Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Poľovníctvo je veľmi senzitívna oblasť. Ja by som to prirovnal k hračke, ktorú dieťa má rado. Keď mu ju zoberiete, bude plakať a kričať a celý život si to zapamätá, že mu niekto tú obľúbenú hračku zobral. Keď niekto má nejakú hračku rád, tak urobí všetko preto, aby tú hračku mohol mať. Preto musím povedať, že táto oblasť je veľmi senzitívna, nielen z hľadiska záujmu financií, ale z hľadiska záujmu, hobby, relaxu, z hľadiska záujmu, akéhosi subjektívneho pocitu.
Tento zákon prešiel dosť búrlivým, búrlivou diskusiou nielen v prvom čítaní, ale aj na výbore a vôbec ako takom. Preto musím povedať, že najskôr, než sa vyjadrím, že problém so zákonom o poľovníctve je nielen v tejto podobe novely, ktorú doniesol pán minister Jahnátek, ale ja ho považujem kdesi problém aj z hľadiska vôbec existencie a spôsobu. S pánom Lebockým sme mali výmenu názorov vo výbore, že dnes Slovenská poľovnícka komora zjednocuje a zastrešuje všetky poľovnícke organizácie a je akési jednotné velenie.
Ja musím povedať, že to jednotné velenie bolo aj pred týmto zákonom, pred existenciou Slovenskej poľovníckej komory, a to v podobe Štátnej správy lesného hospodárstva, prostredníctvom lesných úradov. To, čo sa zmenilo od roku 2009, to, že v mnohých prípadoch disciplinárne konania a mnohé konania poľovníckej komory dnes už nie je možné posúdiť v zmysle zákona o správnom konaní, pretože naňho prenesený výkon štátnej správy sa nevzťahuje. To znamená, že nie je možné, keď niekto pociťuje problém skrivodlivosti, nepravdy, tak nie je možné sa obrátiť klasicky na súd a v zmysle správneho konania žiadať nápravu. Zákon hovorí aj o tom, že poľovnícka komora ako taká si ďalšie povinnosti alebo ďalšie podmienky ustanoví vo svojich stanovách. Preto dnes nie je možné priamo nám zákonodarcom, možné vstúpiť do celého rozhodovacieho procesu alebo do spôsobu rozhodovania poľovníckej komory, pretože je to ich vnútorná, interná záležitosť a nie legislatívne obmedzená časť.
Toto som považoval za potrebné, aby som povedal predtým, než vôbec vystúpim k tomuto návrhu zákona, a teraz ako meritórne, pretože s tým súvisí aj búrlivá diskusia o tom, či povinné členstvo, či nepovinné členstvo, či nepriamo povinné členstvo a všetky súvislosti s tým spojené. Osobne s tým mám problém, ale nie je to predmetom tejto novely a opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Ako opozičný politik nemám snahu predkladať návrhy riešení. Návrh riešení a prijatia legislatívnej podoby je na pleciach a zodpovednosti vládnej, vlády, vládnej strany SMER a mojou úlohou ako opozičného politika je poukázať na nedostatky a problémy v tomto zákone a jeho dopady na občanov v Slovenskej republike ako tak.
Teraz dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi, že niektoré moje pripomienky z prvého čítania a z výboru zapracovali do pozmeňujúcich návrhov, za čo si myslím, že treba sa poďakovať. Ale musím povedať, že ešte mnoho problémov zostalo otvorených.
Teraz k tomu najzávažnejšiemu. V zákone je uložená povinnosť mať verejné obstarávanie pre štátny podnik, pokiaľ spravuje dve tretiny pozemku, ak chce takýto pozemok prenajať inej osobe na výkon práva poľovníctva. Na túto skutočnosť som upozornil vo výbore, ako aj na podmienky prideľovania týchto poľovných revírov. Podmienky prideľovania poľovných revírov pán spravodajca v svojom návrhu, ktorý pred chvíľkou prečítal, reflektuje a odstraňuje, že nebude, nebudú tam stanovené rôzne váhy, 30, 30 až 40 percent a bude to ponechané na, len na verejnú obchodnú súťaž, ako sa to bude posudzovať. Ale meritórny problém vzniká v tomto zákone zavedením tvorby revíru s počtom 51 percent. Predtým dovoľte, aby som vysvetlil, prečo na to poukazujem.
V roku 2009 bola to práve vládna strana, súčasná vládna strana SMER, aj vtedy vládnuca strana, s koaličnými partnermi, ktorí reagovali na Mečiarove praktiky prideľovania poľovných revírov takým spôsobom, že vtedy v roku 2009 pri prijímaní zákona zaviedli, že keď dve tretiny treba na vytvorenie revíru a takto možnú, takýto revír, ktorý je možné vytvoriť, keď ho postupuje štátna organizácia, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky tretej osobe alebo ďalšej osobe, tak sa to musí diať na základe verejnej obchodnej súťaže. Dnes tá istá vládna strana SMER vytvára priestor na to, aby nemusela robiť verejnú obchodnú súťaž pri prideľovaní poľovných revírov v rozmedzí od 51 percent do dvoch tretín. Zhruba sa dá povedať, že to sa môže týkať tak 20 až 30 percent všetkých poľovných revírov na Slovensku.
Celkovo na Slovensku máme viac ako 1 800 poľovných revírov. Je treba povedať, že väčšina poľovných revírov bola uznaná v rokoch 2003 a 2004. To znamená, že desaťročné obdobie, na ktoré to bolo uzatvorené, práve končí a v roku 2013, v roku 2014 bude potrebné ich prerevírovať a nanovo schváliť. Keďže nanovo pri schválení bude treba nie dve tretiny, ale len nadpolovičnú väčšinu, tak môže nastať situácia v mnohých prípadoch, v niekoľkých sto prípadoch, že štátny podnik vytvorí poľovný revír, pretože má spolu so Slovenským pozemkovým fondom väčšinu v danom poľovnom revíre, ale nemá dvojtretinovú výmeru, a takúto, takýto revír môže prideliť, komu len chce, bez verejnej obchodnej súťaže.
Novela alebo úprava, ktorú predniesol pán spravodajca, týka sa len ďalšieho ustanovenia a toto ustanovenie, že ako má postupovať štátny podnik v prípade, keď spravuje dve tretiny, tam zostáva. To znamená, keď je naozaj čestný úmysel politickej strany SMER a nechce obchodovať a nechce mať trafiky a nechce zavádzať mečiarovské praktiky, tak by mala reflektovať na to, že verejná obchodná súťaž na pridelenie poľovných revírov, ktoré nebude využívať slovenský, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, budú musieť ísť všetky prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Čo dnes v zákone takto umožnené a stanovené ale nie je. Na toto som upozorňoval aj vo výbore a je tam, je tam ten rozdiel.
Za ďalší, za ďalší problém považujem aj skutočnosť, že prečo, keď pán minister, a uvítal som to, keď po prvom čítaní v záverečnom slove vystúpil a povedal spolu aj s kolegom Záhumenským, že dokážu si predstaviť celoživotný poľovný lístok. Poľovný lístok je akési oprávnenie na to, aby som mohol vykonávať nejakú činnosť. Keď niekto skončí vysokú školu, dostane diplom, že je inžinier, nebude chodiť každých 5 rokov na obnovenie diplomu. Súhlasím s tým, že poľovník má platiť poistku, lebo musí byť poistený, pretože výkon jeho hobby alebo činnosti môže ohroziť majetok a zdravie ostatných a musí sa to poistiť, aby sa z toho tie následky dali odstrániť, ale potom treba dieťa pomenovať správne. Potom treba vyžadovať od poľovníkov, aby platili poistku, platili členské, ale neplatili a neobnovovali každých 5 rokov či 10 rokov poľovné lístky.
Kolega Záhumenský to riešil v spoločnej správe, bod 24, takým spôsobom, že 1- a 5-ročné poľovné lístky sa dopĺňajú 1, 5 alebo 10 a na konci sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú slová "a osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú". Kolegyne a kolegovia, toto je choré, buď každému na dobu neurčitú a prečo len nad 62 rokov? Ostatne, nad 62 rokov máme prísnejšie riešené, sankcionované, zákon o zbraniach a strelive, čo všetko musí takýto človek splniť. Keď ja som sa raz naučil rozlišovať medzi jeleňom a srnkou, tak na tom sa v našich zemepisných šírkach každých 5 rokov nič horibilné nezmení.
Ja viem, že to sú, to je peniaz pre Slovenskú poľovnícku komoru, ročne niekoľko desaťtisíc eur, ktoré sa z toho vyberú. Meritórne, keď komora chce vyberať peniaze a potrebuje peniaze na svoju činnosť a výkon prenesenej štátnej správy nad rámec zmluvy, ktorú má s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvo mu dáva peniaze a nepostačujú, tak nech si to stanoví v členskom poplatku. Nech si to stanoví do poplatku za poistné, ale nehovorme, že každých 5 rokov potrebujem vydávať, preboha, poľovný lístok. Práve toto sú dôvody, uvítal som aj túto zmenu, lebo aj toto, toto je niečo plus, aspoň pre tých starších poľovníkov, ale principiálne takýto prístup je chorý a scestný.
Práve preto dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na jeho prepracovanie, odstránenie týchto nedostatkov a opätovné predloženie do pléna Národnej rady. A potom ho je možné, myslím si, širokou podporou tento návrh zákona schváliť.
Ďakujem pekne.
