Ďakujem, pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi aby som za klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár poznámok k zlúčenej rozprave k týmto trom bodom. Najskôr mi dovoľte jednu poznámku z organizačných, z organizačného hľadiska. Musím povedať, že je zarážajúce, že aj keď tieto body boli zaradené už na minulej schôdze Národnej rady, tak pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán podpredseda vlády Lajčák si nenašiel čas, aby si stanovil termín na účasť pri tejto dôležitej parlamentnej debate. Asi má iné povinnosti. V kontraste s týmto faktom vyznieva paradoxne skutočnosť, že ja sám som na začiatku tejto schôdze požiadal snemovňu, aby som mohol hovoriť o svojich zákonoch ešte tento týždeň, čo mi nebolo umožnené. Takže na jednej strane diskriminujeme poslancov, ktorí chcú predkladať zákony, na druhej strane sám pán minister zahraničných vecí, európskych záležitosti si nenájde čas, považujem to za vážne zlyhanie organizácie Národnej rady.
A teraz k obsahu. Počuli sme v tejto správe, ktorú zastupujúci pán minister predniesol, počuli sme to aj tento týždeň z úst predsedu vlády v pondelok na tlačovke, že vraj 10 rokov členstva v Európskej únii sme využili ako jedna z najlepších krajín z celej Európskej únie. Nuž pán premiér a aj pán minister Lajčák zabudli v tomto hodnotení na jeden závažný fakt. A tým faktom sú reformy. Totiž samotný vstup Slovenska do Únie, samozrejme, že bol pozitívnym krokom, jedným z najdôležitejším krokom v novodobej histórii Slovenska, ale sám osebe neznamenal ekonomický rozvoj, sám osebe neznamenal, že všetko sa na dobré obráti. To, čo najviac prispelo k rastu ekonomiky a k rastu životnej úrovne ľudí, boli ekonomické reformy, ktoré boli uskutočnené predovšetkým druhou vládou Mikuláša Dzurindu. Bola to reforma daňová, reforma penzijného systému, reforma sociálna, reforma pracovného práva. Tieto reformy výrazne naštartovali ekonomický rast Slovenska tak, že najmä v tých prvých rokoch po vstupe do Únie Slovensko neúmerne rástlo. Rástlo najrýchlejšie zo všetkých krajín, ktoré boli v Únii, a vidíme to aj z tých čísiel. Keď hodnotíme 10 rokov Únie, tak boli sme v roku 2004 na úrovni 57 % priemeru, teraz sme na úrovni 76 % priemeru, avšak už v roku 2008 sme sa dostali na úroveň 72 %, čiže ten zásadný rast bol predovšetkým v prvých rokoch vstupu do Únie, čo je jasný dôkaz toho, že to bolo nielen vstupom do európskeho spoločného priestoru a vstupom na náš najväčší spoločný trh na svete, čo bol iste ekonomický benefit, ale bolo to predovšetkým z dôvodu vykonania zásadných štrukturálnych zmien, ktoré naštartovali ekonomický rozvoj, naštartovali zamestnanosť.
Bohužiaľ, tieto reformy sa zastavili s nástupom vlády Roberta Fica, čo najlepšie dokumentuje pokles konkurencieschopnosti Slovenska. Kým v roku 2006 bolo Slovensko v konkurencieschopnosti podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra na 37. mieste, dnes podľa posledného hodnotenia z minulého roka sme na čísle 78. Prepadli sme sa z 37. na 78. miesto na svete, čo je výsledkom nekonania a zlyhania vlád Roberta Fica. Robert Fico robí len takú udržiavaciu taktiku. Nielen v oblasti ekonomiky, ale v oblasti európskej agendy či v zahraničnej problematike, o čom ostatne je táto zlúčená rozprava. Za jeho vlád som nezaznamenal žiadnu aktivitu v oblasti zahraničnej politiky, žiadnu aktivitu v oblasti európskej agendy. Práve naopak. Vláda servilne prijíma všetko, čo príde z Bruselu. Poviem to len na kontrastnom príklade.
Pokiaľ za minulej krátkej vlády Ivety Radičovej sme niekoľkonásobne rozporovali európske smernice na základe princípu subsidiarity a SDKÚ - Demokratická strana je doteraz jedinou stranou, ktorá tento princíp ctí, ktorá tento princíp využila a ktorá tento princíp si dala aj do programu európskych volieb na rok 2014, čo sa nakoniec, myslím si, že aj celkom slušne prejavilo. A tento princíp si chceme ctiť aj do budúcna a budeme ho presadzovať, či na pôde Národnej rady, alebo na pôde Európskeho parlamentu, pretože Európska únia, ak má byť úspešná, ak má európsky projekt dlhodobo fungovať, som presvedčený, že môže fungovať len ako projekt únie spoločných štátov, ako, ako projekt suverénnych štátov, ako projekt, ktorý je z vôle ľudí, a projekt, ktorý bude dôsledne odrážať princíp subsidiarity a proporcionality, ktorý inými slovami, jednoducho povedané, znamená to, že na európsku úroveň budeme delegovať len také právomoci, na ktorých sa slobodne rozhodneme, že budeme delegovať. A keď chceme si niečo urobiť doma, tak si to aj ochránime. A týmto spôsobom chceme dôsledne chrániť národné záujmy. To je, mimochodom, niečo, čo absolútne absentuje vo všetkých týchto troch predkladaných správach. Vláda sa ani nesnaží zdôrazňovať princíp subsidiarity, vláda nechráni národné záujmy, pretože nemá žiadnu predstavu, len tlačiť tlačítka za všetko, čo príde zvonka, čo všetko príde z Bruselu. Za tejto vlády sme z parlamentu vydali jedinú parlamentnú výhradu, ktorú opäť som inicioval len ja, ale nikto z vládnej strany sa neunúval oprieť o princíp subsidiarity, nikto sa neunúval rozporovať európsku legislatívu, pretože nie je záujem, pretože možno nie je odbornosť, na tú odpoveď, na túto otázku odpoveď si môže dať každý sám, ale faktom je, že momentálne tá servilnosť je, bohužiaľ, na veľmi vysokej, vysokej úrovni, až je to, je to zarážajúce.
Čo sa zmenilo za súčasnej vlády v európskej zahraničnej politike, je takisto skutočnosť, že pokiaľ za minulých vlád panoval konsenzus, za súčasnej vlády sa tento konsenzus stratil. Vidieť to pekne na prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, kedy súčasná vláda ako jedna z mála sa postavila na stranu Rusov, kedy nehájila medzinárodné právo, kedy najmä premiér nedostatočne hájil slovenské záujmy a veľmi nejasne a vyhýbavo sa vyjadroval ku situácii na Ukrajine, či sa to už jedná o anexiu Krymu, evidentne proti medzinárodnému právu, či sa jedná o nepokoje vo východnej časti Ukrajiny. Našťastie tie európske stanoviská boli veľmi jednoznačné a z európskej pôdy ich potom musel preberať, pretože dodržal ten svoj druhý princíp, že preberie všetko, že nebude nič rozporovať, takže aj keď nebol aktívny, tak ako celá súčasná vláda, tak paradoxne týmito stanoviskami sme si takpovediac polepšili, lebo vlastne európske stanoviská boli identické s tým, čo sme presadzovali my a čo presadzovala celá opozícia. Osobitne to platí pre situáciu na Ukrajine, kde chcem zdôrazniť, je veľmi dôležité, aby pokračovala stabilizácia situácie, pretože je v našom prioritnom záujme, aby sme mali na východnej časti nášho najväčšieho suseda stabilného, aby sme mali suseda s celistvými hranicami, aby sme mali suseda, ktorý má jasnú perspektívu a stabilitu, a nie, ktorý je zdrojom a ohniskom nejakých konfliktov, pretože nás to môže ohrozovať, môže to ohrozovať bezpečnosť našich ľudí.
Preto z našej pozície jednoznačne podporujeme mierový plán novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podporujeme predovšetkým urovnanie konfliktov vo východných častiach Ukrajiny aj za účasti medzinárodných pozorovateľov, ako sme to, mimochodom, sami navrhovali. A boli sme prvá strana, ktorá prišla so zmienkou o medzinárodných pozorovateľoch. Teší nás, že zajtra bude na Európskej rade podpísaná podstatná ekonomická časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je významný... (Reakcie z pléna.) V piatok, ďakujem pekne, áno, dnes je streda, už to mám posunuté, ďakujem za pripomenutie. Politická časť bola podpísaná už v marci a zajtra ráno, v piatok, tak v piatok bude podpísaná časť ekonomická. Dnes sme to preberali, mimochodom, na eurovýbore, preto možno časový posun, áno, je pravdou, v piatok dostali sme pozvánku aj od kolegu spravodajcu a ukrajinského veľvyslanca na takú malú spomienkovú alebo na také malé pripomenutie, ktoré určite stojí za to navštíviť aj so všetkými poslancami, ktorí majú záujem o rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, pretože to považujem za významný krok vpred. Keď si zoberieme, len to, čo sa dialo pred rokom, za akých dramatických okolností bol exprezident Janukovyč v tej situácii, že nakoniec odmietol podpísať asociačnú zmluvu, a čo potom nasledovalo. Je to významný posun a verím, že v prospech nielen ukrajinských občanov, ale aj slovenských občanov a celej Európskej únie.
Dovoľte mi povedať ešte pár slov na tému eurofondov, pretože sa táto téma týka priamo týchto správ a moc som tam nenašiel čísiel, detailných čísiel, ktoré by si táto správa a táto problematika naozaj vyžadovali. Veľakrát sme počuli, najmä od premiéra, že aké sú eurofondy dôležité a aké je dôležité využívať eurofondy na investície, pretože tvorí drvivú časť našich investícií. Bez nich by sme si takmer nepomohli. Čo je pravdou? Pravdou, bohužiaľ, je aj to, že za súčasnej vlády sa žalostne čerpajú eurofondy. Za roky 2007 až '13, za 7 rokov, sme ku koncu decembra vyčerpali len niečo cez 50 % eurofondov, ku koncu apríla to bolo zhruba 54 %, a ozaj ak pán premiér a súčasná vláda to myslí vážne s eurofondmi, je potrebná zásadná zmena.
Chcem preto aj z tohto miesta pri tejto príležitosti apelovať na vládu, aby brala vážne problematiku eurofondov a urobila všetko pre to, aby tieto peniaze, ktoré už sa nebudú opakovať, aby dostala na Slovensko, aby boli efektívne využité, pretože potrebujeme opraviť a budovať cesty, nemocnice, školy, čo v mnohých prípadoch je možné len, len z eurofondov. Tá situácia je dramatická, vieme, že sú problémy aj, aj cez komunikáciu medzi DG Regio a ministerstvom financií s čerpaním eurofondov práve pre podozrenie z nekalého používania a nesprávneho čerpania európskych štrukturálnych fondov. Je zarážajúce, že po toľkých rokoch táto situácia je v stave, v akom je, a naozaj je to veľký výkričník pre súčasnú vládu, aby zlepšila čerpanie eurofondov, aby využila peniaze, ktoré, ktorých príležitosť dostať na Slovensko už sa nebude opakovať.
No a na záver dovoľte mi pár poznámok, čo ďalej, pretože tie správy, ktoré sú hodnotiace, komentujú len minulosť, ale chýba mi tam opäť taká vízia, čo ďalej v Európskej únii, čo ďalej v zásadných politikách.
Chcem povedať teda veľmi jasne, že SDKÚ - DS podporuje rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva, samozrejme, za podmienky, že tieto krajiny splnia podmienky a že ľudia v týchto krajinách sa dobrovoľne rozhodnú takisto pričleniť k spoločnému európskemu projektu. Je dôležité povedať tiež, že podporujeme dokončenie spoločného trhu. Častokrát ešte vidíme na spoločnom európskom trhu bariéry, ktoré by nemuseli byť. Je dôležité, aby najmä v oblasti služieb sme sfunkčnili spoločný trh, aby sme dobudovali digitálny trh. Je dôležité pri každej európskej smernici či nariadení brať ohľad na pracovné miesta a pozerať sa na túto legislatívu z ohľadu na tvorbu pracovných miest, či pomáha alebo nepomáha tvorbe pracovných miest. Myslím, že to je kľúč, pretože tak ako na Slovensku, aj v celej Únii je momentálne najvyššou výzvou, najväčšou výzvou tvorba pracovných miest. S tým priamo súvisí takisto vzdelanie, potreba vzdelania a vzdelávania, čo je takisto príležitosť, ktorú môžeme lepšie využívať v rámci nášho spoločného európskeho trhu.
No a principle of equal treatment alebo dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých je takisto niečo, čo by som chcel viac zdôrazniť, a apelovať na všetkých predstaviteľov Slovenska na európskej pôde, aby pripomínali rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých, pretože pravidlá častokrát máme, len sa nedodržiavajú. Preto SDKÚ - DS pri každej príležitosti, či už na národnej pôde, alebo európskej, bude zdôrazňovať alebo presadzovať princíp rovnakého zaobchádzania, rovnakých pravidiel, či už pre našich malých podnikateľov, pre našich farmárov, pre všetkých našich občanov, pretože naši ľudia si to zaslúžia, naši ľudia sú plnoprávni občania Európskej únie a je na nás, aby sme presadzovali rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a predovšetkým dodržiavanie pravidiel.
Toľko mojich pár poznámok, priatelia, ďakujem pekne za pozornosť.
