Ďakujem pekne. Poprosil by som spojazdnenie slidov, ďakujem. (Počas prejavu bude realizovaná prezentácia na obrazovkách v sále prostredníctvom rečníkovho notebooku.)
Tak zdravím, zdravím ekonomickú časť opozície a štyroch poslancov, zdravím ekonomickú časť a pána Fronca, obzvlášť ale zdravím teda tunák filozofov, pán Číž, som veľmi rád (smiech v sále), že dnes si budeme môcť porozprávať, dávnejšie sme sa chceli o rovnej dani...
Ďakujem pekne. Poprosil by som spojazdnenie slidov, ďakujem. (Počas prejavu bude realizovaná prezentácia na obrazovkách v sále prostredníctvom rečníkovho notebooku.)
Tak zdravím, zdravím ekonomickú časť opozície a štyroch poslancov, zdravím ekonomickú časť a pána Fronca, obzvlášť ale zdravím teda tunák filozofov, pán Číž, som veľmi rád (smiech v sále), že dnes si budeme môcť porozprávať, dávnejšie sme sa chceli o rovnej dani porozprávať, tak keby ste tých 30 minút vydržali. (Reakcia poslanca.) No tak to je škoda, že, ale vyriešte závislosť svoju.
Takže, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, o škodlivosti konkrétnych zmien budete počuť z úst môjho kolegu Jozefa Mihála, a preto sa v mojom vystúpení budem venovať najmä systému zdaňovania, systému ako celku, a možno niektorým tu prítomným štyrom poslancom SMER-u dôjde, aké sa chystajú napáchať škody.
Dovoľte mi úvodom pár slov k princípom zdaňovania. Ako prvé si uvedomiť, čo je vlastne funkcia daní. Funkcia daní je len a len výber peňazí, je to jediná funkcia daní. Výber peňazí, ktorý štát potrebuje na financovanie verejných statkov. Nie je pravdou, aj keď sa to dodnes učí na školách, že daňový systém má funkciu sociálnu, hospodársku, takú, onakú, toto je len teória, na ktorej trápia študentov, lebo sa musia 4-5, niekoľko odstavcov naučiť naspamäť. Skutočnosť je taká, že v reálnom živote to nefunguje a funkcia daňového systému je len jedna jediná - a to je výber daní.
Keď chce štát robiť sociálnu politiku, má na to sociálny systém, keď chce robiť hospodársku politiku, musí zlepšovať podnikateľské prostredie. Daňový systém je tu len na financovanie verejných statkov, a teda na výber potrebných peňazí.
Mimochodom, asi 150 rokov dozadu existovala iba rovná daň, ktorá sa vtedy volala panský desiatok a podobne, a až príchodom Bismarcka sa toto zmenilo, a nielen toto, ale napríklad aj dôchodkový systém.
Pri daňovom systéme ide len o to, ako ho optimalizovať s ohľadom na výber daní. To znamená, ako dosiahnuť požadovaný výber pri čím nižšej sadzbe, resp. ako maximalizovať výber pri danej sadzbe. Toto nie je ľavica či pravica, či aká ideológia, toto je holý ekonomický fakt, výber daní treba tak optimalizovať, aby pri danej sadzbe do štátnej kasy došlo čím najviac peňazí. No a na tomto mieste vstupuje do hry tzv. Lafferova krivka, ktorá v teórii vyzerá takto. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Pán Laffer žil niekedy 150 rokov dozadu a vtedy už postuloval, že keď to štát preženie so sadzbami, tak mu budú klesať výnosy z dane. On vtedy, aj to z tejto krivky vidieť, navrhol, že teda 50 % je tá optimálna sadzba, ale ako som vravel, toto je len teória a už dávno to nie je pravda.
Prax je toto. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Toto sú konkrétne čísla z Čiech a to, čo je tam úplne drobnučkým pod tou krivkou napísané, to je ten samotný vzor. Ale tu kulminuje výber daní pri 21 %. Táto krivka ja stará 10 rokov. A za posledných 10 rokov sa práveže znížila tá optimálna sadzba, kde sa podarí docieliť najvyšší výber. Táto krivka vznikla empiricky, to znamená na základe skutočných dát. Žiadna teória, ale sú to čísla z reálneho života.
No a ten trend, že, ten trend k tomu, že optimálna sadzba daní, pri ktorej sa podarí docieliť najvyšší výber, bavím sa o sadzbe daní z príjmov, že táto optimálna sadzba mierne klesá, potvrdzujú aj tieto sadzby, ktoré vidíte v okolitých krajinách: Česko 19 %, Maďarsko 19 % s tým, že do 1,8 mil. eur zisk je to len 10 %, Poľsko 19 %, Ukrajina 19 %, ale od januára 2014 to bude už iba 16 %. Tieto štyri krajiny zaviedli rovnú 19-percentnú daň po nás, po Slovensku. Spravili to preto, lebo ten experiment na Slovensku fungoval. V Rakúsku 25 %, nie 30, ako tvrdil pán Číž, ale, áno, je to o niečo vyššia sadzba, i keď my dáme sadzbu na 23 %, tak sa výrazne priblížime k tej rakúskej a potom je otázka, že či teda naša infraštruktúra, náš vzdelávací systém, náš zdravotný systém alebo čokoľvek iné sa vyrovná tomu rakúskemu, keď chcem konkurovať o priazeň nejakého investora. Slovinsko 20 %.
Tu teda vidíte, ako sa po tom, ako Slovensko zaviedlo rovnú daň 19-percentnú, ako sa rovná daň rozmohla v našich susedných štátoch. A od 1. januára, všetci tu znižujú naokolo, a od 1. januára my budeme ten ostrov, ten ostrovček, ktorý ide daň zvyšovať. No, keď kvôli ničomu inému, kvôli tomuto nás budú investori obchádzať a nebudú mať s tým najmenší problém. Môžu ísť na západ, na sever, na juh, kam len chcú. Všade budú mať nižšiu sadzbu.
No, poďme ale teraz k tomu, čo je podstatné pre daňový systém, to sú princípy zdanenia. Ako prvý sa princípmi zdanenia zaoberal jeden z najväčších ekonómov v dejinách Adam Smith v Anglicku. Týchto princípov zdanenia je niekoľko, ale pre podmienky, v ktorých sa nachádza Slovensko a nachádzalo pred tými ôsmimi rokmi, keď sme rovnú daň zavádzali, tak sa ukázali ako najvhodnejšie tieto princípy: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.
Princípy zdanenia a najmä ich dôsledné uplatnenie sú väčšinou podceňované a potom sa len rôzni samozvaní architekti daňových systémov čudujú, že reálny život je úplné iný, ako si oni v teórii predstavovali, a že, skrátka, nakoniec tie daňové príjmy nie sú to, čo dúfali.
Keď už hovorím o daňových príjmoch, tak, pán minister, stavím sa o fľašu dobrého červeného, že 455 mil., ktoré dúfate, že vyberiete na daniach viac, že nevyberiete. Je to akurát zbožné želanie.
Princípy zdanenia sú mimoriadne dôležité, a preto pár slov k nim.
- Spravodlivosť ako najdôležitejší princíp zdanenia. Daňová teória pozná pojem horizontálna spravodlivosť, ktorá znamená, že subjekty s rovnakým celkovým príjmom musia byť zdanené rovnako. Už tento princíp, hneď ten prvý princíp narúša návrh, ktorý je tu predložený stranou SMER, preto, lebo keď niekto povedzme bude mať príjmy len z úrokov, platí 19 %, keď niekto bude mať z práce a dostatočne vysoké, už bude platiť 25 %. Takisto keď sú dvaja, ktorí žijú spolu a zarábajú pod 3 000 eur, ale sú to partneri, nie manželia, tak budú obidvaja platiť 19 %. Keď ale máme rodinu, kde otec živí zvyšok rodiny aj s manželkou, lebo chce, aby ona bola doma s deťmi, a ten otec zarába nad 3 300, tak on bude platiť tú vyššiu sadzbu. Čiže už ten prvý princíp, horizontálnu spravodlivosť, narúšate. Potom je tu vertikálna spravodlivosť, ktorá hovorí, že subjekty s vyššími príjmami celkovými musia platiť vyššiu daň. Zdá sa to byť banálne, jednoduché, ale má to niečo do seba a nie nadarmo tieto princípy zdanenia sú staré 200 rokov a ako sa ukázalo funkčné.
- Ďalší princíp zdanenia: neutrálnosť. Zdanenie nesmie skresľovať hospodárske procesy. Zdanenie nesmie ovplyvňovať rozhodnutia subjektov. To znamená, centrálnou požiadavkou je, aby pri zdanení nehralo rolu, o aký druh príjmu alebo činnosti sa jedná. To znamená, či niekto si zarába na svoje živobytie tým, že opravuje topánky, alebo tým, že je účtovník, nemalo by toto mať za následok, tie rozdielne činnosti nemali by mať za následok rôzne zdanenie. Takisto druh subjektu, či niekto funguje ako eseročka a tak opravuje tie topánky, alebo niekto je živnostník, alebo niekto je zamestnanec, ale robia to isté - nebuďte taká nešťastná, pani kolegyňa, z tých princípov, ja už skončím (zasmiatie sa rečníka), to zdanenie musí byť vždy rovnaké. To je neutrálnosť v zdanení. A je to takisto mimoriadne dôležité, lebo keď dôjdu tí sociálni inžinieri a začnú sa vybíjať cez daňový systém a začnú vymýšľať také, onaké, makové a chcú riadiť hospodárstvo, tak potom sa stane, že tie subjekty sa optimalizujú, resp. optimalizujú svoju daňovú povinnosť a toto všetko znižuje celkový výnos dane.
- Ďalší princíp zdanenia: jednoduchosť. Na Slovensku máme asi 4 mil. daňovníkov, z toho 2 mil. daňovníkov pre daň z príjmu. To sú, samozrejme, všetci zamestnaní, ale sú tam aj živnostníci, aj množstvo iných ľudí, takisto 100 000 právnických osôb. Pri takto vysokom počte daňovníkov je žiaduce, je nevyhnutné, aby tým daňovým zákonom ľudia rozumeli, aby nepotrebovali draho platených poradcov a o to sme sa snažili v roku 2004. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Ten graf je málo viditeľný, ale začína v roku 1993, kedy vzniklo samostatné Slovensko, vtedy mal zákon o dani z príjmov menej ako 15 000 slov. To potom stúpalo, stúpalo, bobtnalo, až koncom roka 2003 mal zákon o dani z príjmov 49 000 slov. To sa podarilo znížiť asi na 38 000. Odvtedy to znovu bobtná, bobtná a týmito najnovšími úpravami to bude ďalej bobtnať, bobtnať a čím viac to bobtná, tým menej ľudí rozumie tomu zákonu a sťažujeme im podnikanie.
- Štvrtý princíp je účinnosť. Daňový systém nesmie umožňovať legálne sa vyhnúť plateniu daní. Daňový systém nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. A takisto nesmie kriminalizovať subjekty nesplniteľnými a nelogickými požiadavkami. Predpokladám, k tomuto vám Jozef Mihál porozpráva do sýtosti. No a druhá požiadavka v rámci princípu, ktorý sa volá účinnosť, musí existovať výhodný pomer medzi nákladmi na výber dane a samotným výberom. Toto napríklad bol dôvod, prečo sme zrušili daň z dedičstva, daň z darovania. Pokiaľ si pamätám, výnos dane z darovania bol 150 mil. korún v roku 2002 a náklady na výber boli okolo 100 mil. Tá daň jednoducho nemala žiaden zmysel, iba komplikovala ľuďom život a zbytočne ich kriminalizovala.
No, tak aký je to ten optimálny daňový systém? Bádaním sme v roku 2003 zistili a neskoršia prax to jednoznačne potvrdila, že optimálny daňový systém je taký, ktorý zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou, a to presne jedenkrát. Presne jedenkrát znamená, že napríklad daň z dividend je dvojité zdanenie preto, lebo majiteľ eseročky najprv vytvorí zisk, povedzme 1 mil. alebo 100-tisíc eur, tak najprv zaplatí jeho eseročka 19-percentnú daň, alebo teda pred daňovou reformou platila 25 %, on dostal tých 75, a keď ich dostal, musel platiť ďalších 15 % daň z kapitálových výnosov. Toto je dvojité zdanenie, ktoré silne narúšalo princíp zdaňovania, alebo respektíve bolo silne v rozpore s optimálnym daňovým systémom.
Môžte mi ale kľudne veriť, ja sa daniam venujem 10 rokov, z toho niekoľko rokov mimoriadne intenzívne. Zatiaľ sa toto vždy potvrdilo. Keď zdaníme jednou jedinou sadzbou všetky druhy subjektov, všetky druhy príjmov, všetky výšky príjmov a spravíme to presne jedenkrát, tak dosiahneme optimum. Optimum znamená, že pri danej sadzbe zinkasuje štát najviac.
No, aby sme toto dosiahli, už som to spomínal, bola zrušená daň z dividend, lebo to je dvojité zdanenie. Takisto sme zrušili asi 120 z 200 výnimiek, k tomu patrí aj špeciálne daňové režimy a zvláštne daňové sadzby. No a nepodarilo sa síce, zrejme nie je úplne účelné zrušiť úplne všetky výnimky preto, lebo niektoré sú tzv. technické výnimky, ktoré, skrátka, treba zachovať, ale tých je možno 10 alebo 20. Čiže stále ešte je dostatočne veľký priestor, keď už štát potrebuje zvyšovať výnosy daní, aby rušil tieto výnimky. Ony sa tam v tom zákone ešte stále nachádzajú.
Ďalšou súčasťou daňovej reformy v roku 2004, teda k 1. januáru 2004, bolo zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty. To však neznamená, že to je tá rovná daň, keď je 19 % daň z príjmu a 19 % DPH. To bola skôr náhoda alebo, už to tu odznelo, marketingový krok. A, áno, treba to povedať, Slovensko veľmi z toho ťažilo, že v regióne bolo široko-ďaleko prvou krajinou, ktorá sa odhodlala v tom roku 2004 zaviesť jednu jedinú sadzbu dane, a to je 19 % a, samozrejme, ten marketingový efekt bol mimoriadne silný a aj preto sem došli desiatky a desiatky investorov. Zrušenie dane z dividend, o ktorom som hovoril, to bola skutočná výhra preto, lebo výnos tejto dane bol smiešne nízky. Tam štát inkasoval iba asi 1,5 mld. korún, a to preto, lebo všetci zahraniční investori aj tak žiadnu daň z dividend neplatili preto, lebo Slovensko má pouzatváraných asi 50 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. A konkrétne s Holandskom - a z Holandska pochádza v tom čase možno 60 % investorov - je dohoda taká, že voči holandským investorom daň z dividend uplatňovať nebudeme. To znamená, postihovalo len domácich, postihovalo len vo veľmi malej miere, a preto sme daň z dividend zrušili. No a zrušili sme aj tú trojdaň, tzv. daň z dedičstva, z darovania a z prevodu, prechodu nehnuteľností. Konkrétne táto trojdaň okrem toho, že nebola účinná, lebo náklady na výber boli veľmi vysoké oproti samotnému výberu, tak ešte sú to opäť dane, ktoré spadajú do tej kategórie dvojité zdanenie. No tak niekto zarobil, zdanil, a keď to chcel darovať, tak musel druhýkrát platiť daň. Tá tretia daň z prechodu, prevodu nehnuteľností, to už vonkoncom žiaden zmysel nemalo.
No, ale to, že sa zrušila daň z dividend, hodilo Slovensko na prvú priečku, okrem zopár daňových rajov, na prvú priečku vo svete. Vlastník firmy, vlastník právnickej osoby, keď podnikal, táto právnická osoba zaplatila daň, on si tie peniaze už mohol zobrať, tak ho to stálo len 19 %. V tomto sme dodnes bezkonkurenční vo svete. Nejde primárne o to, že či bude 19-, alebo 23-percentná sadzba, aj to samo osebe už napácha veľké škody, k tomu dôjdem o chvíľku, ide o to, že vy zároveň, pán minister, zavádzate aj odvody, zdravotné odvody, čo je v podstate ďalšia daň z dividend. Vo svojej podstate sa s tým dá súhlasiť, ale nasadili ste tak absurdne vysokú hranicu vo výške asi 120-tisíc eur ročne, alebo 100-tisíc plus k tomu... (Reakcia ministra.) 100-tisíc eur ročne, ďakujem, ktorá sa ale pripočíta k tej samotnej hranici pred príjem zo závislej činnosti, že kvôli tomuto, kvôli tej nebezpečnej kombinácii vy tu miešate smrteľný kokteil, kvôli tejto nebezpečnej kombinácii, že po prvé riadne zdaníte dividendy po veľmi vysokú hranicu, po druhé zvýšite sadzbu dane z príjmov, toto spôsobí, že tak ako tí investori sem prichádzali, tak tak aj budú utekať.
No a čo to znamená, že budú utekať? To si pozrime tu. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Tak keď sa ideme baviť o tých dopadoch na podnikateľské prostredie, vidíte tu nejaké čísla, tieto čísla sú zo stránky Daňového riaditeľstva, tam ich nájdete. V roku 2002 všetky, vtedy bola sadzba dane z príjmu 25 %, všetky firmy dokopy priznali základy dane, keď nasčítate základy dane všetkých firiem, priznali 111 mld. korún ako základ dane, z toho sa platila sadzba 25 %, čiže výnos bol 27,9 mld. korún. - Pán Číž je už naspäť, to ma teší. - V roku 2003, to je posledný rok pred daňovou reformou, podnikatelia alebo všetky podniky priznali 116 mld. korún ako základ dane, z toho zaplatili 25 % daň, čo je 29,1 mld. korún. Je tam nejaký nárast. Treba ale zohľadniť, že vtedy Slovensko malo pomerne vysoké inflácie, okolo 5-6 %, čiže akurát to vykompenzovalo, toto je nominálny nárast, samozrejme, vykompenzoval akurát infláciu, čiže reálne výnos dane z príjmov nerástol. Potom došiel rok, ktorý bol po daňovej reforme, to znamená od 1. januára 2004 a za rok 2004, pozrime sa sem, subjekty priznali zrazu 156 mld. korún, z toho zaplatili 19 % daň, výnos bol taký istý, ako predtým pri 25-percentnej dani. Ale vždy existuje niečo ako nejaká adaptácia, skrátka, keď si spravíte zmenu, tak výsledok neuvidíte, ani pri takýchto jasných zmenách neuvidíte zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale uvidíte to behom dvoch rokov. A v roku 2005, čiže rok po tom, ako daňová reforma už fungovala, priznali právnické osoby 221 mld. korún, z toho zaplatili 19-percentnú daň a to je 42 mld.
Čiže keď si zoberiem jeden rok po daňovej reforme, to je 2005, a porovnám ho s rokom pred daňovou reformou, to je 2003, za tieto dva roky stúpol základ dane o 90 % a výnos dane o 44 %. Dôvod je ten elixír života, to je kombinácia jednotnej sadzby dane 19 %, zrušenie dane z dividend a zrušenie dane z prevodu, prechodu nehnuteľností a tých ďalších daní a vy teraz presne tento proces, ktorý sa tu ukázal ako mimoriadne úspešný, pán Kažimír, vy ho teraz otočíte tým, že namiesto elixíru života tu miešate smrteľný kokteil, a vráti sa to. To je naivné si myslieť, že sa to nevráti.
Veď si otvorte oči, páni poslanci aj dámy, toto sú, toto nie je že ľavica, pravica, toto ani nie sú nejaké žvásty o teórii hraničného úžitku, toto sú čísla, toto sú fakty. Fakt je ten, že behom dvoch rokov po tom, ako sa zaviedla rovná daň, sa zdvojnásobil základ dane a o polovicu stúpol výnos dane a vy tu teraz experimentujete a napáchate veľké škody.
Takže takto sme vytvorili skutočnú, skutočnú podporu podnikateľského prostredia a vyplatilo sa to, pričom vytvorili znamená, ja som autor daňovej koncepcie, ja som to teda písal, chcel by som na tomto mieste spomenúť Ivana Mikloša, bez ktorého by rovná daň, samozrejme, zavedená nebola.
Takže moja otázka znie: Naozaj ste o som presvedčení, že neklesne výrazne základ dane? Hazardujete s mimoriadne cennou výhodou Slovenska a vy sa pripravujete o daňové výnosy. Veď to, o čo sa pripravíte, to budú peniaze, ktoré vy nebude môcť rozdávať. Z čoho sa budete hrať na Ježiška? Dlhy čoskoro nebudete môcť, lebo sa pod vaším vedením, pán minister, úspešne blížime k 60 % a najrýchlejšie celkový dlh Slovenska rastie kvôli Grécku a Španielsku, šetriť neviete a ešte sa aj pripravujete o daňové výnosy. Tak kto vás bude voliť, keď nebudete mať čo rozdávať?
No, teraz ale poďme k jednej veci a to je solidárnosť rovnej dane. Tak existujú rôzne indexy, nemám pri tej solidárnosti na mysli nejaké ľúbivé socialistické reči o tom, ako treba tých hnusných kapitalistov zdaniť, a ani nejakú teóriu hraničného úžitku, ktorá, síce chápem, že chudobnému nemôžme, keď má dve topánky, zobrať jednu, bohatý, keď má 50 alebo sto párov, určite by to skôr oželel, otázka je, že prečo má ten bohatý tých 100 párov, ako sa k nim dostal, koľko bol pre to ochotný urobiť. Ale toto socialistov nikdy nezaujímalo, socialisti videli, ten má veľa, tomu bereme a dáme tomu chudobnému, lebo ten nás bude za to voliť. Nechajme bokom teda tieto socialistické reči a poďme sa pozrieť na exaktné výpočty na základe reálnych a presných čísiel.
Tu som - pre tých, ktorí by chceli ísť nejak do hĺbky - skopíroval vzorec, akým sa ráta Giniho koeficient, a ja som sa s tým dosť vytrápil, posledné roky aj vyrátaním tohto Giniho indexu a takisto aj, či koeficientu, a takisto aj nerovnosti rozdelenia daňového zaťaženia.
No tak čo hovorí tento index? Hovorí to, teda koeficient, keď Giniho koeficient je nula, tak všetci majú príjem úplne rovnaký. Tak keď si povedzmeže všetci, ako tu sme, žili by sme iba z týchto príjmov, ktoré máme, predpokladajme to, tak tu v tejto sále je Giniho koeficient nula, lebo všetci žijú z poslaneckého platu, čiže majú všetci úplne rovnaký plat. Keby to bolo tak, že jeden zarába, že len on zarába, jeden zarába všetko a všetci ostatní nezarábajú nič, no tak to by bola maximálna nerovnosť a vtedy by bol Giniho koeficient 1. Čím je teda Giniho koeficient nižší, tým sú tie príjmy rovnomernejšie rozdelené, no a čím je vyšší, tým máte tú silnejšiu skupinu tých bohatých.
A presne takéto niečo, ako sa dá spraviť s príjmami, sa dá spraviť aj s výnosom, s daňovými výnosmi, tam by sa tiež mohlo volať Giniho koeficient, lebo podstata je nachlp rovnaká, ale tam sa to volá daňový koeficient, koeficient daňových výnosov, také niečo, hneď vám to poviem, volá sa to koncentrácia daní. No a opäť, keď je tento ukazovateľ, ktorý sa volá koncentrácia daní, nula, tak všetci platia úplne rovnakú daň, a keď je jedna, no tak jeden platí celú daň a ostatní neplatia nič. Čo je teda maximálna nerovnosť.
Na tomto mieste by som chcel povedať, že už dnes tí hnusní kapitalisti, povedzme tých vrchných 7,5 % platí 40 % všetkých daňových výnosov dane z príjmu, 7,5 % daňovníkov platí 40 %, a keď ich dobre naštvete, pán minister, alebo rovno zarežete, tak o tých 40 % prídete, to budete vidieť.
No dobre, máme teda dva koeficienty, máme Giniho koeficient pre rozdelenie príjmov a máme koncentráciu daní pre rozdelenie daňovej povinnosti. A prečo o tom toľko hovorím, dôvod je, že na tomto mieste do hry vstupuje tzv. Kakwaniho index. Kakwaniho index, to je jeden taký profesor Nanak Kakwani a podľa neho je aj tento index pomenovaný, a on teda povedal takú vec, že čím je rozdiel väčší, tým je daňový systém solidárnejší. To znamená, keď máte väčšiu nerovnosť pri rozdelení daňovej povinnosti, ako máte nerovnosť pri rozdelení príjmov, keď tam je rozdiel, tak vtedy je ten daňový systém solidárny, lebo tým bohatým zoberie viac ako len podiel ich príjmov na celkových príjmoch.
No, teraz sa pozrieme na konkrétne čísla, aké boli od roku 2001. (Vizuálna prezentácia.) Tak úplne, teda začneme v strede, tam je Giniho koeficient, to rozdelenie príjmov, vidíte, začína to 0,35, čiže pomerne také, že pomerne také rovnostárske rozdelenie príjmov, potom 31, 31, 33, 32, 35, tento Giniho koeficient logicky sa príliš nemení, tie príjmy sú, skrátka, nejak rozdelené týmto koeficientom. Inak môžem vám povedať, že vo svetovom merítku to znamená, že my máme, Slovensko že má pomerne malý rozptyl príjmov, my sme ako-tak viac na ceste k takému snu každého komunistu, že všetci musia mať presne rovnako.
No ale zaujímavá je tá koncentrácia daní z príjmov, to, čo Martin Chren hovoril. Pozrite sa na tie čísla pred daňovou reformou: 0,58, 0,64, 0,63. A po zavedení daňovej reformy toto číslo citeľne stúplo na 0,72, 0,72, 0,73. No a potom úplne napravo vidíte rozdiel medzi prvými dvomi stĺpcami a to je ten tzv. Kakwaniho index, ktorý tri roky pred zavedením rovnej dane bol 0,29 a tri roky po zavedení je 0,39. To je výrazný nárast, z 0,29 na 0,39 nárast.
Rovná daň je solidárnejšia. Ten daňový systém, ktorý má Slovensko dnes, je solidárnejší, preukázateľne solidárnejší ako ten, ktorý malo Slovensko do roku 2003.
No, na druhej strane chápem, ideológia nepustí: Rovnú daň musíme zničiť. Nech to stojí, čo to stojí, radšej asi spravíme dlhy, keď nebude, veď v tom ste dobrí, pán minister, v robení dlhov. No tak dovolím si vám ale dať zopár tipov, kde by ste predsa len mohli nejaké tie peniažky naškrabať.
Po prvé, môžte rozšíriť základ dane pri existujúcej sadzbe 19 %. To znamená, namiesto, teda namiesto dvíhania sadzby, to znamená rušiť výnimky, ešte stále tam existuje 20-30 výnimiek, ktoré sa, veď spomíname si na tie časy, keď ja som bol poradcom a vy štátnym tajomníkom, tie výnimky tam stále sú dodnes. Čiže rušiť výnimky je prvá možnosť.
Keď zjednodušíte systém, a ten sa zjednodušiť takisto ešte dá okrem rušenia výnimiek, tak takisto znížite možnosti úniku, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok vyšší výnos dane z príjmu. V určitých prípadoch si dokonca dovolím povedať, že zníženie sadzby okamžite a priamo zvýši výnosy z dane, to je, takéto niečo odhadujem v prípade nafty, tam ešte stále máme 9 centov, čím by sme sa opäť stali, mali by sme veľkú konkurenčnú výhodu oproti okolitým krajinám, možno s výnimkou Poľska. No a ak to celé nepomôže, tak potom asi budete musieť šetriť a menej kradnúť.
No, počuli sme teda niečo k daňovému systému, nie je to na dobrej ceste a nie je to len daňový systém, ktorý výrazne ohrozuje výnosy, je to aj socialistický Zákonník práce, ktorý sa blíži, je to likvidácia druhého piliera, je to zaťaženie asi všetkých, ktorí tvoria hodnoty, či dohodári, živnostníci, a sú to tie zdravotné odvody z dividend, ktoré takisto veľa, veľa ľudí vypudí zo systému. Totižto tu nejde o to, že, no dobre, prídeme o 4 %, keď niekto platí dnes 19 % a vy mu naparíte, a povedzme zarába 4-tisíc eur alebo 5-tisíc, a vy mu naparíte 25 % na ten, na to, čo má nad tú hranicu, a tento človek si povie, no tak stačilo, on neodíde len s tým, čo zarába nad 3 300 eur, on keď už raz začne optimalizovať, tak to bude robiť poriadne a odíde s celým príjmom a prídete aj o tých 19 %, ktoré dnes máte.
Toto je neuveriteľná krátkozrakosť, s ktorou sa tu stretávame, a už teraz teda môžem tu zodpovedne prehlásiť, že akonáhle sa strana Sloboda a Solidarita dostane, dostane možnosť toto zmeniť, dostane do vlády, tak toto spraví. Navrátime rovnú daň preto, lebo tento diletantizmus Slovensko veľmi ťažko dlhodobo môže prežiť.
Úplne na záver chcem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, aby sa tento zákon vrátil navrhovateľovi na dopracovanie. Až by mal navrhovateľ záujem, rád mu dám niekoľko cenných rád.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
