Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2014 o 9:02 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30. 1. 2014 9:02 - 9:13 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa na uvedenú tému zopár základnými poznámkami, pretože aj na základe včera prebiehajúcej rozpravy je evidentné, že mnoho ľudí nemá základné informácie o pozícii ombudsmana. Je pomerne ľahké sa dozvedieť z verejne prístupných informácií, že táto pozícia existuje viac než tristo rokov. Už v roku 1713 sa švédsky kráľ rozhodol zriadiť pozíciu verejného ochrancu práv. A odvtedy sa táto tradícia budovala najmä v Európe. Každá krajina Európskej únie si váži svojich občanov. Každá krajina Európskej únie zriadila inštitúciu verejného ochrancu práv. Tak je tomu aj na Slovensku. A chcel by som pripomenúť najmä v tomto prípade poslancom vládnej strany, že ombudsman nie je podriadený vláde. Nezávislá inštitúcia znamená nezávislosť v tom, že inštitúcia nie je podriadená vláde. Teda ani pani Dubovcová, ktorá si zodpovedne vykonáva svoj mandát, nie je podriadená vláde. Naproti tomu vláda sa správa macošsky až arogantne k tejto inštitúcii. A z verejne prístupných zdrojov nepoznáme prípad, keď vláda v akejkoľvek krajine Európskej únie odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv. Je to nielen arogancia voči tejto inštitúcii, ale keďže táto inštitúcia zastupuje práva občanov, je to arogancia voči právam občanov a je to arogancia voči občanom ako takým.
Dovolím si povedať jedno prirovnanie. Kým vláda 8. januára 2014 odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv pri tzv. vyrozumení o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dva mesiace predtým, presne 6. januára 2013 zaradila na svoj bod rokovanie s názvom informácia o stave rokovaní k návrhu na úpravu nariadenia Európskeho parlamentu. Dámy a páni, viete, kto ho predkladal? Poslankyňa Európskeho parlamentu pani Monika Beňová-Flašíková, ktorá bola v tom čase kandidátkou na župana. Zrejme nie je náhoda, že v ten deň bol posledný deň volebnej kampane do volieb vyšších územných celkov. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili ten kontrast. Vláda odmietne rokovať o správe verejného ochrancu práv, ale dva mesiace predtým si zavolá europoslankyňu, ktorá kandiduje na župana, v posledný deň župnej kampane a rokuje o bezvýznamnom bode, ktorý ani pani europoslankyňa nemôže ovplyvniť, pretože všetky informácie sú verejne známe, všetky informácie boli dovtedy poskytnuté a, samozrejme, na tú tému existoval spoločný konsenzus medzi všetkými politickými stranami a medzi všetkými europoslancami, ktorí zastupujú Slovensko v Európskom parlamente. Je evidentné, že vláda na jednej strane ignoruje občanov, ale na druhej strane robí kampaň svojim blízkym. A nebolo tomu tak len v tomto prípade, bolo tomu tak napríklad v mnohých prípadoch aj pri výjazdových rokovaniach vlády napríklad v Trenčíne na podporu kandidáta na miestneho župana za stranu SMER a v mnohých ďalších iných. Koniec koncov vláda sa celé volebné obdobie správa ako keby bola v kampani. Vieme prečo, lebo má na čele prezidentského kandidáta a aj súčasné obdobie využíva ako obdobie pre kampaň svojho prezidentského kandidáta. Na druhej strane v tomto kontrastnom porovnávaní trpia občania, ktorým sa nielen zhoršuje životná situácia, ale sa zhoršuje postavenie aj cez ignoráciu demokratických inštitúcií, akou je ignorácia verejného ochrancu práv. Považujem to za ďalší prejav arogancie moci, ktorej svedkami sme boli v tejto snemovni mnohokrát.
Po voľbách tá arogancia začala tým, že sa nerešpektovalo dovtedy neformálne pravidlo, ktoré rešpektovala takmer každá vláda. A to je obsadenie šéfa Úradu pre verejné obstarávanie z pozície opozície. Vieme, že súčasná vláda sa bojí kontroly, že sa snaží kŕčovite udržať svoju moc, a preto znásilnila aj tento post tak, že ho neponúkla opozícii, ale že si ho obsadila svojím nominantom. Ďalším prípadom bolo obsadenie pozície šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nemáme obsadený doteraz. Vieme prečo, je to až trápne vyhováranie sa pri mnohých, mnohých opakovaných pokusoch, keď opozícia predkladala viacerých kandidátov a vládna väčšina ich neschválila, pretože im akosi nevyhovujú. Je to ďalším z prejavov arogancie moci, pretože každá slušná demokratická vláda rešpektuje rozloženie moci a rešpektuje aj kontrolu svojho postavenia. Evidentne táto vláda sa tak nespráva. Ďalším príkladom môže byť generálny prokurátor a situácia okolo vymenovania generálneho prokurátora, ktorý bol legitímne zvolený, žiaľ, nevymenovaný súčasným prezidentom. Vieme, ako to dopadlo. Súčasná vláda na čele s prezidentským kandidátom pánom Robertom Ficom si do pozície generálneho prokurátora zvolila nového človeka, mimochodom, spolužiaka predsedu vlády a prezidentského kandidáta. No a za všetky prejavy arogancie moci musím spomenúť aj situáciu okolo prejednávania najdôležitejšieho zákona roka, okolo zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme prejednávali týždeň, dámy a páni, v tejto snemovni. Za celý týždeň neprišiel ani na jednu minútu predseda vlády podporiť svojho ministra financií, aby sa tento zákon schválil. Považujem to v tomto prípade nielen za ignoráciu celej snemovne pri vyjadrení nedôvery svojmu ministrovi a svojim poslancom, ale za ignoráciu vôbec celého parlamentného rokovania, celého parlamentu ako takého, pretože takisto to bol nebývalý a dovtedy prvý jav. Súvisí to takisto s týmto odmietnutím verejného ochrancu práv na rokovaní vlády, pretože takisto to bola novinka, ktorú doteraz nepoznáme. A je to ďalší v rade z dôkazov, o ktorých som sa zmienil, ktorými vláda sa správa arogantne a ignoruje občanov Slovenskej republiky.
Súčasná vláda, dámy a páni, hovorí o tom, že buduje sociálny štát. Dovoľte mi uviesť zopár údajov, ktoré dokazujú, že tomu tak nie je. Kým na sociálnu ochranu sa vydáva niečo cez 12 % domáceho produktu, v Európskej únii je tento priemer 20 %. Pritom na výdavky na bezpečnosť idú omnoho vyššie percentá, ako je tomu priemer Únie. Dokonca sa zvyšujú, kým v minulom roku išlo z koláča celkového štátneho rozpočtu, z jeho výdavkov na bezpečnosť 5,09 %, tento rok je to 5,27. Pritom priemer Únie je 3,88. Evidentne teda vláda, ktorá tvrdí, že nemá zdroje, a vieme, že je to aj vlastnou vinou, ich nedáva na pomoc občanom, nedáva vôbec na sociálnu ochranu, ale dáva ich na represívne zložky. U nás počet policajtov je jeden z najvyšších v Európskej únii a tento rok vláda tabuľkovo zvyšuje počet policajtov o 1 800 osôb. Nebuduje teda sociálny štát, buduje policajný štát. Svedčí o tom napríklad aj macošský prístup k nezávislým inštitúciám, napríklad aj k inštitútu ombudsmana, ktorého rozpočet išiel dole o 7 300 eur v tomto roku. A, ako som už spomínal, vláda, samozrejme, nemá v láske nezávislé inštitúcie. Ale najmä tento až likvidačný postoj k pozícii verejného ochrancu práv je naozaj zarážajúci. Mimochodom, včera, zaznamenali to viacerí kolegovia, sa stala zaujímavá vec, že kým zo všetkých iných serverov a všetkých sietí fungovala stránka verejného ochrancu práv, tak zo stránky Národnej rady sa k tomu nedalo dostať. Neviem, aký bol dôvod, ale takisto to nepovažujem za náhodu v kontexte všetkých týchto informácií, s ktorými sme konfrontovaní.
Aké je riešenie, dámy a páni? Najmä v súvislosti s krokmi orgánov činných v trestnom konaní a najmä v súvislosti s krokmi polície, ktoré nás znepokojujú, je riešenie nezávislá kontrola, viackrát to naši kolegovia navrhovali, hovoril o tom opakovane aj kolega Martin Fedor, riešením je len a len nezávislá inšpekcia, ktorá bude nezávislá od ministerstva vnútra. Nezávislá, to znamená, že bude nepodriadená ministerstvu vnútra. Mala by prešetrovať prešľapy policajtov, justičnej stráže a colníkov. No a, samozrejme, riešením je aj konečne rešpektovanie pozície verejného ochrancu práv, pretože ten, kto rešpektuje túto pozíciu, rešpektuje aj práva občanov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29. 1. 2014 18:20 - 18:22 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská to pomenovala veľmi, veľmi presne, najmä čo sa týka selektívnej ochrany polície a aj čo sa týka arogancie moci.
Keď hovoríme o selektívnej ochrane, chcem pripomenúť takisto prípady polície, ktoré nepridali na vážnosti, serióznosti a hodnovernosti tejto inštitúcie. Spomínajme najmä na nevyšetrenú kauzu tunelovania vojenskej tajnej služby alebo medzinárodný škandál s bombou na letisku v batožine nič netušiaceho cestujúceho, alebo aj neprimeraný zásah polície proti demonštrantom počas návštevy čínskeho prezidenta. Práve nepotrestanie týchto zásahov znížilo dôveryhodnosť takej dôležitej inštitúcie, ako je polícia.
A čo sa týka arogancie moci, myslím, že to pomenovanie bolo takisto veľmi, veľmi presné, lebo tých prejavov bolo neskutočne veľa. Už mnohí predrečníci hovorili o tom, že sa to týkalo vymenovania nového generálneho prokurátora, ktorý bol, mimochodom, spolužiakom prezidentského kandidáta Roberta F., alebo ďalej obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie, alebo neobsadenia šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a v neposlednom rade sme to zažili aj pri debate o rozpočte, kedy počas celého týždňa si pán premiér, súčasný prezidentský kandidát, nenašiel ani len minútu, aby sa zúčastnil debaty o najdôležitejšom zákone roka.
To, čo dnes zažívame s tým, že vláda odmietla verejnú ochrankyňu práv, aby vôbec mohla informovať na jej zasadaní, je len ďalší z mnohých prejavov arogancie moci dnešnej vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28. 1. 2014 17:01 - 17:02 hod.

Ivan Štefanec
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v mene poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST vás chcem požiadať o zvolanie poslaneckého grémia, kde chceme sa dozvedieť viac informácií o nových pravidlách pre zástupcov médií, ktoré boli už tak medializované a o ktorých ste hovorili aj vy sám, že budú preberané na poslaneckom grémiu, takže veľmi radi by sme sa dozvedeli viac informácií. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28. 1. 2014 13:31 - 13:31 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, navrhujem, aby minister financií predložil do 30 dní do Národnej rady správu o dopade nových daní, tzv. daňových licencií, ktoré zavádzajú v skutočnosti dane zo straty. Odôvodňujem to absenciou pripomienkového konania a patričnej analýzy pri schvaľovaní nových daní na sklonku uplynulého roka. Táto nezmyselná daň zo straty najviac škodí malým podnikateľom, o čom svedčia aj ich mnohé reakcie v príslušnej elektronickej petícii za zrušenie tejto dane. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2013 17:50 - 17:53 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi len veľmi v krátkosti uzavrieť rozpravu. Chcem sa veľmi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, pretože bez výnimky podporili tento dôležitý návrh. Je dôležité, aby sme si zachovali suverenitu v priamych daniach predovšetkým preto, pretože je jedným z kľúčových nástrojov hospodárskej politiky. Je potrebné si uvedomiť, že zavedením eura sme stratili čas suverenity tým, že sme menovú politiku delimitovali tak povediac do Frankfurtu, robia nám ju spoločne Európska centrálna banka pre všetky krajiny eurozóny, čo ja osobne považujem za dobré a verím, že aj vy, mnohí kolegovia s tým súhlasíte, pretože euro sme prijali konsenzuálne v tejto snemovni. Nepamätám si na tak konsenzuálny zákon, ako bol generálny zákon o zavedení eura.
Ale je treba povedať, že sme čas suverenity stratili tým, že menovú politiku nemáme na Slovensku. O to dôležitejšia je hospodárska politika, ktorej kľúčovou, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva daňová politika. Tiež tak, ako kolegovia v rozprave, aj ja som za to, aby sme daňový systém zjednodušovali, aby sme priame dane znižovali, čiže presne opačnú politiku, ako sa v súčastnosti na Slovensku deje a ktorá, bohužiaľ, má za následok, že je vyššia nezamestnanosť a že sa ubližuje predovšetkým malým podnikateľom. Pritom všetkom je kľúčové, aby o daniach sme si rozhodovali na Slovensku, aby o daniach sa nerozhodovalo mimo našej krajiny. To je podstata tohto návrhu a verím, že každému, komu záleží na suverenite v tejto oblasti, komu záleží na tom, aby sme si o týchto veciach ponechali kompetencie na národnej úrovni, komu záleží na tom, aby sme mali na Slovensku aj v budúcnosti viac práce, aby sme na daňové, na tému daňovej politiky stále mali možnosť diskutovať v Národnej rade, tak podporí tento návrh a všetkým, ktorí tak urobíte, vám chcem dopredu poďakovať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2013 10:31 - 10:39 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh stanoviska Slovenskej republiky o Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach. Treba povedať na úvod, že tento návrh nie je nový. Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberala už dvakrát s týmto návrhom a som hlboko presvedčený o tom, že je potrebné sa tým zaoberať opäť.
Je potrebné zaoberať sa opäť suverenitou, pretože je ohrozená. Je ohrozená priamymi aj nepriamymi nástrojmi, ktoré nás začínajú ovplyvňovať. Tým priamym nástrojom je napríklad Smernica SSSTB, smernica o harmonizácií daňového základu v priamych daniach, v priamych firemných daniach, ktorú už Slovenská republika oficiálne odmietla. Dovoľte mi zdôrazniť, že stále platí oficiálne stanovisko, ktoré bolo prijaté za minulej vlády, že výbor pre európske záležitosti vyjadril znepokojenie nad dopadom takej smernice na slovenskú ekonomiku i na celý vývoj v Európskej únii a odmietol tento návrh smernice. Spolu s ďalšími parlamentmi v Európskej únii sme pripravili takzvané odôvodnené stanovisko a postavili sme sa proti tejto smernici.
Je ale zároveň potrebné povedať, že návrh, aj keď získal vtedy 14 hlasov, nezískal potrebnú tretinu, teda 18 hlasov, ktorá by bola dôležitá pre takzvanú žltú kartu a zastavenie tejto smernice. O to je dôležitejšie, aby sme sa k tejto otázke vyjadrili, o to je dôležitejšie aby sme zdôraznili potrebu našej suverenity v oblasti priamych daní. Odvolávame sa pri tomto stanovisku nielen na Ústavu Slovenskej republiky, ale aj na ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a ide nám o to, aby sme vyhlásili výlučnú právomoc Slovenskej republiky rozhodovať o otázkach daní z príjmov fyzických i právnických osôb a odpočitateľných položiek nezdaniteľného minima a ostatných otázkach súvisiacich so základom a štruktúrou dane a akýchkoľvek nových platieb majúcich charakter dane samostatne.
Je to dôležité aj preto, aby sa vyvíjala úspešne nielen slovenská ekonomika, ale aj celá Európska únia, pretože obávam sa, že harmonizačné trendy majú za následok taký dvojitý negatívny efekt. Jednak, že potlačia rozvíjajúce sa ekonomiky, ale jednak spomalia rast v celej Európskej únii. Som hlboko presvedčený, že preto, aby sa Únia rozvíjala a potrebujeme ju podporiť v jej ambíciách rastu, potrebujem vzájomnú súťaživosť. Potrebujeme možnosť voľby, potrebujeme zdravú vnútornú konkurenciu, ktorú chceme v oblasti priamych daní ochrániť. Tiež som presvedčený, že pri integračných trendoch ktoré sú nezvratiteľné a v niektorých oblastiach je evidentné, že budú pokračovať aj ďalej, napríklad v oblastiach vnútornej bezpečnosti, obrany, prípadne dodržiavania ľudských práv, kde určite pôjdeme aj ďalej a tieto ambície podporujeme, tak na druhej strane sú oblasti, kde si nemyslím, že by sme mali sa integrovať viac, než je to potrebné. Takou oblasťou je napríklad oblasť daní, ale aj oblasť sociálnych vecí, prípadne oblasť penzijných systémov. Je dôležité, aby sme si uchránili suverenitu, aby sme si uchránili rozhodovanie v týchto otázkach na národnej úrovni.
Preto je kľúčové, aby sme sa na túto aktuálnu tému vyjadrili, pretože táto hrozba stále existuje a je dôležité, aby sa zvrchovaný zákonodárny orgán Slovenskej republiky, ktorým je táto Národná rada, vyjadrila, či chce, alebo nechce, aby sme si o daniach na Slovensku rozhodovali samostatne tu, aby nám nikto iný nediktoval, či budeme mať vyššie alebo nižšie dane. Nebezpečenstvo súčasných harmonizačných trendov spočíva aj v tom, že pokiaľ by došlo k harmonizácií daňového základu, veľká väčšina krajín má užší daňový základ, ako Slovensko. Je teda pravdepodobné, že ten širší daňový základ by sa na Slovensku znížil, čo by znamenalo ďalšie zvýšenie daní. Áno, chcem tým povedať, že v prípade presadenia harmonizačných trendov znamená pre Slovensko tento trend aj ďalšiu hrozbu zvyšovania daní a to určite nechceme. Vidíme, že čo daňová politika spôsobila na Slovensku v minulosti. Najmä z hľadiska zavedenia priamej dane pod vedením pána Mikloša znamenala táto politika nebývalý úspech v oblasti znižovania nezamestnanosti, v oblasti ekonomického rozvoja, v oblasti prilákania nových investícií, čo sa prejavilo takmer vo všetkých ekonomických ukazovateľoch.
Dovoľte mi pripomenúť, že ešte v roku 2001 Slovensko malo takmer 20-percentnú nezamestnanosť, v roku 2008 klesla pod 10 %. V oblasti zadĺženosti sme mali cez 50 % verejný dlh v roku 2000, v roku 2008 klesol na úroveň niečo vyše cez 27 %. Teraz sme opäť cez 50 %. Hovorili sme o tom pri debate o štátnom rozpočte.
Daňová politika je jedným z významných nástrojov ekonomického rozvoja, ktorá môže aj podporiť ekonomický rast, ale môže ho aj brzdiť. Vidíme to, čo sa deje na Slovensku dnes, ako výrazne ovplyvnilo zvyšovanie daní nezamestnanosť na Slovensku a aj problémy v štátnej kase. Preto je ozaj veľmi, veľmi škodlivé, keď namiesto zjednodušenia systému zavádzame novú daň, novú daň zo straty, ktorá na Slovensku, bohužiaľ, najviac postihne tých, ktorí najviac ľudí zamestnávajú, to sú malí podnikatelia.
Pri tom všetkom chcem ešte raz zdôrazniť, že považujem za kľúčové, aby sa o týchto rozhodovaniach viedli debaty na tejto pôde, aby sme tieto rozhodnutia urobili na Slovenskej pôde, aby o tom, aké dane budú platiť naši občania, naši zamestnávatelia, nerozhodoval niekto iný, ale aby o tom rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky, aby sa tu o tom rozhodovalo na slovenskej úrovni. O tom je táto deklarácia. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí ju podporili. Verím, že nájde aj širší ohlas a nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti jeden zo smutne známych výrokov pána premiéra, ktorý nedávno uviedol na adresu Európskej únie, že je akosi zahľadená do seba. Nuž, keď by mala byť zahľadená do seba, o to je dôležitejšie podporiť túto deklaráciu, aj keď s jeho výrokom nesúhlasím, pretože si myslím, že svoju spolu zodpovednosť za vývoj Únie máme aj my, o to je dôležitejšie, aby sme si o veciach, o ktorých si chceme sami rozhodovať, aj sami rozhodovali a aby sme si tieto právomoci uchránili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 12. 2013 14:51 - 14:53 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť kolegu Novotného s jeho komplexným pohľadom na zdravotníctvo, kedy prebral celú históriu a vysvetlil jednotlivé nuansy čísel, ktoré sa tam objavujú.
Ja chcem len pripomenúť, že ozaj ten návrh, ktorý prišiel do parlamentu, počítal s percentom za poistencov štátu na úrovni 3,82 % a len pod tlakom verejnosti a opozície nakoniec prišiel pozmeňujúci návrh ešte vo výbore na 4 %, a to je číslo, ktoré máme desať rokov v parlamente v takejto výške. A pripomínam, že prvýkrát sa objavilo v roku 2004 ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy bol nastavený, nastavená úroveň štyroch percent za poistenca štátu. Odvtedy sa to držalo za každej vlády. Až v súčasnosti s tým bol problém, ktorý bol na poslednú chvíľu ratovaný. Aj tak do zdravotníctva, ako bolo vysvetlené, nejdú ani prostriedky, ktoré by pokrývali infláciu. Takže tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom, ktorý by počítal s navýšením prostriedkov do zdravotníctva. Dokonca, keď sa pozrieme, z celkového koláča, koľko tam ide percent, tak to percento v porovnaní aj s minulým rokom pri zdravotníctve, sociálnych veciach aj vzdelávaní klesá. Takže z tohto hľadiska tiež treba vnímať priority, ktoré sú nastavené.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 12. 2013 14:02 - 14:03 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aby sme nezabudli, o čom sme hovorili, tak pán minister spomínal, že v roku 2011 tam bol mimoriadny výnos depeháčky asi 150 mil. na R1, že? Takže aby sme zobrali ohľad na tento údaj. To nám dáva asi 2,6 mld. tým pádom, lebo bolo 2,75, takže 2,6 mld. výber na 2011. Ale teraz v tej daňovej prognóze 2,5. Dva a pol miliardy! Tak len aby sme si ujasnili tieto čísla. Inými slovami, že aj keď odpočítame ten mimoriadny výnos z depeháčky z R1, aj tak v roku 2011 stále sme vybrali na depehaáke viac, než sa predpokladá tento rok. Len aby sme si ozrejmili tieto fakty. A tie argumenty ohľadom zlepšeného výnosu DPH, myslím, netreba opätovne obhajovať. Máme spoločný záujem na tom, aby depeháčka sa lepšie vyberala, pretože môžem zopakovať len to známe, je omnoho užitočnejšie lepšie vyberať dane, ako zavádzať dane nové a zvyšovať ich.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 12. 2013 11:51 - 11:53 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Začnem od konca. Pán poslanec Duchoň, ja som hovoril o rozpočítaní toho koláča. Percentuálne dávate menej na sociálne veci, zdravotníctvo aj školstvo, ako ste dávali minulý rok.
No ale hovorili ste predovšetkým o výbere daní. Ten výber daní, veď to sú vaše materiály, z ktorých som citoval, sa zlepšil, osobitne výber dane z pridanej hodnoty v druhej polovici roka 2011. To napísal Inštitút finančnej politiky, že vtedy bolo dno a odvtedy sa to zlepšuje. Mimochodom, začala sa zhoršovať táto situácia v roku 2006, za vašej prvej vlády.
Keď hovoríte o opatreniach - lebo pýtali ste sa rečnícky, aké opatrenia - no predovšetkým nižšie priame dane. Veď nižšími priamymi daňami sa dosiahlo, keď idem ešte do histórie, v roku 2004 napríklad, kedy sa zaviedla rovná daň a znížila sa priama daň z 25 na 19 %, tak dokonca bola, bolo v prvom roku viac peňazí než rok dozadu a za päť rokov sa tento objem zdvojnásobil vo firemných daniach. Čiže evidentne tá politika funguje. A to, na čo som najviac upozorňoval vo vystúpení, je, že, bohužiaľ, tým, že sa neúmerne zvýšili priame dane, tak nielen sa zhoršila situácia ľuďom, ale aj nastali výpadky v štátnom rozpočte. Veď o tom sú čísla čierne na bielom vo vašich prognózach, ktoré teraz čítame, 272 mil. vo firemných daniach a rastúce výpadky v daniach z príjmu fyzických osôb. No a ináč tento stav sa nedá riešiť tým, že zavádzate nové dane, že komplikujete systém. To je predmetom mojej argumentácie, že jednoducho, keď chcete niečo riešiť, tak sa to nedá riešiť zavádzaním nových daní a komplikáciou systému. Pretože tak ešte viac skomplikujete systém a najmä poškodíte tým, čo tvoria miesta, aj tým, čo pracujú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10. 12. 2013 11:22 - 11:47 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia. Pán minister, verím, že tiež počuje a počúva. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu roka.
Predovšetkým musím na úvod poznamenať, že považujem túto atmosféru za nedôstojnú, pretože za tri dni, kedy rokujeme o zákone roka, sa tu pán premiér neobjavil, neobjavil sa ani pri úvodnom slove pána ministra, neobjavil sa tu dnes celý deň, dokonca žiadny z členov vlády. Takže chápem to aj ako určitú nedôveru voči navrhovanému zákonu. Pán minister povedal v úvodnom slove, že tento rok je ťažký, s čím súhlasím. Ale dovoľte mi dodať, že podľa navrhovaného rozpočtu bude budúci rok ešte ťažší. Budúci rok bude určite ešte ťažší, pretože vláda plánuje zvyšovať nezamestnanosť, vláda plánuje zvyšovať zadlženie Slovenska, dokonca na občana Slovenska má táto hranica presiahnuť 8 000 eur.
Čo sa týka nezamestnanosti, vláda si naplánovala úroveň 14,3 %, pričom ešte pred rokom plánovala na rok 2014 úroveň 13,5 percenta. Keďže na tému nezamestnanosti sa vyjadrovali už aj moji kolegovia, dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na súčasné čísla. Podľa ústredia práce je nezamestnanosť za október 13,66. Podľa Eurostatu 13,9. Čiže 14,3 na budúci rok, teda meraná aj tak priemerne, znamená jednoznačne zvýšenie. Mimochodom podľa Eurostatu sme mali naposledy 14,3 % v marci. Odvtedy síce bola vyššia ako minulý rok, nezamestnanosť, ale postupne ako keby tiež klesala a posledné čísla teda boli 13,9. Vláda uvažuje, ešte raz to poviem, s nezamestnanosťou 14,3 %, čo je jasná rezignácia na politiku nezamestnanosti, jasná rezignácia na najdôležitejší problém Slovenska.
V tejto súvislosti, dámy a páni, určite ste si všimli vyhlásenia pána premiéra v sobotu na slávnostnom straníckom zasadnutí, kedy hovoril, že toto je problém Slovenska. Ja s tým určite súhlasím, toto je hlavný problém Slovenska, lenže podľa toho, ako zákon o štátnom rozpočte tu máme v Národnej rade, musím konštatovať, žiaľ, že vláda ho za problém nepovažuje, pretože zvyšuje nezamestnanosť a, bohužiaľ, ďalej zvyšuje daňové zaťaženie, čo považujem za kľúčový problém, prečo nezamestnanosť stúpa. Budem ešte o tom krátko hovoriť.
Teraz mi dovoľte krátko k zadlženiu. Zadlženie sa uvádza na úrovni 56,8 %, pričom pred rokom vláda plánovala na budúci rok 54,9 percenta. Čiže zhruba o 2 % vyššie, než tomu bolo v plánoch pred rokom. Tým, že sa zvyšuje zadlženosť, prelamuje sa tiež ďalšia hranica dlhovej brzdy podľa ústavného zákona, podľa rozpočtovej zodpovednosti, ktorý všetci poznáme, to znamená, že ak sa prelomí táto hranica, 55-percentná, a vláda dosiahne plánovaný dlh, tak dovoľte mi citovať z tohto ústavného zákona, "vláda nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie", a tak ďalej. Ďalší odstavec: "Obec a vyšší územný celkom sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami." A tak ďalej. Znamená to, že vláda musí počítať pri ďalšom hospodárení so zmrazením výdavkov, ale nielen to, aj obce a mestá, celá komunálna sféra teda bude doplácať na hospodárenie vlády a bude mať zmrazené výdavky. Pričom vieme, že sme veľmi blízko ďalšej hranici, ktorá je 57 percent. Vláda teda plánuje 56,8 percenta. A 57 % znamená ďalšiu hranicu, ktorá ak by sa prekročila, tak vláda už musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo sme tu teda v histórii Slovenska ešte nemali. A chcem upozorniť naozaj na toto riziko, pretože aj keď na jednej strane určite je tam istý vankúš z hľadiska nákupu a predaja dlhopisov, ako sme to videli aj tento rok, tak tie limity sú veľmi, veľmi tesné v súvislosti s prekračovaním ďalšej hranice a teda s potrebou dodržiavania ústavného zákona.
Súčasný rozpočet je postavený tak, že zhoršuje udržateľnosť verejných financií. Nie je to len naše konštatovanie. Je to konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je to konštatovanie Európskej komisie, ktoré, tieto inštitúcie obidve, zhodne konštatovali, že takto postavený rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože gro tých opatrení, ktorými sa síce znižuje deficit, je jednorazový. A za taký najtypickejší príklad považujem dividendy zo štátnych podnikov, ktoré napríklad tento rok sa plánujú na úrovni 509 mil. eur. Na budúci rok na úrovni 991 mil., teda takmer jednej miliardy, ale v roku 2015 majú opäť klesnúť na úroveň 448 mil. Čiže zhruba polmiliardový posun na budúci, ktorý potom klesne v roku 2015 evidentne naznačuje, že budúcoročný rozpočet je tvorený jednorazovými opatreniami, dokonca jednorazovými účtovnými operáciami. Najtypickejší prípad je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý podľa navrhovaného rozpočtu má mať dividendy tento rok len 35 mil., ale budúci rok 735 mil. Čiže o 700 mil. vyššie, čo považujem za jednoznačne len účtovný podfuk, na ktorom je postavený rozpočet. Aj na základe dlhodobého výhľadu, pretože v ďalších rokoch má klesnúť úroveň dividend na zhruba 300 mil. eur. Čiže jednoznačne vidieť tam vplyv týchto jednorazových účtovných operácií, ktoré z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné.
Dovoľte mi pár slov o daňovom výbere, pretože na túto tému bola diskusia pomerne obsiahla. Na túto tému treba povedať zopár faktov. Tohtoročný daňový výber zaostáva za očakávaním zhruba o 350 mil. eur podľa poslednej prognózy, 349 je tam presne číslo, keď to mám pred sebou, 500, to bola tá septembrová prognóza, cez 500, teraz tá novembrová je 349. S tým, že je treba povedať, že daň z pridanej hodnoty sa zlepšila, čo treba oceniť, pretože ja som tiež presvedčený, že je to aj zásluhou krokov ministerstva financií a v tomto má ministerstvo financií našu úplnú podporu. Myslím si, že je dôležité, aby sa sústreďovali financi na výber daní a nie na zvyšovanie nových daní. Toto hovoríme dlhodobo. A aj výber daní v tomto roku dokazuje podporu našej argumentácie, pretože aj keď v DPH máme mierne zlepšenie, ako sa očakávalo, nie je to žiadna sláva a budem o tom tiež ďalej hovoriť, ale v čom máme výpadok hlavný, to sú priame dane. V priamych daniach, na firemných daniach, na dani z príjmu právnických osôb bude výpadok 272 mil. eur. Takýto výpadok očakáva aj septembrová, aj novembrová prognóza. Dokonca novembrová prognóza zvyšuje výpadok na dani z príjmov fyzických osôb. Evidentne teda tieto čísla naznačujú, že v priamych daniach máme problém. A to je len a len skutočnosť, ktorá potvrdzuje našu argumentáciu, že priame dane sú strelené, priame dane najmä utrpeli, najmä zrušením rovnej dane a tým, že sa postavili na neúmerne vysokú úroveň, mimochodom najvyššiu z postkomunistických krajín, 23 % je ozaj vysoká, vysoká sadzba. To, že je to vysoké, myslím si, že si uvedomuje aj ministerstvo financií, kedy pán minister sám prišiel s návrhom na zníženie z 23 na 22 percent. Bohužiaľ, súčasným zavedením daňovej licencie, tzv. dane zo straty túto, tuto toto daňové zaťaženie opäť dvíha. Čiže na jednej strane, ako keby priznanie si chyby, že z 23 ideme dole na 22, že bolo to príliš vysoké. Na druhej strane zavádzame novú daň, ktorá škodí až likviduje najmä, najmä malých podnikateľov. Považujem to za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie, pretože očakávania z tejto novej dane na úrovni 112 mil. eur na budúci rok sú zrejme prehnané, o čom svedčí mimochodom aj už znížený odhad ministerstva financií zhruba o 10 až 12 mil., ale aj vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí, že to riziko tam vidí zhruba vo výške 20 mil. eur, že sa na tejto dani toľko nevyberie. Argumentácia na podporu tejto dane zo straty v zmysle, že nie všetci, že je príliš veľa firiem zo straty a že nie všetci dodržiavajú zákony, považujem za veľmi, veľmi zjednodušenú a chybnú, pretože de facto táto argumentácia znamená, že máme tu nejaký princíp kolektívnej viny. A opäť tí slušní budú doplácať na tých, ktorí sú neporiadni, čo považujem za veľmi zlé. Pretože podstata je v tom, aby sme podporili práve slušných, aby sme trestali vinníkov. A nie, aby sme zaťažili novými daňami všetkých. Je to niečo, ako keby na začiatku roka policajti dali všetkým pokuty a povedali, že každý vodič je potencionálny hriešnik, ten páchateľ, ktorý môže urobiť priestupok, a ty možno urobíš nejaký priestupok, tak všetci dostanete pokuty. Veď to je predsa absurdné, to je nezmyselné.
Dôležité je správne vyberať dane. Kľúčové je, aby sa dodržiavali pravidlá, ale takýmto spôsobom, že sa zavádza nová daň, že sa komplikuje systém, ktorý sa má zjednodušovať, že sa zvyšuje daňové zaťaženie, ktoré sa má znižovať, tak určite ľuďom nepomôžeme. Práve spôsobíme len to, že najmä tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, teda malí podnikatelia na to najviac doplatia. V tomto prípade áno, najväčším firmám sa trošku uľaví, lebo daňová licencia je nižšia ako to, čo ušetria na jednopercentnej dani z príjmu. Áno, ale najviac na to doplatia malí podnikatelia, ktorí ani, niektorí, nemajú ani také príjmy, aby si zarobili na túto novú daň a pre mnohých, mnohých, až z tých odoziev to vidíme, je to likvidačné.
V tejto súvislosti zhruba pred dvoma týždňami som inicioval elektronickú petíciu, momentálne je v nej viac než 3 300 signatárov a veľmi zaujímavé sú tie ohlasy. Ja som už na tejto pôde z tejto petície citoval, pretože myslím si, že tá argumentácia, ktorá sa tam uvádza od tých, ktorých sa to najviac týka, od malých podnikateľov, je len dôkazom toho, že táto daň a táto filozofia je chybná. Mimochodom, požiadal som aj pána prezidenta, aby tento zákon nepodpísal práve kvôli zavedeniu dane zo straty, pretože to považujem naozaj za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.
Priame dane by sme mali znižovať a nie ich zvyšovať. Pokiaľ donekonečna bude taká filozofia, že budeme priame dane zvyšovať, no tak hrozí nám, že ozaj budeme mať opäť výpadky. Ešte raz to poviem. Tento rok predovšetkým na základe zlého daňového vývoja v priamych daniach máme výpadky v štátnom rozpočte. Tento rok je nezamestnanosť vyššia, ako sa čakalo a budúci rok sa čaká, inak mimochodom, vyššia, ako plánovalo ministerstvo pred rokom a vyššia, aká, ako je v súčasnosti. Čiže štátny rozpočet predpokladá, že ľudia sa budú mať horšie, že bude vyššia nezamestnanosť, vyššie zadlženie a že budeme mať vyššie daňové zaťaženie. To nie sú celkom dobré správy.
Keď hovoríme o daňovom výbere, už som sa pozitívne vyjadril o zlepšení výberu z dane z pridanej hodnoty, ale treba povedať, že ten optimizmus nie je až na takej úrovni, aby sme jasali. Podporím to zopár číslami, dámy a páni. V roku 2011 sme mali výber na dani z pridanej hodnoty 4 753 000 000. Na budúci rok je v rozpočte plánovaný výber 4 647 000 000. Inými slovami, budúci rok vláda plánuje vybrať na DPH menej než v roku 2011. Pritom pred tromi, pritom za tri roky rástla spotreba, keď to zoberieme kumulatívne, o 7,6 percenta. Čiže evidentne ľudia viac spotrebovávajú, viac kupujú, ale DPH stále nám ide dole. Je tiež pravdou, že tento trend, ako som spomínal, sa otočil, ale neotočil sa úplne tento rok. Mimochodom, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií uvádza, a dovoľte mi citovať z tohto dokumentu, že, teraz citujem, "po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje". Čiže to dno bola druhá polovica 2011. Dámy a páni, to je dôležité si uvedomiť, že ten prepad, ktorý začal zhruba v roku, 2006. roku, kedy sme mali efektívnosť zhruba na 15,4 %, v 2005-om 15,1, v 2006-om, potom to postupne klesalo až 12,4 v roku 2011, potom sa to postupne odráža a teraz to ide hore, ale zďaleka to nedosahuje úroveň minulých rokov. Nedosahuje to úroveň ani roku 2011, vôbec už nie trebárs roku 2007, 2008, 2009 a tak ďalej. Čiže tieto čísla sú dôkazom, že tu je väčší priestor, že ozaj DPH a jej výber je problém, ktorému sa treba venovať, a je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie. Aj keď došlo k zlepšeniu, tak určite je tu väčší priestor, pretože tie čísla, ktoré sú v budúcom roku, ešte nemožno považovať za úspech práve preto, že budúci rok podľa rozpočtu by sme mali menej vyberať dane z pridanej hodnoty než v roku 2011. A mimochodom, keď sa pozrieme na rozpočet minuloročný, koľko vláda plánovala vybrať z DPH budúci rok, tak ten rozdiel je skoro 300 mil. viac. Dámy a páni, budúci rok, zhruba o 300 mil. vláda si chcela v roku 2014 vybrať viac DPH, ako plánuje teraz. Takže tie očakávania boli určite, určite väčšie a je tu stále veľký priestor pre zlepšenie.
Kde sú riziká tohto rozpočtu? Tak ako moji predrečníci, aj ja by som rád skonštatoval, že na jednej strane počet rizík je menší, než tomu bolo pred rokom. Na druhej strane za najväčšie riziko, tak ako som spomínal, považujem daňový výber. Pri vyššom daňovom zaťažení, pri vyšších priamych daniach považujem za veľké riziko, že ozaj sa opäť nevyberie to, čo je naplánované, a že opäť o rok tu budeme stáť pred rovnakými číslami a budeme analyzovať rovnaké mínusy a budeme analyzovať počty nezamestnaných.
Ďalšie, za ďalšie riziko považujem zdravotníctvo, kde si vláda naplánovala, že vlastne dlhy nebudú stúpať, aj keď nerobí žiadne opatrenia. No a v neposlednom rade za tretie riziko považujem čerpanie eurofondov. Podľa správy o makroekonomickom vývoji, ktorý sme tu preberali, ktorú sme tu preberali, túto správu, na tejto schôdzi, tak vláda nám predložila, že tento rok nevyčerpá ani polovicu z naplánovaných eurofondov na tento rok. Pritom stále počúvame, najmä od pána premiéra, aká je to priorita, ako chce čerpať eurofondy, aký je to zdroj rastu, aké sú to prostriedky, ktoré sa na Slovensko už nedostanú. No nedostanú, ale práve preto je to potrebné čerpať. Chcem upozorniť, dámy a páni, že sme v poslednom roku programovacieho obdobia 2007 až 2013, sedemročného obdobia, z ktorého, počas ktorého bola len jeden aj štvrť roku pri moci iná vláda ako vláda Roberta Fica. Pán Fico si pripravil toto programovacie obdobie, navrhol programy a, bohužiaľ, nečerpá. Teraz vybavil výnimku, áno, vybavil výnimku o tom, že, o tom, že môžme o jeden rok dlhšie čerpať, ale vlastne to sú len opravy jeho vlastných chýb. A stále tam vidím riziko vo veľkej, veľkej sume peňazí, že sa naozaj aj napriek posunutiu čerpania o jeden rok tieto prostriedky nedostanú na Slovensko. A ten vinník, bohužiaľ, je jasný. Eurofondy sú problém, ktorému by sa mala ozaj táto vláda venovať. Je to riziko rozpočtu.
No, z ďalších rizík, myslím si, že najlepšie dokumentuje samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí o samozrejme možnom negatívnom vývoji ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia, čo sa nedá kvantifikovať. Ďalej o vplyve legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy, síce bez kvantifikácie, ale to je presne to, o čom hovorím, že máme príliš veľké priame dane, potom sa nenapĺňa štátny rozpočet a samozrejme viac ľudí je bez práce. Ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia, 150 až 200 mil. riziko. Podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, to je to, o čom som hovoril, 100 mil. eur. Legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. Pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. Nerozpočtovanie alebo odloženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 2 mil. Riziko nenaplnenia nedaňových príjmov jadrového fondu, 15 mil. Výdavky na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. Pravdepodobné sanovanie straty Cargo, 20 mil. A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH, platby súvisiace so splácaním PPP projektu, 6 mil.
Ďalej tu mám riziká pre čisté bohatstvo, zníženie hodnoty majetku štátu z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov bez kvantifikácie, použitie aktív sporiteľov na bežné výdavky, 229 mil., ďalej použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky, 100 mil., použitie naakumulovaných finančných aktív prostriedkov Javis, 20 mil. Ambiciózne pozitívny vývoj hospodárenia štátnych podnikov bez kvantifikácie, no. Tuto síce kvantifikácia nie je, ale osobne ja tam vidím minimálne pol miliardy, riziko, práve na základe tej jednorazovej dividendovej politiky. Zmena aktív z dôvodu odpredaja časti ropných rezerv, 75 mil. To sú riziká podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej chcem upozorniť, tak ako všetci vieme, že budúci rok máme z pohľadu na konsolidačné úsilie záporné čísla. Samo ministerstvo hovorí zhruba o čísle mínus 0,2, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5, Komisia sa dostala k číslu 0,8. Čiže evidentne najlepším dôkazom, že vláda nevyužila túto príležitosť a že ten budúci rok je vlastne premrhaným časom pre Slovensko, tak hovorí ukazovateľ záporného konsolidačného úsilia. Je to ozaj politika, o ktorej hovorili moji kolegovia, typu po nás potopa, že jednoducho chceme, aby sa to ako-tak udržalo, ale len v krátkej dobe, pretože z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné.
No v neposlednom rade chcem upriamiť na jeden malý príklad, pretože vieme, že nezávislé inštitúcie nie sú zrovna v obľube súčasnej vlády. Vidíme to z postoja aj trebárs Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z postoja k úradu ombudsmanky. Ombudsmanka dostáva menej, kráti sa jej rozpočet na rozdiel od iných víťazov rozpočtu, ktorými sú najmä ozbrojené zložky. Podľa porovnania skutočného stavu a tabuľkového, tak budeme mať 1 700 policajtov, viac, zhruba 1 500 vojakov, ale určité, určité nezávislé inštitúcie dostávajú menej, napríklad kancelária ombudsmanky. Pritom napríklad Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu 1959, tento rok, ktorá hovorí o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe. Chcem len pre poriadok z nej citovať. Aj Slovenská republika sa zaviazala k tomu, aby sa, citujem, "zabezpečili pre ombudsmanské inštitúcie dostatok finančných prostriedkov, ľudských zdrojov, aby mohli účinne plniť svoje úlohy a toto zhromaždenie vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie na to, aby sa zabránilo rozpočtovaným škrtom, ktorých výsledkom je strata nezávislosti ombudsmanských inštitúcií". Koniec citátu. Pritom ten rozpočet, na rozdiel od iných inštitúcií ide, ide do mínusu.
No na záver, dovoľte mi ešte jeden pohľad, ktorý síce už tu bol spomínaný, ale považujem ho za veľmi, veľmi dôležitý, tak chcem ho ešte raz zopakovať. Ten pohľad je na štruktúru rozpočtu, ktorý hovorí o rozdelení koláča v porovnaní s minulým rokom. Vidíme totiž z neho, že vláda nepridáva viac ani na sociálne veci, ani na zdravotníctvo, dokonca ani, ani na vzdelanie, ale na čo sa pridáva, tak to je verejný poriadok a bezpečnosť a všeobecné verejné služby, v ktorej sú napríklad všeobecná verejná správa, zahraničné veci, správa verejného dlhu a podobne. Čiže už len tento letmý pohľad svedčí o tom, že víťazom tohto rozdelenia sú len silové ozbrojené zložky a rozhodne nie občania, ktorí dostanú menej, ale ktorí, bohužiaľ, na základe takto postavenej štruktúry, na základe tejto politiky budú mať menej práce a väčšie dlhy. Samozrejme z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ale ktoré uviedli aj moji kolegovia predtým, tento rozpočet nepodporíme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis