Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ďakujem za slovo. No tak úvodom veľmi dúfam, že nastane to, čo bolo povedané pánom Martvoňom asi, že chystá sa tu nejaká otvorená diskusia, a teda že strana SMER prijme nejaké návrhy opozície a podobne, lebo nedialo sa to takto. V tomto musím dať pánovi Hraškovi dať za pravdu. To sú práveže tie výnimky, tam nejaké mopedy, ale množstvo vecí jednoducho bolo odignorovaných. Veľakrát sme aj zažili až takú perfídnu hru, keď pani Laššáková ukáže ešte v druhom čítaní áno, v treťom nie a 83 poslancov strany SMER na povel, ako ona tým prstom máva, no tak hlasuje. Čiže tu sa teraz baviť o nejakej vážnej diskusii je nie namieste. No ale tak chceme dúfať, že sa to stane aspoň tu a že tie vážne výhrady, nakoniec si myslím, že už boli viac menej všetky sformulované, budú zohľadnené, či už okrskové komisie, volebné právo pre ťažkých zločincov a tak ďalej.
Ja by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.
Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.
Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.
A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, nerozumiem tomu, kde ste na to prišli, že politická strana musí byť vždy otvorený subjekt a musí kohokoľvek prizvať za člena. Predstavte si, že napríklad do strany, povedzme, KDH by sa teraz začali veľmi húfne hlásiť liberáli a by to aj deklarovali, tak ako má tá strana potom byť pre voliča nejakou jasnou, pochopiteľnou alternatívou, čitateľnou? Preto ja si myslím, že je správne, že strana, vedenie strany, už je to jedno, kto z nej to je, skrátka, rozhodne dobre (tento áno a tento nie). Z toho pre mňa automaticky vyplýva, že keď je možné takto rozhodnúť, tak je možné aj rozhodnúť, že to nebude nikto. To znamená, strana sa uzavrie. To môže byť dobré, to môže byť zlé, ale je na voličovi, či takú stranu bude voliť. Keď si poviem, áno, ja budem voliť Matoviča, lebo má tam len štyroch členov a to je pre mňa zárukou, že tá strana zostane taká, aký je Matovič, tak aj taká možnosť by mohla existovať.
Čo si myslím, že je oveľa dôležitejšie, a to je na Slovensku zatiaľ dané, je, že ktokoľvek môže stranu založiť. Veď vy už máte druhú stranu založenú. A to, si myslím, je dobré. Máte možnosť, každý volič má možnosť alebo každý občan má možnosť si založiť stranu, vytvoriť presne takú stranu, presne takú ponuku, o ktorej si myslí, že doteraz neexistuje. A tam môže férovo nastúpiť na voľby s viac-menej vyrovnanými šancami. Preto oveľa dôležitejšie, si myslím, je to, čo vravel Daniel Lipšic a po ňom Fero Šebej, čo sú napríklad tie okrskové komisie a podobne, ale nemyslím si, že parlamentná demokracia znamená, že všetky strany musia byť presne demokratické, presne otvorené a tak ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Takže máme tu návrh zákona, ktorý zjednodušuje život drobným podnikateľom, a síce teda tým, ktorí sú tzv. tá mikro účtovná jednotka. Hlavná zmena tohto zákona teda pozostáva z toho, že už pre podniky, ktoré sú menšie ako definované, spĺňajú dve podmienky z troch, nebude platiť zákon o cenách, pokiaľ tie ceny nie sú regulované.
A ja by som si teraz dovolil, pán minister, jednu otázku na vás, lebo ste sa odvolali na smernicu, že teda tie čísla nie sú arbitrárne stanovené, ale zo smernice. Moja otázka znie, v tej smernici sa píše, že kto teda prekročí tie hranice, musí, že musí pre neho platiť zákon o cenách? (Reakcia ministra.) A, takže nie. A moja otázka na vás je, prečo ste sa rozhodli zobrať úplne nesúvisiace hranice, prečo ste nezrušili zákon o cenách pre všetkých, pre všetky firmy, ktoré nepodnikajú s tovarmi, ktoré podliehajú regulovaným cenám? Prečo ste vybrali nejakú hranicu, ktorá, dobre, úplne ste si to nevycucali z prsta, nestanovili ste to len tak arbitrárne, odvolávate sa na nejakú smernicu, ale tá nemá žiaden súvis, tá smernica nevraví, že zákon o cenách musí platiť vtedy, keď prekročí 700-tisíc obrat, 350-tisíc majetok alebo 10 zamestnancov, a sú to dve podmienky z troch.
Pýtam sa preto, lebo niečo podobné sa udialo v minulosti, neviem teda, kto to má na svedomí, ale vy určite nie, lebo je to už pomerne dávno. My máme povinnosť, teda slovenské firmy majú povinnosť robiť audit. A robiť audit vtedy, keď splnia dve podmienok z troch, to je obrat, majetok, zamestnanci, len sú to vyššie, asi raz tak vyššie cifry. A existuje nejaká ďalšia hranica, kde Európska únia síce stanovuje, ale to je, stanovuje zas hranicu, že môžu robiť zjednodušenú uzávierku. To nijak nesúvisí s auditom, a preto by bolo možno celkom správne a rozumné sa nedržať silou-mocou vždy len nejakej smernice, ale zamyslieť sa nad tým, či takýto nejaký socialistický zákon, teda zákon z dôb socializmu, naozaj to musí patriť, prečo musí platiť pre niekoho, kto robí 690-tisíc obrat, teda nemusí, ale musí, kto robí 710.
A dal by som teda na zváženie a dovolím si aj v druhom čítaní dôjsť s takýmto pozmeňujúcim návrhom, že jednoducho zrušme tie hranice úplne. Keď, skrátka, môžme tú povinnosť zrušiť, tak ju zrušme pre všetkých, aj tak to tu nikomu netreba, je to prežitok z dôb dávno minulých.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Počkám, až teda pán minister zaujme svoju pozíciu.
No tak, pán minister, ja, samozrejme, že nijak nespochybňujem, že sú úniky, že sa predáva čierny alkohol a že to treba riešiť, aj tabak, áno. A obzvlášť vždy, keď sa, samozrejme, že zvýši daň, čo v prípade tabaku sa musí aj kvôli Európskej únii, tak o to vždy stúpne. Tento problém je dlhodobo, nielen teraz čerstvo. A bez ohľadu na to, koľko naša vláda v tejto veci urobila či neurobila, ešte raz, ja súhlasím s vami v tom, že, áno, je to problém a chcelo by to riešenie. Len ja sa vám snažím vysvetliť, že hĺbkotlač nie je riešenie. Že to je len miliónová investícia, kde hrozí, že to bude vyhodené von oknom, tie peniaze. Preto, lebo v Čechách, ja vám to zopakujem milerád ešte raz a možnože aj v rozprave, keď vystúpite, budem mať možnosť reagovať faktickou poznámkou, v Čechách majú hĺbkostroj a tlačia na ňom známky a majú tam aj 40 mŕtvych kvôli falšovanému alkoholu, teda kvôli pančovanému s falšovanými známkami. Tak ako ten hĺbkostroj pomohol? Tam majú 40 mŕtvych a majú hĺbkostroj. Čo si od neho vy sľubujete? Tiež chcete mať 40 mŕtvych, alebo čo?
Vravím vám, treba zvyšovať bezpečnostné prvky. Ale hĺbkotlač k tomu nepatrí. To, že peniaze sú najmenej, alebo najviac odolne voči falšovaniu, to nie je primárne hĺbkotlač. To sú primárne tie ochranné prvky, ako je hliníkový pásik, vodotlač, teda ten hliníkový prúžok, vodotlač a tak ďalej. Dúfam, že teraz som dostatočne pomaly a jasne. Ďakujem pekne.
No, potom som počul taký výrok, že toto, skrátka, tak bude, komu sa to nepáči, nech nepodniká, nech ide predávať mlieko. Takúto arogantnú reakciu si môže dovoliť len človek, ktorého životný štandard počas jeho vlastného podnikania bol výrazne nižší ako počas jeho politikovania. Nad tým sa zamyslite. Lebo zrejme nemáte predstavu, koľko problémov, koľko ťažkostí tento štát robí ľuďom pri podnikaní. Môj životný štandard počas môjho podnikania nebol výrazne nižší, ako je dnes. Čo sa o vás povedať nedá.
No a ja vám teraz prednášam nejaké argumenty a jediné, no ja už neviem si predstaviť, čo tak v tej vašej hlave asi ide, "pozdravujem Sabola". Ján Sabol, ako jeden z majiteľov liehovaru, predsa predáva oficiálny alkohol, pokiaľ teda vy tu nechcete s plnou vážnosťou tvrdiť, že on predáva falšovaný, pančovaný alkohol, on predáva oficiálny alkohol. V jeho, najviac v jeho záujme bude, aby sa čierny alkohol nepredával. To dúfam, že túto súvislosť pochopíte. No a vy poviete, že "pozdravujem pána Sabola". No tak, áno, ja sa s ním poznám a nevidím tu žiadnu súvislosť, ale vy viete najlepšie, koľko pánov ja by som mohol pozdravovať, keď vy otvoríte ústa, nehovoriac o vašom šéfovi, ktorý zháňa peniaze vlastnou hlavou.
Takže tieto poznámky, viete, hovorí sa, že "kto sedí v skleníku, by nemal hádzať kameňom".
Spomenuli ste ten QR kód. To je napríklad jedno z riešení. Ale keď chcete mať na tých známkach QR kód, tak treba dať do podmienok pre vydanie licencie, treba napísať, že tu chcem vidieť QR kód. Áno, predraží to zrejme tie známky, i keď pochybujem, že na dvojnásobnú cenu, ale naďalej zostane zachované určité konkurenčné prostredie. A lenže vy poviete, dobre, známky budú raz tak drahšie, no a čo, pol centa na fľašu. Len, viete, je to pol centa tu, pol centa tam, to sa nazbiera. A potom poviete, no ale to je chlast. No a čo? Čo keď je to chlast? Chlast je taký istý biznis ako čokoľvek iné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, keď ste si to nevšimli, hovoríme o dani z tabakových výrobkov.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Tabakové výrobky sú biznis taký istý ako čokoľvek iné. (Povedané so smiechom.) Ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci.
No. A ja teda už aj budem končiť. Ešte raz vám vravím, áno, je to problém, ja plne s vami súhlasím. Zároveň netvrdím, že naša vláda to všetko geniálne riešila, odstránila. Predpokladám, zároveň sa zhodneme, že toto je problém, ktorý je, aj počas prvej vlády Roberta Fica bol a tak ďalej. Ale zároveň vravím vám, treba zvyšovať požiadavky na ochranné prvky a plus kontrolu tam, kde sa to tlačí u tých, čo dostali licenciu. Zakúpením vlastného stroja, či už na liehovarnícke, liehové známky, alebo tabakové, nič nevyriešite. Tá hĺbkotlač nie je spása v tejto súvislosti. Jedno, čo vám jedno akí experti povedali, pozrite sa do Čiech, tam majú 40 mŕtvych a hĺbokotlač.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, Jozef, ja by som ešte rád doplnil, že existuje teda ten argument, no, dobre, ale veď to bude platené, akože to na seba zarobí, že to bude ziskové. Áno, bude to ziskové za tú cenu, že ministerstvo financií vyhláškou stanoví vyššie ceny, aké by inak boli. Vyššie ceny ako komerčné, no tak potom, samozrejme, nie je problém čokoľvek dostať do ziskovosti, keď nariadením vlády natvrdo sa vstúpi do vzťahov, do nejakých komerčných procesov, kde je nejaká voľná cenotvorba, a povie sa: Nie, odteraz musia také a také štítky stáť tisíc kusov 5,07 eur a nemôžu stáť menej. Tak áno, potom, keď v podstate tlačiareň, nová tlačiareň, a teda mincovňa, bude monopol, dostane ešte štátom nadiktované ceny, ktoré vždy budú vyššie ako akékoľvek náklady, tak čokoľvek bude v zisku. Len opäť raz sťažujeme, aj keď teda v oblasti s alkoholom, v oblasti podnikania s alkoholom, sťažujeme podnikateľské prostredie. Opäť si štát vynúti vyššiu cenu, aká by musela byť.
A ešte raz. Správna cesta je požadovať viac a lepšie ochranné prvky na tých štítkoch, na tých známkach. A nie tu ísť súťažiť a tlačiť a hlavne chcieť to od ľudí, ktorí to doteraz nerobili. Toto určite nie je správna cesta.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pozdravujem pána ministra, pána spravodajcu.
Úplne úvodom by som mal jednu otázku preto, lebo v dôvodovej správe sa píše, že tieto známky má tlačiť jedna komerčná tlačiareň. Predpokladám, že toto je chyba v dôvodovej správe. Dobre predpokladám, pán minister? (Reakcia ministra.) Ďakujem.
No, základná otázka je, že takéto opatrenie sa, predpokladám, ide robiť preto, aby sa znížilo, znížil počet falšovaných známok, a základná otázka teda je, kto tieto známky falšuje. Falšuje ich, falšujú ich tí, ktorí dnes majú možnosť oficiálne tlačiť, resp. tlačia viac ako oficiálne priznajú, alebo to robí niekto iný? Preto, lebo keby to robili tí, ktorí dnes majú tú licenciu na to tlačenie, tak bolo by vhodné kontrolovať, koľko tlačia, ako tlačia. To sa nedeje, k tomu ešte hneď prídem. A pokiaľ tie známky falšujú alebo načierno tlačia tí, ktorí dnes tú licenciu nemajú, tak oni to predsa budú robiť aj naďalej.
Celkom dobrá analógia je, keď pred tromi rokmi počas našej vlády došlo k tomu nešťastiu v Devínskej Novej Vsi, kde človek, ktorý držal nelegálnu zbraň, ktorú teda mal nelegálne upravenú, a s ňou zabil šiestich ľudí, tak následne my sme išli sprísňovať podmienky pre legálnu držbu zbrane, čo, samozrejme, nerieši nelegálne. To isté je tu.
Ja si myslím, že my, alebo teda ministerstvo financií ide riešiť nesprávnu vec preto, lebo keď raz falšujú takí, ktorí licenciu nemajú, tak tí predsa budú falšovať ďalej.
Dnes máme teda štyroch výrobcov, ktorí majú licenciu. Dvaja sú na Slovensku, dvaja sú v zahraničí, jeden z nich v Čechách a existuje niečo ako voľný trh, ako konkurencia pri tých známkach, to, samozrejme, nebude. Po novom bude musieť ministerstvo financií určovať cenu za tisíc známok, ktorá bude vyššia, a tam môžu sa aj vlúdiť chybičky. Napríklad vo vyhláške, ktorá je pripravená, má platiť od januára, á, od apríla 2014, tam napríklad chýba tá známka, ktorá je, to je 12 x 45 mm, ktorá zhodou okolností je najčastejšia, lebo je na tých maličkých poldecákoch, a tej chýba cena stanovená aspoň v tej terajšej vyhláške. Ale opäť raz odstránime niekde konkurenciu, kde by kľudne konkurencia mohla byť, kde tie firmy sa predbiehajú o to, kto je lacnejší.
Povieme fajn, v poriadku, my to teraz dáme štátnej tlačiarni. Slovensko nemá štátnu tlačiareň, tak ako majú Česi, Státna tiskáreň cenín. My máme mincovňu. No, dať mincovni tlačiť, dať mincovni niečo tlačiť, to je ako, ja neviem, no tak od očného si tiež nenecháme vybrať slepé črevo, i keď teda je slepé, ale napriek tomu nie je to obvyklé. Teraz to dáme, dáme to mincovni. Nemajú skúsenosti, doteraz nič netlačili, nemajú s tým žiadne skúsenosti.
Máme investíciu za 10 až 15 mil. eur, odhadom, ten samotný hĺbkotlačový stroj bude stáť 3,5, aspoň toľko je vo Vestníku napísané. Zrejme budú potrebné dva stroje, keď náhodou ten jeden vypadne, ale aj keď nie, tak bude musieť mincovňa kúpiť rezačku, počítačku, baličku a tak ďalej, celú tú infraštruktúru okolo toho. A možno pán minister teraz povie, že no veď ale to nezaťažuje štátny rozpočet, to predsa oni platia zo svojho zisku, ale o to viacej by predsa mohli do štátneho rozpočtu odviesť. Nie. My tu, skrátka, ako-tak alebo celkom dobre funkčný konkurenčný trh ideme zrušiť a dáme to v správnom takom tom socialistickom štýle, nech to všetko robí štát, dáme to jednej, jednému štátnemu subjektu.
Treba si ale teraz pozrieť na tie subjekty, ktoré to dnes tlačia, už aby dnes niekto dostal licenciu na tlačenie, už aj tak dnes musí mať previerku NBÚ. Tak teraz čo? Ministerstvo financií neverí previerkam NBÚ? Lebo potom to zrušme, celé NBÚ. Načo to máme, keď tá previerka nemá mať žiadnu hodnotu?
Ďalšia vec, to, čo ministerstvo financií až teraz pripravuje, môže predsa postaviť k tým existujúcim tlačiarňam, kde už predsa celá tá infraštruktúra a to know-how existuje, tam môže postaviť jedného človeka, colníka možno, tak ako by to, je to podľa dôvodovej správy zámerom v tej Kremnici, ale toto nespravilo. Konkrétne v tlačiarni cenín Prompt, tam som sa teda na toto dotazoval, už roky nikto nedošiel z ministerstva financií na kontrolu pozrieť sa, že ako to tam vlastne funguje, či teda náhodou netlačia o polovicu známok viac a to, čo vytlačia navyše, že to načierno predajú. Toto sa nedeje jednoducho. Štát to ide rovno zrušiť namiesto toho, aby to kontroloval. Štát ani nemá nejaké požiadavky, niečo, ako tie pásky spraviť menej náchylnými alebo ako sťažiť falšovanie tých pások.
Jedna veľká zmena teraz je, že, dobre, bude to hĺbkotlač. Hĺbkotlač, samozrejme, ja teda neviem, či vôbec nejaký hĺbkotlačový stroj na Slovensku existuje. Je pravda, že v Čechách Státna tiskáreň cenín má hĺbkotlačový stroj. Má ho preto, lebo voľakedy tlačili peniaze. Len ani len hĺbkotlačový stroj nezabránil tomu, že sa tie známky falšujú, veď inak by tam nebolo 40 mŕtvych. A celý ten veľký škandál s tým falšovaným čiernym alkoholom. Čiže evidentne sa tu rieši nejaký nesprávny symptóm a toto, čo teraz, pán minister, pripravujete, jednoducho nepomôže, nezabráni v tom, aby sa tie známky, až teda sa, zrejme sa falšujú, a aby sa falšovali ďalej.
Ďalšia vec, na ktorú by som rád upozornil a ktorá nahráva tomu, že tu len ide o to dohrať, nahnať nejaký biznis, predsa len obstarania za 10-15 mil. eur, veď z toho bude celkom slušná provízia, je to, že aj najmenší hĺbkotlačový stroj, a možnože teda budú zakúpené dva, má štyrikrát vyššiu kapacitu ako vôbec tá mincovňa, keď už teda bude to tlačiareň cenín, ako potrebuje. Toľko známok, skrátka, sa na Slovensku nepredá, aby aj najmenší stroj hĺbkotlačový bol kapacitne vyťažený. Čiže tu sa kúpi vec za 3,5 mil. eur, možno dve takéto veci a budú vyťažené na 25 %.
Toto všetko sú problémy a veľmi také nepekné otázky, ktoré sprevádzajú celú túto zmenu a toto obstaranie, a pritom štát by mal ísť inou cestou. Štát by sa mal zamerať na dve veci.
Po prvé robiť tie známky menej náchylnými, resp. teda sťažiť to falšovanie. Napríklad takú vec, že zapracovať tam tzv. optický variabilný prvok, dvojdimenzionálna ultrafialová farba. Takéto veci. Skrátka, požadovať od tých výrobcov, dať do požiadaviek, ako už dnes existujú, zoznam požiadaviek, ktoré musí taká známka spĺňať. No tak dať tam ďalšie požiadavky, aby tie známky sa dali ťažie falšovať. To pomôže, aby aj niekto, kto to robí úplne načierno, už mal ten život sťažený. Ale to sa nedeje. Tie známky budú, akurát budú v hĺbkotlači, lenže tú hĺbkotlač nie je možné len tak ľahko kontrolovať. Áno, je možné prstom to tak približne cítiť. Kto si zoberie nejakú 50-eurovú bankovku, 200, tie sú, naše bankovky sú hĺbkotlačou tlačené, tak cítiť tam taký ten jemný reliéf, to je vlastne tá hĺbkotlač. Ale teraz čo, colník príde do skladu, vidí tam desaťtisíc fliaš alebo stotisíc fliaš alkoholu, čo to bude prstom prechádzať? To je úplne nereálne. Tá hĺbkotlač tu nemá žiaden zmysel.
Ale nejaké napríklad ultrafialové prvky, teda ktoré reagujú na ultrafialové svetlo, že to môže presvietiť naraz veľké množstvo, to má zmysel. Toto treba požadovať.
A po druhé treba kontrolovať tých, ktorí tú licenciu dostali, či už pravidelnými návštevami, alebo tam treba postaviť colníka. Nie. Naša socialistická vláda opäť raz vybrala to najdrahšie, s odstupom najdrahšie riešenie, všetko ide kúpiť sama. Ľudia, ktorí desiatky rokov tlačia mince, á, razia mince, zrazu majú tlačiť známky. To je, skrátka, iná činnosť. Ten nábeh, tam to bude sprevádzané s problémami, hlavne keď sa to bude musieť každé jedno číslovať a tak ďalej.
Preto teda, asi ste teda z môjho prejavu už nejak vyšípili, že my tento zákon nepodporíme. Ale chcem tu vyjadriť a upozorniť na to, vyjadriť obavy a upozorniť na to, že od 1. apríla 2014 alebo od 1. apríla 2015, kde už má tá Štátna mincovňa výhradne tlačiť tieto známky, môže dôjsť k celkom slušnému chaosu. Možnože tu zničíme niečo, čo funguje.
Ešte raz. Treba zvyšovať kvalitu a tie bezpečnostné opatrenia existujúcich známok tak, že štát zvýši požiadavky na tie známky. Nie tlačiť sám to, čo sa už dnes tlačí doteraz. Bude to len drahšie, budeme na to zas nejakých úradníkov potrebovať. Toto určite nie je riešenie.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pani Horváthová, hovoríte, že jeden extrém nie je dobrý a druhý rovnako nie je dobrý. Ale treba si uvedomiť, že jeden extrém, to je ten, ktorý dnes máme. A to je, že komplet celé zdravotníctvo je pre všetkých zadarmo. To je ten jeden extrém. A druhý extrém je, že nie sú výmenné lístky alebo 20-korunové poplatky. Druhý extrém by bol, keby každý si musel... Môžete nerozprávať mi do toho? Ďakujem. Druhý extrém by bol, keby každý si musel za všetko, čo spotrebuje, aj reálne zaplatiť. Len toto nie je možné, lebo aj bohatý človek keď dostane rakovinu, tak jednoducho neutiahne tie náklady na liečbu. Preto existuje to poisťovníctvo, existuje tisíce rokov alebo stovky rokov, možno sa poistiť proti všetkému možnému. Len v poisťovníctve existujú veci. Napríklad spoluúčasť je úplne bežná vec v normálnom poisťovníctve. Či už pri havárii auta alebo pri dome, keď zhorí, vždy je tam nejaká spoluúčasť. A takisto, keď niekto príliš čerpá z tej poistky, tak sa mu zdvihne poistné. A tieto mechanizmy my sme úplne vyhodili zo zdravotníctva von. Čiže možnože to nemusia byť práve výmenné lístky, môžu to byť bonusy, malusy, môže to byť, skrátka, čokoľvek, len navrátenie alebo, aj ako vravel pán Uhliarik, cez tú e-Health kartu nejaké zohľadnenie toho, kto koľko čerpá alebo až plytvá a tak ďalej. No každopádne zásadne trvám na tom, pokiaľ naďalej budeme sa snažiť vyvolať v ľuďoch dojem, že celé zdravotníctvo je zadarmo, tak bude sa ním plytvať, a preto bude veľmi nízka jeho úroveň. Zároveň však vravím, výmenné lístky sú buzerácia, a nie rozumný spôsob ako to obmedziť. Čiže, áno, buď nech to je nejaká e-Health karta alebo poplatky. Alebo nech ostanú výmenné lístky, ale znížme počet tých špecializácií, na ktoré ich treba. Alebo ich nechajme a ten človek, ktorý chce ísť priamo k špecialistovi, tak nieže ich nezoberie, no tak nech tam zaplatí nejaký 5-eurový poplatok. Alebo nájdime, skrátka, iné riešenie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No skúsme sa pozrieť na ten problém s tými výmennými lístkami trochu zoširoka, a síce tak, že každý statok by mal mať nejakú cenu. A keď statok cenu nemá už či reálnu, primeranú, na úrovni nákladov alebo nejakú trhovú, nemá ju žiadnu alebo keď ju má veľmi nízko, tak dochádza k plytvaniu tohto statku. A tým pádom sa veľmi rýchlo vyčerpajú zdroje. Neviem, kto si teda pamätá, za socializmu bola cena za teplo umelo znížená alebo respektíve umelo držaná na veľmi nízkej úrovni a potom sa regulovala teplota v bytoch tak, že sa otvorilo okno, namiesto toho, aby sa napríklad stíšilo kúrenie. Toto sú tie nežiaduce javy, ktoré vznikajú, keď si štát myslí, že on teraz musí do niečoho veľmi zasahovať. Socialistická vláda si povedala, že so zdravím sa nesmie obchodovať, zdravie nie je obchod. To sú všetko veľmi pekne znejúce heslá, ale skutočnosť je taká, že keď my vzbudíme v ľuďoch pocit toho, že zdravotná starostlivosť, to je, skrátka, to, čo sem padlo z neba, a je to tu a nič to nestojí, potom, samozrejme, dochádza k plytvaniu. Potom sa nemusíme čudovať, že sú plné čakárne či už u všeobecných lekárov alebo u niektorých špecialistov a tak ďalej.
Na jednej strane je správne, že máme v zdravotníctve poistný systém preto, lebo sú to najmä štyri hlavné ochorenia, ktoré generujú obrovské množstvo nákladov, rakoviny, srdcovocievne, cukrovky a obličky. A keby mal niekto znášať nejakú liečbu a nebodaj dostane rakovinu, tak v podstate možno 99,5 % obyvateľstva by nemalo šancu toto utiahnuť. Alebo bolo by to 95 %, neviem presne, koľko by to bolo. Preto je ten poistný systém správny. Ľudia si platia a aj je plne solidárny. To znamenám, ľudia platia nejaké percento zo svojich príjmov a všetci dostanú zdravotnú starostlivosť, ktorá je na veľmi nízkej úrovni preto, lebo sa s ňou plytvá, preto, lebo sa plytvá zdrojmi a plytvá sa aj množstvom tej samotnej zdravotnej starostlivosti. A toto je ten problém.
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu sa snažila znížiť to plytvanie, resp. obmedziť prístup tak, že... (Ruch v sále.) Pán kolega Droba, ruší ma to, keď sa bavíte. Ďakujem. Druhá Dzurindova vláda sa snažila tento prístup k tej zdravotnej starostlivosti sťažiť tým, že zaviedla 20- a 50-korunové poplatky. Vznikol aj taký milý vtip, že podľa čoho spoznáte lekára v Tescu. No spoznáte ho podľa toho, že platí dvadsaťkorunáčkami. Ale malo to ten účel, že jednoducho ľudia si povedali: „Dobre, tak nepôjdeme tam s každou jednou najmenšou boľačkou, pôjdeme tam, keď sa nám niečo nazbiera.“ Tých 20 korún malo tiež evidentne svoju cenu. A čerpanie zdravotnej starostlivosti kleslo tak o takmer 10 %.
Potom došla socialistická vláda, ktorá teda povedala: „Nie, ľudia musia mať dojem a my im to budeme teraz tlačiť do hlavy, zdravotná starostlivosť je pre všetkých zadarmo v plnom rozsahu.“ A opäť, samozrejme, sa začalo tou zdravotnou starostlivosťou viacej plytvať. A musela si teda nájsť nejaký iný spôsob, akým obmedziť toto plytvanie.
Vrátim sa späť k tomu kúreniu. Keby sa tam neobmedzovalo plytvanie cenou, tak ľudia by kúrili vždy naplno a naozaj by mali otvorené okná a naša spoločnosť by zrejme skrachovala.
No tak zaviedli tie výmenné lístky. Áno, určite majú aj tie výmenné lístky nejaké svoje výhody. Niekto, kto nevie posúdiť, čo mu vlastne je, a musí ísť k tomu všeobecnému lekárovi, tak zrejme sa to tam lepšie dozvie. Ale predpokladám, že zrušenie výmenných lístkov neznamená, že človek nesmie ísť k všeobecnému lekárovi... (Reakcia z pléna.) Môže k nemu ísť čiže ten, kto nevie, čo mu je. (Obzretie sa po plafóne.) Pán Kuffa, ešte to nepadlo, ešte môžem chvíľu rečniť a keď ma to zabije, tak už potom som dorečnil. Čiže, pán Kuffa, keď niekto nevie, čo mu je, tak asi pôjde k všeobecnému lekárovi aj v tom prípade, že nie sú povinné výmenné lístky. To zrušenie tých výmenných lístkov v podstate zvyšuje rozhodovanie jednotlivca, zvyšuje jeho slobodu. To je aj dôvod, prečo SaS tento návrh podporí napriek tomu, že, áno, má to aj svoje nevýhody. Tie sme už práve od pána Kuffu počuli. No ale mal by tento návrh prejsť prvým čítaním, tak zrejme by potom stálo za to, vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi, napríklad ako vravela pani Horváthová, doladiť ho a niečo teda vymyslieť, či už by to bola nejaká kombinácia toho alebo nejaké iné vylepšenie a doplnenie.
Každopádne je správne dať zdravotníctvu nejakú cenu. Ľudia by si nemali myslieť, že zdravotná starostlivosť je zadarmo, lebo si ju necenia a plytvajú ňou. A potom to zdravotníctvo tak vyzerá, ako vyzerá. Potom je na takej biednej úrovni, lebo my sa snažíme vzbudiť dojem, že je zadarmo. A preto tie výmenné lístky sú, idú tým smerom, že snažia sa obmedziť čerpanie zdravotnej starostlivosti, ale, myslíme si, nie správnym spôsobom preto, lebo buzerujú ľudí a obmedzujú ich. Napríklad ja ani len nemám všeobecného lekára, ja som nebol u lekára neviem koľko, dvadsať rokov, keď, tak som bol u nejakého špecialistu rovno, s kolenom napríklad. A preto teda dávam do diskusie, možnože by to stálo za to, návrh nájsť teda vhodné spôsoby, ktorými by sme dali statku s názvom zdravotná starostlivosť nejakú cenu, aby teda sa toľko ním neplytvalo, napríklad niečo podobné, ako boli tie 20- a 50-korunové poplatky.
SaS teda tento návrh do druhého čítania podporí. A keby sa náhodou malo stať, že motyka vystrelí a pani Laššáková by zle prstovala, tak potom by sme si aj my premysleli, akoby sme tento návrh doplnili vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Martina Chrena a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 572), v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.
Predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 549 z 31. mája 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 28. augusta a gestorský výbor do 30. augusta. To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám jednu konkrétnu otázku na vás, pán Hudacký. Hovoríte, že keď tento dodávateľ nebude subdodávateľovi platiť, on to ohlási obstarávateľovi, ten zastaví platby. Čo sa stane so samotnou dodávkou? Povedzme, že stavia sa diaľnica, to je proces, ktorý trvá roky, po pol roku nebude platiť teda tým svojim subdodávateľom, obstarávateľ prestane nejaké čiastkové platby platiť dodávateľovi a potom čo? Prestane sa stavať diaľnica? Toto... Alebo čo sa vôbec stane s tým hlavným kontraktom? Ten prestane platiť alebo čo? Čiže bolo by dobré túto technickú otázku si vyjasniť.
A druhá vec je, že ako chcete, ako chcete zabezpečiť to, respektíve toto má byť zrejme asi jediná sankcia, čo sa stane v prípade poslednej platby, alebo čo keď ten dodávateľ uprednostní nejakých iných, že dostane len časť peňazí, niekoho uprednostní, lebo je to jeho povedzme vlastná firma, dcérska, niektorí dodávatelia majú desiatky firiem, čiže upred..., čiže on bude platiť subdodávateľom, ale len tým svojim vybraným, nejakým iným nebude platiť, lebo povedzme štát mu ešte všetko nezaplatil. Bolo by dobré na takéto prípady tiež myslieť preto, lebo cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Toľko odo mňa.
Ďakujem.