Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.10.2014 o 15:08 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.10.2014 15:08 - 15:23 hod.

Ivan Švejna
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2014 17:54 - 18:03 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, teda ako pán minister spomínal, že teda začína hlavný bod programu. Tento zákon, on nie je len preto hlavný bod programu, že sa k tomu takto kriticky vyjadrujem, ale hlavný bod programu je aj v tom, že sa to bude týkať veľkého množstva ľudí a, samozrejme, v tomto prípade podnikateľov. Takže a budú mať zase nové pravidlá. Ono možno trošku na úvod tak trošku poviem, že každý rok sa mení tento zákon a každý rok teda podnikatelia sa musia obávať, aké v úvodzovkách novinky prinesie ministerstvo financií. Tak minulý rok tá novinka bola, teda tá najväčšia novinka bola daňové licencie, ktoré prešli pozmeňovacími, prostredníctvom pozmeňováku. No teraz sú to odpisy, lízing a ďalšie veci.
Ale dovoľte mi povedať jednu zásadnú vec, ktorú teda musím otvorene a takto verejnej oceniť, prístup pána ministra, že jednoducho po tých diskusiách v tej prvej verzii alebo po prvom čítaní, tak čiastočne vyšiel v ústrety mnohým podnikateľom, ono sa to nezdá, ale jednoducho skutočne pre mnohých podnikateľov tieto veci, napr. to odpisovanie skutočne je jedna z najdôležitejších vecí pri tom podnikaní. Takže som veľmi rád, že po tých diskusiách, hlavne čo sa týka teda limitu odpisov, tak sa zmenil teda názor a je to, je to v úplne v inej podobe. Ale chcem povedať, že čiastočne nie som na 100 %, na 100 % nemám dobrý pocit, ako je to sformulované v zákone, ale teda verím zase pánovi ministrovi v tom slova zmysle, že, že dodrží slovo, že v podstate, čo sa týka tých odpisov, že bude status quo, teda že sa to nezmení, aj keď, samozrejme, je to trošku tak vágne, ale verím, že metodický pokyn pre finančnú správu teda nebude v tom slova zmysle, že hľadať, hľadať to iné vysvetlenie v tom, ako si to budú odpisovať. Takže verím mu a podľa mňa toto je správna vec, a proste že sa zmenil v tomto názor.
Samozrejme, že musím aj zase oceniť tú diskusiu na tom finančnom výbore a som rád, že, že tiež na finančnom výbore s kolegom Zajacom sme urobili pozmeňovák, ktorý prešiel, kde sa zvýšila možnosť provízie z 10 % na 20. Samozrejme, ako liberálny ekonóm vôbec nemám rád nejaké hranice, ale možno zase sú odvetvia, ktoré jednoducho ocenia aspoň tento malý ústupok. No, tie najviac, budeme sa venovať viacej tým oblastiam, ktoré sú v tom zákone a, samozrejme, je to, rôzne oblasti, ktoré nedávajú, nedajú len tak porovnať, ja možno sa zastavím len pri niekoľkých a to je napr. zmena odpisovania tých budov.
No ja rozumiem, že rozumiem, že ministerstvo zháňa peniaze, a forma zmena odpisovania budov je de facto nepriame zvyšovanie daňového zaťaženia, pretože podnikatelia pri tej istej sadzbe z dane príjmov, samozrejme, zaplatia viacej, lebo sa nebudú môcť odpisovať ako doteraz. Tá lehota podľa mňa je extrémna, proste extrémne predĺženie z 20 na 40 rokov je skutočne extrémne predĺženie, to je de facto o 100 % predĺženie tej lehoty. A skutočne si myslím, že to je, to je príliš. Ale myslím si, že k týmto budú aj vystupovať, k tejto téme aj druhí, iní poslanci. No čo ma tam, čo ma tam ešte zarazilo, tak sú tie daňové úľavy na ten výskum a ako výskum investičný stimul. Ja, možno nemám, nemám ani proti tomu tak, že, že by sme nemali zohľadňovať, len ten spôsob, ako je napísaný, sa mi zdá určite veľmi, veľmi nešťastný a už tak len tak možno, možno ironicky poviem, že je veda a veda, však ja som tiež pracoval v Akadémii vied, tak viem, o čom hovorím, a je výskum a výskum a uvidíme, že ktoré vlastne podnikateľské subjekty vlastne presadili, teda myslím hlavne tie veľké, takýto spôsob. Ja nemám nič proti podpore výskumu a vedy, ale takýto spôsob, ako je v tomto zákone, považujem za nešťastný a dokonca aj príklady z Českej republiky, kedy je to dvojzmyselné a nejednoznačné, čo je, čo nie je, jednoducho skutočne je veľmi nešťastné.
Dovoľte mi k ďalšej téme, k ďalšej téme, ktorá, ktorá dosť rezonuje v tomto zákone, a to je lízing. Ja chápem, chápem, že čo ministerstvo chcelo povedať touto zmenou, ale dovoľte mi, dovoľte mi skritizovať to z iného trochu pohľadu, pretože veľmi dôležitý je problém, ako pristupujem k uvedenej problematike. To znamená, že nestaviame niečo na zelenej lúke. Keby sme povedali, že teraz, že dobre, tak umožníme nejaké, nejaké, nejaký nový spôsob financovania ako alternatívu, tak proste tie spoločnosti, ktoré sa venujú tomuto predmetu činnosti ako "core business", teda len tomuto, tak by sme sa mohli baviť o tom, že, že ako to nastaviť. Len problém je v tom, problém je v tom, že tu už existuje určite, určite viete, že lízingové spoločnosti a rôzne tie odpisy majú viaceré krajiny, a vieme, že lízing v podstate to bola veľká hitovka už pri začiatkoch podnikania, pomaly nepoznám podnikateľa, ktorý by nepoužil ten lízing nejakým spôsobom, hlavne, samozrejme, autá a tak ďalej.
Možno pri tých autách by ani taký problém nebol, že zjednotenie tých, tých spôsobov odpisovania, pretože to beriem, beriem ako, ako pohľad na vec, ale, samozrejme, tu nejde len o to, ale ide aj o finančný lízing a skutočne je to vlastne alternatívny spôsob financovania. A týmto zákonom, samozrejme, bude proste pre tie lízingovky, na tie lízingovky bude mať iný dopad. Ale na druhej strane a určite nechcem, aby si pán minister povedal, že som teraz ombudsman pre lízingovky, hej, ako keď povedal, že som pre podnikateľov. To znamená, že, že chápem ten pohľad na vec. Ja len, ja len zdôrazňujem to, že prvú vec, že už to existuje, ten biznis, je to nejaký zabehaný a nejde len o autá. Proste nejde len o autá. Je to nejaký alternatívny spôsob financovania a, samozrejme, je to aj v úvodzovkách plošný investičný stimul. Aj tak sa dá na to pozerať, hej. Ale je to plošný, proste jednoducho k tomu má prístup, prístup všetci a teraz na druhej strane, proste robíme investičné stimuly len pre vybraných podnikateľov, hej. Tak proste to mi, to mi, to mi, to mi, trošku na tomto, na tomto vadí.
A určite, určite, teda ten spôsob, spôsob účtovania lízingu akože v už v existujúcich v zmluvách, si myslím, že, že možno by to stálo za to aspoň povedať, že to bude pre nové lízingové zmluvy platiť, a určite to bude mať, samozrejme, na, dopad na, na podnikateľov, ktorí proste majú nejaký biznis plán, keď majú nejaké výrobné zariadenie. Ešte raz, mne nejde teraz o autá, hej, ako autá v tomto prípade s tým nemám najmenší problém, proste nech sa nešpekuluje proste nejakými, nejakými rôznymi spôsobmi odpisovania, takže mne skôr ide o tie, o tie investičné.
Takže toto je na úvod a ja, samozrejme, som si prečítal aj nejaké, nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktoré dokonca aj, aj sám podporím, teda keď už trošku tak neskorý, neskorší večer je, tak kolegu Petráša, ktorý podporím pozmeňovák, ktorý vlastne navrhuje, aby víno tiež mohlo byť ako reklamný predmet a, samozrejme, s tým, že proste len v tom prípade, keď podnikateľ bude mať nejaký základ dane, a môže do výšky 5 %. Ostatné, samozrejme, po diskusii sa ešte vyjadrím v ústnej rozprave.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

24.9.2014 10:05 - 10:06 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada v rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2014 9:38 - 9:39 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

23.9.2014 18:39 - 18:40 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážená pani predsedkyňa, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Prikladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2014 14:47 - 14:56 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, pôvodne som ani nechcel vystúpiť k tejto tak závažnej téme, ale tým, že som aj nový, čerstvý člen výboru pre ekonomické, pre európske záležitosti, tak mi jednoducho nedalo, keď som počúval túto rozpravu, tú diskusiu, akým spôsobom sa táto diskusia vedie.
Zo solidarity k všetkým tým, ktorí trpia týmto de facto vojnovým konfliktom, som chcel tento môj príspevok predniesť po rusky, ale keďže, keďže na rozdiel od pána predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý teda sám povedal, že nevie po rusky, tak ja viem a musím skonštatovať, že ja som bol veľakrát v bývalých republikách v Sovietskom zväze včetne Ukrajiny a všetkých iných, dokonca aj na Kryme som bol, mimochodom, a som tiež členom priateľstva s Ruskou federáciou v tomto parlamente a osobne sa poznám aj s viacerými aj aktívnymi ruskými politikmi, napríklad s pánom Javlinským, ktorého som aj ja teda pozval približne pred desiatimi rokmi na Slovensko a sme boli aj u vtedajšieho prezidenta Schustera. Takže pozorne sledujem, sledujem túto, túto de facto vojnu, som povedal, ona síce neni vyhlásená, ale je to v skutočnosti vojna. Aj sledujem rôzne sociálne siete a, samozrejme, aj, aj rôzne agentúry, takže dovolím si povedať, že trošku ma, trošku ma mrzí, že ľudia vystupujú tu ako experti na ukrajinsko-ruské vzťahy a jednoducho niekedy nepoznajú dokonca tých čelných predstaviteľov toho konfliktu, pretože to si myslím, že to je poriadne faux pas, keď sa k tomu vyjadrujem a nepoznám, kto je Strelkov. Ale budiž.
Tak ako som spomínal, zásadnú vec chcem povedať, že v prvom rade občania Ruska, to nie je ruská vláda, tak ako jednoducho občania Slovenska, to nie je súčasná vláda, a určite, určite tak ako občania Severnej Kórey, ktorým fandím vyslovene, tiež neznamená, že to je vláda Severnej Kórey. Ja som len chcel poukázať na to, že buďme veľmi opatrní v tom, kto komu chce nasadiť tú psiu hlavu, a tak ako som povedal, namiesto rusofóba s kľudom mi môžete povedať, že som rusofil.
Treba si ešte jednu vec uvedomiť, ktorá, ktorá nebola ešte viackrát vypovedaná, že Ukrajinci aj Rusi teda mali spoločnú históriu a mnohí z nich boli dokonca v jednej armáde a dokonca sa aj poznajú a teraz bojujú medzi sebou, takže, samozrejme, samozrejme, je to tragédia, ľudská tragédia, ale na všetkých stranách, to znamená aj na ruskej, aj na ukrajinskej. A ja si dovolím ešte povedať, že, zásadnú vec, že vôbec nie je pravda, že by ruskí občania v tomto konflikte boli jednotní v tom slova zmysle, že schvaľujú vojnu s Ukrajinou, a opak je pravdou, len jednoducho sa to toľko do tých médií nezdá, ale keby ste si pozreli tie sociálne siete, zdôrazňujem, ruské, zdôrazňujem, ruské, aby to bolo jasné, tak sú tam proste matky, manželky, ktoré nevedia o osude svojich synov, manželov, ktorí sú v tejto vojne, a zdôrazňujem, nedobrovoľne vo vojne, nedobrovoľne a nevedia o nich. Takže, samozrejme, aj oni trpia týmto konfliktom a nebudem hovoriť o státisícoch ruských utečencoch, ktorí proste odchádzajú z týchto konfliktných, konfliktných oblastí a zachraňujú si vlastné životy, keď už nie majetky, tak aspoň vlastné životy.
Čo sa mi chce ešte povedať, jednu vec, že, samozrejme, táto eskalácia bola postupná tohto konfliktu, a ono to gradovalo ako v nejakej hre pri pokri a skutočne, keď Rusi sa rozhodli obsadiť Krym, tak jednoducho vtedy už bolo definitívne alebo kvázi definitívne mlieko rozliate už z jednoduchého jediného dôvodu, lebo už v tomto konflikte pri akejkoľvek, akýchkoľvek demokratických voľbách matematika nepustí. Jednoducho, keď máte priame voľby prezidenta a prezidentský systém a ešte dvojkolové, tak jednoducho tí, ktorí, keďže dva milióny obyvateľov Krymu už nebude môcť alebo nebude chcieť hlasovať pre, obrazne poviem, prezidenta, ktorý by bol niečo ako Janukovyč, teda nemyslím v zlom, myslím v tom dobrom, to znamená taký ústretový k Ruskej federácii, jednoducho už to nie je možné. Už matematika nepustí, státisíce voličov ruskej národnosti už sú v Rusku, takže jednoducho, žiaľbohu, a to hovorím žiaľbohu, jednoducho už ten, to, čo bolo pred konfliktom, už, už jednoducho nemôže sa vrátiť do tých istých koľají. Takže teraz čelíme proste výzve a čelíme tomu, že čo vlastne bude ďalej.
Samozrejme, málokto vie povedať, že čo bude ďalej, pretože každý vojenský stratég aj veľmi dobre vie, že nikdy operácia nie je presne podľa plánu, takže jednoducho akýkoľvek plán jednoducho sa môže kedykoľvek proste vymknúť z rúk. A ja, samozrejme, zdieľam všetky tie obavy, ktoré sa boja rozšírenia, boja sa dôsledkov, ktoré nevieme ani pomenovať, a teraz nechcem riešiť sankcie a podobné veci, ale jednoducho tie dôsledky a, žiaľbohu, aj tie kontrareakcie môžu mať fatálny, teda osudový, osudový vplyv aj postupne, samozrejme, nielen na Európsku úniu, ale aj na Slovensko, predsa hádam sme susedia s Ukrajinou, takže jednoducho určite nejaký vplyv to bude mať.
No, ja nechcem byť, nechcem sa opakovať, nechcem hovoriť dlho, takže ja by som len ako na záver povedal, že už sme sa dávno rozhodli, že sme členmi NATO a hlavne, že sme v Európskej únii, a určite, sám som kritik Európskej únie veľakrát, že nie je všetko pravé orechové, a teraz nehovorím len, čo sa týka ekonomickej oblasti, ale týka sa aj zahraničnej politiky, ale vybrali sme si Európsku úniu v referende všetkými vtedajšími relevantnými stranami a sme členmi tejto rodiny.
A prosím vás, páni kolegovia, sme na verejnej pôde, všetci nás pozorne počúvajú. Počúvajú nás veľvyslanci Ruska, Ukrajiny, ale aj naši spojenci v Európskej únii a veľmi pozorne počúvajú, a prosím vás, vyjadrujte sa aj tak, že to sú naši spojenci. EÚ, to sú naši spojenci, to je naša rodina. My sme si to dobrovoľne vybrali, máme to potvrdené v referende. Samozrejme, máme právo kritizovať, ale stále treba veľmi dávať pozor, pozor na slovník a je skutočné, až by som povedal že pitoreskné, také cudzie slovo, aj keď nerád používam, ale smiešne, keď predseda výboru pre európske záležitosti, exkluzívneho výboru, jednoducho takým spôsobom kritizuje našich spojencov v Európskej únii.
Boli sme teda svedkami, ratifikujeme, samozrejme, ja budem hlasovať za, teda protokoly, zmluvy s troma krajinami a pre tieto krajiny, hlavne teda keď hovoríme o Ukrajine, je to, a pre všetky to je významná udalosť, samozrejme, ešte či budú členmi, kedy budú a tak ďalej, EÚ, čo sa vlastne stane, to sa teraz nedá povedať, ale určite je to pre nich historický okamih a ja im teda prajem všetko dobré, týmto krajinám, a, samozrejme, budem hlasovať za.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2014 11:35 - 11:36 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa k tomuto vyjadriť. No, prvý fakt je, že pán Blaha nie je len poslancom parlamentu, ale aj predsedom výboru pre európske záležitosti, to znamená, že aj reprezentuje aj nás, parlament, resp. minimálne výbor. No, na rozdiel od pána kolegu, ja viem po rusky a veľakrát som bol v Rusku, na Ukrajine mám veľa kamarátov a veľmi podrobne sledujem situáciu priamo v ruštine na sociálnych sieťach. Jednu poznámku, ktorá tu nebola povedaná, že treba jasne oddeliť Rusov občanov a vládu a s kľudom, čo sa týka občanov, tak mi môžte povedať, nie že som rusofób, ale rusofil. Pretože ja s Rusmi nemám problém, tak isto ani s Ukrajincami a je dosť smutné, keď kolega predseda výboru sa teda stavia do pozície, že je expert na ukrajinsko-ruské vzťahy, a nevie, kto je to Strelkov. Strelkov je hlavná alebo prinajmenšom jeden z, najhlavnejšia figúra práve v tomto konflikte ukrajinsko-ruskom. No, na záver mi dovoľte ešte povedať, tejto poznámky, že, naopak, ja som solidárny s Rusmi, s Rusmi a hlavne s ruskými rodinami, ktorých členovia musia bojovať s Ukrajincami a nie sú tam dobrovoľne v tom boji.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2014 10:52 - 10:53 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. No, bolo tu povedané, že aj ministerský predseda, aj predseda výboru pre európske záležitosti hovorí niečo iné k zahraničnej politike a ja to len potvrdzujem, a dokonca poviem ináč, v prípade napríklad predsedu výboru pre európske záležitosti sme boli svedkami, keď hovoril úplne opačne ako minister zahraničných vecí. Každý vnímavý, len trošku vnímavý človek to musel počuť.
Vážené kolegyne, kolegovia, treba si uvedomiť, že my sme členmi NATO, my sme členmi Európskej únie, dobrovoľne v referende sme si vybrali členstvo v Európskej únii a aj hlasmi všetkých politických strán, či od ľavice, od extrémnej ľavice dokonca, až po pravicu, tak, prosím vás, vážte každé jednotlivé slovo, ktoré poviete najmä na adresu našich spojencov, pretože naša rodina, to je Európska únia. Môžme mať rozdielne názory, ale stále musíme chápať, že toto je naša rodina.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2014 16:42 - 16:51 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi troška aj odľahčiť túto emotívnu diskusiu. Tak je už polovica septembra, tak začína sa sezóna hríbov a daní, samozrejme, tie hríby už začali rásť skôr, kvôli dažďu, takže budeme sa baviť vlastne viac ako dva mesiace aj v súvislosti s rozpočtom o daniach, takže určite ešte aj ja budem hovoriť k tejto téme viacej a k tomuto zákonu v ďalších čítaniach a trošku podrobnejšie. Ale dovoľte mi povedať teda aspoň taký prvý nástroj, resp. taký prvý pohľad na tento návrh zákona.
No v prvom rade treba povedať, že, či to chceme alebo nechceme, je to ďalšie kolo zvyšovania daňového zaťaženie, v tomto prípade, samozrejme, nie najmä zvyšovaním daní, ale nepriamo, teda rôznymi zmenami odpisových sadzieb.
Je tam ináč veľa opatrení, o ktorých dokonca môžem sa aj pozitívne vyjadriť. Ale keďže nie je úlohou teda opozície chváliť, tým sa vláda sama pochváli, tak úlohou opozície je, naopak, kritizovať, resp. nielen kritizovať, ale aj pokladať otázky alebo dávať návrhy iných riešení, ako by sa dala nejaká problematika riešiť.
Takže výsledok zmeny v odpisoch je navyše platba. Pokiaľ som sa tam správne dočítal, vlastne podnikateľský sektor zaplatí v budúcom roku 265 mil. A či to chceme alebo nechceme, proste kritériom kvality podnikateľského prostredia je aj výška daní, odvodov a, samozrejme, aj iné kritériá, ale pokiaľ je jej kritérium výška daní a odvodov, tak jednoznačne treba povedať, že toto opatrenie vedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia.
Ja, samozrejme, teraz chcem byť vecný, ale skúsim predsa len takú jednu otázku položiť, resp. akože nastoliť, že ono stále mám taký pocit, že tí, ktorých sa to týka, hlavne tí menší a strední tak jednoducho keď vidia každý rok nejaké kolo, v čom sú vlastne z ich pohľadu postihnutí, teraz hovorím o tých podnikateľoch, tak na druhej strane im do očí bije, povedzme, tá slávna megaúľava 58 mil. eur pre jeden podnikateľský subjekt a potom, samozrejme, chýbajú peniaze. Však je jasné, keď sa niekomu proste dá taká daňová úľava, tak to treba vyzbierať niekde. A, samozrejme, potom si niekto kladie otázku, prečo sa to zbiera po tých stovkách, štyroch stovkách, hovorím to v eurách, a tak ďalej a tak ďalej (daňové licencie a podobne).
No dovoľte mi len zopár poznámok povedať. Tie ma skôr teda napadli ešte tu v priebehu, keďže nechcem veľmi konkrétne ísť, aj keď pôjdem tak v ďalších mojich vystúpeniach.
No je pravdou, že niektorí alebo niekedy podnikatelia používajú napríklad prostriedky na osobnú spotrebu, či už je to auto, telefón a ja neviem počítač a tak ďalej, hej. Ale sú aj iné pravdy, že niektorí verejní činitelia, ktorí sú platení z našich daní, takisto tie autá, telefóny a niektoré veci, čo im my platíme z daní, používajú na súkromné účely. A pravdou je aj to, že zamestnanci, ktorí sú platení, tak veľakrát ten čas, ktorý predsa majú zaplatený, tiež ho používajú sčasti na svoje osobné veci. A dúfam, že teda nikto toto nespochybní. Takže mi strašte, strašne jednoducho vadí veľakrát, že sa tu vyvoláva proste nejako umelo konflikt medzi určitými skupinami obyvateľov. A ja napríklad si myslím, že každá strana má, naopak, povedať svoj program a hľadať pozitíva pre všetky skupiny teda obyvateľov a takisto pre všetky generácie a podobne.
A zasa ma troška tak vyrušilo, keď sme začali hovoriť o tých podnikoch, ktoré platia DPH, že ako to zneužívajú. No viete určite, že sú dva druhy povinností, jedna dobrovoľná, vtedy, keď sa niekto dobrovoľne prihlási k plateniu DPH, a jedna povinnosť zo zákona, to znamená, že je podľa určitého obratu. To znamená, že keď má niekto obrat teraz neviem, v starých korunách to bolo 1,5 mil. korún, 50 tis. eur, tak musí automaticky byť už platcom DPH, hoci to veľakrát nechce. Ja môžem povedať n druhov služieb, hlavne služby, kde jednoducho komu nevyhovuje fakturovať tie služby plus 20 % na DPH. To znamená, že to nie je len tak, že oni majú výhodu. Keby mali takú výhodu, tak sa zaregistrujú automaticky, ale, naopak, to znamená, že pokiaľ niekomu to takto vadí, že proste je veľa DPH-čkarov v tom ponímaní platcov zo zákona DPH, tak tiež sa dá zvýšiť tá hranica, od ktorej je povinnosť platenia DPH. Takže ja by som bol určite veľmi opatrný. Proste majú význam aj živnostníci, majú význam, samozrejme, aj zamestnanci, hej, majú význam aj podnikatelia, podnikatelia, ktorí sú platcovia DPH, ale aj tí, ktorí sú neplatcovia DPH. Určite by som nešiel na to takýmto spôsobom, lebo koniec koncov každý, kto chce, tak si môže založiť eseročku a byť platcom DPH, keby som to povedal tak extrémne, že to nikomu nie je zakázané alebo niečo takého. Takže buďme radšej vecní a rozmýšľajme teda pozitívne.
A ja napríklad pripomeniem ešte jednu takú zásadnú vec. Však napríklad tu spomínam tých podnikateľov. Podnikatelia majú iné poslanie, ale nie sú o nič lepší ako zamestnanci, pretože nebude biznis ani so zamestnancom alebo bez zamestnanca, ale ani bez toho podnikateľa, tak každý má svoje poslanie. Ale tu by som chcel spomenúť jednu vec. Je všeobecne známe, že až 2 % HDP je tzv. administratívne zaťaženie. To znamená, že tí ľudia, ktorí podnikajú, jednoducho musia veľa času a peňazí stráviť s tými vecami, ktoré vôbec nesúvisia s tou podstatou podnikania, alebo na úkor svojho voľného času. Takže keby sme toto administratívne zaťaženie znížili ja neviem z 2 % HDP na 1 % HDP, tak by ten zvyšný čas a zdroje mohli byť využité na produktívne ciele a, samozrejme, by ušetril aj štát, pretože každé tlačivo potrebuje úradníka, samozrejme, to hovorím tak obrazne, ale, myslím, zrozumiteľne.
Takže nechcem rozoberať ešte tie konkrétne veci, lebo bude ešte druhé čítanie, nerád sa opakujem, aby to nebolo nudné, ale jedna vec ešte ma tam, by som povedal, zarazila, že neviem si predstaviť presne, ako to bude fungovať, a obávam sa, že môže maž neblahé dôsledky ten spôsob, tak ako je naznačený, ako sa budú odpočítavať teda tie náklady do vedy a výskumu ja neviem 25 % zo skutočne vynaložených nákladov a tak ďalej. Dve veci mi na tom vadia. Tá prvá vec je, že zasa rozdeľujeme podniky, ktoré budú mať rôzne sadzby daní. Ja súhlasím s tým, že výskum je dôležitý, ale nevidím proste až taký rozdiel v tom, že jednoducho keď niekto proste poskytuje služby, nevyhnutné pre občana „bez výskumu" ako niekto z výskumu. A dôležitejšia vec, čo chcem povedať, je, že už ma teraz asi desať vecí napadá, ako to využiť, teda ako to zneužiť, proste že čo sa bude počítať do nákladov výskumných štúdií a tak ďalej a tak ďalej. Takže veľmi sa obávam toho. Samozrejme, čas to ukáže.
A vždycky sa hovorí, čím je zložitejší daňový systém, tým sú dôležitejší daňoví poradcovia. Ale ja teda som za to, aby ten systém bol čo najjednoduchší a, samozrejme, čo najtransparentnejší. Takže k tým ostatným veciam potom sa vyjadrím v mojom ďalšom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2014 14:56 - 14:57 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán minister, musím úprimne povedať, že trochu sa mi nepáči taký konfrontačný tón, keď porovnávate podnikateľov, ktorí platia DPH, so zamestnancami a s inými spoločenskými skupinami. Všetko má svoje výhody a nevýhody. A možno by som pripomenul, a určite to teda viete, ja len tým, čo nás počúvajú, tak sú podnikatelia, ktorí sú dobrovoľní platcovia DPH, ktorí sú aj povinní platcovia. A tí povinní vlastne nemajú na výber, či platitelia DPH byť chcú alebo nechcú. A tiež fakturujú príjem z DPH. A určite viete, že veľakrát aj tým podnikateľom sa oplatí proste nemať len platcu DPH, teda spoločnosť s DPH. Takže ja by som to určite neviedol v nejakom konfrontačnom tóne. Proste podnikatelia, ktorí platia DPH, dokonca zo zákona musia platiť to DPH. Tak a priori by som im nedával zase ad hoc proste kolektívnu vinu za to, že všetci len jednoducho to robia, že majú tú firmu s DPH len kvôli tomu, aby si nejaké spotrebiteľské predmety kupovali.
Skryt prepis