Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Frešo vyjadril veľmi presne to, čo je rozdiel medzi politikou súčasnej vlády jednej strany a medzi predstavami opozície. Je to v zdaňovaní, je to v odvodoch, je to v pružnom pracovnom práve, je to v administratívnom zaťažení. Je zrejmé, že výsledky posledných dní nám ukazujú, čo je dôsledkom opatrení ako rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zhoršenie Zákonníka práce. A to je obmedzenie rastu, väčší počet nezamestnaných a výpadky v štátnom rozpočte. Bohužiaľ, rušenie rovnej dane znamená nielen menej práce na Slovensku, ale aj menej peňazí v štátnej kase.
Všetko so všetkým súvisí. Aj my sa budeme zaoberať budúci týždeň zákonom roka, teda zákonom o štátnom rozpočte na budúci rok, a tá téma bude opäť rovnaká: ako naplniť štátnu kasu, ako pomôcť hospodárskemu rastu, či cez znižovanie zaťaženia daňami a odvodmi, alebo naopak. Nielen história a skúsenosti, ale aj priame kontakty s ľuďmi nám ukazujú, že to, čo funguje, je vždy jasné pravidlo: menšie dane, menšie odvody a pružnosť v rozhodovaní. Bohužiaľ, súčasná vláda sa vydala inou cestou a tie výsledky vidíme aj dnes a tie výsledky budeme vidieť aj budúci rok, kedy je ohrozený nielen štátny rozpočet, ale najmä to najcennejšie - pracovné miesta v našej krajine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som presvedčený, že pán poslanec Kaník veľmi presne pomenoval dôvody, ktoré vedú k súčasnému neradostnému stavu na Slovensku. Ten neradostný stav je vyjadrený predovšetkým počtom nezamestnaných.
Dámy a páni, chcem upozorniť, že zverejnené čísla zo Štatistického úradu hovoria o tom, že na Slovensku máme najvyššiu nezamestnanosť od roku 2004. Nielen my, ale už aj nezávislé inštitúcie, ako Národná banka Slovenska, hovoria, že to nie je vplyv recesie, ale je to aj vplyv opatrení súčasnej vlády. Najmä Zákonníka práce a najmä takých zákonov, ktoré majú vplyv na vyháňanie pracovných miest, ako sú rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zvyšovanie poplatkov.
Tento mix, bohužiaľ, vedie k tomu, že práca zo Slovenska odchádza, ako ho presne pomenoval pán Kaník. Firmy sa preregistrovávajú do iných krajín. Len za posledný mesiac prišlo o robotu takmer 10-tisíc ľudí. A tieto čísla prekvapili aj analytikov, aj nezávislé inštitúcie.
Bohužiaľ, nie sú to radostné skutočnosti, ale toto už je výsledok krokov súčasnej vlády. Je to logický výsledok, na ktorý sme upozorňovali od začiatku týchto opatrení, odkedy boli predkladané do Národnej rady.
Pokiaľ socialistická vláda nezmení kurz, pokiaľ nezmení stále tento tlak na prenášanie ťarchy konsolidácie len na ľudí, len na zamestnancov, len na zamestnávateľov, tak iný výsledok ani očakávať nemôžeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Osobitne ma teší, že sa ozvali všetky akademické kapacity vládnej strany. (Potlesk a smiech v sále.)
Pánovi Senkovi by som chcel povedať „na zdravie“. (Smiech v sále.)
Pánovi Bublavému by som chcel povedať, že to, čo ma neteší, to je, že odchádza práca zo Slovenska. A neteší ma, že ju vyháňate svojimi zákonmi.
Pán Bublavý, keď hovoríte o investičných stimuloch, chcem vám pripomenúť, že je to vaša vláda, ktorá začala rozdávať peniaze ľudí na stimuly za udržanie miezd. To nerobil ani Vladimír Mečiar. Ani Vladimír Mečiar si nedovolil rušiť schôdze ani dávať peniaze na udržanie miezd. Robí to vaša vláda a, bohužiaľ, zrejme aj tak dopadne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi sa vyjadriť za klub SDKÚ – Demokratickej strany k tomuto dôležitému zákonu. Pán minister ho uviedol slovami, že je to kľúčový zákon. Ja s ním naozaj súhlasím. To je ale posledná vec, žiaľ, s ktorou s ním súhlasím, pretože v tom ostatnom už sa nezhodneme. Nemôžeme sa zhodnúť v rušení rovnej dane, nemôžeme sa zhodnúť vo zvyšovaní daní na takú úroveň, že budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci.
Zavedenie rovnej dane, dámy a páni, prinieslo na Slovensko prácu. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala rast, znamenala nové pracovné príležitosti. Preto jej rušenie znamená presný opak, menej práce, systém bude komplikovanejší, bude pracovných príležitostí menej, hospodársky rast to určite nepodporí.
Keď sa pozrieme z pohľadu príjmov štátneho rozpočtu, tak ako už tu bolo povedané, a pozrieme sa na dlhšie časové obdobie, ako to pripomínal pán poslanec Duchoň, viem vám zdokumentovať, že za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov právnických osôb viac ako zdvojnásobili. Teda keď abstrahujeme od toho obdobia jeden rok pred a jeden rok po zavedení rovnej dane, za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy rozpočtu viac ako zdvojnásobili.
Boli tu poznámky, že vraj rovná daň slúži len bohatým. To počúvame veľakrát zo strany vlády jednej strany, naposledy to povedal pán poslanec Blaha. Nuž dovoľte mi pripomenúť, dámy a páni, že zavedenie rovnej dane znamenalo už v prvom roku zvýšenie reálnych miezd na Slovensku o 2,2 %, už v prvom roku mali všetci ľudia z dane z príjmu osoh. Následne, ako som uviedol, aj štátny rozpočet a rovná daň bola jedným z kľúčových opatrení, čo prispelo k rastu zamestnanosti na Slovensku. V roku 2000 tá nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %, postupne sme sa dostali hlboko pod 10 %. K tomu výrazne prispelo zavedenie rovnej dane, samozrejme, aj postupné reformy aj odvodového systému, penzijného systému, spružnenie pracovného práva cez Zákonník práce, zlepšenie prostredia pre tvorbu pracovných miest cez rýchlejšie zakladanie nových firiem a tak ďalej. Boli to reformy, ktoré pomohli tvorbe pracovných miest na Slovensku. Dnes ide vláda opačným smerom.
Novela zákona o dani z príjmu bola predložená aj z toho dôvodu, aby priniesla údajne 370 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Tak ako to už bolo povedané, aj ja veľmi pochybujem, že tento cieľ sa naplní.
Prečo ale vôbec tento cieľ bol stanovený. Nuž chcem pripomenúť, že konsolidáciu, ktorú teraz vláda musí realizovať, spôsobila vlastne ona sama. Pripomínam, že osempercentný deficit vyrobila prvá vláda Roberta Fica. Teda to, čo robí dnes, sú chyby vlády Roberta Fica, ktoré ich teraz dobehli. Tiež pripomínam, že minulá vláda Ivety Radičovej za ministrovania Ivana Mikloša konsolidovala tak, že deficit sa dostal pod 5 % a konsolidovalo sa predovšetkým, z dvoch tretín na strane výdavkov, pričom súčasná konsolidácia takmer výlučne prebieha na strane príjmov a zákon o dani z príjmov je toho jedným z výsledkov.
Takisto počúvame, že táto konsolidácia sa nedotkne 90 % občanov. Žasnem nad tým, dámy a páni, že to vláda stále hovorí. Pritom berie sporiteľom v 2. pilieri, ktorých je 1,5 milióna, 55 % z ich peňazí, ktoré si nasporia. A takto o 55 % znižuje ich dôchodky z 2. piliera. Zhoršuje pozíciu pre viac ako 600 000 dohodárov, ktorým zvyšuje rázne odvody. Zvyšuje aj cez tento zákon dane z príjmu o takmer pätinu, z 19 na 23 %, pre všetkých, nie pre bohatých, pre všetkých podnikateľov, pre malých podnikateľov, ktorí nemajú šancu optimalizovať si svoje daňové základy tak, že si budú presúvať tento základ do iných krajín. Najviac na to doplatia tí, ktorí poctivo podnikajú na Slovensku, ktorí platia dane a živia tento štát, malí podnikatelia, ktorým sa najviac pohorší. Doplatia na to aj zamestnanci, pretože týmto zákonom sa rušia odpočítateľné položky na manželku. Hovoril o tom najmä pán poslanec Brocka už v prvom čítaní, kde pekne zdokumentoval, že viac ako tým bohatším tento zákon uškodí nižším príjmovým skupinám a tým, ktorí sa starajú o malé deti, žiadnym 10 % najbohatších, dámy a páni. A môžeme tak pokračovať, koncesionárske poplatky, poplatky za motorové vozidlá a tak ďalej a tak ďalej, dane, odvody, poplatky, to všetko ide brutálne hore nie pre 10 %, ale pre 100 % občanov Slovenska. Tento zákon je toho dôkazom.
Veľakrát počúvame argumenty, že za súčasným výpadkom daňových príjmov v štátnom rozpočte je kríza v Únii. Áno, situácia v Únii naozaj nie je jednoduchá. A Slovensko ako malá otvorená ekonomika je bytostne naviazaná na dianie v Európskej únii a osobitne v eurozóne. Lenže to, čo sa deje aj týmto zákonom, je dramatické zhoršovanie našej pozície, dramatické zhoršovanie konkurencieschopnosti Slovenska a dramatické zhoršovanie našich šancí v súťaži o nové pracovné miesta.
Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2006 podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré každoročne vydáva takzvanú správu o globálnej konkurencieschopnosti, sa Slovensko zaradilo na 37. miesto v rebríčku v porovnaní so všetkými krajinami na celom svete, v roku 2012 sme na mieste číslo 71. Z týchto 6 rokov takmer 5 rokov má moc Robert Fico. Toto je výsledok postavenia Slovenska v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť klesá aj takýmito zákonmi, ako je rušenie rovnej dane a zvyšovanie daní na najvyššiu úroveň v krajinách V-4. Zhoršovanie našej konkurencieschopnosti, to je ten výsledok.
A konkurencieschopnosť je, samozrejme, podmienená aj stavom súdnictva. Pán minister to spomenul vo svojom vystúpení pri minulom zákone, aký má problém s prokuratúrou a súdmi. Nuž kto to nevymenoval generálneho prokurátora 16 mesiacov? Prečo pán prezident necháva tento stav na Generálnej prokuratúre? Kto to nechce hovoriť o stave súdnictva? Nie je to náhodou vládna strana, dámy a páni? Nie je to náhodou vládna strana, ktorá sa bojí hovoriť o tom, aké sú problémy na Slovensku, ktoré ovplyvňujú aj naše postavenie v súťaži o nové pracovné miesta? Aj to súdnictvo to ovplyvňuje. Bojíte sa hovoriť o tomto stave. Bojíte sa hovoriť takisto o odvolávaní ministra. Je to zbabelé, hanebné. Viete, aké máme miesto v stave nezávislosti súdnictva podľa tohto riportu? Môžete si to nalistovať, je to na internete. Slovensko je tam posledná krajina z Európskej únie. Nemáme súdnictvo balkánskeho typu, máme súdnictvo rozvojovej krajiny, pretože pred nami sú africké krajiny, Zimbabwe, Mali. Takéto krajiny majú lepšie súdnictvo ako Slovensko. Aj toto súvisí s konkurencieschopnosťou, aj toto súvisí takisto s daňami, odvodmi, Zákonníkom práce, pretože to, čo sa deje, to je komplex vecí, ktoré vyháňajú prácu zo Slovenska.
Nie je to náhoda, že za posledné dva mesiace nezamestnanosť na Slovensku stúpla. Nie je to náhoda. Nikoho netešia správy, ktoré prichádzajú z celého Slovenska, z Bardejova, Nového Mesta, Komárna, Senice, o tom, že práca zo Slovenska odchádza. Ale, bohužiaľ, je to logický dôsledok takýchto krokov. Je to logický dôsledok neriešenia toho, čo sa riešiť má, ako súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo, ale rušenia vecí, ktoré fungujú, rušenia rovnej dane, zhoršovania Zákonníka práce, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov. Vyháňanie práce zo Slovenska, to je výsledok takých zákonov, ktoré sú predkladané do Národnej rady.
Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, dámy a páni, taký, ktorý sa vracia k pokračovaniu rovnej dane a vracia sa k takým sadzbám, ktoré na Slovensku sme doteraz mali. Jeho text je nasledujúci.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Po prvé, bod jedna. V článku I sa vypúšťa bod 3. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať možnosť uplatnenia štyridsaťpercentných paušálnych výdavkov daňovníkom, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia, z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela, použitia umeleckého výkonu bez obmedzenia maximálnej výšky 5 040 eur ročne. To súvisí s paušálnymi výdavkami, ktoré tiež nie sú pre 10 % najbohatších.
Po druhé, bod dva. V článku I sa vypúšťa bod 9. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane a taktiež sa navrhuje ponechanie rovnakej sadzby dane na daň z príjmov právnických osôb. To je kľúčový bod, ktorým sa zachováva rovná daň.
Po tretie. V článku I sa vypúšťa bod 13. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V súvislosti s bodom dva vzhľadom na to, že sa navrhuje neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane, zrušuje sa taktiež progresívna sadzba dane aj pri výpočte mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Po štvrté. V článku I sa vypúšťa bod 23. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Vo vládnom návrhu sa uvedená úprava navrhuje s cieľom motivovať spoločnosti k vyplácaniu podielov na zisku vykázaných za zdaňovacie obdobie najneskôr do konca roka 2003, ktoré ich zadržiavali vo vlastnom imaní. Túto úpravu navrhujeme vypustiť.
Dámy a páni, keďže kľúčom tohto návrhu zákona je skutočne zrušenie rovnej dane a zvyšovanie sadzby dane z príjmu, mojím pozmeňovacím návrhom v štyroch bodoch sa snažím tieto zmeny napraviť a chcem vás stále ešte požiadať o podporu tohto návrhu, spravodajcu chcem požiadať, aby dal hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu osobitne v jednotlivých bodoch. Nech sa páči, ďakujem vopred, ak podporíte tento návrh. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, keď hovoríte o daňových príjmoch a výpadkoch, chcem pripomenúť, že tak ako aj my, aj vy ste sedeli v tejto snemovni v minulom volebnom období, kedy sa prijímal rozpočet na tento rok. A vieme veľmi dobre, že výbor pre daňové prognózy, ktorý to pripravuje, nemal podstatné pripomienky ani zo strany koalície, ani zo strany opozície. Inými slovami, ani vy ste nespochybňovali odhad príjmov rozpočtu na tento rok. Preto akékoľvek podsúvanie, či už priame alebo nepriame, že bývalá koalícia, súčasná opozícia, môže za nižšie daňové príjmy, považujem minimálne za nekorektné. Podľa môjho presvedčenia za nižšie daňové príjmy môžu práve opatrenia najmä na konci roka, dnes, tie z hospodárskej politiky, ktoré už presadila súčasná vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, práca chvatná, málo platná. Dozvedeli sme sa aj dnes, že sa ide opravovať niečo, čo bolo len nedávno prijaté. Veľakrát sme upozorňovali, že nie je cesta len cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. Ten pozmeňovací návrh bol zrejme takým silným zážitkom pre pána ministra, že som si všimol, že tiež nevydržal na svojom mieste, ale chcel by som ho poprosiť, aby sa vyjadril k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, pretože zásadne mení to, čo bolo predložené z vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril pár poznámkami k predloženému návrhu zákona.
Prvá poznámka je, že som presvedčený, že tento zákon potrebujeme, že to je nielen povinnosťou transpozície európskych smerníc, ale ozaj že tento zákon je potrebný preto, aby sme sa posunuli ďalej k lepšiemu využitiu obnoviteľných zdrojov, k lepšiemu dosiahnutiu cieľov, aj čo sa týka emisií pri napríklad splnení cieľov Stratégie 2020 na Slovensku.
Druhá poznámka súvisí s tým, čo mi tam chýba a k čomu chcem v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh a ten sa týka prevádzok biometánu. Možno je to nedopatrením, že táto časť vypadla zo zákona, ale som presvedčený, že keď budeme sa sústreďovať na využitie obnoviteľných zdrojov, ktoré máme na našom území, a budeme podporovať tieto zdroje, tak môžeme znížiť našu energetickú závislosť od zahraničia, najmä od Ruskej federácie, ako je tomu na Slovensku. Môžeme byť sebestačnejší a naviac môžeme znížiť to riziko, ktoré nám vyplýva z našej orientácie, na súčasné surovinové zdroje. Inými slovami, môžeme si zlepšiť diverzifikáciu a tá vždy pomôže, keď máme väčšiu možnosť výberu používať rôzne suroviny, tak vždy je to na prospech konečného spotrebiteľa.
Preto si myslím, že podpora biometánu, ktorý ešte na Slovensku sa neprodukuje, ale tie príležitosti sú naozaj veľmi veľké, si zaslúži pozornosť a zaslúži si aj zmienku v tomto návrhu zákona. Ako som povedal, budem sa uchádzať, dámy a páni, o vašu podporu s takýmto pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, pretože som presvedčený, že je to správne nielen z hľadiska splnenia cieľov, ktorý si kladie za cieľ aj tento zákon, ale predovšetkým z hľadiska dlhodobých potrieb slovenského hospodárstva a osobitne energetiky.
Tá tretia poznámka sa týka očakávaných výnosov. Dočítali sme sa, že budúci rok, ako aj ďalšie dva nasledujúce roky, tento zákon má priniesť do štátneho rozpočtu výnos 105 mil. eur. Preto moja otázka v tejto súvislosti je na pána ministra, ako ste sa dopočítali k tomuto číslu, lebo vieme, že navrhovaná forma obchodovania s emisiami je burza, takže predpokladám, že to je len nejaká forma odhadu. Zaujímala by ma ale metóda, akú ste použili pri kvantifikácii týchto údajov. Pretože sa obávam, ak táto čiastka nebude naplnená, tak tu môžeme mať ďalší výpadok, dámy a páni, pri napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu. Vieme, že budúci rok to nebude jednoduché, vláda to vôbec neskrýva, pán minister financií si sám vyčlenil polmiliardovú rezervu, to tu ešte neboli v histórii Slovenska. A pokiaľ budeme mať pochybnosti o napĺňaní príjmov v rozpočte aj z týchto zákonov, tak má nielen minister financií, ale aj celá vláda, a tým, samozrejme, aj nielen parlament, ale všetci občania vážny problém, keď sa nebude napĺňať príjmová časť štátneho rozpočtu v budúcom roku. Z môjho pohľadu ten rozpočet je vážne ohrozený, najmä na otázky zo strany príjmov, a nemyslím tým len týchto 105 mil., ale myslím tým daňové príjmy, keďže vláda neúmerne zvyšuje dane, tak tie príjmy sú naozaj ohrozené. Pretože keď sa posúva to riziko konsolidácie a ťažisko konsolidácie na občanov zvýšenými daňami, odvodmi, poplatkami, existuje tu veľké, veľké riziko, že príjmová časť nebude naplnená.
Preto ma naozaj zaujíma ten spôsob kvantifikácie, ja verím, že tam bola použitá metóda, ktorá je reálna, aj čo sa týka súčasného vývoja cien, pretože ak by tomu tak nebolo, tak možnože tá rezerva ministra financií ani nebude dostatočná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Mičovskému osobitne zato, že nezabudol a spomenul škandál s predajom emisných kvót za 75 mil. eur. Som hlboko presvedčený, že práve toto bol jeden z dôvodov, prečo dnes je vláda postavená pred úlohu, ako riešiť deficit. Ten deficit vznikol najmä v rokoch 2008 - 2009 tým, že sa nehospodárne narábalo s verejnými zdrojmi, a tým, že došlo k takým rozkrádačkám, ako sme toho boli svedkami pri predaji emisií alebo pri mýtnom tendri, či pri nástenkovom tendri. Na tieto veci preto by sme nemali zabúdať, mali by sme ich si stále pripomínať a robiť všetko pre to, aby sa to už nestalo. Pretože v súčasnosti, keď celá ťarcha konsolidácie verejných zdrojov dopadá na plecia občanov cez zvýšené dane, odvody a poplatky, tak si musíme uvedomiť, že dôvody sú predovšetkým v zlom hospodárení a v rozkrádaní s verejnými zdrojmi v rokoch 2008 a 2009. Práve emisný škandál je takýmto výkričníkom, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Ivana Štefanca a Pavla Freša o zákone, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je realitou, že nedávnou novelou zákona bola schválená jej zmena, podľa ktorej sa fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru stali sociálne poistenými a tieto osoby nadobudli v sociálnom poistení postavenie zamestnancov. Takáto zmena stiera rozdiely medzi riadnym pracovným pomerom a dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je nelogická a znemožňuje riadiť sa zamestnávateľom a zamestnancom podľa ich ekonomických potrieb. Navyše výrazne predražuje takéto formy zamestnávania. Dôsledkom môže byť razantný úbytok pracovných miest a zvýšenie nezamestnanosti. Navrhovaná novela zákona sa tak snaží vrátiť k pôvodnému stavu, aký tu bol pred prijatím ostatnej vládnej novely, pričom študentom navrhuje pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatiť žiadne odvody. Ostatným pracovníkom do výšky 190 eur.
Dámy a páni, chcel by som ešte zdôrazniť, že zákon o sociálnom poistení, ktorý v tomto roku prijala súčasná snemovňa, považujem za veľmi zlý nielen z toho dôvodu, že sa osekal druhý pilier a sporiteľom sa zobralo pol miliardy ročne, ale aj tým, že sa výrazne zvýšili odvody práve na dohody. So zmenami v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté takisto nedávno v tejto snemovni, sa vytvorilo na Slovensku prostredie, ktoré zhorší zamestnávanie, ktoré znepružní pracovný trh. Navyše je v druhom čítaní novela zákona o dani z príjmu, podľa ktorej budeme na Slovensku mať najväčšie firemné dane v porovnaní s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi. Všetko toto sú negatívne dôsledky pre zamestnanosť. Celú konsolidáciu vláda hádže na plecia ľudí, ktorí majú zvýšené dane, zvýšené odvody, drasticky zvýšené poplatky, a keď sa zhoršuje pružnosť na trhu práce cez Zákonník práce, cez zmeny v zákone o sociálnom poistení, tak, bohužiaľ, menej ľudí bude mať robotu. Preto prichádzame s týmto návrhom, pretože si myslíme, že každý, kto si zarába v menších množstvách, tak by mal mať túto možnosť. Táto novela je určená najmä tým, ktorí si zarábajú popri štúdiu, ale aj dôchodcom, ktorí si privyrobia zopár eur na svoje živobytie. Vládna strana často hovorí, že dopady konsolidačného balíka sa týkajú 12 % najbohatších. Nie je to pravda. A pokiaľ by sa chceli, pokiaľ by chceli byť verní tejto filozofii, tak verím, dámy a páni z vládnej strany, že podporíte tento zákon. Lebo tento zákon je aj o tom, aby študenti neplatili zvýšené odvody do výšky 190 eur, tak ako sa nedávno pán minister práce, pán Richter, vyjadril, že chce urobiť so študentmi dohodu, tak tuto ponúkame práve z tohto miesta návrh, ako to urobiť. Ponúkame vám, dámy a páni, riešenie, stačí zahlasovať tento, za tento zákon a vieme nájsť riešenie tak, že sa dohodneme v ďalšom čítaní o tom, že budú spokojní aj študenti a vytvoríme viac pracovných príležitostí práve pre tých, ktorí si privyrábajú na svoje živobytie. Tento zákon považujem naozaj za dôležitý najmä v súčasnej situácii, keď pracovných možností, najmä na krátke pracovné úväzky na dohodu, je stále dosť, ale vláda ich zbytočne a neúmerne predražuje, preto, dámy a páni, mi dovoľte vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nespochybňujem úprimnú snahu každého zákonodarcu pomôcť slovenským výrobkom. Myslím si, že tá snaha je legitímna a k tejto snahe treba pomôcť.
Osobne ale vidím skôr cestu osvety a skôr cestu rovnakých podmienok, najmä v prvovýrobe. Neverím na cestu znásilňovania obchodných vzťahov a neverím, že môžme niekoho nasilu presvedčiť, aký výrobok si má kúpiť na pulte predajní. Preto si myslím, že riešenie tejto problematiky je skôr v tom, aby naši farmári mali rovnaké podmienky na spoločnom európskom trhu a vieme, že ešte to tak nie je. Preto sa prihováram skôr za to, aby minister pôdohospodárstva vyvinul všetky snahy, aby v rozpočte v roku 2014 až 2020 boli vyrovnané tieto podmienky aj pre našich farmárov.
Myslím si, že toto je kľúčom k riešeniu stavu, z ktorého momentálne na Slovensku nikto nemá radosť. Ďakujem.