Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, debatujeme tu už tretí deň o návrhu rozpočtu na rok 2013, ktorý je predložený spolu s výhľadom do roku 2015. A evidentne podľa všetkých vystúpení opozície, ktoré majú spoločný menovateľ, je zrejmé, že rozpočet je stále na vode. Problémom je, že čísla rozpočtu sa stávajú nielen viac a viac nereálnymi, problémom je aj to, že vláda sa sústredila len na rok 2013, ako keby potom už Slovensko neexistovalo. Vláda za každú cenu chcela dosiahnuť čísla v roku 2013. Bohužiaľ, dosahuje to tým spôsobom, že ničí podnikateľské prostredie, ničí pracovné miesta, čo sa prejaví nielen v ďalších rokoch 2014 a 2015, ale už aj v roku 2013. Boli sme toho svedkami už aj pri prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán spravodajca pán šéf finančného výboru Duchoň predložil ako prvý v rozprave. Tento pozmeňujúci návrh zmenšuje príjmy rozpočtu na budúci rok o 260 miliónov eur. Je to jasný dôkaz toho, že vláda si priznala svoje chyby a spochybňuje svoje vlastné čísla. Boli sme svedkami ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, mimochodom, ktorý už riešil tento pozmeňujúci návrh nie v číslach, ale obsahovo.
A pretože tieto zmeny považujem za zásadné, chcem predložiť pán spravodajca dva procedurálne návrhy.
Ten prvý procedurálny návrh je, aby o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duchoňa to je ten, ktorý bol predložený ako prvý, rokovali všetky príslušné výbory parlamentu, teda všetky výbory, ktoré sa zaoberajú rozpočtom. Bohužiaľ, totiž, ako sme počuli pri spravodajskej informácii, nielen tento pozmeňujúci návrh, ale ani základný návrh rozpočtu neprešiel cez všetky výbory, pretože tri z nich neboli uznášaniaschopné.
Ako odôvodnenie teda chcem podporiť tento návrh tým, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený a ktorý znižuje príjmy rozpočtu o 260 miliónov, výrazne zasahuje do celého štátneho rozpočtu budúci rok. Chcem teda, aby sa ním zaoberali všetky príslušné výbory.
Keďže nemám ilúziu o hlasovaní vládnej strany, chcem predložiť aj druhý procedurálny návrh, ktorým chcem, aby tento pozmeňujúci návrh prešiel aspoň výborom pre financie a rozpočet. Pán spravodajca, hovorím o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ste predložili ako prvý, dobre. (Reakcia spravodajcu.) Pán spravodajca hovorí, že to počul, že rozumel tomu.
Takže sú tie pozmeňujúce návrhy dva.
Prvý návrh je, aby všetky výbory, keď nie všetky, tak aspoň výbor pre financie a rozpočet sa ním zaoberal, pretože je to základný zásah do štruktúry rozpočtu.
Len pripomínam, že sa znížili príjmy o 260 miliónov eur, ktoré boli vykryté z veľkej časti z rezervy vo výške 213 miliónov, z malej časti šetrením na výdavkovej stránke zhruba 21 miliónov a z ďalšej časti navýšením deficitu o 26,6 milióna eur. Čiže pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, zvyšuje deficit štátneho rozpočtu. Aj to je ďalší dôvod, ktorým odôvodňujem tieto procedurálne návrhy, pretože nie je možné, aby takéto zásadné návrhy neprešli výbormi parlamentu, osobitne gestorským výborom.
Prečo považujem rozpočet na budúci rok za zlý. Veľa už bolo o tom povedané, padlo veľa rozumných argumentov zo všetkých strán aj po jednotlivých oblastiach štruktúry rozpočtu, ale ten základný problém je v tom, že vláda sa pustila do konsolidácie najmä na strane príjmov, z piatich šestín na strane príjmov a len z jednej šestiny na strane výdavkov. Ten nárast výdavkov je skutočne taký obrovský, ja to zopakujem ešte raz, 1,723 miliardy je nárast výdavkov oproti skutočnosti minulého roku. V minulom roku boli výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 15,278 miliardy eur, budúci rok vláda po pozmeňujúcom návrhu predpokladá ich úroveň 17,001 miliardy eur. Čiže ten rozdiel je 1,723 miliardy. Považujem to za neúmerný nárast na výdavkovej stránke, ktorý najlepšie vidíme v tom, o čom sme hovorili, počte zamestnancov. Tie počty sú skutočne až do očí bijúce.
Dovoľte mi, aby som to zopakoval. Za rok 2010 je to 350 056 ľudí, o rok na to 2011 je to 345 493 ľudí, čiže zhruba o 4 500 menej ľudí v roku 2011 oproti roku 2010. Vieme, že okrem toho klesli mzdové výdavky vo verejnom sektore o 10 % a celkové výdavky štátneho rozpočtu klesli v absolútnej hodnote v roku 2011 oproti roku 2010. Prejavilo sa to aj na tom počte ľudí. V roku 2012 to bol počet ľudí 344 218, očakávaná skutočnosť tu dokonca bola nižšia, 343 501, ale na budúci rok to má byť 349 612 ľudí. Čiže len oproti rozpočtu bez šiestich ľudí je to o 5 400 zamestnancov nárast. A táto úroveň sa predpokladá aj v ďalších rokoch 2014 – 2015, kde je v roku 2014 to číslo 349 007, v roku 2015 to číslo 348 382. Teda evidentne vidíme, že vláda nemá záujem o šetrenie. Na budúci rok je rapídny nárast tohto počtu ľudí a potom udržanie tohto stavu. Je to zlý signál nielen pre štátny rozpočet, je to zlý signál aj pre samosprávy, pre verejnosť, pretože vláda hovorí, že nemá záujem šetriť.
Aké sú riziká rozpočtu. Už samotný pozmeňujúci návrh hovorí o dvoch rizikách, ktoré priznáva. Sú to výber dane z príjmu a výber dane z pridanej hodnoty. Pri dani z príjmu právnických osôb mení odhad o 164 miliónov eur smerom nadol. Pripomínam, že zvýšením daní z príjmu na najvyššiu úroveň medzi krajinami V-4 a rušením rovnej dane vláda očakávala od firiem dostať 300 miliónov eur. Teraz sama priznáva, že väčšiu časť toho nedostane, že so 164 miliónmi eur vlastne nepočíta, čo z veľkej časti z toho nárastu už hovorí o ilúzii.
Daň z pridanej hodnoty, to je ešte smutnejší príbeh. Pozmeňujúci návrh hovorí, že ten výber budúci rok bude o 75 miliónov eur nižší. Ale čo je ešte zarážajúcejšie, je, že oproti skutočnosti minulého roku budúci rok je predpoklad, že vyberieme na dani z pridanej hodnoty o 290 miliónov eur menej, dámy a páni, 290 miliónov eur menej. Pritom spotreba domácností rastie, v pôvodnom návrhu rástla spotreba domácností za tento rok a budúci rok dokonca o 8,2 %.
Je zaujímavé, že keď som minulý týždeň v rozprave na túto tému hovoril a upozornil na tieto čísla, tak aj na webovej stránke Národnej rady boli tieto čísla zmenené. Čiže vláda ich mení za pochodu, niečo, dala pozmeňujúci návrh, neprešlo to výbormi. A dokonca sme svedkami manipulácie s údajmi takými, ktoré boli spochybnené.
Minimálne upozorním na tri prípady, o ktorých som hovoril.
Ten prvý prípad je už zmienená spotreba domácností. Jej rast za tento a budúci rok o 8,2 % bol zmenený na úroveň 7,5 %. Stále to ale znamená, že ten základný fakt a ten základný nepomer je nasledovný. Spotreba domácností nám stúpa, aj keď teraz už vláda to redukovala na 7,5-percentnú úroveň. Výber dane z pridanej hodnoty nám klesá o 6,1 % oproti minulému roku, a to 290 miliónov eur. Vláda vlastne týmto spôsobom hovorí, že rezignovala na výber dane z pridanej hodnoty, rezignovala na jednu zo svojich základných povinností. Keby sa zlepšil výber dane z pridanej hodnoty, tak nemusí zvyšovať dane, nemusí hádzať ťarchu konsolidácie na ľudí, čiže zvyšovať dane, odvody, poplatky, ale, bohužiaľ, realitou je to, že vláda ruší to, čo funguje, najmä v podnikateľskom prostredí, a na druhej strane nerieši to, čo nefunguje a čo by riešiť mala najmä v oblastiach školstva, zdravotníctva, súdnictva. Aj preto sa snažíme o to, aby sme o týchto kľúčových veciach pre Slovensko hovorili. Vláda nerieši to, čo má riešiť, ale, bohužiaľ, ruší existujúce vzťahy a existujúce prostredie trebárs pre podnikanie tým, že zvyšuje dane, neúmerne zvyšuje odvody, zvyšuje poplatky, zhoršuje Zákonník práce. A tým, či si to už chce priznať alebo nie, vyháňa prácu zo Slovenska. Tá skutočnosť, že v októbri sa nám objavilo na úradoch práce o takmer viac než 10 000 nezamestnaných viac, je alarmujúca. Nikoho to neteší. Ale tento stav, bohužiaľ, je už aj výsledkom opatrení súčasnej vlády. A to nehovoríme len my z opozície, dámy a páni, to hovorí oficiálne Národná banka Slovenska, to hovoria ekonomickí analytici, to hovoria už aj medzinárodné inštitúcie.
Mimochodom, keď si prečítame správu OECD, ktorá bola zverejnená minulý týždeň. Tak sa v nej dočítame, že vláda by sa mala sústrediť na výber daní. Dočítame sa v nej, že vláda by mala znížiť zdanenie práce, osobitne nízko kvalifikovanej práce, znížiť zdanenie aktivity na úkor environmentálnych daní a na úkor majetkových daní, že presne tá istá filozofia, ktorú opakujú medzinárodné inštitúcie, v tomto prípade OECD, opakuje to Európska komisia, opakuje to Medzinárodný menový fond, to je presne ten základný rozpor medzi nami a vládou jednej strany. My totiž od začiatku hovoríme: Nerušte rovnú daň, nezvyšujte priame dane, pretože toto je zabijak, toto je ten smrteľný kokteil, toto je ten atentát na ekonomiku, ktorý sa prejaví v tom, že na Slovensku bude menej práce.
Ďalší dôsledok týchto opatrení je, že odchádzajú slušní. To nie je len hrozba odchodu U. S. Steel a v posledných dňoch, ako sme svedkami Gaz de France a E. ON Ruhrgas. Zrazu sú šumy okolo Slovalca, zrazu sú šumy okolo ďalších firiem. Slušní seriózni zamestnávatelia zvažujú odchod zo Slovenska. Ale kto prichádza do SPP? Finanční špekulanti. To je skutočne zarážajúce.
A okrem veľkých zamestnávateľov je dôležitejší ešte ten fakt, že najviac tieto zmeny sa dotknú tých, ktorí to pocítia najbolestivejšie. Malí podnikatelia, živnostníci, tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí na Slovensku, tí, ktorí si nemôžu optimalizovať svoje daňové základy presunom fakturácie do iných krajín, tí, ktorí poctivo podnikajú na Slovensku, poctivo platia dane a odvody, tak tí na tieto opatrenia doplatia, bohužiaľ, najviac. To je smutný dôsledok opatrení súčasnej vlády, ktorá zhoršila naše prostredie raketovou rýchlosťou za menej než jeden rok.
A, mimochodom, keď sme pri počte nezamestnaných. Tu je druhá kamufláž a jedno z najväčších rizík, osobne považujem úroveň nezamestnaných na budúci rok za najväčšie riziko rozpočtu. Jednoducho ten počet, obávam sa, bude rásť. A opäť to bude vytvárať len a len tlak na verejné zdroje. Keď som na túto skutočnosť minulý týždeň upozornil, tak vyjadril som obavy, že budúci rok zrejme číslo 13,7 %, ktoré bolo uvedené ešte minulý týždeň ako úroveň nezamestnanosti počas celého roka u nás, je nízke. Vyjadril som obavu, že zrejme vláda ten súčasný stav neudrží. Dnes tam máme číslo 13,9 %, dámy a páni, opäť v priamom prenose počas prejednávania štátneho rozpočtu sa menia údaje, ktoré sa objavujú pri týchto dokumentoch na stránke Národnej rady. Čiže nezamestnanosť máme 13,9 %, no bodaj by to nebolo horšie. Všetci by sme si želali, aby zamestnanosť rástla, aby sme tento trend zvrátili. Ale, upozorňujem, už dnes niektoré banky a finančné inštitúcie hovoria o nezamestnanosti nad 14 % dokonca, 14,5 % u nás na budúci rok. Takže tu vidím ďalšie riziko osobitne pre schopnosť štátneho rozpočtu zvládnuť to.
Do tretice. Tretia kamufláž s číslami sa udiala pri dividendách zo štátnych podnikov. Upozorňoval som na to, že bol rozdiel medzi súčasným výnosom zo štátnych podnikov a ich výnosom na budúci rok viac než 200 miliónov eur. Dnes sa to scvrklo na 64 miliónov eur, ale aj tak je to stále menej. Inými slovami, vláda hovorí, že budúci rok bude horšie v štátnych podnikoch hospodáriť o 64 miliónov eur ako v tomto roku. Je to takisto do neba volajúce, keď niekto si kladie takéto ciele. Vláda zvyšuje dane, odvody, poplatky. Len na daniach z príjmu fyzických osôb chce dostať zhruba 50 miliónov. Ale o 64 miliónov zhoršuje hospodárenie štátnych podnikov. Niečo tu nehrá.
Tá zásadná zmena, čo sa udiala je v dividendovej politike SPP, kde sa zmenilo číslo zo 162 miliónov na 300 miliónov eur.
Čiže minimálne tri zmeny. Je zaujímavé, že sa to udialo po tom, čo som na to upozornil, ale zaujímavejšie je, že sa to udialo počas našej rozpravy. Aj to je ďalší dôvod, prečo o týchto číslach potrebujeme hovoriť vo výboroch, prečo si štátny rozpočet zaslúži podrobnejšiu analýzu, pretože obávam sa, že je postavený na vode nielen z hľadiska príjmovej stránky.
Hovoril som o tom, že drvivá časť konsolidácie je predovšetkým na príjmovej stránke. Je to evidentné, pretože najväčšia suma sa berie z 2. piliera, najväčšou položkou konsolidácie je suma, ktorú vláda berie sporiteľom z 2. piliera a o ktorú teda oberá ľudí z ich budúcich dôchodkov. Je to priamy vplyv na ohrozenie udržateľnosti nielen dôchodkového systému, ale aj celých verejných financií. Čiže ak hovoríme o tom na koho to dopadne, rozhodne to je nie 10 %, ani 12 % najbohatších ľudí, ale v prvom rade sú to sporitelia v 2. pilieri, ktorých je, vieme, 1,5 mil. a ktorí prídu zhruba o 500 mil. eur ročne. Sú to dohodári, ktorých je viac ako 600 000 a ktorí majú prispieť 140 mil. eur ročne. Sú to zamestnanci a živnostníci, ktorí majú cez vymeriavacie základy prispieť 130 mil. eur ročne. Sú to samostatne zárobkovo činné osoby, pri ktorých vláda počíta s vyššími daňami a odvodmi, so 71 mil. eur ročne. Sú to všetci pracujúci, ktorí cez obmedzenie odpočítateľnej položky na manžela či manželku majú byť ľahší o 5,6 mil. eur ročne. Sú to aj všetci majitelia nových áut s výkonom nad 80 kilowattov, ktorí majú zaplatiť zhruba 30 mil. eur ročne. Prispejú sem tiež fajčiari cez spotrebné dane zhruba 8 mil. eur ročne. Ale, samozrejme, na to doplatia aj všetci ľudia, ktorí pracujú vo firmách, ktoré majú cez vyššie dane zaplatiť o 350 mil. eur ročne. Naviac, ako už som upozornil, musíme mať na pamäti, že najväčšími zamestnávateľmi sú práve malé firmy. Tie na to doplatia najviac. No a v neposlednom rade doplatia na to aj klienti bánk a regulovaných firiem, ktorí pocítia mimoriadne odvody budúci rok vo výške 170 mil. eur ročne.
Hovoril som o rizikách, ktoré skrýva rozpočet. Dovoľte mi zdôrazniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tu vidí nie menej ako 11 rizík.
Osobne vidím najväčšie riziko ja, ako som spomínal, v nezamestnanosti, ale takisto v situácii v zdravotníctve a najmä v jeho príjmovej stránke, ktorú, mimochodom, už sami spochybňujete najmä cez znížený príjem daní z príjmu právnických osôb, ale, bohužiaľ aj cez znížený príjem dane z pridanej hodnoty.
Čo sa týka zdravotníctva, mimochodom, úroveň zadlženia sa dostala na úroveň spred oddlženia a momentálne nemocnice dlhujú len Sociálnej poisťovni 50 mil. eur. Čo k tomu teda hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Hovorí, že riziká pre naplnenie rozpočtových cieľom sú nasledovné. Sú to na prvom mieste negatívne vyhliadky ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia. Síce hovorí o tom bez kvantifikácie, ale tvrdí, že je na to rezerva 313 mil. eur. To bola pravda, keď prišiel rozpočet sem do parlamentu, vieme, že išlo 213 mil. eur na vykrytie klesajúcich príjmov a ďalšia časť rezervy, ako sama vláda priznala, zhruba 68 mil. eur, na zvýšenie platov učiteľov. Čiže podstata tejto rezervy je fuč. Okrem toho rezerva 229 mil. eur na tých, ktorí by mali vystúpiť alebo nevystúpiť z 2. piliera, je tiež pofidérna, pretože vieme, že ľudia nedávajú zadarmo, pochopiteľne, svoje peniaze vláde, nemajú na to dôvod, vedia, že keď odtiaľ odídu, tak prídu o všetky svoje úspory. A preto nevystupujú z 2. piliera. Čísla vlády boli optimistické, preto skutočne aj táto rezerva, som presvedčený, sa rozplynie.
Späť k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Druhým je vplyv legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy. Tu je to bez kvantifikácie, ale samotný vládny pozmeňujúci návrh, ktorý pán spravodajca predniesol hovorí o kvantifikácii 260 mil. eur, o ktorý poklesnú celkové príjmy rozpočtu.
Po tretie, ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia. Rada tu hovorí o výške 150 mil. až 200 mil. eur.
Po štvrté, podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, riziko 100 mil. eur.
Po piate, legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. eur.
Po šieste, pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. eur. Tu vieme, že už sa spomína 68 mil. eur z rezervy.
Po siedme, nerozpočtovanie alebo oddlženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 20 mil. eur.
Po ôsme, riziko nenaplnenia nedaňových príjmov Národného jadrového fondu, 15 mil. eur.
Po deviate, nerozpočtovanie výdavkov na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. eur.
Ďalej, pravdepodobné sanovanie straty Železničnej spoločnosti Cargo, a. s., 20 mil. eur.
A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH platby súvisiacej so splácaním PPP projektu, 6 mil. eur.
To sú dodatočné riziká, na ktoré upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Nuž aké sú riešenia.
Pretože keď je väčšina konsolidácie na príjmovej stránke, evidentne je potrebné povedať, a hovoríme to pravidelne, len treba počúvať, kde by sme na to zobrali. Hovoríme, že keby ste len zachovali ani vôbec nezlepšovali výber DPH, nemuseli ste brať ľuďom z 2. piliera.
Po druhé, keby ste nešli hore s výdavkami tak ako napr. predchádzajúca vláda, ktorá v roku 2011 dokázala stlačiť výdavky štátneho rozpočtu medziročne, v roku 2011 boli nižšie než v roku 2010, nemuseli by ste zvyšovať dane a odvody.
Po tretie, keby ste nebrali nových ľudí, nevytvárali pre nich nové miesta ako pre pána nového vicepremiéra, pre 6 nových štátnych tajomníkov v porovnaní s minulou vládou pre 5 000 nových pracovníkov vo verejnej správe, nemuseli by ste ľuďom trebárs znovu zavádzať koncesionárske poplatky, pretože tu hovoríme o minimálnej sume 75 mil. eur.
Hovoril som o spravovaní štátnych podnikov. Tu je suma po súčasnej oprave 64 mil. eur. Budúci rok chcete vybrať na dividendách zo štátnych podnikov o 64 mil. eur menej ako v tomto roku. Zhruba to sedí s tým, čo chcete dať na platy učiteľov. Čiže stačilo by len spravovať podniky tak ako doteraz, mali by ste aj na platy učiteľov.
Keby ste začali šetriť v sociálnom systéme a prijali len naše návrhy, ktoré boli len prvotné, za 50 mil. eur, nemuseli by ste zvyšovať odvody a zhoršovať život živnostníkom.
Pripomínam, že nezávislé analýzy hovoria, že v sociálnom systéme je priestor pre škrty až do výšky 350 mil. eur.
Treba spomenúť aj investičné stimuly na udržanie pracovných miest. To je precedens, ktorý sa tu doteraz neobjavil. Vlády, ktoré boli na Slovensku doteraz, dávali stimuly, ale len na vytvorenie pracovných miest, vy ste začali dávať stimuly na udržanie pracovných miest, dokonca firmám, ktoré sú ziskové. Považujem to za škandalózne, dávať peniaze z verejných zdrojov firmám, ktoré sú ziskové, pretože to je obyčajné vydieranie. Keby ste napr. túto sumu, ktorú ste alokovali vo výške 45 mil. eur, vyčlenili trebárs na podporu podnikania a podporu zamestnanosti u malých podnikateľov trebárs len výškou 1 000 eur na jedno miesto, vytvorilo by sa 45 000 pracovných miest.
Summa summarum, teda keby vláda dokázala zachovať úroveň výberu DPH, zachovala úroveň výdavkov, nebrala nových ľudí, nezhoršovala výkonnosť štátnych podnikov a začala aspoň minimálne riešiť sociálny systém a nerozdávala stimuly na udržanie pracovných miest, nemuseli by poctiví občania ako zamestnanci, živnostníci, dohodári, ale aj zamestnávatelia platiť budúci rok obrovské milióny. Určite sa to dá robiť aj ináč, netreba chodiť pre príklady ďaleko. Moji kolegovia takisto spomínali iné krajiny, spomínali už viackrát citované Estónsko, nielen kvôli rovnej dani, ale najmä kvôli zodpovednému hospodáreniu z verejných zdrojov. Takže som presvedčený, že priestor na zlepšenie tu stále je, bohužiaľ, tento rozpočet tak ako je predložený, nám šancu na to, že sa budeme mať lepšie v budúcom roku, nedáva. Preto budeme hlasovať proti nemu. Ďakujem pekne.
