Pani predsedajúca, ďakujem za slovo a chcem sa aj poďakovať aj za to, za zaradenie napriek tým technickým problémom. Ja som už teda doobeda uviedol v podstate všetky argumenty, a preto chcem teraz len krátko reagovať a tu dávam verejný prísľub, že to nebude trvať dlhšie ako 15 minút.
Na úvod by som chcel pozdraviť fanúšky, fanúšičky a fanúšikov, ktorí tu vydržali celý deň. Aspoň máte teraz celkom dobrú predstavu o tom, ako málo platné sú argumenty. A jedno, čo poviete a prednesiete, tak dopočujete sa akurát - musíme, následky budú nedozerné, lebo geopolitika, samozrejme. Škoda, že odišiel Ivan Mikloš, že sa teda nepostavil debate, lebo mal som ešte niekoľko poznámok naňho, no, ale tak snáď sa to jedného dňa dozvie, alebo možnože počúva či pozerá, tak ešte nejaké dve - tri poznámky. Niekoľkokrát už bol uvádzaný nejaký príklad a sám ja chápem aj takú tú snahu ľudí, ktorí nevenujú sa dostatočne odbornej stránke tej tematike. Nie každý je ekonóm, tak snažia sa namáhať nejaké plastické príklady, aby tá predstavivosť bola lepšia. Ivan Mikloš uviedol príklad, no, tak horí dom, lebo tutok sused bol lenivý alebo, či čo to robil, fajčil cigaretu v posteli, zaspal. Horí dom a my teraz povieme, že nebudeme ho zachraňovať. Problém s eurozónou je taký, že ten sused tam fajčil, už sme teda obrovské množstvo vody doniesli, lenže ten sused fajčí naďalej. Namiesto toho, aby sme ho vykopli, ešte mu ani tie cigarety nezoberieme. A v podstate ten dom zapaľuje stále, znovu a znovu. No, veľmi ťažko sa potom funguje a potom, samozrejme, aj argumentovať, ako povedal Peter Osuský, tým mimoriadne konkrétnym a jasným rizikom, že teda náklady odmietnutia ESM by boli vysoké. Tiež ma mrzí, že neboli nijak nikdy nikým vyčíslené náklady na odmietnutie ESM, ale v každom prípade by sa jednalo o jednorazové náklady odmietnutia. Kdežto teraz budeme mať náklady rok čo rok preto, lebo po dvoch, po dva a pol roku zachraňovania môžme povedať, že sa plnou parou blížime smerom k transferovej únii, kde nie bohatí budú dotovať chudobných, respektíve nie vždy, kde sa ale stane, že chudobní a pracovití, skromne žijúci budú dotovať takých, ktorí si žijú ďaleko nad svoje pomery a nechcú zliezť z toho, z toho, z tej vysokej úrovne životnej. Lebo keby mala byť pravda, že musíme byť solidárni a tá únia má byť jedna krajina, tak potom poďme dotovať Bulharsko, tí sú na tom určite horšie ako Gréci a sú na tom aj horšie ako my, tam by aspoň ten pojem solidarita dával nejaký zmysel. No, ale my sme prikovaní jednotnou menou a teraz počúvame argument, to bol ďalší od Ivana Mikloša, že nemôžeme byť čierny pasažier. My nie sme čierny pasažier, my sme si zaplatili riadne vstupenku. Splnili sme všetky podmienky na vstup do eurozóny. My sme sa nedostali podvodom do eurozóny a práve Ivan Mikloš vie o tom dosť veľa, ako sme sa dostali a takisto aj Peter Kažimír, a preto ma veľmi, veľmi tento argument prekvapuje hlavne z jeho úst, ktorý vlastne hovorí o tom, že my sme vlastne tutok nejakí potrimiskári, ktorí sa niekam dostali a teraz sú čierni pasažieri. My sme všetky podmienky splnili. Zároveň vravel Ivan Mikloš teda, že ale neponúkame žiadne riešenia, a to povedal aj pán poslanec Fronc, ktorý mi sľúbil, že si teda, keď mu to budem opakovať, tak si to pozrie v televízii. Riešenia, ktoré ponúkame, sú jasné, sú pomerne jednoduché, ale sú aj náročné. Určite nevravíme, že vstúpenie do eurovalu to je len zlé, a to, čo ponúkame my, je len dobré. Súhlasím s tvrdením, že nemáme na výber dobré a zlé riešenie. Máme na výber riešenie zlé. Možnože dosť zlé alebo riešenie katastrofálne, ktoré bude viesť k rozpadu eurozóny. Riešenia, ktoré ponúkame sú - odmietnuť zmluvu o trvalom eurovale. Ja viem, že niektorí si to nedokážu predstaviť, lebo jednoducho možnože naozaj tých chlebíčkov v Bruseli pojedli príliš veľa. Ako som už doobeda vravel, Slovensko je suverénna krajina, toto si môže dovoliť, tak ako si mohla dovoliť odmietnuť prvú pôžičku Grécku. Aj vtedy boli svetoví lídri a štandardné strany a celé tie omáčky, ale skrátka, my sme tú pôžičku odmietli. A tu si myslím, je, nie je správne od Ivana Mikloša tvrdiť, že v Bruseli to museli, musel on presadzovať. V Bruseli nie je čo presadzovať. V Bruseli sa oznámi výsledok rozhodnutia suverénnej Národnej rady. Pokiaľ teda si my tu nechceme rovno priznať, že naozaj sme tu nejaká, nejaké zoskúpenie bábok, ktoré dostane príkaz z Bruselu. Potom tu nebuďme, úplne zbytočne tu zabíjame čas.
Druhý náš návrh - odmietnuť platby z dočasného eurovalu. To sú práve tie platby na španielske banky. K tomu som hovoril doobeda dosť.
Tretí bod. Byť pripravený na možný rozpad eurozóny. Tu by som rád povedal, že my zo strany SaS, a už nie vonkoncom ja osobne, my nie sme proti Európe. Ja som sa zúčastnil referenda v dvetisíc štvrtom roku. Myslím si, že patríme do Európy, do Európskej únie, máme nárok na to a ja, čo sa mňa týka, chcel som, aby tam Slovensko bolo, preto som aj jasne vyjadril moju vôľu v roku 2004. Takisto som aj chcel a som robil všetko, čo bolo v mojich silách ako poradca vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, aby sme vstúpili do eurozóny. Čiže to nie je tak, že všetko, čo je z Bruselu, je zlé, ale, bohužiaľ, politici v Bruseli sediaci ma medzičasom napriek mojej nevôli, ma presvedčili o tom, že jednoducho ich slovo nemá dostatočnú hodnotu na to, aby sa človek mohol na to slovo spoliehať. To je môj osobný zážitok. V auguste 2010 som hlasoval za vznik dočasného eurovalu. A keď sme sa s kolegami o tom radili, som ich presviedčal, to je dobrá vec. My predsa nemôžme byť čiernymi pasažiermi, jednoducho musíme spolupracovať, lebo sme zväzkom niečoho, ale potom bolo slovo nedodržané tam, prísľub nedodržaný hentam. Ja som to všetko doobeda uvádzal. Jednoducho už tomuto spolku nemá zmysel veriť. Keď si pozriem posledné dva a pol roku, vždy, keď sme tu neboli samostatní, sme na to len doplatili. Veď to je holý fakt. Teraz jediné, čo si môžeme povedať, dobre, strčme hlavu do slučky, aby sme mali, aby sme mali pokoj. Takže treba byť pripravený na možný rozpad eurozóny preto, lebo všetko, čo svetoví lídri a štandardné strany robia, vedie euro rovno do záhuby. Ja dokonca sa obávam, že rubikon sme prekročili medzičasom.
Po štvrté. Treba začať naozaj výrazne šetriť na verejných výdavkoch. O tom som tiež doobeda vravel. To je tiež riešenie. Samozrejme, ani my si nemôžeme dovoliť žiť večne na dlh. Momentálne Slovensko robí veľké dlhy. Začalo to v roku 2008 počas prvej vlády Roberta Fica, kedy naše, naše deficity prudko išli hore, ešte aj v dvetisíc ôsmom roku bol náš celkový dlh 27 percent. Dnes je 50, tak, samozrejme, s týmto treba prestať. Preto treba začať šetriť.
Treba realizovať štrukturálne reformy. To je piaty náš návrh tak, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, lebo len toto prostredie vie vytvoriť pracovné miesta, čo zvýši dane, a teda zníži dlhy.
No, posledný náš návrh - pokračovať v privatizácii a získané peniaze použiť na zníženie verejného dlhu. Šesť bodov, ktoré navrhujeme, šesť úplne konkrétnych bodov. Ja nerozumiem, v čom je tu problém, a áno, je úplne jednoduché povedať, no veď vy neponúkate žiadne riešenia. Lenže ako vidíte, ponúkame. Naopak, musím tvrdiť, naši odporcovia neponúkajú žiadne argumenty. Jediný argument je geopolitika, a nemáte žiadne riešenia, teda dva.
Pán poslanec Fronc sa pýtal, aké dôsledky by mal odchod Grécka z eurozóny, keby napríklad my sme nesúhlasili s trvalým eurovalom? No, jedno, či my s trvalým eurovalom súhlasiť budeme alebo nebudeme, Grécko z eurozóny odíde. Možno skôr, možno neskôr. Je veľmi vysoký predpoklad, že to bude tento rok. Jedno, čo my spravíme, Grécko v eurozóne nemá najmenšiu šancu prežiť. Euro - spoločná mena euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. Doobeda som to ukazoval na tom grafe na vývoji priemyselnej produkcie. Grécko, euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. No a euroval bude pre Slovensko znamenať stratené jedno celé desaťročie. Čiže súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, rozhodnutie, ktoré urobíme zajtra ide ďaleko, ďaleko nad rámec tejto legislatívnej periódy. Jano Figeľ, ale aj pán poslanec Beblavý vraveli, že veď ESM, to je v podstate to isté ako Medzinárodný menový fond. No nie, nie je. A to nemám na mysli teraz rozdiel súm, ktoré sme zaplatili, ale podstatu fungovania. Medzinárodný menový fond je tu nato, aby riešil problémy, keď majú krajiny problémy s devízami, s devízami, keď majú deficity obchodnej bilancie, keď sa nevedia financovať povedzme na dovoz ropy a podobne. Toto rieši Medzinárodný menový fond, keď sa krajina nevie dostať k devízam. Ale euroval ide riešiť, teda ESM ide riešiť rozpočty krajín. Toto je diametrálny rozdiel. Euroval tu je preto, keď niekto nevie riadne hospodáriť, no tak, skrátka, bude ho financovať. Toto je, toto je skutočný morálny hazard. Kdežto to, čo robí Medzinárodný menový fond - pomáha krajinám, ktoré sa veľakrát aj nie úplne svojou vinou dostali do pozície, že si nevedia obstarať devízy. Toto sú dva, teda jeden podstatný rozdiel medzi týmito dvomi inštitúciami. No a môj čas sa kráti, ktorý som si stanovil samostatne. Tak už iba dve veci.
Pán Beblavý povedal, 5,8 mld. eur je maximum. Toto nie je pravda, 5,8 mld. je začiatok na rozdiel od dočasného eurovalu, kde naozaj bola stanovená maximálna suma, tu v tejto zmluve o ESM je priamo v čl. 10 zakomponovaný mechanizmus, ktorým tá suma vie byť donekonečna dvíhaná, čiže 5,8 mld. určite nie je maximum, a musím súhlasiť s pánom Beblavým, to som doobeda nespomenul, nato, aby trvalý euroval bol účinný, stačí 90 percent kapitálu. Podiel Slovenska je 0,8. My tam nikomu chýbať nebudeme. Stačí 90 percent. Nikoho nebudeme blokovať. No a určite nie je pravda, že trvalý euroval je posledná výhybka pred eurobondami. Nie, nie, nie, práve naopak, to je cesta k eurobondom, lebo ten mechanizmus, tá podstata toho je tá istá, čo pri eurobondoch. Trvalý euroval má bankovú licenciu, priamo v zmluve má dovolené nakupovať dlhopisy tých problémových štátov, tak on bude nakupovať dlhopisy, a my to našimi vkladmi financujeme. A v konečnom dôsledku za to ručíme.
Eurobondy sú vo svojej podstate to isté. Trochu iný mechanizmus, ale to isté. Čiže práve trvalý euroval je rovno cesta k eurobondom, a nie, že je to výhybka, ako sa im vyhnúť. Na záver, už som to raz vravel, Jano Figeľ vravel, že no tak, veď dostaneme 14 mld. eur, tak súhlasme tu, lebo dostaneme 14 mld.. No v dočasnom eurovale sme sa zaviazali platiť 7,7, teraz sa ideme zaviazať platiť 5,8, ale nevieme, kde to skončí, 7,7 plus 5,8 je 13,5. Aký má zmysel tu dať krajinám, ktoré majú ďaleko vyššiu životnú úroveň, ktoré sú niekde na periférii Európy, tak ako my, dať im 13,5 mld., aby sme tu išli žobroniť a dúfali, že nejaký bohatý strýčko v Bruseli sa uráči a dá nám štrnásť. Má zmysel dať 13,5, aby tu sme mohli prosíkať o štrnásť?
No a úplne na záver. Niekoľkokrát tu odznelo, držme sa Nemecka. No tak, keď sa chceme držať Nemecka, tak sa pozrime, čo tam dnes, čo sa tam dnes stalo. Strana Die Linke, to sú teda, to sú ľavičiari, to sú tí skutoční ľavičiari, spolu s jednou poslankyňou SPD za sociálnu demokraciu navrhli, teda oznámili, že akonáhle bude trvalý euroval v Nemecku schválený, že podajú, že toto schválenie napadnú na Ústavnom súde.
Čiže len avizovali, že to napadnú na Ústavnom súde. Ústavný súd reagoval na to tak, že vyzval nemeckého prezidenta dnes doobeda, aby nepodpísal trvalý euroval, keď bude tá zmluva schválená parlamentom, aby to nemecký prezident nepodpísal preto, lebo Ústavný súd sa chce k tomu vyjadriť. No a nemecký prezident spravil niečo, čo si u toho nášho ani náhodou nedokážem predstaviť. Jednoducho povedal, že on to zatiaľ podpisovať nebude, čiže Nemecko určite nebude mať schválený trvalý euroval k 1. júlu. Uvidíme, ako dopadne skúmanie Ústavného súdu. To je len ďalší dôvod sa neponáhľať so schválením, nemusíme si my tu na Slovensku nohy dolámať, aby sme podpísali, aby sme schválili zmluvu, z ktorej sa nebude dať vycúvať. Mimochodom, dôvod, že to ľavicoví poslanci, ľavičiari v Nemecku napadli, je práve ten, že tá zmluva nepozná žiaden exit, žiadne možné vystúpenie. Tak keď tam mali dostatok rozumu na to a prezident preukázal, že je skutočný štátnik a nenechá sa ohúriť, ani, ani zastrašiť nejakými, že trhy budú nervózne, následky budú nedozierne alebo, že veď svetoví lídri sa v tom všetci zhodujú, že treba ESM, a štandardné strany v celej Európe sa zhodujú, že treba ESM, a neviem, čo sme tu všetko počuli za zastrašovanie. Skutočný štátnik si z tohto príliš veľa nerobí, ale robí to, čo je jeho povinnosťou. A povedal, že on ESM zatiaľ v Nemecku nepodpíše.
Toto by mohol byť príklad pre našu vládu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem. Mali sme dlhý deň, kde sme si všetko vedeli vydiskutovať. Áno, je mi veľmi ľúto, že tu sa budú zajtra poslušne dvíhať ruky, ale veľmi presne viem, že nepadne vám to ľahko, lebo viete, že nemáte pravdu a že napáchate veľké škody.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)