Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

27. 6. 2014 o 12:09 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 27. 6. 2014 12:09 - 12:10 hod.

Ivan Štefanec
 

Uvádzajúci uvádza bod 27. 6. 2014 12:04 - 12:06 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorým chcem vrátiť Zákonník práce do pôvodnej novely pred zmenami súčasnou vládou.
Jedná sa predovšetkým o tri zmeny:
Tou prvou je zmena reťazenia pracovných pomeroch na dobu určitú z dvoch rokov na tri roky, teda tri možnosti, trikrát sa dá predĺžiť doba určitá.
Druhou zmenou je rozsah pracovných hodín nadčas o 100, keďže súčasná vláda znížila tento počet o 100, vraciam to teda na pôvodnú úroveň v tomto návrhu.
A do tretice navrhujem, aby odborová organizácia vo firmách bola preukázateľná minimálne 30 % zamestnancov toho-ktorého podniku.
Myslím si, že všetky zmeny sú logické, pomohli by sprehľadniť situáciu a spružniť pracovné právo, pretože predovšetkým pružnosť pracovného práva je to, čo momentálne ničí pracovné miesta na Slovensku. Vidieť to aj v celkovej konkurencieschopnosti, ktorá nám klesá, a v tomto indexe konkurencieschopnosti až takmer pätina indexu pozostáva z pružnosti pracovného práva. Pracovné právo teda výrazne ovplyvňuje tvorbu pracovných miest a Zákonník práce je kľúčovou normou pre tvorbu pracovných miest. Navrhovanými zmenami sa teda snažím pomôcť zlepšiť situáciu v zamestnanosti na Slovensku.
Chcem vás poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27. 6. 2014 11:17 - 11:18 hod.

Ivan Štefanec
Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže dnes je môj posledný deň v Národnej rade pred odchodom do Europarlamentu, dovoľte mi, aby som poďakoval všetkým kolegyniam a kolegom za spoluprácu a poprial im osobne pevné zdravie a všetko najlepšie. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25. 6. 2014 17:54 - 17:56 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za konštruktívne pripomienky.
Začnem odzadu, od pána Mikuša. Áno, súhlasím s tým, že tá absencia priorít sa potom prejavuje do tej servilnosti a takmer ničnerobenia a pasivity na európskej pôde. Z môjho hľadiska je potrebné jasne si zadefinovať, čo chce Slovensko presadzovať aj z ohľadu na to, že napríklad nás čaká v roku 2016 slovenské predsedníctvo v Únii a že do budúcna je potrebné, aby sme trebárs viac spolupracovali ešte na európskej pôde v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti ochrany hraníc, v oblasti migrácie.
Ale sú oblasti, kde si potrebujeme zachovať národnú suverenitu. Ja za takéto oblasti považujem oblasť priamych daní, sociálnu oblasť, kultúrnu. Jednoducho je kľúčové si tieto veci vydefinovať na domácej pôde, aby potom naši predstavitelia mohli presadzovať naše priority na európskej pôde. No a ďalšiu poznámku, to, čo sa týkalo vlastne vystúpení a poznámok každého z kolegýň a kolegov, to bola tá absencia reforiem, to by som chcel ešte raz zdôrazniť, že naozaj Slovensko pre to, aby zlepšilo konkurencieschopnosť, aby zlepšilo svoje postavenie v súťaži o nové investície, nové pracovné miesta, potrebuje robiť reformy. Nevyhnutne my potrebujeme robiť reformy, tak ako ich potrebuje robiť celá Únia, ale je potrebné si uvedomiť, že my sme momentálne v súťaži o nových ľudí a predovšetkým o nové pracovné miesta. A preto potrebujeme robiť takú politiku, ktorá tento cieľ naplní.
Členstvo v Únii a vstup na najväčší spoločný trh na svete je len príležitosťou, ktorú môžeme využiť vtedy, keď budeme robiť reformy doma. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25. 6. 2014 17:28 - 17:44 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi aby som za klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár poznámok k zlúčenej rozprave k týmto trom bodom. Najskôr mi dovoľte jednu poznámku z organizačných, z organizačného hľadiska. Musím povedať, že je zarážajúce, že aj keď tieto body boli zaradené už na minulej schôdze Národnej rady, tak pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán podpredseda vlády Lajčák si nenašiel čas, aby si stanovil termín na účasť pri tejto dôležitej parlamentnej debate. Asi má iné povinnosti. V kontraste s týmto faktom vyznieva paradoxne skutočnosť, že ja sám som na začiatku tejto schôdze požiadal snemovňu, aby som mohol hovoriť o svojich zákonoch ešte tento týždeň, čo mi nebolo umožnené. Takže na jednej strane diskriminujeme poslancov, ktorí chcú predkladať zákony, na druhej strane sám pán minister zahraničných vecí, európskych záležitosti si nenájde čas, považujem to za vážne zlyhanie organizácie Národnej rady.
A teraz k obsahu. Počuli sme v tejto správe, ktorú zastupujúci pán minister predniesol, počuli sme to aj tento týždeň z úst predsedu vlády v pondelok na tlačovke, že vraj 10 rokov členstva v Európskej únii sme využili ako jedna z najlepších krajín z celej Európskej únie. Nuž pán premiér a aj pán minister Lajčák zabudli v tomto hodnotení na jeden závažný fakt. A tým faktom sú reformy. Totiž samotný vstup Slovenska do Únie, samozrejme, že bol pozitívnym krokom, jedným z najdôležitejším krokom v novodobej histórii Slovenska, ale sám osebe neznamenal ekonomický rozvoj, sám osebe neznamenal, že všetko sa na dobré obráti. To, čo najviac prispelo k rastu ekonomiky a k rastu životnej úrovne ľudí, boli ekonomické reformy, ktoré boli uskutočnené predovšetkým druhou vládou Mikuláša Dzurindu. Bola to reforma daňová, reforma penzijného systému, reforma sociálna, reforma pracovného práva. Tieto reformy výrazne naštartovali ekonomický rast Slovenska tak, že najmä v tých prvých rokoch po vstupe do Únie Slovensko neúmerne rástlo. Rástlo najrýchlejšie zo všetkých krajín, ktoré boli v Únii, a vidíme to aj z tých čísiel. Keď hodnotíme 10 rokov Únie, tak boli sme v roku 2004 na úrovni 57 % priemeru, teraz sme na úrovni 76 % priemeru, avšak už v roku 2008 sme sa dostali na úroveň 72 %, čiže ten zásadný rast bol predovšetkým v prvých rokoch vstupu do Únie, čo je jasný dôkaz toho, že to bolo nielen vstupom do európskeho spoločného priestoru a vstupom na náš najväčší spoločný trh na svete, čo bol iste ekonomický benefit, ale bolo to predovšetkým z dôvodu vykonania zásadných štrukturálnych zmien, ktoré naštartovali ekonomický rozvoj, naštartovali zamestnanosť.
Bohužiaľ, tieto reformy sa zastavili s nástupom vlády Roberta Fica, čo najlepšie dokumentuje pokles konkurencieschopnosti Slovenska. Kým v roku 2006 bolo Slovensko v konkurencieschopnosti podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra na 37. mieste, dnes podľa posledného hodnotenia z minulého roka sme na čísle 78. Prepadli sme sa z 37. na 78. miesto na svete, čo je výsledkom nekonania a zlyhania vlád Roberta Fica. Robert Fico robí len takú udržiavaciu taktiku. Nielen v oblasti ekonomiky, ale v oblasti európskej agendy či v zahraničnej problematike, o čom ostatne je táto zlúčená rozprava. Za jeho vlád som nezaznamenal žiadnu aktivitu v oblasti zahraničnej politiky, žiadnu aktivitu v oblasti európskej agendy. Práve naopak. Vláda servilne prijíma všetko, čo príde z Bruselu. Poviem to len na kontrastnom príklade.
Pokiaľ za minulej krátkej vlády Ivety Radičovej sme niekoľkonásobne rozporovali európske smernice na základe princípu subsidiarity a SDKÚ - Demokratická strana je doteraz jedinou stranou, ktorá tento princíp ctí, ktorá tento princíp využila a ktorá tento princíp si dala aj do programu európskych volieb na rok 2014, čo sa nakoniec, myslím si, že aj celkom slušne prejavilo. A tento princíp si chceme ctiť aj do budúcna a budeme ho presadzovať, či na pôde Národnej rady, alebo na pôde Európskeho parlamentu, pretože Európska únia, ak má byť úspešná, ak má európsky projekt dlhodobo fungovať, som presvedčený, že môže fungovať len ako projekt únie spoločných štátov, ako, ako projekt suverénnych štátov, ako projekt, ktorý je z vôle ľudí, a projekt, ktorý bude dôsledne odrážať princíp subsidiarity a proporcionality, ktorý inými slovami, jednoducho povedané, znamená to, že na európsku úroveň budeme delegovať len také právomoci, na ktorých sa slobodne rozhodneme, že budeme delegovať. A keď chceme si niečo urobiť doma, tak si to aj ochránime. A týmto spôsobom chceme dôsledne chrániť národné záujmy. To je, mimochodom, niečo, čo absolútne absentuje vo všetkých týchto troch predkladaných správach. Vláda sa ani nesnaží zdôrazňovať princíp subsidiarity, vláda nechráni národné záujmy, pretože nemá žiadnu predstavu, len tlačiť tlačítka za všetko, čo príde zvonka, čo všetko príde z Bruselu. Za tejto vlády sme z parlamentu vydali jedinú parlamentnú výhradu, ktorú opäť som inicioval len ja, ale nikto z vládnej strany sa neunúval oprieť o princíp subsidiarity, nikto sa neunúval rozporovať európsku legislatívu, pretože nie je záujem, pretože možno nie je odbornosť, na tú odpoveď, na túto otázku odpoveď si môže dať každý sám, ale faktom je, že momentálne tá servilnosť je, bohužiaľ, na veľmi vysokej, vysokej úrovni, až je to, je to zarážajúce.
Čo sa zmenilo za súčasnej vlády v európskej zahraničnej politike, je takisto skutočnosť, že pokiaľ za minulých vlád panoval konsenzus, za súčasnej vlády sa tento konsenzus stratil. Vidieť to pekne na prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, kedy súčasná vláda ako jedna z mála sa postavila na stranu Rusov, kedy nehájila medzinárodné právo, kedy najmä premiér nedostatočne hájil slovenské záujmy a veľmi nejasne a vyhýbavo sa vyjadroval ku situácii na Ukrajine, či sa to už jedná o anexiu Krymu, evidentne proti medzinárodnému právu, či sa jedná o nepokoje vo východnej časti Ukrajiny. Našťastie tie európske stanoviská boli veľmi jednoznačné a z európskej pôdy ich potom musel preberať, pretože dodržal ten svoj druhý princíp, že preberie všetko, že nebude nič rozporovať, takže aj keď nebol aktívny, tak ako celá súčasná vláda, tak paradoxne týmito stanoviskami sme si takpovediac polepšili, lebo vlastne európske stanoviská boli identické s tým, čo sme presadzovali my a čo presadzovala celá opozícia. Osobitne to platí pre situáciu na Ukrajine, kde chcem zdôrazniť, je veľmi dôležité, aby pokračovala stabilizácia situácie, pretože je v našom prioritnom záujme, aby sme mali na východnej časti nášho najväčšieho suseda stabilného, aby sme mali suseda s celistvými hranicami, aby sme mali suseda, ktorý má jasnú perspektívu a stabilitu, a nie, ktorý je zdrojom a ohniskom nejakých konfliktov, pretože nás to môže ohrozovať, môže to ohrozovať bezpečnosť našich ľudí.
Preto z našej pozície jednoznačne podporujeme mierový plán novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podporujeme predovšetkým urovnanie konfliktov vo východných častiach Ukrajiny aj za účasti medzinárodných pozorovateľov, ako sme to, mimochodom, sami navrhovali. A boli sme prvá strana, ktorá prišla so zmienkou o medzinárodných pozorovateľoch. Teší nás, že zajtra bude na Európskej rade podpísaná podstatná ekonomická časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je významný... (Reakcie z pléna.) V piatok, ďakujem pekne, áno, dnes je streda, už to mám posunuté, ďakujem za pripomenutie. Politická časť bola podpísaná už v marci a zajtra ráno, v piatok, tak v piatok bude podpísaná časť ekonomická. Dnes sme to preberali, mimochodom, na eurovýbore, preto možno časový posun, áno, je pravdou, v piatok dostali sme pozvánku aj od kolegu spravodajcu a ukrajinského veľvyslanca na takú malú spomienkovú alebo na také malé pripomenutie, ktoré určite stojí za to navštíviť aj so všetkými poslancami, ktorí majú záujem o rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, pretože to považujem za významný krok vpred. Keď si zoberieme, len to, čo sa dialo pred rokom, za akých dramatických okolností bol exprezident Janukovyč v tej situácii, že nakoniec odmietol podpísať asociačnú zmluvu, a čo potom nasledovalo. Je to významný posun a verím, že v prospech nielen ukrajinských občanov, ale aj slovenských občanov a celej Európskej únie.
Dovoľte mi povedať ešte pár slov na tému eurofondov, pretože sa táto téma týka priamo týchto správ a moc som tam nenašiel čísiel, detailných čísiel, ktoré by si táto správa a táto problematika naozaj vyžadovali. Veľakrát sme počuli, najmä od premiéra, že aké sú eurofondy dôležité a aké je dôležité využívať eurofondy na investície, pretože tvorí drvivú časť našich investícií. Bez nich by sme si takmer nepomohli. Čo je pravdou? Pravdou, bohužiaľ, je aj to, že za súčasnej vlády sa žalostne čerpajú eurofondy. Za roky 2007 až '13, za 7 rokov, sme ku koncu decembra vyčerpali len niečo cez 50 % eurofondov, ku koncu apríla to bolo zhruba 54 %, a ozaj ak pán premiér a súčasná vláda to myslí vážne s eurofondmi, je potrebná zásadná zmena.
Chcem preto aj z tohto miesta pri tejto príležitosti apelovať na vládu, aby brala vážne problematiku eurofondov a urobila všetko pre to, aby tieto peniaze, ktoré už sa nebudú opakovať, aby dostala na Slovensko, aby boli efektívne využité, pretože potrebujeme opraviť a budovať cesty, nemocnice, školy, čo v mnohých prípadoch je možné len, len z eurofondov. Tá situácia je dramatická, vieme, že sú problémy aj, aj cez komunikáciu medzi DG Regio a ministerstvom financií s čerpaním eurofondov práve pre podozrenie z nekalého používania a nesprávneho čerpania európskych štrukturálnych fondov. Je zarážajúce, že po toľkých rokoch táto situácia je v stave, v akom je, a naozaj je to veľký výkričník pre súčasnú vládu, aby zlepšila čerpanie eurofondov, aby využila peniaze, ktoré, ktorých príležitosť dostať na Slovensko už sa nebude opakovať.
No a na záver dovoľte mi pár poznámok, čo ďalej, pretože tie správy, ktoré sú hodnotiace, komentujú len minulosť, ale chýba mi tam opäť taká vízia, čo ďalej v Európskej únii, čo ďalej v zásadných politikách.
Chcem povedať teda veľmi jasne, že SDKÚ - DS podporuje rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva, samozrejme, za podmienky, že tieto krajiny splnia podmienky a že ľudia v týchto krajinách sa dobrovoľne rozhodnú takisto pričleniť k spoločnému európskemu projektu. Je dôležité povedať tiež, že podporujeme dokončenie spoločného trhu. Častokrát ešte vidíme na spoločnom európskom trhu bariéry, ktoré by nemuseli byť. Je dôležité, aby najmä v oblasti služieb sme sfunkčnili spoločný trh, aby sme dobudovali digitálny trh. Je dôležité pri každej európskej smernici či nariadení brať ohľad na pracovné miesta a pozerať sa na túto legislatívu z ohľadu na tvorbu pracovných miest, či pomáha alebo nepomáha tvorbe pracovných miest. Myslím, že to je kľúč, pretože tak ako na Slovensku, aj v celej Únii je momentálne najvyššou výzvou, najväčšou výzvou tvorba pracovných miest. S tým priamo súvisí takisto vzdelanie, potreba vzdelania a vzdelávania, čo je takisto príležitosť, ktorú môžeme lepšie využívať v rámci nášho spoločného európskeho trhu.
No a principle of equal treatment alebo dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých je takisto niečo, čo by som chcel viac zdôrazniť, a apelovať na všetkých predstaviteľov Slovenska na európskej pôde, aby pripomínali rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých, pretože pravidlá častokrát máme, len sa nedodržiavajú. Preto SDKÚ - DS pri každej príležitosti, či už na národnej pôde, alebo európskej, bude zdôrazňovať alebo presadzovať princíp rovnakého zaobchádzania, rovnakých pravidiel, či už pre našich malých podnikateľov, pre našich farmárov, pre všetkých našich občanov, pretože naši ľudia si to zaslúžia, naši ľudia sú plnoprávni občania Európskej únie a je na nás, aby sme presadzovali rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a predovšetkým dodržiavanie pravidiel.
Toľko mojich pár poznámok, priatelia, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 24. 6. 2014 12:55 - 12:55 hod.

Ivan Štefanec
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, chcem vás požiadať, keby sme mohli body č. 45, 46 a 53 programu, je to tlač 991, 992 a 1035 prerokovať v piatok po hlasovaní. Dôvodom je, že sú to moje návrhy zákonov a som v Národnej rade len do piatku tohto týždňa. Veľmi rád by som bol, keby som mohol tieto body uviesť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6. 6. 2014 11:18 - 11:18 hod.

Ivan Štefanec
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem stiahnuť návrh zákona, ktorý som predložil ja a pán poslanec Novotný na vydanie zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky, tlač 993. Dôvodom je, že tento návrh zákona sa nám podarilo presadiť vo vládnom návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

29. 5. 2014 15:11 - 15:14 hod.

Ivan Štefanec
Áno, pani podpredsedníčka, žiadam.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 29. 5. 2014 15:11 - 15:13 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, rád by som sa vyjadril ešte k interpelácii a k odpovedi, ktorú som dostal od pána ministra financií pána Kažimíra, ktorého som interpeloval 25. marca 2014 vo veci daňovej kontroly u pána Duča. Dostal som odpoveď, že Finančná správa túto informáciu preveruje, ale naozaj ma zarazilo, že sa tam objavila aj takáto formulácia: "V súčasnej dobe môžeme uviesť, že v jeho veci došlo k pochybeniu v jednom prípade, ktoré zapríčinil dnes už bývalý zamestnanec Finančnej správy, ktorý je tohto času trestne stíhaný za pochybné pochybenia." Koniec citátu. Keďže to považujem za závažnú informáciu, oceňujem, že pán minister priznáva pochybenie aj Finančnej správy v tejto záležitosti.
Rád by som nadviazal ešte na túto interpeláciu a položil tri otázky, ktoré považujem za kľúčové pri vyriešení tohto prípadu. Predovšetkým sa chcem opýtať: po prvé, či sa stali okolnosti, na ktoré pán Duč poukázal aj predmetom pokynov na ministerstve financií s cieľom zistenia naozaj pravdy a vyvodenia osobnej zodpovednosti za postupy, ktoré sa uskutočnili v rozpore so zákonom. Po druhé, tiež ma zaujíma špecifikovanie pokynov, ktoré boli vydané v tejto súvislosti, a po tretie ma zaujíma, aké personálne, disciplinárne, organizačné, prípadne iné závery boli vykonané s tým úmyslom, aby zistené skutočnosti viedli k tomu, aby sa neopakovali nesprávne postupy, ktoré boli predmetom tejto interpelácie.
Verím, že práve poukázaním na tento prípad sa pomôže odhaliť podobným nezákonným postupom, ktoré sa môžu opakovať. Ja verím, že toto bola skôr náhoda, ale práve takéto prípady súvisia s tým, aby sme naozaj oddelili podvodníkov od poctivých podnikateľov. Ja nespochybňujem dobrý úmysel ministerstva financií aj Finančnej správy, čo sa týka daňových kontrol, ale naozaj je potrebné v prípade, že aj Finančná správa poruší zákon pri takýchto kontrolách, poukázať veľmi jasne na tieto pochybenia, aby sme tak ako v tomto prípade poctivých podnikateľov ochránili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 5. 2014 11:37 - 11:50 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa za klub SDKÚ - Demokratickej strany vyjadril k programu stability.
Z tohto vládneho dokumentu na roky 2014 až '17 je podľa môjho názoru jasné, že nás, bohužiaľ, čaká nestabilita. Vláda nevyužila, tak ako zvykne každá vláda využívať prvý polčas svojho volebného obdobia, na štrukturálne zmeny, na to, čo je potrebné robiť, ale premrhala toto obdobie a obávam sa, že ani na ďalšie dva roky neplánuje žiadne štrukturálne zmeny, ako to vidíme ostatne z ďalšieho dokumentu národného programu reforiem, ale ako to vidíme aj z tohto dokumentu Programu stability na roky 2014 až 2017. Dovoľte mi, aby som zdôraznil zopár bodov, ktoré považujem za dôležité.
Ten prvý bod je, že vláda v tomto dokumente priznáva, že ani náhodou nešetrí na sebe, ale takmer celú konsolidačnú záťaž preniesla na občanov. Na strane 30 tohto dokumentu sú vyčíslené opatrenia za minulý rok na úrovni 1,557 mld., z toho na daniach, odvodoch a poplatkoch zaplatia ľudia a zamestnávatelia až 1,442 mld., čiže 92,6 % zo všetkých opatrení zaplatia predovšetkým, zaplatí nie vláda, ale občania, v drvivej väčšine občania a v menšej miere zamestnávatelia. Najväčšou položkou sú zmeny v druhom pilieri, kde prišli občania 695 mil. eur. A najväčšou položkou týchto opatrení je položka, ktorou vláda zhoršila udržateľnosť dôchodkového systému a zobrala ľuďom z ich budúcich dôchodkov z druhého piliera čiastku len v jednom roku 695 mil. eur. Paradoxne na druhej strane najväčšou úsporou zostáva úspora na spolufinancovaní štrukturálnych európskych fondov vo výške 261 mil. eur, že vláda nešetrí, ale najväčšou úsporou zostáva to, že vlastne nemíňa eurofondy a že, že neschopnosťou vlády čerpať eurofondy sa dosiahli úspory vo výške 261 mil. eur. Keďže tu tento bod považujem za dôležitý, dovoľte mi citovať z tohto materiálu a zdôrazniť tie položky, ktorými vláda konsolidáciu preniesla na občanov. Je to:
- zvýšenie a zosúladenie maximálnych vymeriavacích základov vo výške 160 mil. eur.,
- zvýšenie odvodovej povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb a iné zmeny 27 mil.,
- zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd 134 mil. - vieme, že práve týmito zmenami sa znížil počet občanov pracujúcich na dohodu o 200-tisíc - ďalej:
- zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému už spomínaných 695 mil. eur., rozšírenie, ďalej, pardon,
- zmeny v sadzbách daní z príjmov 283 mil. - tu treba povedať, tu sú zamestnávatelia, ale opäť ideme k občanom,
- znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov 74 mil. eur.,
- obmedzenie paušálnych výdavkov samostatne zárobkovo činných osôb 74 mil. a
- ostatné daňové odvodové opatrenia 24 mil.
Tieto opatrenia tvoria tých spomínaných 92,6 % zo všetkých opatrení, ktorými vláda vyčíslila sumu 1,557 mld. ako zoznam opatrení voči pôvodnému scenáru.
Ďalším bodom, ktorý chcem zdôrazniť, je deficit. Je pravdou, že vláde sa podarilo znížiť deficit pod tri percentá, dokonca ten deficit je nižší, ako sa pôvodne očakával, na 2,77 %, ale vláda nepokračuje v znižovaní deficitu na tento rok. Aj z tohto materiálu sa dozvedáme, že úroveň deficitu očakávaná na tento rok bude až 2,84; čiže vyššia ako v roku minulom.
Za najvýraznejší fakt považujem záporné konsolidačné úsilie v tomto roku, čím v skutočnosti predkladateľ priznáva, že nemieni pokračovať v konsolidácií a nemieni šetriť.
Dlh. Pokračuje neúmerné zadlžovanie napriek pôvodným prognózam a ubezpečovaniam vlády dosiahol verejný dlh úroveň 55,4 % a prelamuje už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Znamená to, dámy a páni, ako vieme, podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že od budúceho roka sa nebudú môcť zvyšovať nielen vládne výdavky, ale ani výdavky na komunálnej úrovni. Teda na zlé hospodárenie vlády doplácajú občania už aj na úrovni komunálu. Síce na ďalšie roky 2015 až 2017 vidíme nakreslené pomerne ušľachtilé ciele znižovania deficitu až na úroveň 0,54 % v roku 2017, ale zároveň vidíme, že je na to potrebné urobiť dodatočné opatrenia za tieto tri roky presahujúce 2 mld. eur, až sumu 2,134 mld. eur presne na tri roky, aby sa tento cieľ naplnil. Myslím teda, že je treba zdôrazniť, že občania Slovenska sa pri neschopnosti vlády šetriť majú čoho obávať, pretože sa majú obávať ďalších dodatočných opatrení, predovšetkým opäť zvyšovania daní, odvodov, poplatkov.
Namiesto tejto bezradnosti z čísiel je teda konečne potrebné realizovať zmeny, ktoré by tento trend, ktorý je evidentne negatívny a ktorý vedie do nestability, aj zmenili. Som presvedčený, že je konečne potrebné znižovať priame daňové zaťaženie znížením priamych daní a zrušením nezmyselnej dane zo straty, ktorá bola zavedená od začiatku tohto roka dokonca bez pripomienkového konania. Je potrebné spružniť pracovné právo zmenou Zákonníka práce a zmenou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý núti tvorcov pracovných miest dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali. V neposlednom rade považujem za dôležité znižovať administratívne zaťaženie, ktoré bráni rozvoju najmä malého podnikania. Takisto tak ako na národnej a európskej úrovni je potrebné posudzovať každé opatrenia podľa toho, či pomôže alebo nepomôže tvorbe pracovných miezd, len tento trend alebo tieto opatrenia dokážu zmeniť trend, ktorý nás vedie, bohužiaľ, do nestability a ktorý vytvára prostredie, ktoré nie je priaznivé, a nerieši to, čo je najdôležitejšie, nerieši pracovné miesta. Mimochodom, keď sa pozrieme na pracovné miesta, tak vidíme opäť zaujímavé čísla. Ešte pred rokom vláda predpokladala, že nezamestnanosť v tomto roku sa ustáli na úrovni 13,5 %, ale v odhade z tohto materiálu už uvádza číslo 13,7 % ako predpoklad na tento rok, čo je teda závažná skutočnosť, a dokazuje to realitu, že vláda si nevie rady s tým najdôležitejším, čo je na Slovensku potrebné riešiť, a to je úroveň nezamestnanosti. Hovoril som už o konsolidačnom úsilí. Tým, že je v tomto roku záporné, vláda zhoršuje pozíciu v deficite ale zhoršuje aj celkovú udržateľnosť verejných financií.
Mimochodom, jednu poznámku ešte, do minulého roku celkove daňové výpadky, keď si zoberieme všetky dane, tak tvorili 100 miliónov eur podľa týchto materiálov. Aj z toho vidieť, že vláde sa nedarí napĺňať ciele, ktoré si dala v daňovej oblasti. Aj z toho vidíme, že tá politika zvyšovania priamych daní je naozaj škodlivá. Musím ale zároveň priznať, že dochádza k zlepšeniu vo výbere dane z pridanej hodnoty, že niektoré z krokov, ktoré prijala vláda a ktoré sme aj otvorene, ku ktorej, ku ktorým sme sa otvorene hlásili, tak boli účinné, ale treba naozaj aj povedať, že v dani pridanej hodnoty ešte nie je čo oslavovať, pretože tak, ako sa sami dočítame v programe stability na strane 59, tak dostávame sa vzhľadom na efektívnosť výberu a vzhľadom na daňovú medzeru na úroveň roku 2009. Z tohto materiálu sama priznáva vláda, že to zhoršenie, ktoré začalo po roku 2006, tak sa rieši len čiastočne a efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty momentálne sa pohybuje na úrovni 2009, čiže je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie a ozaj je tu stále čo robiť, aby sa dane vyberali lepšie. Mimochodom, v tomto ukazovateli sme v porovnaní s európskymi krajinami štvrtý najhorší, takže evidentne je tu, je tu veľká príležitosť pre zlepšenie. Veľká príležitosť pre zlepšenie je v čerpaní eurofondov. Vieme, že na konci minulého roku prišlo zo sedemročného programového obdobia na Slovensko, len 52% z celkového objemu európskych prostriedkov, na konci apríla sme zaznamenali číslo 54 %, čiže zhruba za 2,5 roka naozaj je čo robiť, aby sa tieto prostriedky vyčerpali, považujem to za kľúčové, pretože sám pán premiér deklaroval mnohokrát, že je preňho kľúčová investícia z eurofondov, že zo štátneho rozpočtu nedáva potrebné peniaze na rozvoj, pretože väčšinu z nich spotrebováva a používa eurofondy ako hlavný nástroj pre investície. Ale vidíme, že sa to celkom nedarí, keď za sedem rokov sme vyčerpali len 52 % a za sedem rokov a 4 mesiace 54 % prostriedkov eurofondov. Je naozaj potrebné napĺňať túto prioritu a urobiť opatrenia, ktoré pomôžu zjednodušiť čerpanie eurofondov a ktoré pomôžu dostať naozaj tieto peniaze, ktoré sa už historicky sa na Slovensko nemajú šancu v budúcnosti dostať, aby splnili svoj účel, aby sa dostali na miesto svojho použitia. To považujem teda za ďalšie kľúčové poučenie z tohto programu stability, že jednoducho treba pokračovať v štrukturálnych zmenách, ktoré vláda zanedbala, ktoré nerealizovala vo svojom prvom polčase. Veľmi pochybujem aj na základe predložených údajov, že vláda bude realizovať podstatné a potrebné štrukturálne zmeny v druhom polčase, ale opäť chcem zdôrazniť, že tieto zmeny sú potrebné predovšetkým pri zlepšení podnikateľského prostredia, ktoré sa neustále zhoršuje podľa všetkých ukazovateľov, či máme index z podnikateľského prostredia, či index Svetovej banky, Doing Business alebo či je to porovnanie konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra, všade sa prepadáme, všade sa prepadáme. Napríklad v tom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme 78. na svete, čo je najhoršie umiestnenie Slovenska v histórii, odkedy sa tento index meria. Je teda potrebné zmeniť politiku v oblasti daní, v oblasti pracovného práva, znížiť daňové, odvodové zaťaženie, znížiť administratívne zaťaženie. Je potrebné sa sústrediť predovšetkým na rozvoj aj zlepšením čerpania eurofondov, ale predovšetkým je konečne potrebné, začať zodpovedne hospodáriť, čo podľa tohto dokumentu vláda nerobí, pretože, ešte raz to zopakujem, tento rok si vláda stanovila horší deficit ako v roku minulom. Veľmi pochybujem aj o splnení cieľov v dlhovej oblasti, kedy teda bola už prekročená tretia hranica, 55 %, a na toto nezodpovedné hospodárenie vlády doplácajú občania zvyšovaním zadlženia a dopláca už aj komunálna sféra, ktorá nemôže splniť svoje plány, pretože sa im musia viazať výdavky od budúceho roku. Je načase zvrátiť tento trend, je načase robiť konečne potrebné opatrenia a je načase, aby občania boli o týchto veciach informovaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis