vlastníctvo zapíšu do katastra síce s ťarchou, ale môže zaplatiť 1 euro. Nie je to tu nijak zadefinované, že nie.
Z úst pána ministra prostredníctvom médií široká verejnosť bola ubezpečená, že takáto situácia nemôže nastať. Nechcem ironizovať ani porovnávať, ale musím pripomenúť roky deväťdesiate, keď z úst pána Mečiara vtedy pri privatizácii zaznievali obdobné stanoviská, že nemôže nastať, že niekto za privatizovaný majetok nezaplatí, a ako máme možnosť a skúsenosť, tak za privatizáciu mnohí privatizéri zďaleka nezaplatili ani desatinu kúpnej ceny.
Preto pri svojom prvom vystúpení v prvom čítaní som upozornil na to, že tento problém tu existuje, a aj na výbore. Upozornil som na to aj mediálne a očakával som, že vláda bude na to nejakým spôsobom reagovať. Hold, som sklamaný, že takýto návrh z dielne vládnych poslancov alebo samotnej vlády sa nenašiel, aby sa v tomto prípade stanovilo, že ročná kúpna cena musí byť vo výške minimálne jednej desatiny kúpnej ceny, aby sa to v pravidelných splátkach platilo, nie tak, že jedno euro deväť rokov a posledný rok všetko. Pretože toto znenie, ktoré tu je, umožňuje.
Práve preto musím povedať, že podávam procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie jeho predkladateľovi, aby odstránil tieto nedostatky, pretože takýmto spôsobom ublížime viac. Opakujem, nemám snahu predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, pretože je to plná miera zodpovednosti na pleciach vládnych poslancov a vlády Slovenskej republiky, ktorá predkladá návrh. Úloha opozičného politika je, a dúfam, že aj moji kolegovia sa tak k tomu budú stavať, že budú upozorňovať na chyby a nedostatky, možné riziká v návrhoch, ktoré predkladá vláda a poslanci vládnej strany SMER-u. Práve preto žiadam, aby tento návrh procedurálne bol vrátený naspäť predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, v plnej miere s vami súhlasím. To, čo ste sa tu nám snažili predstaviť, mnohí možnože kolegovia si myslia, že to je fikcia. Ja sa chcem spýtať, či ste hovorili o Rejdovej, pretože je to skutočnosť. A takisto, kolegyne, kolegovia, možnože podiely sú malé, ale aký je rozdiel medzi malým podielom a veľkým podielom? Žiadny. Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi dáva právo na vlastníctvo a práva, právo na primeraný prístup. A toto podľa mňa nie je úplne v súlade s primeraným prístupom. Bohužiaľ, je treba povedať, že na Slovensku platí právo a nie spravodlivosť.

Ďakujem. Pán minister, v rámci doplňujúcej otázky sa chcem spýtať, ktorú z týchto dvoch alternatív preferujete, pretože pred časom sme tu mali materiál, ktorý ste predkladali o reforme, a informovali ste nás. Vtedy ste nás informovali viac-menej, že ste za platobné nároky. V materiáloch, ktoré boli prerokované aj v pondelok na rade, skôr je tam možnosť ísť ďalej programom SAPS. Preto sa pýtam, povedzte mi jednoducho pre vás ako pre ministra pôdohospodárstva, ktorá z týchto dvoch alternatív je bližšia k srdcu?

Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, v mnohých veciach máte pravdu, ale k niektorým častiam, k tomu, čo ste povedali, mám svoje výhrady. Ale je treba povedať, že toto zahraničné zameranie, ktoré dnes máme na stole, je len papierovou formou. Papierovou formou a nie reálnou politikou. Hovoriť o dobrých susedských vzťahoch s Maďarskom sa dá len za podmienok, keď sa nebudeme dotýkať citlivých otázok.
Vaše vyjadrenie k tomu, že aktívny vzťah občanov Slovenska maďarskej národnosti k Maďarsku nie je preukázaný. Pýtam sa, keď moja polovica rodiny je, bola vysťahovaná do Maďarska, je to aktívny vzťah? Ale aj moje otázky by sa dali položiť, ale treba sa dotýkať aj týchto otázok. Treba riešiť dvojaké občianstvo, pretože nie je možné trestať občanov Slovenskej republiky a brať im slovenské občianstvo takýmto spôsobom. My tieto témy obchádzame a potom naše zameranie zahraničnej politiky je asi správne, pretože máme dobré susedské vzťahy. Ale to nehovorí o tom, že niečo riešime.
Spomenuli ste vo svojom vystúpení aj mnohé projekty infraštrukturálneho charakteru, ktoré, kde sa neurobil krok dopredu, ale dva kroky dozadu, pretože sa prestali realizovať a nedotiahnu sa.
No a nakoniec niečo aj z môjho rezortu. Pán minister Lajčák s pánom ministrom Jahnátkom prezentovali na tlačovke, že dosiahli vo svojej zahraničnej politike viac peňazí pre farmárov na roky 2014 až '20 než v roku 2007 až 2013. Je to pravda, ale nie je to výsledok tejto vlády a tejto politiky, ale je to výsledok a premietnutie prístupovej zmluvy Slovenskej republiky. To znamená, že aj toto by sme mali kdesi zohľadňovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem potrebu a nutnosť riešiť financovanie poľnohospodárov pri nákupe svojej pôdy. Preto sa pri svojom vystúpení zameriam skôr na technický problém podľa mňa, ktorý asi na ministerstve úplne nedomysleli, a pokúsim sa na to poukázať, aby bol dostatok časového priestoru na to, aby sme veci poriešili a nie vytvorili špekulatívny priestor na to, aby sme zneužili verejné financie. Keďže tento zákon sa dopĺňa o ustanovenia, ktoré sa dotýkajú bankového sektora, verejných financií, tak by som navrhoval, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Teraz k meritu. Oceňujem snahu riešiť financovanie poľnohospodárov cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Ale skúsme sa pozrieť na to, čo je v tomto návrhu zákona zapísané, čo to v skutočnosti bude znamenať. V nových regiónoch, poviem tak, že v drvivej väčšine tejto krajiny cena tržná, za ktorú poľnohospodárska pôda sa kupuje a predáva, je ďaleko a ďaleko, hlboko pod výnosom ministerstva financií z roku 2004, ktorý stanovuje cenu pôdy. To je tá vyhláška, ktorá stanovuje, z akej ceny pôdy platíme dane. Dnes de facto môže nastať situácia, že farmár príde a kúpi za tržnú cenu pôdu, zoberie na to úver zo záručnej banky a záručná banka v prípade, že tento úver sa nebude vedieť splácať, tak túto založenú pôdu kúpi od jeho majiteľa a vyplatí banku, ale za cenu, ktorú stanovuje vyhláška ministerstva financií.
O čom rozprávam? Pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky, pardon, pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky za cenu podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 6fc, kúpiť poľnohospodársky pozemok alebo pozemok podľa ods. 16, ku ktorému banka so stopercentnou majetkovou účasťou štátu vykonáva záložné právo, odkaz 23ae, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, sa pri výkone záložného práva nepoužije. Odkaz 6fc je odkaz na vyhlášku ministerstva financií, to znamená, že keď v Rimavskej Sobote je úradná cena, budem konkrétny, v Padarovciach podľa tejto vyhlášky 3 000 eur, ale tržná, reálna tržná hodnota, za ktorú je možné predávať a kupovať, je 1 000 eur, tak keď to príde niekto a kúpi za 1 000 eur, založí si ho pri banke, nebude ho vedieť splácať, tak banka mu za túto pôdu vyplatí podľa súčasne predloženého návrhu cenu, ktorú stanovuje vyhláška. Práve preto by bolo treba do tohto ustanovenia dopracovať, že Slovenský pozemkový fond pri nákupe takejto pôdy doplatí len rozdiel, ktorý daný farmár dlhuje banke, ale maximálne do ceny, ktorá je stanovená vyhláškou. Keď toto sa takto nestane, tak tam, kde je veľký rozdiel, nehovorím, že všade, ale tam, kde je veľký rozdiel medzi tržnou cenou a cenou vyhláškovou, môže nastať špekulatívnym úmyslom obchodovanie s pôdou na úkor štátneho, teda verejných financií a na úkor Slovenského pozemkového fondu.
Upozorňujem na túto skutočnosť, pretože pri pozemkoch v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužitiu, hlavne počas Mečiarovej éry, pričom nechcem spochybniť, opakujem, pričom nechcem spochybniť úmysel ministerstva financií poskytnúť úver garantovaný štátom alebo štátnou inštitúciou a za ním Slovenským pozemkovým fondom. Osobne s takýmto návrhom súhlasím. Takýto návrh sme mali rozpracovaný aj za predchádzajúcej vlády, bohužiaľ, musím povedať, že vtedy koaliční partneri neboli dostatočne ochotní reflektovať na to, aby sme to riešili. Chcem len poukázať na to, že tuto tento skutočný rozdiel existuje a je treba sa na to poriadne pozrieť a zamyslieť, sa aby sa tento mechanizmus ne-zne-užil do budúcna. To znamená, že je treba vyprecizovať § 34 ods. 20 a s tým súvisiace odseky pod čiarou tak, aby skutočne slúžil v prospech poľnohospodárov, ale nie na prospech špekulantov s pozemkami.
Ďakujem.