Videokanál poslanca

Poprosím opraviť, som omylom stlačil pri hlasovaní č. 166, že som za, ale bol som proti.

Ďakujem. Vážení kolegovia, ak ste si všimli, tak ja som vo svojom vystúpení zámerne nepoužíval slovo rovná daň, len som sa snažil vysvetliť, ako to proste funguje.
Viete, no, kto chce, pochopí, kto nechce, nepochopí, s tým sa ako nedá nič robiť. Pointa môjho vystúpenia bola taká, že efektívna miera zdaňovania je podľa mojich prepočtov pre väčšinu podnikov od 30 do 50 percent. To znamená, moja výčitka - nie je hlavné to, že ešte nejaká iná sadzba je, ale že ste to prehnali, presolili. Proste, vy ste, alebo idete presoliť, proste, vy budete mať problém vybrať viac, čo si stanovujete ako cieľ.
Ako kolega povedal, že cieľom je vybrať viac. Ja hovorím, že práve to sa môže stať, a pravdepodobne sa stane, že vyberiete menej. A, žiaľbohu, na tento daňový systém doplatia najmä malí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ten môj príspevok poňať trošku ináč, pretože nemyslím si, že tá debata by mala byť, alebo hlavne smerovať, či je to rovná daň verzus progresívne zdaňovanie, ale úplne o niečom inom.
Pokúsim sa to vysvetliť.
Prvá Ficova vláda urobila jeden osudový omyl, keď trištvrte roka popierala fakt to, že kríza príde aj na Slovensko. Určite mnohí z vás si pamätáme, že pán premiér hovoril o tom, že nás sa kríza nedotkne, my budeme mať rast 4,6 percenta a tak ďalej. Trištvrte roka, tohhto trištvrte roka bolo premárnených, pretože keby sa vtedy viazali výdavky, alebo vtedy si už uvedomila vláda, že jednoducho tie príjmy do rozpočtu nebudú, tak by ten deficit nebol taký veľký.
Takže tento osudový omyl, samozrejme, nejaký by bol, pretože sú externé faktúry, Slovensko je otvorená ekonomika, každý študent vysokej školy by mal vedieť, že Slovensko je otvorená ekonomika, to znamená, že je tam veľmi veľký vplyv externých faktorov. To znamená, keď Európa pôjde dole, tak pôjdeme aj my dole. Keď automobilový priemysel pôjde dole, pôjdeme aj my dole.
Druhá Ficova vláda robí jeden zásadný, tiež fatálny omyl, že nastavuje demotivačný systém platenia daní, zdôrazňujem, priamych daní. Ešte raz. Nebudem hovoriť o rovnej dani, zabudnite na to slovo. Pokúsim sa vysvetliť. Tu sa hovorilo o rôznych sadzbách, ale keby sa viedla odborná diskusia, tak by som skôr používal nie sadzbu, ale takzvane - efektívna miera zdaňovania. Totiž, keď zvýšite sadzbu dane z 19 na 23 percent, to neznamená, že zvýšite dane o 4 percentá. To znamená, že keď vy ste platili povedzme štátu 100 jednotiek na daniach, tak odteraz zvýšením sadzby budete platiť 121 jednotiek, to znamená o 21 percent sa zvyšuje v tomto prípade. Teraz keď pripočítame, že niektoré podniky majú ešte osobitný odvod, keď pripočítame, že sa zvyšujú náklady na pracovnú silu zvýšením odvodových stropov, keď pripočítame, že sa platia zdravotné odvody z dividend, tak keď takto zoberiete, keď si to napočítate, takže to znamená, že tá efektívna miera zdaňovania je, samozrejme, podľa podnikov, alebo respektíve podľa toho, v akej oblasti podnikáte od 30 do 50 percent. Inými slovami, štát chce od podnikov viacej ako od 30 do 50 percent množstva daní, čo vybral minule.
Takže ja sa obávam, že takýto demotivačný systém, kde na jednej strane bude zvýšenie efektívnej dane sadzby o 30 až 50 percent, na jednej strane, na druhej strane veľkým podnikom odpúšťame platenie daní vôbec, tak pri tomto pohľade mnohí podnikatelia budú, budú rozmýšľať, že či toto už nebudú považovať za, prepáčte, poviem také slovo, že príliš vysoké výpalné od štátu. To, že systém sa, daňový, komplikuje, že sa z neho stáva trhací kalendár, že rôzne odvody, do budúcna neviem, že či ešte sa niečo nevymyslí, pretože sami vieme, že aj v budúcnosti budeme musieť konsolidovať o ďalších pol percenta. Takže je úplne jasné každému, že predpoklad, že tá ďalšia konsolidácia bude na strane príjmov štátu, respektíve zvýšením daní, je teda reálny predpoklad.
No, aké to bude mať následky. No, v prvom rade sa zníži konkurenčná schopnosť ekonomiky, to myslím si, že netreba ani vysvetľovať, určite sa zhorší podnikateľské prostredie, pretože tie efektívne zdaňovania a Zákonník práce a tak ďalej, jednoducho, to sú kritériá, či sa zlepšuje podnikateľské prostredie, alebo zhoršuje.
Noví investori, tu bola taká diskusia, že či im záleží na daniach, nezáleží. No, noví investori budú určite zvažovať a porovnávať. Jednoducho každý, aj tí noví investori sú homo economicus a rozmýšľajú. A súhlasím s tým, že nielen dane sú dôležité. Určite sú dôležité náklady na pracovnú silu, vymožiteľnosť práva, Zákonník práce a tak ďalej. Len nerobme jednu takú zásadnú chybu, čo bolo aj v diskusii, že my sa porovnávame s Nemeckom, keď, ja neviem, alebo s nejakou inou krajinou, Švédskom, že tam sú dane 22 - 23 percent. Páni a dámy, to nie sú naši konkurenti. Naši konkurenti sú Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a tak ďalej. To je podstata veci. A vieme, že ešte jedna fabrika, ktorá teraz ruší svoje podnikanie na Slovensku, ide zhodou okolností do Rumunska, takže oni porovnávajú, pretože Nemecko má úplné iné náklady na pracovnú silu napríklad. To znamená, že je evidentné, keď niekto chce znížiť náklady, tak nepôjde do Nemecka, ale pôjde tam, kde tie náklady na pracovnú silu sú nižšie, alebo Čína a tak ďalej.
Takže je to skutočne zavádzajúce porovnávať sadzby a argumentovať tým, však máme priemer, tak tie sadzby ako v Nemecku. A potom aj jednu skutočnosť spomeniem, čo aj predrečníci spomenuli, keď niekde je teda 25-percentná, alebo 23-percentná daň z príjmu právnických osôb, neznamená, že je to efektívna miera zdaňovania. Efektívna miera zdaňovania, to je úplne niečo iné. Rôzne štáty majú rôzne daňové základy, rôzne výnimky a tak ďalej. V skutočnosti v odbornej diskusii, alebo v čisto odbornej diskusii proste by sa takto nemalo porovnávať, lebo to je to isté, ako keď porovnávate, ja neviem, vážený priemer s priemerom, s mediánom a tak ďalej. Samozrejme, teraz tu je nie odborná diskusia, ale skôr politická, ale rád by som akože na to upozornil, že ešte raz. Tí naši konkurenti, priamym získavaním investícií nie sú ani Francúzsko, ani Nemecko, ani Švédsko, ale tie novopristupujúce sa krajiny.
Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, že tie veľké podniky, veľké podniky dostali, nechápem síce prečo, že v podstate v ten istý okamih ako vláda schválila, že zvýši dane, tak súčasne schválila, že desiatim podnikom vlastne odpustí daňovú povinnosť. Smutné akurát je na tom to, že proste, že niektorým odpustí aj na to, že proste na udržanie pracovných miest. Ja teraz, aby som odľahčil diskusiu, teraz ju len odľahčím, treba skutočne zvažovať, že čo nás stojí, alebo čo je štát ochotný dotovať nové pracovné miesto a čo je ochotný dotovať, ale to je podľa mňa trošku zvrátené, v úvodzovkách, "potenciálne stratené miesto". Inými slovami, je správne, ale hovorím teraz nadnesene, ja by som tiež chcel mať dotáciu milión eur a som ochotný zamestnať sto poradcov. Verte mi, že by som pre nich našiel prácu. Ale ešte zvrátenejšie by bolo, keby som si vypýtal dotáciu na to, aby som si nechal poradcu. Takže nemusím hovoriť, to samozrejme mýli trh a podobne a demotivuje tých ostatných, od ktorých chceme, aby platili viacej ako od 30 do 50 percent, tak tých demotivuje, keď vidia, že jednoducho niekto nemusí platiť.
Ja osobne nechápem tú tvrdohlavosť, tvrdohlavosť vlády ohľadom zvýšenia daní, teda že až tak enormným spôsobom zvyšuje dane pre podnikateľské subjekty, pretože to môže mať fatálne dôsledky na verejné financie a sú povolania, povedzme medicína, tam ten omyl jednoducho má fatálne dôsledky. Samozrejme, sú iné povolania, kde nejaký omyl nemá nejaké fatálne dôsledky, ale myslím si, že, že toto, to znamená enormné zvýšenie efektívnej sadzby dane, bude mať takýto dôsledok.
Na záver by som len povedal  v tomto vstupe, že teraz som čítal, čítal rozhovor s pánom Kaliňákom, kde povedal v podstate správnu vec, že pre podnikateľa je dôležitá sadzba dane, a nie rovnosť. Ja, samozrejme, čiastočne len s tým súhlasím, ale ja chcem zdôrazniť úplne niečo iného, že pre podnikateľa je zásadná efektívna miera zdaňovania. To je dôležité. To znamená, že koľko on vlastne na všetkých tých svojich poplatkoch a tak ďalej bude musieť odviesť, odviesť štátu. Takže bolo tu, na záver poviem ešte jednu vec, že bolo tu použité také slovo, neviem, kto to v rozprave použil, že bol experiment. No, ja sa obávam, že toto je zrovna experiment. A je otázne, že či podnikatelia akceptujú takýto experiment, to znamená, takéto enormné zvýšenie efektívneho zdaňovania.
Takže na záver poviem, za klub MOST - HÍD, my z tohto dôvodu nepodporíme tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené dámy, vážení páni, aj keď nie je zvykom sa prihlasovať do rozpravy k takejto téme, ja by som rád sa vyjadril k dvom zásadným veciam, pretože sa to týka súčasnej situácie. A prvá zásadná vec je ohľadom druhého piliera a druhá ohľadom eurozóny.
Čo sa týka toho druhého piliera, určite viete, že pán premiér pri argumentácii veľmi často používa takzvané zhodnotenie peňazí v prvom a druhom pilieri. A mňa veľmi mrzí, že otázka takýchto vecí je skôr na politických vyhláseniach a nie na odborných. A ja teda verím a dôverujem Národnej banke Slovenska, ako regulátorovi trhu, čo sa týka dôchodkového sporenia, a ja si myslím, že on je ten povolaný, ten regulátor trhu, sa vyjadriť k tomu, aké skutočné znehodnotenie alebo zhodnotenie v druhom pilieri je.
Takže čo sa týka, takže tým chcem povedať, že potom poprosím pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto otázkam, zatiaľ si to môže pozrieť. No, čo sa týka toho zhodnotenia v prvom pilieri, treba jasne povedať, že prvý pilier nič nezhodnocuje. Prvý pilier len a len prerozdeľuje podľa nejakých pravidiel peniaze od jedných k druhým. Keby som to trošku nadnesene povedal, tak v podstate druhý pilier je niečo ako nebankový subjekt, ale hovorím nadnesene, to znamená, že od niekoho vyberie a niekomu dá. Nič iného proste, jednoducho prvý pilier nemôže ani zhodnocovať. Jediný "rozdiel" medzi nebankovým subjektom a prvým pilierom je ten, že my sme povinní všetci účastníci toho prvého piliera. To znamená, že my musíme, či chceme, či nechceme, musíme tam dať. Takže je veľmi nefér a hlavne teraz, keď ľudia prestupujú, alebo teda majú možnosť vystúpiť z druhého piliera alebo z dvojpilierového systému a vstúpiť naspäť do jednopilierového, používať argument taký, že prvý pilier niečo zhodnocuje.
Čo sa týka druhého piliera, samozrejme ja myslím, že to je úplne jasné, že druhý pilier neznehodnotil peniaze, ako premiér sa vyjadril, teraz neviem to číslo, ale myslím si, že pán guvernér sa teda k tomu vyjadrí. Aha, že, pardon, ešte raz, že prvý pilier zhodnocuje, zhodnotil, zhodnotil 11,68 % (Pozn. red.: premiér uvádza údaj plus 16,62%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012) a druhý pilier znehodnotil mínus16,62 (Pozn. red.: premiér uvádza údaj mínus 11,68%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012). Aby som bol teda presný, že čo povedal pán premiér.
Druhá otázka na pána guvernéra, alebo poprosím ho o vyjadrenie, tiež to súvisí s jednou úplne zásadnou vecou. Keď sme boli svedkami toho, že pán premiér povedal verejne, že on vidí rozpad eurozóny na pravdepodobnosť päťdesiat na päťdesiat. Ja ako politik by som sa určite takto nevyjadril, pretože všetci politici v Európskej únii jednohlasne tvrdia, že urobia pre to všetko, aby euro zostalo, alebo aby sa eurozóna nerozpadla. A rád by som, ja si myslím, že takéto vyjadrenia by sa nemali robiť. A zase guvernér ako strážca alebo spolustrážca tejto meny by sa mohol k tomu vyjadriť. To znamená, potom pre mňa vzniká zásadná otázka, že pokiaľ niekto, alebo vláda verí, že pravdepodobnosť je 1:1, tak či chceme, či nechceme, treba potom modelovať nejaké varianty. A teraz ja nehovorím, či Slovensko vystúpi, či sa nás niekto vôbec bude pýtať, či to bude taká, či to bude rozpad neriadený, alebo či to bude len, napríklad len donútenie Grécka alebo niektorých krajín vystúpiť. Alebo naopak, tie silnejšie krajiny možno pochopia, že niekedy, že predsa len je lepší teda návrat k nejakej mene, a tieto akékoľvek varianty, či proste budeme súhlasiť, nebudeme, jednoducho budú mať veľký dopad na ekonomiku Slovenska. Takže určite minimálne na nejakej akademickej, respektíve odbornej úrovni treba rozmýšľať o nejakých modeloch.
Takže ešte raz, ja si vážim Národnú banku Slovenska, podľa mňa robí si to, čo má. Dokonca tvrdím, že aj regulácia bánk slovenských je v poriadku, to znamená, že je dobre vykonávaná. A nevidím tiež napríklad dôvod, aby sa niečo takéhoto centralizovalo, keď jednoducho niečo je urobené. Takže na záver poprosím len pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto dvom mojim pripomienkam.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi do tejto diskusie o tomto zákone trochu vniesť trochu iný rozmer, skôr pokúsim sa načrtnúť nejaký rozmer, nazveme to intelektuálne debaty, ako má vyzerať dobrý sociálny systém.
V prvom rade chcem povedať, že ja som dlhodobý zástanca alebo celoživotný zástanca nízkych daní a adresného sociálneho systému. Čo to znamená? Znamená to, že som za to, aby ľudia boli motivovaní tak, aby robili, aby pracovali, aby zarábali a aby neboli na obtiaž štátu v sociálnom systéme a na druhej strane som presvedčený o tom, že sociálny systém má slúžiť najmä, alebo dokonca výlučne, keď hovorím, keby som to povedal na akademickej pôde - tým, ktorí to skutočne potrebujú. Ľavicou, alebo keď to zoberiem z ľavicovo-pravicového pohľadu, z ľavicového pohľadu, samozrejme, akceptujem, že nebudú, nebude ľavica súhlasiť s tým, že keď poviem, že treba mať nízke dane, pretože verí povedzme v silu štátu, v to, že keď ten štát prerozdeľuje, že jednoducho je to lepšie. Ja mám iný názor na to, ale to je to je proste správna debata do budúcnosti, alebo ako majú vyzerať.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu zásadnú vec, že pravicový alebo rozumná pravica a rozumná ľavica by sa mohla zhodnúť na tom, že sociálny systém má byť adresný. To znamená, že má výlučne slúži tým, ktorí to potrebujú, ktorí z toho dôvodu, že povedzme sa už nevedia o seba postarať alebo sú v dôchodku, alebo proste sa starajú o deti, nemôžu zarábať, nemôžu vlastne využívať to, čo som povedal na začiatku - výhodu povedzme slobodnej ekonomiky - to znamená zarábať. Ja chápem, že tento zákon nie je o tom, ako má vyzerať sociálny systém, aj keby som, aj keď si myslím, že by mal byť o tom, ako má vyzerať sociálny systém. Ale tento zákon je v prvom rade nahnať peniaze. Nahnať peniaze do rozpočtu, pretože treba kryť deficit a ja rozumiem aj tejto, aj tejto, aj tejto úlohe nahnať peniaze, ale myslím si, že aj pri tomto naháňaní peňazí do rozpočtu vláda, urobila zopár takých zásadných, zásadných chýb, o ktorých, samozrejme, budem hovoriť. Takže ešte raz, legitímne debatovať ako má vyzerať sociálny systém a ja si myslím, že rozumná, zdôrazňujem rozumná pravica, by sa mohla dohodnúť na tom aj z ľavicového hľadiska, pokiaľ ľavica akceptuje, že sociálny systém má byť adresný.
Poďme teraz konkrétne k tým mojim výhradám alebo k našim výhradám za stranu, že čo si myslíme, že v tomto zákone je zlé. Boli tu spomínaní, spomínané skupiny dôchodcov, teda skupiny obyvateľstva, ktorým vlastne bude poškodené týmto zákonom, a ja sa vyjadrím tiež k tým, ale nebudem opakovať, čo bolo povedané, a skôr to zoberiem z úplne iného pohľadu.
No čo sa týka dohodárov. Ako prvá poznámka. Dohoda, dohodári, mimochodom, ich není 800-tisíc, 800-tisíc je dohôd, ale to je jedno, teraz akože nebudem chytať v tejto diskusii kolegov za niektoré záležitosti, ale tí dohodári jednoducho majú význam v spoločnosti, pretože dohody sú v podstate o flexibilite pracovného trhu, to znamená o pružnosti. To znamená, že, že v niektorých oblastiach sú sezónne práce, v niektorých oblastiach jednoducho potrebujete tých ľudí len na výpomoc, to znamená na pár hodín a tak ďalej a tak ďalej, takže má to velikánsky význam. Ale, samozrejme, zásadná vec je, čo teraz poviem, hej, že ja som úprimný zástanca dohodárov, a možno si aj pamätáte, aj v tých diskusiách v minulej vláde jednoducho tiež bol problém pri tej daňovo-odvodovej reforme s dohodármi a so živnostníkmi, ale čo poviem, čo je zásadné teraz. To, že sa zneužívajú dohody ako alternatíva k zamestnaniu, to neznamená, že dohody sú zlé. To je jednoducho treba oddeliť plevy od zrna. To je princíp, to znamená, že oddeliť tých, ktorí to zneužívajú ako alternatívu k pracovnému pomeru, ale tých, ktorí to proste využívajú ako flexibilitu práce, ako doplnok, tak, naopak, tých treba podporiť a toto je podľa mňa, podľa mňa zásadná chyba v postojoch tých, poviem všeobecne, tých, ktorí negatívne vnímajú dohodárov a tí, ktorí teda ako ja, čo som zástanca dohodárov. Ale hovorím úprimný zástanca dohodárov a úprimný odporca tých, ktorí to zneužívajú, aby to bolo jasné.
Ja si, samozrejme, myslím, že tak zmeniť to status quo, to znamená, status quo, to, čo tu teraz znamená, čo teraz tí dohodári platia na to, že ich tak enormne zaťažiť daňami a odvodmi, to znamená, že po tomto prijatí bude velikánsky rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo je, jednoducho bude demotivovať, a to hovorím otvorene, pretože to slovo motivovať a demotivovať asi budeme teraz z mojich úst častejšie počuť aj pri rozpočte, aj tak ďalej, bude ich demotivovať správne používať alebo túto flexibilitu práce. Inými slovami, bude sa robiť načierno, to vám hovorím otvorene namiesto na dohody, pomôže sa pomôže sa povedzme tým tým podnikateľom v konkurenčnej dobe, v konkurenčnom boji, ktorý majú zamestnancov oproti tým, ktorí ad hoc povedzme na dedinách si prenajímajú tých ľudí len na dohody, to znamená , že bude prerozdeľovanie trhu, ale to je, by som povedal, už čisto taká ekonomická záležitosť, ale jednoducho bude to mať veľký vplyv, veľký vplyv a čas ukáže, do akej miery stálo to za to, proste tak to status quo zmeniť v neprospech dohodárov, ako to plánuje, plánuje vláda.
Druhá skupina, o ktorej bolo povedané - živnostníci. Ja som zase úprimne zástanca živnostníkov a dosť ma mrzí, keď niekto ich obviňuje, že proste niekto na nich dopláca atď., pretože ja si myslím, že každý, každý človek , ktorý je ochotný nečerpať zo sociálneho systému, nebyť niekomu na krku a starať sa o seba, tak by mal dostať, naopak, pochvalu, odmenu a mal by byť vlastne na to hrdý, ako pojem živnostník by vlastne mal byť proste hrdosť, že som živnostníkom, že som niečo dokázal.
A zase prichádzame tuná tuná k tomu, čo som povedal, oddelenie plevu od zrna. Áno, niektorí využívajú živnosť ako alternatívu pracovného pomeru a teraz sa nebudeme baviť o tom, že proste či ho zamestnávateľ núti, alebo či to dobrovoľne robí atď. a s týmto s týmto nesúhlasím a som úprimný odporca tohto, to je jasné, ale zase som úprimný zástanca živnostníkov, ktorí jednoducho berú svoj osud na vlastné plecia a vôbec podnikajú, zamestnávajú, proste dávajú prácu iným ľuďom. To znamená, že vlastne oni odbremeňujú v mnohých prípadoch štát. Veľký, veľký, veľký argument teda, že teraz budú musieť živnostníci platiť, a argument, že proste že štát, že málo platia, a potom štát sa bude o nich starať. Ja vám poviem úprimne, že všetkým živnostníkom, čo poviem, tak tí nechcú od štátu nič. Tí chcú pokoj od štátu, oni chcú, aby jednoducho mohli zarábať, aby mali čo najmenšie administratívne zaťaženie, čo najmenšie, čo najlepšie podmienky pre podnikanie. A to, že málo platia, no tak oni nevyužívajú ani ten sociálny systém, však na tom nie je nič zlého, keď niekto málo platí do sociálneho systému a málo dostáva, na tom nie je nič zlého a jednoducho tým, že im zvýšime odvody, tak akurát sa stane to, že sa im sťaží, sťaží proste podnikanie a budú rozmýšľať pri všeobecne, všeobecnom, všeobecnej nálade podnikateľského sektora, že ako či vôbec budú podnikať, či radšej nebudú využívať nejaké iné formy, pretože ako tvrdím, že každý "homo ekonomicus" a potom si to vždy rýchlo spočíta, že čo sa oplatí, čo sa neoplatí.
Ďalšia skupina, o ktorej sme hovorili, sú dôchodcovia a tu by som jednu vec pripomenul, že tu sa tiež nehovorilo o petícii dôchodcov, ktorá bola spísaná v minulosti a ktorá požadovala,požadovala, ja to prečítam, lebo sa to vlastne dotýka aj sociálneho systému. V petičnom práve v znení ďalších noviel žiadame:
1) aby sa objem prostriedkov pre valorizáciu starobných dôchodkov počítal podľa doterajšieho spôsobu pre valorizáciu, tzv. švajčiarsky model,
2) aby sa objem prostriedkov pre valorizáciu vypočítaný podľa bodu 1 petície rozdelil rovnakou sumou pre všetkých starobných dôchodcov
3) aby dôchodcovia pracujúci na dohodu nemuseli odvádzať príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.
Je pravdou, že vlastne ten model valorizácie tých dôchodkov je obdobný, alebo súčasná vláda navrhuje obdobný, ako navrhovala, navrhovala, ale sa nepresadil, ako minulá vláda a ten model, slovo spravodlivý by som určite nepoužil, lebo spravodlivosť možno nie do tohto sveta, ale niekde inde, pretože vždy sú skupiny, ktoré na zmenu status quo doplácajú, to znamená, že ak prerozdelíme valorizáciu v prospech tých, čo majú nízke dôchodky, tak vlastne doplácajú tí, ktorí majú vyššie dôchodky a môžeme teraz polemizovať, že či je to zaslúžene, nezaslúžene. Môžeme polemizovať, že švajčiarsky model valorizácie je dobrý, či zlý, no, samozrejme, tí, ktorí tou zmenou strácajú, tak tí jednoducho stratia, hej, ale ja chápem, ja dokonca chápem, aj ironicky, je to, že súčasná vláda kritizovala minulú vládu za to, že chcela zaviesť dôchodcovskú infláciu a sama to zavádza, ale chápem, že toto je hlavne najväčší dôvod to, že nie sú peniaze v rozpočte a treba zaplátať ten deficit.
Ale v tejto petícii bola zaujímavá veta, teda tretia, aby dôchodcovia pracujúci na dohody nemuseli odvádzať príspevky na sociálne a zdravotné poistenie. A ja som o tom presvedčený ako teda úprimný zástanca tých dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť, jednoducho ja súhlasím s tým, že aby nemali tie dohody tak zaťažené, ako to navrhuje vláda. Nevidím najmenší dôvod, však oni predsa celý život platili poistné, "vyplatili sa" v úvodzovkách z toho systému a chcú si privyrobiť jednoducho k dôchodku. Zase, ešte raz zdôrazňujem, nie ako alternatíva pracovného pomeru, hej, zneužívanie, to znamená, že na pár hodín si chcú privyrobiť. A nevidím najmenší dôvod, aby to, čo si privyrobia takým spôsobom alebo časť, toľko peňazí, že teda vláda chce im zobrať.
Takže, samozrejme, s tým nesúhlasíme a tak, ako som povedal, možno ono to chce nielen pozrieť na ten zákon o sociálnom poistení z toho hľadiska, že kde nahnať rýchlo peniaze do rozpočtu, do deficitu, ale skutočne ako vlastne má vyzerať sociálny systém. Aký je, taký je, na ktorom sme sa mohli dohodnúť a ja som presvedčený, tak ako som povedal, že principiálne z filozofického hľadiska nie je problém, čo sa týka adresnosti, sa dohodnúť medzi rozumnou pravicou a rozumnou ľavicou.
Ďalšia skupina ľudí, o ktorej vôbec nebolo doteraz v tejto diskusii za tie dni spomínaných, že ktorí na to doplatia, alebo ja to len konštatujem teraz, ako konštatujem, aby to bolo zrejmé, sú vysokoškolskí vzdelaní zamestnanci. Hovoríme o tom, že bohatí majú niečo zaplatiť, nejaké diery a tak ďalej a ja vám úprimne poviem, že tí bohatí, čo skutočne sú bohatí, tí majú úplne iné metódy, ako obísť systém, oni majú firmy, čo sú napísané, všetky náklady si dávajú na firmy, majú proste "en" možností, ako optimalizovať dane. A, mimochodom, čím je človek bohatší, a to je zákonitosť aj hocikde, tak tým percentuálne môže platiť nižšie dane, a to z toho dôvodu, že on jednoducho má väčšie možnosti zaplatiť si účtovníkov a hľadať tie rôzne odpisy, daňové raje a pod. Pretože keď niekto je malý podnikateľ, jemu sa neoplatí ísť na Cyprus alebo niekde, keď zarobil, teraz nechcem povedať číslo, ale povedzme, tak ja neviem, 50-tisíc eur, tak sa mu neoplatí, ale keď má 500-tisíc eur na daniach zaplatiť, tak sa mu to oplatí. To sú tie motivácie, na ktoré podľa môjho osobného názoru aj doplatí táto vláda pri rozpočte, ale to budem hovoriť úplne o niečom inom, to znamená tú fatálnu chybu, že nerozmýšľa, aké budú motivácie ľudí.
Takže k tým vysokoškolsky vzdelaným, no to vôbec není, že chcem byť nejaký demagóg, každý vie, že priemerný plat stúpa so vzdelaním, proste vzdelanie, odmena za vzdelanie je lepší príjem a každý si, samozrejme, vybral tú svoju cestu, niekto je traktorista, no tak je traktorista, nechcel sa učiť, hej, niekto investuje do vzdelania, investuje preto, lebo aj z dôvodu toho, že chce mať väčší príjem. A tá krivka vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo lepšie vzdelaní ľudí majú vyššie príjmy. Čo to znamená, to znamená, aby sme ste vedeli povedzme vysokoškoláci, ja som sa pozrel na štatistiky, tak ten, kto má vysokú školu, tak má priemerný príjem 1300 eur, hovorím o zamestnancovi. Takže môžem si s kľudom povedať, že všetci vysokoškolsky vzdelaní ľudia po zmene, vlastne zmene toto statu quo vlastne na to doplatia. To znamená, oni doplatia štyrikrát, zvýšia sa im dane, hej, samozrejme, od, od, teraz nehovorím, od, od tých hraníc, zvýšia sa im odvody, vymeriavacie základy, zníži sa im príspevok do druhého piliera a ešte na to ten mechanizmus priemerný mzdový bod a tieto sú nastavené tak, že vlastne tí, čo sú vzdelanejší, budú mať podľa nového systému nižší priznaný dôchodok. Takže keď si spočítajú dokopy tieto štyri faktory, tak to už nebude o pár eurách, ale o mnoho, mnoho, mnoho eurách.
V poriadku, vláda sa rozhodla ísť týmto spôsobom, tak ja som to len vysvetlil, aby tí, čo sú v tej skupine, aby vedeli, čo to znamená, ale zdôrazňujem, to nie sú bohatí ľudia. Bohatí ľudia majú úplne iné možnosti ako zamestnanci, stále hovorím o zamestnancoch, ktorí nemajú žiadne iné možnosti vyhnúť sa alebo optimalizovať svoje platby.
Takže ja by som na záver ešte povedal k druhému pilieru zopár takých vecí, ktoré tu neboli povedané, aj keď je to ťažko povedať niečo, čo už nebolo povedané, ale pokúsim sa. Prvá vec, druhý dôchodkový pilier vo svete zavádzali aj ľavicové vlády, v mnohých krajinách zavádzali druhý pilier ľavicové vlády a paradoxne a pre mňa smutné, že v mnohých krajinách, v ktorých, kde bol útok na druhý pilier, tak tento útok viedli pravicové vlády. To je fakt, ako teraz keby bolo viacej priestoru, ja by som to aj mohol povedať na konkrétnych prípadoch, ale to znamená, že toto neni až také že ľavicové, pravicové a tak ďalej. V skutočnosti, v skutočnosti sa dá porovnať jediná vec, že tí, ktorí neboli pri zavádzaní toho druhého piliera alebo tej strany, tak tie boli proti tomu, keď sa dostali k moci, a jednoducho sa k tomu druhému pilieru chovali ako k nemanželskému dieťaťu a, samozrejme, žiaľbohu, a to asi nezmením viac-menej, že rozmýšľajú nie hlavou, ale teraz bez urážky, ale emotívne proste srdcom, bez toho, aby sa dali vysvetliť proste niektoré záležitosti a plno bolo tuná veci povedané o druhom pilieri, ktoré proste sú úplne zavádzacie a nie sú pravda atď. Ja som aj v mojich predošlých dvoch vystúpeniach vysvetľoval niektoré veci, možno jedinú vec teraz ešte zdôrazním, lebo nech to je zreteľné počuť, že na dôchodkové zabezpečenie ľudia neodvádzajú 9 % a 9 %, ale dokopy 25 % cca, to znamená že existuje rezervný fond, pán minister to určite potvrdí 4,75 %, ktorý ide na dôchodky, a tým, že ešte niektoré fondy sú prebytkové a z nich sa čerpajú peniaze na dôchodky, to znamená v skutočnosti každý z nás, z vás, atď. odvádza 25 %. A z tých 25 % je 9 % do druhého piliera, takže nie je tu žiadnych 9 % a 9 % a fifty-fifty atď., aj keď sa to v kuse, v kuse spomína.
Takže o tom druhom pilieri aj budeme viesť veľkú diskusiu, pretože vláda teda bude presviedčať ľudí, aby z toho vystúpili, takže ja v súčasnosti teda toto moje vystúpenie ukončím a k tomu druhému pilieru určite bude ešte priestor na debatu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za možnosť reagovať. Budem reagovať len na kolegu Blanára. Čiastočne s tým súhlasím, ale ja som sa už vyjadroval aj hlavne teda v tom prvýkrát, keď sme rokovali o tomto skrátenom konaní, ale to moje vystúpenie bolo hlavne sústredené na zdôvodnenie, zdôvodnenie, prečo musí byť skrátené. To znamená, že stav verejných financií, hej. Preto bolo to moje vystúpenie. A, samozrejme, v rozprave, už konkrétne vystúpim k dôchodkom, a k týmto záležitostiam. Takže mne išlo teraz vysvetliť to zdôvodnenie, že obávam sa, že to zdôvodnenie je nedostatočné na to, aby sme to v skrátenom konaní robili. Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že mi ladí aj kravata k tým uhorkám. Vážení kolegovia, kolegyne, pokúste sa môj príspevok v prvom rade teraz brať, ako keby som hovoril nie politik, ale makroekonóm, a všetko, čo poviem, poviem v dobrom. Samozrejme, na záver urobím taký politický záver.
Takže teraz v tom dobrom. Prvá Ficova vláda urobila jednu fatálnu chybu alebo po slovensky, osudovú chybu, že podcenila vplyv vonkajšieho prostredia na ekonomiku Slovenska. Určite si pamätáte, že premiér trištvrte roka popieral, že kríza sa nás nedotkne. Ale jednoducho sa to stalo tak, že táto kríza prišla, ale vláda Ficova neurobila dostatočne v predstihu opatrenia, ktoré ovplyvňujú túto krízu. To znamená, vôbec ten deficit nemusel byť 8 %, určite nejaký by bol, hovorím, kvôli externým faktorom.
Teraz, pretože z jednoduchého dôvodu, úplne z jednoduchého dôvodu, ktorý pochopí aj každý neekonóm, že jednoducho Slovensko je otvorená ekonomika, to znamená, že veľmi zraniteľná.
Druhá Ficova vláda robí zase jednu fatálnu, osudovú chybu, a tou je, že našu tú povinnú jazdu, to znamená znižovať deficit, to je povinná jazda. To nie je akože, proste sme v skupine eurozóny Európskej únie a my musíme znižovať každý rok deficit, ale zdôrazňujem, každý rok, nielen tento, budúci a tak ďalej. My sme sa takto zaviazali, ale tá osudová chyba je, že to robí nesprávnymi prostriedkami. A ja sa pokúsim jednoducho vysvetliť, že prečo.
Prvý nesprávny prostriedok je to, že sa zamerala na zvýšenie daní a odvodov. A čo to znamená, alebo resp. to je jeden dôvod a druhý dôvod, že zhoršuje podnikateľské prostredie. Teraz nemyslím pejoratívne, na to sú proste kritériá, že čo znamená zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo zhoršovanie. Ale prečo, prečo tieto dva dôvody vlastne budú mať úplne iný dopad na verejné financie, ako očakáva vláda? No jednoducho z jednoduchého dôvodu, a tou sú motivácie. Bolo tu povedané v rozprave, že štát to sme my. No pravdou je to, že drvivá väčšina ľudí, podnikateľov si myslí, že štát to sú oni, nie my. A jednoducho ťažko im to aj zobrať tento názor, to znamená, že keď niekto neúmerným spôsobom zvýši dane a ten, komu sú zvýšené dane a odvody, jednoducho má pocit, že zvýšenie až príliš, tak má motiváciu hľadať spôsoby ako optimalizovať tie dane. A to je otázka času. To proste, to sa nedá ustriehnuť, to je ilúzia si myslieť, že podniky nebudú optimalizovať, neprispôsobia sa tejto situácii. Odteraz budú vedieť, že keď náhodou vykážu vysoký zisk, kedykoľvek príde nejaký mimoriadny odvod. Hovorím tieto motivácie a z tohto dôvodu, z tohto dôvodu ja veľmi pochybujem, že v budúcnosti sa naplní alebo bude sa znižovať ten rozpočet tým, že vlastne sa stúpnu príjmy.
Druhá vec, samozrejme, je, čo už nemôže ovplyvniť vláda alebo žiadna, je externý faktor, to znamená to, čo sa deje v Európskej únii ,a vieme, že Európska únia improvizuje, vieme, že ako som spomínal, otvorená ekonomika sme a sme postavená, sme Detroitom, Detroitom Európy, máme automobilky, ale to je, aj toto, tak ako euro má dve stránky mince. To znamená, jednu pozitívnu, jednu negatívnu. To znamená, že akonáhle dopyt v tomto priemysle, ktorý je veľmi senzibilný, klesne, tak jednoducho nebudeme mať čo robiť. Keď jednoducho tie automobilky, ja neviem, dopyt na ázijských trhoch nebude taký, aký je, tak proste, takže nebudeme sa môcť tomu nijako brániť. To znamená, že ten subjektívny faktor, čo tá fatálna chyba je podľa môjho názoru, a plus ten potenciálny externý faktor, môže mať velikánsky, velikánsky dopad na stav verejných financií.
Pokiaľ, čo ja predpokladám, že pokiaľ v budúcnosti bude mať vláda problém s plnením znižovania deficitu, o čom som presvedčený, tak aké sú možnosti? Bude zvyšovať dane a odvody, keď práve bude úplne jasné, že tie motivácie tých ľudí budú úplne iné? No nebude, už tá cesta nebude. Druhá vec, zvýši spotrebné dane, DPH? Zaviazal sa, že nezvýši, a, mimochodom, ja s tým súhlasím, ja som proti zvyšovaniu DPH. A potom šetriť? Dá sa šetriť okamžite? Šetrenie sa dá okamžite robiť len v sociálnych dávkach. To sa dá urobiť zo dňa na deň. Ale, samozrejme, veľmi ťažko šetriť zlučovaním úradov a podobne, alebo nejakým spôsobom v znižovaní počtu pracovníkov. To jednoducho, to je obdobie.
Takže vrátim sa teda k tomu, k tomu meritu veci, k tomu zákonu. V tom zdôvodnení, prečo tu má byť skrátené legislatívne konanie je v podstate jedna zásadná vec, a to je, že treba prijať urýchlene potrebné korekčné opatrenia. Inými slovami, my to robíme teraz toto skrátené konanie čisto len kvôli peniazom. To znamená, nie kvôli tomu, že chceme zmeniť valorizáciu a ja neviem, čo, ale kvôli tomu, že potrebujeme okamžite peniaze.
Vážené dámy, vážení páni, v druhom pilieri k dnešnému dátumu je 5, 120 mld. eur, starých, samozrejme, je to 150 miliárd. Bolo tu spomínaných, že vláda si chce prilepšiť zásahom alebo nazvem to korekciou, korekciou do druhého piliera 500 miliónmi. Nikto tu ešte nepovedal ďalšie číslo. Vláda plánuje presvedčiť - a hovorím to diplomaticky, aby som proste nevyvolával nejaké emotívne závery - presvedčiť 60-tisíc ľudí, aby odišli z druhého piliera, to znamená, vláda počíta, keďže 60-tisíc ľudí je 4 % z tých 1,450 miliónov, koľko je v druhom pilieri, počíta s ďalším dodatočným príjmom približne 200 mil. eur. Jednoducho preto, lebo keď oni prejdú z toho druhého piliera, sa vrátia do prvého, tak zoberú aj tie peniaze so sebou. O tom tu nikto nehovoril. To znamená, že tu nejde len o 500 miliónov, tu ide aj o tých 200 miliónov.
Otázka teda, samozrejme, znie taká, že a teraz už idem k záveru, pokiaľ sa stane pravdepodobne to, že vláda bude mať problém s plnením deficitu v budúcnosti, o rok, o dva, kde máme tú záruku, že zase sa nevrátime presne k týmto peniazom, čo sú v druhom pilieri? Kde máme istotu alebo kde sporitelia majú istotu, že toto je posledný zásah? Že proste to nebude 4 %, ale budú 2 %. Jednoducho preto, že tie verejné financie budú mať problém.
Takže ja už by som len povedal ako na záver teraz ten politický odkaz, že de facto máme len jednu istotu, tí čo sú v druhom pilieri, že žiadnu istotu nemáme. Budeme žiť v neistote, čo keď sa stane, že zase budú vláde chýbať peniaze na plnenie cieľov. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť vecný a trošku do tejto debaty aj nejaký odborný nadhľad zaviesť.
No prečo je zlé skrátené legislatívne konanie v tejto otázke. Ja tam vidím viacero dôvodov, čo už boli menované, takže ich nebudem opakovať, ale spomeniem alebo zdôrazním len tri z nich.
Jeden z tých dôvodov je to, že podľa môjho osobného presvedčenia tento zákon o sociálnom poistení je možno dôležitejší ako štátny rozpočet. V skutočnosti si treba uvedomiť, že tento zákon o sociálnom poistení vlastne vytvára mechanizmus prerozdeľovania cirka 6,5 mld. eur ročne, tento zákon sa bude týkať prakticky každého bez výnimky. Samozrejme, pre niekoho, keď sa poruší status quo a, povedzme, sa mu zvýši alebo zníži dôchodok o 10 – 20 eur, tak pre niekoho je to veľmi dôležité. To, samozrejme, pre toho bohatšieho človeka nie je až také dôležité. Ale ja som presvedčený, že jednoducho týchto ľudí, ktorí budú priamo ovplyvnení týmto zákonom, a o tom, samozrejme, budem hovoriť v rozprave, keď už budeme rokovať o tom samotnom zákone, to skutočne bude zaujímať. A si myslím, že je nesprávne takýmto narýchlo hurá systémom meniť proste základné pravidlo, ktoré existuje.
Druhý taký dôvod je, že aj keď vládna strana SMER veľakrát rétoricky vyzýva opozíciu na predkladanie rôznych variantov riešenia problémov, ja si myslím, že aspoň vytvoriť nejaký pokus o dohodu by stálo za to, pretože skutočne, ja som napríklad aj sám zástanca slov solidarita alebo istota a ja si myslím, ľudia potrebujú istotu takú, že nebude sa jednoducho dôchodkový systém každú chvíľu meniť. Ešte raz, ja zdôrazňujem, že v tejto poslaneckej snemovni možno mnohým ľuďom je úplne jedno, či sú v 2. pilieri alebo nie, pretože koniec koncov tým 2. pilierom by prišlo len pár desiatok možno eur k tomu štátnemu dôchodku. Samozrejme, preboha, tým ľuďom je to úplne jedno. Ale pre tých skutočne zamestnaných ľudí, ktorí žijú len z toho zamestnania, to jednoducho jedno nie je. Takže ak chceme byť úprimní, tak aspoň pokúsme sa hľadať nejakú zhodu. A, samozrejme, keď robíme takéto rýchle legislatívne úpravy, tak proste čas na také hľadanie zhody vôbec nie je.
Tretí dôvod chcem uviesť. Ako spolutvorca 2. piliera ja som si vedomý, že 2. pilier tak ako žiaden systém nie je dokonalý, každý sa dá zlepšiť, každý proste môže časom ukázať sa, že má v niečom slabiny, v niečom silné stránky. Takže ja nikdy nespochybňujem to, že by sa niečo nedalo zmeniť. Ale, žiaľbohu, som bol dneska svedkom takej rozpravy, že jednoducho, teraz to poviem veľmi diplomaticky, niektorí poslanci z koalície, ale, zdôrazňujem, aj z opozície, a hovorím diplomaticky, sú zlé informovaní, ako funguje 2. pilier. Takže z tohto dôvodu ja si myslím, že možno by stálo za reč alebo za návrh akože pre ľudí, ktorí skutočne chcú diskutovať o tom 2. pilieri, ako by mal fungovať, aby sme urobili nejaký odborný seminár, povedzme, pod záštitou NBS. NBS je regulátorom tohto trhu. A tam by sme si mohli vyjasniť niektoré veci. A, ako zdôrazňujem, je lepšie, keď jednoducho poslanci, ktorí sú zle informovaní, si niektoré veci vyjasnia, keďže budú o tomto 2. pilieri hlasovať. Takže ja si myslím, že tento nápad by možno stál za uváženie a každý, kto proste v rozprave vystupuje, tak môže sa priamo toho regulátora trhu spýtať, či je to tak. Alebo pokiaľ chcete vedieť, ako fungujú DSS-ky, nie je problém ísť sa pozrieť na pôdu DSS-iek, nech to ukážu, ako to funguje. Ja si myslím, že každá DSS-ka ešte veľmi rada uvíta poslancov, aby im vysvetlila, ako fungujú.
Samozrejme, budem mať to vystúpenie potom, ale možno by som ešte v tomto mojom terajšom vystúpení reagoval na to, čo povedal pán premiér Fico, pretože v tej svojej reči zdôvodňoval, prečo musí byť v takomto krátkom čase prijatý tento zákon, tak budem reagovať na niektoré momenty, ktoré spomenul.
Prvý moment. Ono to síce bolo povedané, ale ja to chcem potvrdiť, že ako spolutvorca 2. dôchodkového piliera, som robil v druhej Dzurindovej vláde tento pilier a nikdy sa neuvažovalo o tom, že do 2. piliera pôjdu 4 % a do štátneho 14 %. Pôvodne sa uvažovalo, že pôjde do 2. piliera 10 %. Ale po dohode s ministerstvom financií vlastne sa to dohodlo na 9 %. Nie je pravda, že na dôchodkový systém sa odvádza 18 %, pretože je ešte vytvorený rezervný fond vo výške 4,75 %, ktorý bol vytvorený, povedzme, z takého marketingu, aby bolo povedané, že ľudia majú 9 a 9 %. Ale nie je to pravda. Jednoducho ľudia de iure platia 9 % do 2. piliera a 13,75 % do štátneho systému de iure, ale de facto každý, kto pozná Sociálnu poisťovňu, vie, že tým, že z niektorých fondov sa vyberajú ešte peniaze, aby sa financovali dôchodky, de facto vlastne my platíme plus-mínus alebo cca až 25 % na dôchodkové zabezpečenie, 25 %, takže žiadnych 9 a 9 alebo napoly a tak ďalej. Takže si spočítajte, koľko vlastne budete platiť po zmene, sú to 4 %. A zvyšných približne 21 % pôjde na financovanie súčasných dôchodkov.
Ďalšia poznámka. Trochu ma sklamala tá argumentácia pána premiéra, keď hovoril že financovanie 2. piliera je cez pôžičky s výnosom alebo s úrokovým nákladom 5 %. V 2. pilieri zamestnanci si odkladajú vlastné peniaze, ktoré si zarobili na vlastný účet. Pokiaľ budeme argumentovať, že štát financuje 2. pilier alebo že štát financuje mňa, tak ja potom môžem povedať, že štát tými pôžičkami financuje všetko na päťpercentný úrok, rodinné prídavky, dotácie podnikateľom a tak ďalej a tak ďalej. Takže je to, nazvime to proste, zavádzajúca argumentácia.
A posledný moment, čo chcem len potvrdiť, že to bolo spomínané, čo sa týka výnosovosti 2. piliera, pretože predpokladám, že keď sa otvorí aj 2. pilier, že to bude hlavným argumentom súčasnej vlády, prečo sa má prestúpiť do úplne štátneho mechanizmu. Tak ja chcem k tomu povedať jednu zásadnú vec. Minulá vláda alebo prvá Ficova vláda urobila jednu fatálnu odbornú chybu. A to, že to urobila, vlastne priznala aj v tomto zákone. To znamená, že vtedy presadila, aby porovnávacie obdobie na zhodnotenie peňazí bolo len šesťmesačné. A jednoducho táto fatálna odborná chyba stála strašne veľa peňazí, strašne veľa možností na zhodnotenie peňazí v 2. pilieri. A to, že to bola odborná chyba, vlastne priznala tým, že teraz navrhuje to obdobie na 10 rokov.
Takže poďme skúsiť hovoriť trošku s nadhľadom, aj keď viem, že je to politická otázka, budeme sa potom o tom ešte rozprávať teda v ďalšej rozprave, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči v 2. pilieri. Ďakujem. (Potlesk.)