Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia. Pán minister, verím, že tiež počuje a počúva. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu roka.
Predovšetkým musím na úvod poznamenať, že považujem túto atmosféru za nedôstojnú, pretože za tri dni, kedy rokujeme o zákone roka, sa tu pán premiér neobjavil, neobjavil sa ani pri úvodnom slove pána ministra, neobjavil sa tu dnes celý deň, dokonca žiadny z členov vlády. Takže chápem to aj ako určitú nedôveru voči navrhovanému zákonu. Pán minister povedal v úvodnom slove, že tento rok je ťažký, s čím súhlasím. Ale dovoľte mi dodať, že podľa navrhovaného rozpočtu bude budúci rok ešte ťažší. Budúci rok bude určite ešte ťažší, pretože vláda plánuje zvyšovať nezamestnanosť, vláda plánuje zvyšovať zadlženie Slovenska, dokonca na občana Slovenska má táto hranica presiahnuť 8 000 eur.
Čo sa týka nezamestnanosti, vláda si naplánovala úroveň 14,3 %, pričom ešte pred rokom plánovala na rok 2014 úroveň 13,5 percenta. Keďže na tému nezamestnanosti sa vyjadrovali už aj moji kolegovia, dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na súčasné čísla. Podľa ústredia práce je nezamestnanosť za október 13,66. Podľa Eurostatu 13,9. Čiže 14,3 na budúci rok, teda meraná aj tak priemerne, znamená jednoznačne zvýšenie. Mimochodom podľa Eurostatu sme mali naposledy 14,3 % v marci. Odvtedy síce bola vyššia ako minulý rok, nezamestnanosť, ale postupne ako keby tiež klesala a posledné čísla teda boli 13,9. Vláda uvažuje, ešte raz to poviem, s nezamestnanosťou 14,3 %, čo je jasná rezignácia na politiku nezamestnanosti, jasná rezignácia na najdôležitejší problém Slovenska.
V tejto súvislosti, dámy a páni, určite ste si všimli vyhlásenia pána premiéra v sobotu na slávnostnom straníckom zasadnutí, kedy hovoril, že toto je problém Slovenska. Ja s tým určite súhlasím, toto je hlavný problém Slovenska, lenže podľa toho, ako zákon o štátnom rozpočte tu máme v Národnej rade, musím konštatovať, žiaľ, že vláda ho za problém nepovažuje, pretože zvyšuje nezamestnanosť a, bohužiaľ, ďalej zvyšuje daňové zaťaženie, čo považujem za kľúčový problém, prečo nezamestnanosť stúpa. Budem ešte o tom krátko hovoriť.
Teraz mi dovoľte krátko k zadlženiu. Zadlženie sa uvádza na úrovni 56,8 %, pričom pred rokom vláda plánovala na budúci rok 54,9 percenta. Čiže zhruba o 2 % vyššie, než tomu bolo v plánoch pred rokom. Tým, že sa zvyšuje zadlženosť, prelamuje sa tiež ďalšia hranica dlhovej brzdy podľa ústavného zákona, podľa rozpočtovej zodpovednosti, ktorý všetci poznáme, to znamená, že ak sa prelomí táto hranica, 55-percentná, a vláda dosiahne plánovaný dlh, tak dovoľte mi citovať z tohto ústavného zákona, "vláda nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie", a tak ďalej. Ďalší odstavec: "Obec a vyšší územný celkom sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami." A tak ďalej. Znamená to, že vláda musí počítať pri ďalšom hospodárení so zmrazením výdavkov, ale nielen to, aj obce a mestá, celá komunálna sféra teda bude doplácať na hospodárenie vlády a bude mať zmrazené výdavky. Pričom vieme, že sme veľmi blízko ďalšej hranici, ktorá je 57 percent. Vláda teda plánuje 56,8 percenta. A 57 % znamená ďalšiu hranicu, ktorá ak by sa prekročila, tak vláda už musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo sme tu teda v histórii Slovenska ešte nemali. A chcem upozorniť naozaj na toto riziko, pretože aj keď na jednej strane určite je tam istý vankúš z hľadiska nákupu a predaja dlhopisov, ako sme to videli aj tento rok, tak tie limity sú veľmi, veľmi tesné v súvislosti s prekračovaním ďalšej hranice a teda s potrebou dodržiavania ústavného zákona.
Súčasný rozpočet je postavený tak, že zhoršuje udržateľnosť verejných financií. Nie je to len naše konštatovanie. Je to konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je to konštatovanie Európskej komisie, ktoré, tieto inštitúcie obidve, zhodne konštatovali, že takto postavený rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože gro tých opatrení, ktorými sa síce znižuje deficit, je jednorazový. A za taký najtypickejší príklad považujem dividendy zo štátnych podnikov, ktoré napríklad tento rok sa plánujú na úrovni 509 mil. eur. Na budúci rok na úrovni 991 mil., teda takmer jednej miliardy, ale v roku 2015 majú opäť klesnúť na úroveň 448 mil. Čiže zhruba polmiliardový posun na budúci, ktorý potom klesne v roku 2015 evidentne naznačuje, že budúcoročný rozpočet je tvorený jednorazovými opatreniami, dokonca jednorazovými účtovnými operáciami. Najtypickejší prípad je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý podľa navrhovaného rozpočtu má mať dividendy tento rok len 35 mil., ale budúci rok 735 mil. Čiže o 700 mil. vyššie, čo považujem za jednoznačne len účtovný podfuk, na ktorom je postavený rozpočet. Aj na základe dlhodobého výhľadu, pretože v ďalších rokoch má klesnúť úroveň dividend na zhruba 300 mil. eur. Čiže jednoznačne vidieť tam vplyv týchto jednorazových účtovných operácií, ktoré z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné.
Dovoľte mi pár slov o daňovom výbere, pretože na túto tému bola diskusia pomerne obsiahla. Na túto tému treba povedať zopár faktov. Tohtoročný daňový výber zaostáva za očakávaním zhruba o 350 mil. eur podľa poslednej prognózy, 349 je tam presne číslo, keď to mám pred sebou, 500, to bola tá septembrová prognóza, cez 500, teraz tá novembrová je 349. S tým, že je treba povedať, že daň z pridanej hodnoty sa zlepšila, čo treba oceniť, pretože ja som tiež presvedčený, že je to aj zásluhou krokov ministerstva financií a v tomto má ministerstvo financií našu úplnú podporu. Myslím si, že je dôležité, aby sa sústreďovali financi na výber daní a nie na zvyšovanie nových daní. Toto hovoríme dlhodobo. A aj výber daní v tomto roku dokazuje podporu našej argumentácie, pretože aj keď v DPH máme mierne zlepšenie, ako sa očakávalo, nie je to žiadna sláva a budem o tom tiež ďalej hovoriť, ale v čom máme výpadok hlavný, to sú priame dane. V priamych daniach, na firemných daniach, na dani z príjmu právnických osôb bude výpadok 272 mil. eur. Takýto výpadok očakáva aj septembrová, aj novembrová prognóza. Dokonca novembrová prognóza zvyšuje výpadok na dani z príjmov fyzických osôb. Evidentne teda tieto čísla naznačujú, že v priamych daniach máme problém. A to je len a len skutočnosť, ktorá potvrdzuje našu argumentáciu, že priame dane sú strelené, priame dane najmä utrpeli, najmä zrušením rovnej dane a tým, že sa postavili na neúmerne vysokú úroveň, mimochodom najvyššiu z postkomunistických krajín, 23 % je ozaj vysoká, vysoká sadzba. To, že je to vysoké, myslím si, že si uvedomuje aj ministerstvo financií, kedy pán minister sám prišiel s návrhom na zníženie z 23 na 22 percent. Bohužiaľ, súčasným zavedením daňovej licencie, tzv. dane zo straty túto, tuto toto daňové zaťaženie opäť dvíha. Čiže na jednej strane, ako keby priznanie si chyby, že z 23 ideme dole na 22, že bolo to príliš vysoké. Na druhej strane zavádzame novú daň, ktorá škodí až likviduje najmä, najmä malých podnikateľov. Považujem to za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie, pretože očakávania z tejto novej dane na úrovni 112 mil. eur na budúci rok sú zrejme prehnané, o čom svedčí mimochodom aj už znížený odhad ministerstva financií zhruba o 10 až 12 mil., ale aj vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí, že to riziko tam vidí zhruba vo výške 20 mil. eur, že sa na tejto dani toľko nevyberie. Argumentácia na podporu tejto dane zo straty v zmysle, že nie všetci, že je príliš veľa firiem zo straty a že nie všetci dodržiavajú zákony, považujem za veľmi, veľmi zjednodušenú a chybnú, pretože de facto táto argumentácia znamená, že máme tu nejaký princíp kolektívnej viny. A opäť tí slušní budú doplácať na tých, ktorí sú neporiadni, čo považujem za veľmi zlé. Pretože podstata je v tom, aby sme podporili práve slušných, aby sme trestali vinníkov. A nie, aby sme zaťažili novými daňami všetkých. Je to niečo, ako keby na začiatku roka policajti dali všetkým pokuty a povedali, že každý vodič je potencionálny hriešnik, ten páchateľ, ktorý môže urobiť priestupok, a ty možno urobíš nejaký priestupok, tak všetci dostanete pokuty. Veď to je predsa absurdné, to je nezmyselné.
Dôležité je správne vyberať dane. Kľúčové je, aby sa dodržiavali pravidlá, ale takýmto spôsobom, že sa zavádza nová daň, že sa komplikuje systém, ktorý sa má zjednodušovať, že sa zvyšuje daňové zaťaženie, ktoré sa má znižovať, tak určite ľuďom nepomôžeme. Práve spôsobíme len to, že najmä tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, teda malí podnikatelia na to najviac doplatia. V tomto prípade áno, najväčším firmám sa trošku uľaví, lebo daňová licencia je nižšia ako to, čo ušetria na jednopercentnej dani z príjmu. Áno, ale najviac na to doplatia malí podnikatelia, ktorí ani, niektorí, nemajú ani také príjmy, aby si zarobili na túto novú daň a pre mnohých, mnohých, až z tých odoziev to vidíme, je to likvidačné.
V tejto súvislosti zhruba pred dvoma týždňami som inicioval elektronickú petíciu, momentálne je v nej viac než 3 300 signatárov a veľmi zaujímavé sú tie ohlasy. Ja som už na tejto pôde z tejto petície citoval, pretože myslím si, že tá argumentácia, ktorá sa tam uvádza od tých, ktorých sa to najviac týka, od malých podnikateľov, je len dôkazom toho, že táto daň a táto filozofia je chybná. Mimochodom, požiadal som aj pána prezidenta, aby tento zákon nepodpísal práve kvôli zavedeniu dane zo straty, pretože to považujem naozaj za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.
Priame dane by sme mali znižovať a nie ich zvyšovať. Pokiaľ donekonečna bude taká filozofia, že budeme priame dane zvyšovať, no tak hrozí nám, že ozaj budeme mať opäť výpadky. Ešte raz to poviem. Tento rok predovšetkým na základe zlého daňového vývoja v priamych daniach máme výpadky v štátnom rozpočte. Tento rok je nezamestnanosť vyššia, ako sa čakalo a budúci rok sa čaká, inak mimochodom, vyššia, ako plánovalo ministerstvo pred rokom a vyššia, aká, ako je v súčasnosti. Čiže štátny rozpočet predpokladá, že ľudia sa budú mať horšie, že bude vyššia nezamestnanosť, vyššie zadlženie a že budeme mať vyššie daňové zaťaženie. To nie sú celkom dobré správy.
Keď hovoríme o daňovom výbere, už som sa pozitívne vyjadril o zlepšení výberu z dane z pridanej hodnoty, ale treba povedať, že ten optimizmus nie je až na takej úrovni, aby sme jasali. Podporím to zopár číslami, dámy a páni. V roku 2011 sme mali výber na dani z pridanej hodnoty 4 753 000 000. Na budúci rok je v rozpočte plánovaný výber 4 647 000 000. Inými slovami, budúci rok vláda plánuje vybrať na DPH menej než v roku 2011. Pritom pred tromi, pritom za tri roky rástla spotreba, keď to zoberieme kumulatívne, o 7,6 percenta. Čiže evidentne ľudia viac spotrebovávajú, viac kupujú, ale DPH stále nám ide dole. Je tiež pravdou, že tento trend, ako som spomínal, sa otočil, ale neotočil sa úplne tento rok. Mimochodom, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií uvádza, a dovoľte mi citovať z tohto dokumentu, že, teraz citujem, "po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje". Čiže to dno bola druhá polovica 2011. Dámy a páni, to je dôležité si uvedomiť, že ten prepad, ktorý začal zhruba v roku, 2006. roku, kedy sme mali efektívnosť zhruba na 15,4 %, v 2005-om 15,1, v 2006-om, potom to postupne klesalo až 12,4 v roku 2011, potom sa to postupne odráža a teraz to ide hore, ale zďaleka to nedosahuje úroveň minulých rokov. Nedosahuje to úroveň ani roku 2011, vôbec už nie trebárs roku 2007, 2008, 2009 a tak ďalej. Čiže tieto čísla sú dôkazom, že tu je väčší priestor, že ozaj DPH a jej výber je problém, ktorému sa treba venovať, a je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie. Aj keď došlo k zlepšeniu, tak určite je tu väčší priestor, pretože tie čísla, ktoré sú v budúcom roku, ešte nemožno považovať za úspech práve preto, že budúci rok podľa rozpočtu by sme mali menej vyberať dane z pridanej hodnoty než v roku 2011. A mimochodom, keď sa pozrieme na rozpočet minuloročný, koľko vláda plánovala vybrať z DPH budúci rok, tak ten rozdiel je skoro 300 mil. viac. Dámy a páni, budúci rok, zhruba o 300 mil. vláda si chcela v roku 2014 vybrať viac DPH, ako plánuje teraz. Takže tie očakávania boli určite, určite väčšie a je tu stále veľký priestor pre zlepšenie.
Kde sú riziká tohto rozpočtu? Tak ako moji predrečníci, aj ja by som rád skonštatoval, že na jednej strane počet rizík je menší, než tomu bolo pred rokom. Na druhej strane za najväčšie riziko, tak ako som spomínal, považujem daňový výber. Pri vyššom daňovom zaťažení, pri vyšších priamych daniach považujem za veľké riziko, že ozaj sa opäť nevyberie to, čo je naplánované, a že opäť o rok tu budeme stáť pred rovnakými číslami a budeme analyzovať rovnaké mínusy a budeme analyzovať počty nezamestnaných.
Ďalšie, za ďalšie riziko považujem zdravotníctvo, kde si vláda naplánovala, že vlastne dlhy nebudú stúpať, aj keď nerobí žiadne opatrenia. No a v neposlednom rade za tretie riziko považujem čerpanie eurofondov. Podľa správy o makroekonomickom vývoji, ktorý sme tu preberali, ktorú sme tu preberali, túto správu, na tejto schôdzi, tak vláda nám predložila, že tento rok nevyčerpá ani polovicu z naplánovaných eurofondov na tento rok. Pritom stále počúvame, najmä od pána premiéra, aká je to priorita, ako chce čerpať eurofondy, aký je to zdroj rastu, aké sú to prostriedky, ktoré sa na Slovensko už nedostanú. No nedostanú, ale práve preto je to potrebné čerpať. Chcem upozorniť, dámy a páni, že sme v poslednom roku programovacieho obdobia 2007 až 2013, sedemročného obdobia, z ktorého, počas ktorého bola len jeden aj štvrť roku pri moci iná vláda ako vláda Roberta Fica. Pán Fico si pripravil toto programovacie obdobie, navrhol programy a, bohužiaľ, nečerpá. Teraz vybavil výnimku, áno, vybavil výnimku o tom, že, o tom, že môžme o jeden rok dlhšie čerpať, ale vlastne to sú len opravy jeho vlastných chýb. A stále tam vidím riziko vo veľkej, veľkej sume peňazí, že sa naozaj aj napriek posunutiu čerpania o jeden rok tieto prostriedky nedostanú na Slovensko. A ten vinník, bohužiaľ, je jasný. Eurofondy sú problém, ktorému by sa mala ozaj táto vláda venovať. Je to riziko rozpočtu.
No, z ďalších rizík, myslím si, že najlepšie dokumentuje samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí o samozrejme možnom negatívnom vývoji ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia, čo sa nedá kvantifikovať. Ďalej o vplyve legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy, síce bez kvantifikácie, ale to je presne to, o čom hovorím, že máme príliš veľké priame dane, potom sa nenapĺňa štátny rozpočet a samozrejme viac ľudí je bez práce. Ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia, 150 až 200 mil. riziko. Podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, to je to, o čom som hovoril, 100 mil. eur. Legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. Pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. Nerozpočtovanie alebo odloženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 2 mil. Riziko nenaplnenia nedaňových príjmov jadrového fondu, 15 mil. Výdavky na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. Pravdepodobné sanovanie straty Cargo, 20 mil. A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH, platby súvisiace so splácaním PPP projektu, 6 mil.
Ďalej tu mám riziká pre čisté bohatstvo, zníženie hodnoty majetku štátu z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov bez kvantifikácie, použitie aktív sporiteľov na bežné výdavky, 229 mil., ďalej použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky, 100 mil., použitie naakumulovaných finančných aktív prostriedkov Javis, 20 mil. Ambiciózne pozitívny vývoj hospodárenia štátnych podnikov bez kvantifikácie, no. Tuto síce kvantifikácia nie je, ale osobne ja tam vidím minimálne pol miliardy, riziko, práve na základe tej jednorazovej dividendovej politiky. Zmena aktív z dôvodu odpredaja časti ropných rezerv, 75 mil. To sú riziká podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalej chcem upozorniť, tak ako všetci vieme, že budúci rok máme z pohľadu na konsolidačné úsilie záporné čísla. Samo ministerstvo hovorí zhruba o čísle mínus 0,2, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5, Komisia sa dostala k číslu 0,8. Čiže evidentne najlepším dôkazom, že vláda nevyužila túto príležitosť a že ten budúci rok je vlastne premrhaným časom pre Slovensko, tak hovorí ukazovateľ záporného konsolidačného úsilia. Je to ozaj politika, o ktorej hovorili moji kolegovia, typu po nás potopa, že jednoducho chceme, aby sa to ako-tak udržalo, ale len v krátkej dobe, pretože z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné.
No v neposlednom rade chcem upriamiť na jeden malý príklad, pretože vieme, že nezávislé inštitúcie nie sú zrovna v obľube súčasnej vlády. Vidíme to z postoja aj trebárs Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z postoja k úradu ombudsmanky. Ombudsmanka dostáva menej, kráti sa jej rozpočet na rozdiel od iných víťazov rozpočtu, ktorými sú najmä ozbrojené zložky. Podľa porovnania skutočného stavu a tabuľkového, tak budeme mať 1 700 policajtov, viac, zhruba 1 500 vojakov, ale určité, určité nezávislé inštitúcie dostávajú menej, napríklad kancelária ombudsmanky. Pritom napríklad Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu 1959, tento rok, ktorá hovorí o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe. Chcem len pre poriadok z nej citovať. Aj Slovenská republika sa zaviazala k tomu, aby sa, citujem, "zabezpečili pre ombudsmanské inštitúcie dostatok finančných prostriedkov, ľudských zdrojov, aby mohli účinne plniť svoje úlohy a toto zhromaždenie vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie na to, aby sa zabránilo rozpočtovaným škrtom, ktorých výsledkom je strata nezávislosti ombudsmanských inštitúcií". Koniec citátu. Pritom ten rozpočet, na rozdiel od iných inštitúcií ide, ide do mínusu.
No na záver, dovoľte mi ešte jeden pohľad, ktorý síce už tu bol spomínaný, ale považujem ho za veľmi, veľmi dôležitý, tak chcem ho ešte raz zopakovať. Ten pohľad je na štruktúru rozpočtu, ktorý hovorí o rozdelení koláča v porovnaní s minulým rokom. Vidíme totiž z neho, že vláda nepridáva viac ani na sociálne veci, ani na zdravotníctvo, dokonca ani, ani na vzdelanie, ale na čo sa pridáva, tak to je verejný poriadok a bezpečnosť a všeobecné verejné služby, v ktorej sú napríklad všeobecná verejná správa, zahraničné veci, správa verejného dlhu a podobne. Čiže už len tento letmý pohľad svedčí o tom, že víťazom tohto rozdelenia sú len silové ozbrojené zložky a rozhodne nie občania, ktorí dostanú menej, ale ktorí, bohužiaľ, na základe takto postavenej štruktúry, na základe tejto politiky budú mať menej práce a väčšie dlhy. Samozrejme z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ale ktoré uviedli aj moji kolegovia predtým, tento rozpočet nepodporíme.
Ďakujem pekne.
