Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja súhlasím s mojimi konzervatívnymi kolegami, že je to vážna vec a ja som za to, samozrejme, a odporúčam, aby to išlo do druhého čítania. Ja len chcem ešte pripomenúť takú jednu, jeden fakt. Ja bývam v Ružinove v Prievoze a tam na Hraničnej je centrum pre liečenie drogových a iných závislostí a priamo pod oknami toho centra je tam herňa. Takže určite si myslím, že nejaké pravidlá, lebo regulácia nie je antiliberálne slovo, nejaké pravidlá, nejaké mantinely musia byť aj v tomto druhu podnikania. A samozrejme teraz nebudem riešiť závislosti a tak ďalej, len poukazujem proste na skutočný fakt, ktorý je proste do očí bijúci, a nemusím proste zdôrazňovať, že pod oknami, čo sa má liečiť, tak má tu pre ňu herňu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra a gestorský výbor do 10.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

54.
Kolega mi zobral presne tú istú otázku, tak už nebudem opakovať. To som sa chcel spýtať tiež. (Povedané so smiechom.)

10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem používať len čísla, pozdravujem (rečník sa podaním ruky zvítal so spravdajcom), takže ja budem len čerpať z tých údajov, údajov, ktoré som vlastne získal z novín. Takže to znamená, že vlastne si už môžeme zrekapitulovať, že čo to prinieslo, prinieslo pre podnikateľov a, samozrejme, pre verejné financie.
Takže podľa mojich informácií okolo 69-tisíc subjektov zaplatilo daňové licencie. To znamená, že to sa dá, samozrejme, interpretovať aj tak, že 69-tisíc subjektov by malo nižšiu daňovú povinnosť, keby neboli zavedené tieto daňové licencie, alebo, ináč povedané, že tí, ktorí zaplatili daňové licencie, keby neboli tieto daňové licencie, tak pre nich daň z príjmu právnických osôb bola podstatne vyššia ako pre ostatných podnikateľov alebo, po slovensky povedané, zjednodušene, keď niekto mal, vykázal účtovný zisk 480 euro a zaplatil 480 euro daňovú licenciu, v podstate zaplatil 100 % daň.
Samozrejme, že ten filozofický problém spočíva nielen v tom, že tie daňové licencie, v podstate keď si to premietneme, že daňová licencia vo výške 480 euro znamená to, že ten podnikateľ musí zarobiť minimálne 2 181 euro, a to je teda 22 % daňovej povinnosti a to je tých 480 euro, tu len štát si vlastne určil, že aký vlastne má byť zisk podnikateľa, a stanovil si teda podmienky, že jednoducho títo podnikatelia musia zarobiť minimálne túto výšku.
Ja by som ešte, ako prejdem k tomu môjmu návrhu, ešte skonštatoval, že podľa teda mojich informácii tieto daňové licencie priniesli alebo prinesú cca 77 mil. eur. Ja, samozrejme, sa môžem mýliť, len ešte raz zdôrazňujem, že to mám nie z Finančnej správy, ale z novín, no ale to je v podstate tá istá výška, čo získali dvaja známi podnikatelia na daňových úľavách, teda Duslo Šaľa a plus Ružomberok, dokonca tieto daňové úľavy sú vyššie pre týchto dvoch podnikateľov, ako je suma vybratých peňazí z týchto 69-tisíc subjektov daňových licencií.
Ja možno ešte teraz, ešte spomeniem tiež, keď tí ľudia platia tie daňové licencie, tak určite si spomenú aj na to, nielen na tieto daňové úľavy, ale aj na to, ako jeden známy podnikateľ verejne na sociálnej sieti sa chváli, ako na Cypre pomáha optimalizovať svojim klientom daňové priznanie, samozrejme, potom tie sadzby daní už nie sú tak ako pri daňových licenciách, ale podstatne nižšie, ale to len na konštatovanie.
Takže aby som prišiel k tým licenciám alebo k tomu návrhu, ešte predtým chcem druhú vec povedať, že toto kontroverzné opatrenie, samozrejme, prinieslo peniaze do rozpočtu, ale nehovorím, že či je to správne, a stále existuje ako pre informáciu, pre informáciu občanov, že existuje podanie na Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť, či sú v súlade s ústavou, či nie. Nehovorím, že či sú, či nie sú, samozrejme, nie každý zlý zákon je v protiklade s ústavou, ale my sme teda presvedčení, že sú zlé, a, samozrejme, sme už dali aj verejný záväzok, že pokiaľ prídeme k moci, tak tieto daňové licencie zrušíme. Takže odmietame teda vôbec toto zavedenie ako v princípe. Avšak, avšak treba povedať ešte ďalšiu dôležitú vec, že do 10-tisíc subjektov, a zase hovorím len orientačne, dali svoje spoločnosti do likvidácie najmä kvôli týmto daňovým licenciám, a tak aby ich nemuseli platiť, tak radšej zaplatili likvidátorovi, aby zlikvidovali spoločnosti, a evidentne aj to, že už sa neregistrujú nové alebo menej sa registruje nových spoločností, a teda eseročiek a akciových spoločností, podľa mojich informácií je to až o 50 % menej.
No, stav je teraz takýto, ten môj návrh vlastne v podstate vychádza z toho, že min value, ako hovoria Angličania, alebo zatiaľ, kým sa nerozhodne buď Ústavný súd, alebo nová vláda sa nevyjadrí k tomu, tak zatiaľ si myslím, že pri zavedení týchto licencií sa zabudlo alebo veľakrát sa zabudlo na tie také individuálne prípady, ktoré, samozrejme, ťažko, každý ten individuálny prípad je iný, a jednoducho či už ľudia sú v účtovnej strate, alebo, ja neviem, z určitého času proste vieme, že prešli zo živnosti do eseročiek kvôli tomu, že sa, že sa zvýšili odvody, to znamená, že bolo výhodnejšie prejsť do eseročiek, ale napríklad aj tí eseročkári, hovorím, samozrejme, hovorím o tých malých firmách, tak mnohí z nich sa napríklad môžu v priebehu toho podnikania aj zamestnať, mohli vycestovať a tak ďalej a de facto nemajú, nemajú príjmy, pretože jednoducho nepodnikajú, a týmto som chcel vyjsť v ústrety. A obdoba toho nápadu, že čo chcem teda vyjsť v ústrety, je niečo ako, keď podnikateľ živnostník, lebo živnostník je tiež podnikateľ, a ten má právo zo zákona pozastaviť živnosť na dobu troch rokov, to znamená, že keď proste nejaká situácia životná vznikne, či ochorie, alebo tak ďalej, takže týmto som sa vlastne obdobne inšpiroval, pretože mnoho tých eseročiek je vlastne buď jednoosobových, alebo rodinných eseročiek, ktoré v podstate nemajú vysoké príjmy, nehovorím, že ich je gro, samozrejme, že ich neni gro, ale nezdá sa mi napríklad, ja si myslím, že možno pre tých 10-tisíc ľudí, čo išlo do likvidácie, alebo plus-mínus tých eseročiek, s kľudom keby platila, platilo niečo takého, ako navrhujem ja, to znamená, že aby sa na určité obdobie, a ja, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o tom, že na aké obdobie asi, nehovorím, že aj keď je to napísané, že pozastavenie, ale nemám problém s tým napríklad, kopírovať to obdobie ako pri živnostníkoch, to znamená, maximálne do troch rokov, že pokiaľ jednoducho nepodnikajú, nevyvíjajú nejakú činnosť, tak aby nemuseli platiť daň z niečoho, čo vlastne, vlastne ani nevytvorili. Takže to je podstata môjho návrhu. Samozrejme, oponenti môžu hovoriť, že, že niektoré eseročky sa naschvál, naschvál proste zakladajú na to, aby proste boli tzv. dépeháčkari, to znamená, pýtali peniaze z daňového úradu, ale musím hneď povedať, že na tento argument je protiargument okamžitý, že tí veľkopodvodníci, tým je úplne lauter ukradnutých nejakých 480 euro z daňovej licencie, to proste oni robia vo väčších peniazoch a jednoducho to im je úplne jedno, že či platia, či nie, to znamená, že tie tzv. biele kone v podstate sme nevyčistili, a zdôrazňujem, že keď je, nazveme to spiacou eseročkou alebo dočasne, zdôrazňujem, dočasne spiacou eseročkou, samozrejme, nie som fanúšik toho, aby právnici si zakladali desiatky a desiatky eseročiek a potom to jednoducho predávali, a pointa v tých eseročkách je len to, že je proste na predaj. To nehovorím, že som fanúšik toho, ja len hovorím, že mnoho tých osobných životných prípadov je takých, že jednoducho by sme mohli umožniť týmto ľuďom proste nerobiť tú pakáreň a na určité obdobie, pokiaľ teda nemajú žiadne príjmy a, samozrejme, si nemôže ani účtovať nejaké zákazky a tak ďalej, jednoducho aby nemuseli platiť túto daňovú licenciu.
Takže toto je v podstate podstata toho môjho návrhu, to znamená, že pre spoločnosti, tak ako som hovoril, ktoré nevykazujú zisk, resp. žiadne daňové náklady, aby nemuseli platiť daňovú licenciu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi prispieť tiež k tejto diskusii. Ja budem mať len príspevok na aktuálnu tému a tá aktuálna téma je otvorenie druhého piliera. Keďže vieme, že Národná banka Slovenska je regulátorom trhu dôchodkového sporenia, teda nielen, ale aj, a tiež teda dohliada nielen na dôchodkové spoločnosti vo fáze šetrenia, ale aj na životné poisťovne, ktoré obdŕžali licenciu od Národnej banky Slovenska na výplatu dôchodkov.
Samozrejme, existuje veľká politická diskusia na tému, komu sa oplatí, komu sa neoplatí, čo mi, samozrejme, som to aj avizoval, že pre človeka, ktorý povedzme chápe, že aj v tejto téme dôchodkov je politikum, tak som presvedčený, že títo ľudia majú záujem o objektívne informácie. A tie objektívne informácie môžu získať hlavne teda od nejakých nezávislých odborníkov, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, no a samozrejme od Národnej banky Slovenska, pretože ona je vrchným regulátorom. A jednoducho si myslím, že v tejto tak závažnej veci, to znamená, či teda tie déedesky zhodnocujú, alebo nezhodnocujú peniaze, ja si myslím, že by sa mala vyjadriť. Aj keď dlhodobo viem, že pri tých štyroch otvoreniach NBS-ka sa snažila nevyjadrovať ako vyjadrovať, stále som presvedčený, že nič tomu nebráni, aby sa vyjadrila.
No a moja otázka na guvernéra je, že určite teda vie, že občania dostávajú od Sociálnej poisťovne leták na tému druhého piliera. Mimochodom, Jožko Mikloško mi spomenul, že tiež dostal ten leták, hoci nie je v druhom pilieri, tak potom sa pýtam, ako sa míňajú peniaze daňových poplatníkov, keď sa posielajú dopisy ohľadom druhého piliera aj ľuďom, občanom, ktorí jednoducho nie sú, ale samozrejme to je iná téma, to nie je otázka na guvernéra.
Ale otázka na guvernéra je taká, že ja teda ako sporiteľ aj ako poslanec jednoducho ho žiadam, aby sa vyjadril k niektorým tvrdeniam, aspoň k niektorým tvrdeniam, čo sú v letákoch popísané ohľadom druhého piliera. Ja mu samozrejme dám ten leták, neviem, či má, či nemá, a ja nechcem rozoberať ten leták dopodrobna. Ja len ho prosím teda, alebo žiadam, aby sa vyjadril ako regulátor trhu k trom tvrdeniam. Prvé tvrdenie v tom letáku, že druhý pilier sa zhodnotil na mínus 1,16 percenta. Respektíve ďalšie tvrdenie, za 10 rokov bolo hrubé zhodnotenie v druhom pilieri 17,8, kým v prvom pilieri až 68 %, že či teda ako ekonóm berie výraz, že prvý pilier sa zhodnotil až na 68 percent. Takže všeobecne o zhodnotení a informovať aj verejnosť, aby vedeli, že proste ako sa zhodnocujú tie fondy, pretože ja som teda informoval verejnosť, ako sa moje fondy zhodnocujú, pretože samozrejme každý prípad je individuálny podľa toho, v ktorom fonde je, alebo v ktorej spoločnosti. Takže to je prvá otázka.
Druhá otázka. Tvrdenie Sociálnej poisťovne, alebo v tomto liste, tak ja neviem, kto je autorom toho listu, že v oboch prípadoch nejde o účet, teraz, keď sa porovnáva, že účet v Sociálnej poisťovni je podobný ako v DSS, toto tvrdenie, že "v oboch prípadoch nejde o účet, na ktorom máte fyzicky uložené peniaze, ale o evidenciu všetkých vašich odvodov, z ktorých sa neskôr vypočítava váš dôchodok". Prosím vás, pán guvernér, povedzte, že či to tak je, či to je len evidencia odvodov alebo, ja viem, ako to funguje, len chcem, aby ste vy to povedali občanom, že jednoducho to neni evidencia odvodov, hej? Niečo o dôchodkových jednotkách a ako to funguje.
A tretia otázka. Ja samozrejme mám veľa otázok, ale nechcem zaťažovať. Ďalšie tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Vieme, že je zákon, kde občania v tej anuitnej novele slávnej, teda myslím ironicky, ale je pravdou to, že proste sú tam možnosti tých dôchodkov vybrať si, či s valorizáciou alebo bez valorizácie alebo s pozostalostným alebo nie. Takže či je pravdou tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Teraz narážam na to, či ľudia, keď sú, či si nemôžu vybrať anuitu indexovanú.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán kolega Hlina, dovoľte mi teda len vás podporiť. Samozrejme máte svojský prejav, ale skúsim povedať aj jednu, a teraz myslím pozitívne, nesmejte sa, ako jednoducho bude to taký priamočiarejší. Ja to poviem trošku iným spôsobom. Veľmi dôležité je pochopiť aj jednu zásadnú vec, že súčasný rast HDP je zvýšenou mierou ťahaný rastom spotreby domácností, a to sa chváli aj minister financií. Lenže ten rast spotreby domácností je dvojsečná zbraň, pretože práve ten rast spotreby je zase podmienený tým, že výrazne rastie zadlženosť. To znamená, takýto spôsob rastu jednoducho nemusí byť automaticky výhodný pre obyvateľov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť za klub MOST - HÍD k tejto tak závažnej téme. Ja si dovolím predsa len trošku, trošku ináč ponad túto tému, pretože už teraz si pingpongujeme konkrétne veci, ale predtým, ako si začneme konkrétne veci pingpongovať, by som ešte zopár poznámok vôbec k fondom ako-takým v spôsobe čerpania, kto za čo môže.
V prvom rade chcem povedať, že aj keď to bude vyzerať trošku od Adama, ale má to zmysel, čo poviem. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak pred tými jedenástimi rokmi, tak v podstate platili tie pravidlá, že tie nové členské krajiny jednoducho budú dostávať formou eurofondov peniaze na určité projekty a v podstate od začiatku bolo jasné, že tie nové členské krajiny sú čistí poberatelia. To znamená, že do tej Európskej únie dajú menej, ako od nej dostanú. Problém, samozrejme, je v tom, že v budúcnosti sa tento pomer zmení a z čistých poberateľov budeme čistými platcami a obrazne povedané, naveky, alebo teda pokiaľ bude existovať Európska únia.
Existuje veľa teoretických názorov na zmysel týchto eurofondov a samozrejme, že sú rozdielne. Niekto to berie proste ako "mešec, potras sa", niekto to berie ako nejaký dar, zase iní ekonómovia tvrdia, že je to danajský dar. Jednoducho, tie spôsoby teoretické na to, že čo sa s tým dá urobiť a čo nie, sú rozdielne, aj, samozrejme, potom názory. To znamená, že je veľmi, aj kontroverzné názory na to, ako sa to vlastne má používať a či práve na tento operačný program a či nie na tento a podobne.
A tu chcem zakotviť, teda aj poznamenať, že nielen eurofondy, ale povedzme aj dotačná politika v poľnohospodárstve je rozdielna a tiež si dovolím trúfnuť, kontroverzná.
Keď hovoríme, že načo sa tie fondy majú používať, tak ja som zástanca toho, že v prvom rade by to malo ísť na verejné investície, to znamená hlavne infraštruktúru. To už je jedno, či teraz hovoríme o diaľniciach, železniciach a tak ďalej, ale pravdou zase je to, že veľakrát sa aj tieto fondy neefektívne využívajú a ja dokonca tvrdím, že aj filozoficky neefektívne, keď jednoducho v rámci konkurencieschopnosti dotuje sa jeden podnikateľ a samozrejme ten druhý, ktorý nedostane tú dotáciu, má logickú, logickú nevýhodu voči tomu, kto to dostane, hej? A keďže dopyt po peniazoch, po dotáciách je vždycky väčší ako ponuka, tak proste to je základ alfa - omegy korupcie, pretože jednoducho už z prirodzeného toho, čo som povedal, že dopyt je väčší ako ponuka, tak musia byť, je tam korupcia, alebo miera, určitá miera korupcie jednoducho vzniká už len z tohto.
Takže, samozrejme, tých problémov je viacej. Mňa vždycky, len keď spomeniem eurofondy, každý, samozrejme, má nejaký iný príklad, ja si spomeniem na lavičky za 200-tis. korún, keď sa pýtali, že no a prečo tak draho tie lavičky? No tak, keď to tie eurofondy umožňovali? Proste, hej? Alebo prednedávnom sme z jednej televízie boli presvedčení, aby sme viacej kaprov jedli. No neviem, či ich teraz jeme, tých viacej kaprov, alebo nie. Jednoducho pravdou je to, že skutočne časť tých peňazí, ktoré sú v eurofondoch, sa využíva, nazvem to, menej efektívne alebo do niektorých oblastí idú, že do ktorých by vôbec nemuselo, nemuseli ísť.
Ale existujú a samozrejme, každá minca má dve strany, to znamená aj proti, aj za. A jednoducho, je to pravidlo fungovania tej Európy a treba zase povedať, že keď to už je, tak treba, obrazne povedané, brať a utekať. Jednoducho, keď máme možnosť z toho pravidla vyčerpať, teda minúť, ale to "minúť", to nemám rád, ani to slovo "vyčerpať", skôr "použiť" na niečo rozumného, hej, tak samozrejme treba využiť v maximálne možnej miere, zdôrazňujem, v maximálne možnej miere, aby sme túto možnosť využili. Či ju využijeme, či nevyužijeme, stále v budúcnosti budeme potom čistými platcami a nebude na to mať vplyv, či sme, koľko sme čerpali od tej Európskej únie, ale jednoducho budeme čistými platcami. To znamená, aj z tohto dôvodu treba tieto fondy použiť skôr ako nenávratnú pôžičku, ktorú, samozrejme, v budúcnosti zaplatíme iným spôsobom.
Ja by som snáď dovolil ešte povedať teraz tú druhú stránku mince, že faktom zostáva to, že tuto som si len tak pre úvod povedal, že zástupca Európskej únie, keď začiatkom mája hodnotil význam, tak, eurofondov, tak povedal, že v podstate z európskych fondov sme získali dvojnásobok, aby bolo jasné, dvojnásobok viacej, ako sme vlastne zaplatili. To znamená, že viacej ako 50 % príjmov. To znamená, v tejto správe bolo 14, vyše 14 mld. sme dostali a odviedli sme 6,8, šesť miliárd osemsto miliónov.
V tejto správe bolo konštatované, že za tieto peniaze sa postavilo vyše 107 km diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo cca 1 430 km ciest I., II. a III. triedy, 105 km železníc. Z peňazí EÚ môže Slovensko získať 61 nových vlakov, Bratislava 120 nízkopodlažných trolejbusov - teraz nebudeme sa baviť o tom, či majú klímu, či nie - 45 električiek a tak ďalej. Deväťsto tridsaťosem obcí a miest bolo, v 930 obciach a mestách boli obnovené z eurofondov verejné priestranstvá a v 300 sídlach verejné osvetlenie. Zase teraz neriešim lavičky a podobne, ale jednoducho je to fakt, že tieto mestá by ináč tieto zdroje nedostali. Takže podporu EÚ získalo 26 priemyselných parkov, 788 malých a stredných podnikov, 570 zariadení cestovného ruchu. Slovenskí poľnohospodári získali k tomu dátumu tej správy 4 848 miliónov.
Bez pochyby, pokiaľ teda existuje nejaký mechanizmus, tak, toho čerpania alebo použitia tých fondov, tak existuje aj nejaká zodpovednosť a primárna zodpovednosť, samozrejme, za čerpanie alebo použitie tých fondov má jednoznačne vláda a ja som si, a preto ako hodnotiť, že ako čerpá tie, tá vláda tie fondy, jednoducho vždycky, pokiaľ pôjdeme do konkrétnosti, tak si tu budeme pingpongovať, ale nespochybniteľné, zdôrazňujem, nespochybniteľné je porovnávanie s inými krajinami. To znamená s inými krajinami členských krajín, teda EÚ, ale samozrejme aj tých nových krajín.
Ja tu mám čerpanie eurofondov, ktoré vlastne je aktuálne z Európskej komisie a vlastne sa to aktualizovalo k včerajšiemu dňu. Je tu trošku iná tabuľka, ako kolega Zajac ukazoval, ale princíp, samozrejme, je iný, je čerpanie eurofondov, priebežne aktualizovaný stav, percentuálny podiel vyčerpaných peňazí z celkového objemu finančných prostriedkov, ktorý bol pridelený jednotlivým štátom. Takže z tohto, z tejto tabuľky k tomuto dátumu Slovensko čerpalo 62,2 % a sme na chvoste o veľmi, veľmi málo, menej čerpalo Rumunsko a nová krajina Európskej únie Chorvátsko, ktorí jednoducho ešte vôbec sú totálnymi nováčikmi. Takže zreteľne, jasne, zrozumiteľne sme skoro najhorší. To, že proste sme o 0,8 % lepší od Rumunska, myslím si, že to len svedčí, že v tejto oblasti hráme úplne poslednú ligu.
Samozrejme, príčin môže byť viacej, prečo to tak je, hej? Rôzne programy, však čo sme aj rozoberali s pánom ministrom Vážnym, aj na výbore pre európske záležitosti, aj výbore pre financie, samozrejme rôzne operačné programy, rôzne dôvody a podobne, ale ak by som mohol zhrnúť zopár takých zásadných dôvodov, že vláda jednoznačne a jasne nesie zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu alebo použitiu fondov. Je to nekvalitný zákon o verejnom obstarávaní, nedostatočná kontrola, neefektívnosť verejnej správy, nestabilita personálnej politiky verejných orgánov.
Takže aj podľa analytikov, aj analytikov, aj Európskej komisie, len vymenujem zopár dôvodov, že aké sú problémy. Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať, súťažia proti sebe s nereálnymi nízkymi cenami, často voči sebe namietajú, vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam, nedostatočná kontrola a korupcia, následné zastavenie čerpania zo strany EK, ešte raz zdôrazňujem, to nie je môj názor, to ja čítam z dokumentu, absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec, že prichádza pre programové nové obdobie 2014 - 2020 na Slovensku, bude alokovaných 15 mld. eur, pričom keby sme to prepočítali na hlavu obyvateľa, lebo skutočne tu boli také výčitky pri pingpongovaní, skutočne my musíme pozerať aj na veľkosť krajiny, počet obyvateľov a samozrejme, aj na časť rozpočtu, to znamená do akej miery, v pomere, vždycky treba v pomere. Takže v pomere na hlavu obyvateľa ide u nás na jednu, o druhú najvyššiu alokáciu prostriedkov. Pritom treba si jasne uvedomiť aj jednu vec, že nezávislí konzultanti vypočítali, že keby sa čerpali tieto fondy na úrovni okolo 90 %, tak by to zvýšilo ekonomický rast o cca 0,3 do 0,8 %. To znamená, že aj samotné toto použitie prostriedkov, keď to nevyužijeme, jednoducho sa vzdávame časti toho ekonomického rastu.
Takže na záver tohto úvodu, samozrejme, aj kolega Simon sa vyjadrí ako, keďže bol ministrom, takže z praktických skúseností a má aj praktické čísla, aj pri tých porovnaniach. Na záver chcem povedať, že jednoznačne bez najmenších pochýb, najmenších pochýb, pretože všetky tie krajiny boli na rovnakej štartovacej čiare, teraz to hovorím, tie nové krajiny na rovnakej štartovacej čiare, môžeme sa baviť, že o nezamestnanosti, že je to trošku ináč, ale pri čerpaní fondov všetci na rovnakej čiare. Tak my patríme na chvost tohto pelotónu a za to musí niekto niesť politickú zodpovednosť. To si nemôžme pingpong hovoriť a ty môžeš za to a ty si tam niečo nedal a ty si bol rok a ja už tri roky a podobne. Jednoducho to je fakt a treba z toho vyvodiť konkrétne, aj politické dôsledky, samozrejme, treba aj diskutovať na tému, že ako minimalizovať škody, ktoré tak či tak už budú spôsobené a jednoducho sa snažiť možno spoločnými silami, že ako znížiť tieto škody, ale tie škody budú významné a sú otázky, len do akej výšky budú.
Ďakujem.

87.
Ďakujem. No ja by som len chcel podčiarknuť tú myšlienku toho minimálneho dôchodku. Predsa evidentne vidno, že to neni ani ľavicová alebo pravicová, to má jednoducho, solidarita nemá ani ľavicový, ani pravicový nádych. Jednoducho solidarita je solidarita. A ten minimálny dôchodok je solidárny a je to hlavne pre nízkopríjmové skupiny. Zdôrazňujem, nízkopríjmové skupiny. A v skutočnosti nevidím najmenší logický dôvod niekoho diskriminovať, ten, kto má málo, kto zarába málo. Však z tých peňazí, to, čo som navrhoval jednoducho, ak máte problém, že má niekto naviac tie peniaze, tak jednoducho, ak chce mať ten minimálny dôchodok, nech prevedie, nech prevedie tie peniaze do... (Ozval sa zvuk rušiaci mikrofón.) Ja sa ospravedlňujem, hej? Do Sociálnej poisťovne a zase, povedzme si rovno, to nebude veľa peňazí, ako tam, keď priznáte ten dôchodok, minimálny dôchodok aj dvojpilierovému dôchodcovi, to nebude veľa štátu stáť, pretože už tie 4 %, čo tam odvádza, jednoducho to bude skutočne strašne malý podiel, to znamená, strašne malý doplatok bude, alebo relatívne malý doplatok pre toho dvojpilierového dôchodcu, keby mal nárok normálne na minimálny dôchodok.
Ja si myslím, na tom neni nič zlého. Jednoducho, nechajte si to uležať v hlave. Ja si myslím, že pokiaľ skutočne vám záleží aj na tých nízkopríjmových skupinách, tu nejde o to hazardovanie, nehazardovanie. Tak ako som vám vysvetlil, nie každý vie, ako sa bude jeho životná trajektória chovať. Jednoducho niekto môže mať veľa detí a jednoducho a tak ďalej, tých prípadov je veľa. A skutočne by ste vyslali normálny dobrý signál. A hovorím, že keby sme to urobili spolu, tak to by bol krásny signál aj pre ľudí, jednoducho, že sa vieme dohodnúť na nejakej základnej solidarite vo forme minimálneho, respektíve základného dôchodku.
Ďakujem.

Tak ďakujem za koment kolegov. No kolega Muňko teraz vyšiel, no sme sa nepochopili, ja som zástanca minimálneho dôchodku a sa teším, že 75-tis. ľudí dostane vyšší dôchodok, teda minimálny dôchodok, ako by mali doteraz a možno by som bol aj radšej, aby to nebolo len 75-tis., možno viacej. Ale pravdou je to, že keď sa niekedy hovorí, že sú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, v II. pilieri, no ono ťažko niekedy, kto má, kto nemá, keď vstupuje do pracovného procesu, on nevie, aký plat bude mať, hoci je to vysokoškolák, môže ísť aj, môže sa stať nepredvídaná udalosť. Vieme veľmi dobre, že 80 % ľudí sa, tí, čo sa narodili, sa nedožijú dôchodkového veku, môžu proste mať vysoký plat a ja neviem a potom mať nízky alebo niekam odcestujú. Jednoducho toto nemôže byť kritérium, súčasný plat, či vstúpiť, či nie.
Takže a čo sa týka tých dôchodcov CZ a ten Ústavný súd, no pozerajte, nie ja to hovorím, ale tí dôchodcovia, ktorí za mnou boli. Však každému je jasné, že oni u mňa lobovali, však ja sa za to nehanbím, tí federálni dôchodcovia, a oni sami proste jednoducho vidia jedinú možnosť a jak to neprejde, že jednoducho sa to dá na Ústavný súd. A ten Ústavný súd, ako berte tak, že však ja nehovorím, aj zlý zákon nemusí byť protiústavný, nikdy som to nepovedal, hej? To, že proste si myslím a že je legitímne právo sa opýtať Ústavného súdu, že či je to v súlade, či nie.
No a čo sa týka pani kolegyne Vaľovej, tam viacej vecí bolo, ale vzhľadom na čas, len poviem len tie výsledky transakcií. No viete, kto najviac ublížil hodnote tých príspevkov ľudí? No tzv. Madejova novela, aj keď viem, že to nebol kolega Madej, že mu to podstrčili, ale to najviac ublížilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

69.
Ďakujem. Tak vážení budúci dôchodcovia, teda aj gymnazisti budú určite budúci dôchodcovia, dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude aj vás týkať a budú to tri pozmeňujúce návrhy. Keďže musím to presne prečítať kvôli záznamu, tak možno trošku budem nudný, ale teda poďme na to.
Takže prvý pozmeňujúci návrh bude k tomu minimálnemu dôchodku. Takže ho prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 13 § 82b odsek 2 písmeno b) znie:
"b) by poistenec mal uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 1), dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), alebo by mu mala byť vyplatená suma podľa osobitného predpisu, 56aa), ak poistenec je sporiteľ, alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu 1)".
Bod 2. V čl. I bod 13 § 82b ods. 2 písm. c) bod 3 sa za slová "pozostalostného dôchodku" vkladajú slová "vo výške predpokladanej".
Bod 3. V čl. I bod 13 úvodná veta znie: Za § 82a sa vkladajú § 82b a § 82c, ktoré vrátane nadpisu § 82b znejú: a za § 82b sa vkladá § 82c, ktorý znie: Takže znenie § 82c.
"§ 82c
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b sa suma podľa osobitného predpisu, 56c), prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 56c), sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu 1).
(2) Starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení neznižuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 56c znie:
"56c) § 123as zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Bod 4. Čl. IV sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
7. Za § 123ar sa vkladá § 123as, ktorý vrátane nadpisu nad § 123as znie:
"Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2015.
§ 123as
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa osobitného predpisu, 93c), zaniká fyzickej osobe
a) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti,
b) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a
c) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, skutočnosti podľa odseku 1.
(3) Ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.
(4) Ak boli sporiteľovi odpísané z osobného dôchodkového účtu dôchodkové jednotky z dôvodu vydania certifikátu a dôchodková správcovská spoločnosť nepripísala na osobný dôchodkový účet sporiteľa dôchodkové jednotky podľa § 45 ods. 4, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z povinných príspevkov,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z dobrovoľných príspevkov,
c) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu, ak má na svojom osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 93c znie:
"93c) § 82b a 82c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Vynímam na osobitné hlasovanie body 4 a 5 bod spoločnej správy.
Odôvodnenie. Hlavným účelom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je v súvislosti so zavedením inštitútu tzv. minimálneho dôchodku riešenie možného "sanovania" strát vznikajúcich v Il. pilieri a zároveň odstránenie diskriminácie sporiteľov, ktorí uzatvorili s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení vo vzťahu k tým sporiteľom, ktorí túto zmluvu neuzatvorili, takže tá diskriminácia medzi dvojpilierovým a jednopilierovým dôchodcom.
Navrhuje sa, aby dôsledkami zvýšenia sumy starobného dôchodku alebo sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na úroveň sumy minimálneho dôchodku bol zánik (i) účasti fyzickej osoby na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku jej prvej účasti, (ii) právneho postavenia sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a (iii) zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. To znamená to, čo som tvrdil, že jednoducho tie peniaze, čo si ušetril, vlastne mu zaniká celé sporenie a všetko, čo odviedol do DSS, by mal odviesť naspäť do Sociálnej poisťovne.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti je Sociálna poisťovňa bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Vzhľadom na význam daných skutočností v ďalšom procese vyplácania minimálneho dôchodku sa navrhuje písomná forma.
Zároveň som navrhol upraviť postup dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že by nedošlo k vydaniu certifikátu, a to tak, že dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnou poisťovňou, previesť na účet Sociálnej poisťovne sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej.
Na základe navrhovanej právnej úpravy teda v prípade, že ak dôjde k zvýšeniu sumy starobného dôchodku a sumy invalidného vyplácaného do dovŕšenia dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, dôchodcovská správcovská spoločnosť je povinná previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Táto suma sa tak stane súčasťou systému sociálneho poistenia.
Takže toto je ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý by teda podľa môjho názoru a nášho názoru vyriešil ten spor, do ktorého sa, samozrejme, ako som spomínal, pravdepodobne opozícia s vládou pohrnie teda, čo sa týka diskriminácie tých dvojpilierových dôchodcov ohľadom toho minimálneho dôchodku a zdôrazňujem, že myslím si, že by to mohlo byť elegantné, vzájomne vyhovujúce riešenie, ktoré by v podstate nikomu ani z ideologických, ani z nejakých iných dôvodov nemalo vadiť.
Druhý pozmeňovací návrh, ktorý predkladám, je o tých federálnych dôchodcoch a v podstate zase ten pozmeňovák bude veľmi jednoduchý a prečítam potom odôvodnenie.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, č. tlače 1424, predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva len v jednej vete.
V čl. 1 v bode 5, § 69b ods. 1 písm. a) sa slová "25 rokov" nahrádzajú slovami "3 roky".
To je, čo som vo svojom vystúpení hovoril o tých arbitrárnych hraniciach. Takže ja navrhujem nie hranicu 25 rokov, ale 3 roky, a ktorá, samozrejme, vplyvom tejto hranice by vlastne zasiahla to kvantum dôchodcov, ktorých by sa skutočne týkalo. Takže odôvodnenie, prečítam odôvodnenie.
Vyrovnávací príplatok upravený v navrhovanom § 69b zákona rieši finančnú ujmu tzv. "federálnych" dôchodcov, t. j. slovenských dôchodcov, ktorí ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky pracovali síce na území Slovenskej republiky, ale u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo podľa obchodného registra v Českej republike. Na týchto dôchodcov sa vzťahuje režim medzinárodnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorú v súvislosti s rozdelením federácie uzatvorili v roku 1993 Slovenská republika a Česká republika. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považuje za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorom území mal zamestnávateľ sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR. Priamym dôsledkom aplikácie tejto medzinárodnej zmluvy na "federálnych" dôchodcov je tá skutočnosť, že všetky doby dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb, bez ohľadu na to, ako dlho pracovali pred rozdelením ČSFR pre "českého" zamestnávateľa, dosiahnuté do rozdelenia federácie sa považujú za české doby, i keď ide o občanov Slovenska, ktorí reálne celý svoj produktívny pracovný život pracovali v Slovenskej republike a všetky doby dôchodkového poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa považujú za doby slovenské.
Výsledkom sú dva dôchodky, český - poberaný od Českej správy sociálneho zabezpečenia a slovenský - poberaný od Sociálnej poisťovne. Súčet týchto dvoch dôchodkov je v mnohých prípadoch i o niekoľko 100 eur nižší, zdôrazňujem, niekoľko 100 eur nižší, ako tzv. teoretická suma dôchodku, na ktorú by mal dôchodca nárok, ak by sa mu všetky doby dôchodkového poistenia započítali ako doby slovenské podľa slovenských právnych predpisov.
Majetkovú krivdu, ktorá federálnym dôchodcom vzniká, by mal odstrániť nový inštitút v zákone o sociálnom poistení, ktorý je obsiahnutý v navrhovanej novele zákona v § 69b, tzv. vyrovnávací príspevok. Mal by sa týkať však iba časti federálnych dôchodcov a to tých, ktorí splnia podmienku uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) navrhovanej úpravy a teda tých, ktorí získali pred 1. 1. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré im bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. V skutočnosti tak nárok na vyrovnávací príspevok vznikne iba tým slovenským dôchodcom, ktorí sa narodili do roku 1952.
Navrhujem preto nahradiť podmienku získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 25 rokov pred 1. 1. 1993, podmienkou získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 3 roky. Zakotvením najmenej trojročného obdobia by sa ujma, ktorá vznikla takzvaným "federálnym" dôchodcom na ich dôchodkoch odstránila plošne, a nie iba u časti z nich.
Do obdobia československého dôchodkového poistenia sa majú zahrnúť podľa navrhovanej úpravy i náhradné doby. Náhradná doba spočívajúca v období sústavnej prípravy na budúce povolanie začala plynúť poistencom nástupom na stredoškolské štúdium. Absolventi najkratšieho možného stredoškolského štúdia, máme na mysli trojročné štúdium na odborných učilištiach bez maturity, sa mohli v roku 1992, kedy československá federácia zanikla, zamestnať u zamestnávateľa so sídlom v ČR po skončení školského roka 1991/1992, t. j. je predpoklad, že im zamestnanie u českého zamestnávateľa mohlo vzniknúť najskôr od 1. 7. 1992.
Sme toho názoru, že už i títo poistenci by mali mať nárok na vyrovnávací príplatok, ak im v čase odchodu do dôchodku vznikne mínusový rozdiel súčtu dôchodkov poberaných z Českej a Slovenskej republiky, proti teoretickej sume slovenského dôchodku. Keďže títo poistenci dosiahli pred nástupom do zamestnania obdobie dôchodkového poistenia 3 roky z titulu náhradnej doby - prípravy na budúce povolanie, navrhujeme v § 69b ods. 1 písm. a) slová "25 rokov" nahradiť slovami "3 roky". U tých poistencov, ktorí dosiahli do 1. 1. 1993 menej ako tri roky československého obdobia dôchodkového poistenia, nie je potrebné vyrovnávací príplatok ustanoviť, nakoľko tí sa v čase zániku federácie ešte len sústavne pripravovali na budúce povolanie a teda logicky nemohli mať zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.
Takže toto je druhý pozmeňovák. Ja len zdôrazním to, ako som tú zásadnú vec povedal, vždycky proste v tom sociálnom systéme sú arbitrárne rozhodnutia. Vidíme, že to je 25 rokov, ja navrhujem 3 roky, samozrejme, môžeme sa pýtať, prečo 3 roky, prečo nie iné roky? Ale jednoducho, to je systém prerozdeľovania a je to na nás, na vláde a na poslancoch, do akej miery tie skrivodlivosti, ktoré vychádzajú, ale z rôznych druhov, nehovorím len v tomto prípade. Ja stále tu spomínam donekonečna omieľaných starodôchodcov a novodôchodcov. Akonáhle jednoducho to necitlivo urobíme, vždy proste potom ľudia sa budú cítiť dotknutí a toto je pre nich tak závažná vec, že ja predpokladám, že pokiaľ sa toto neprijme, pravdepodobne tiež budeme uvažovať o tom, že sa opýtame Ústavný súd, že či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To nie je ako vyhrážka, samozrejme, ale myslím si, že pre mnohých tých, ktorí cítia tú skrivodlivosť a je to pár tisíc ľudí, že, a zdôrazňujem, to neni problém ministra a tak ďalej, pretože jednoducho je pravdou to, že sú rôzne systémy, český systém je iný, slovenský iný je, žiaľbohu, za tých pár desiatok rokov sme sa tak rozdelili v tom ponímaní, ako chápeme napríklad aj dôchodkový systém, takže len pravdou je to, že tí ľudia jednoducho majú pocit, že sa im to zlým spôsobom vypočítava. Takže tu je druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh je symbolický, pretože ho predkladám už tretíkrát, takže (povedané so smiechom), takže tretíkrát predkladám k II. pilieru, pán minister už vie asi, o čo ide teda, už stále to dookola hovorím, o tom krátení dôchodkov pre dvojpilierových dôchodcov. Ja by som ešte len k tomu povedal, že to neni nová téma a neni to, že by som to ja vymyslel ako, ja jednoducho ako trvám na tom, že je to veľmi dôležité a o tomto probléme vedia v podstate všetci. Vie o tom rozpočtová rada pre zodpovednosť, vie o tom ministerstvo, jedno, druhé, NBS-ka, nezávislí ekonómovia o tom hovoria roky a roky, môžem spomenúť INECO, INES, ktoré, mimochodom teda, druhýkrát ešte opätovne, pokiaľ máte niekto záujem si podebatovať na túto tému, tak na 12.30 hod. som zorganizoval prednášku Ďuranu, ktorého považujem za odborníka v tejto problematike a na konkrétnych príkladoch ukážeme vám, že akým spôsobom vlastne tí ľudia kvôli tomuto prichádzajú o značnú časť toho dôchodku a potom, samozrejme, tá atraktívnosť dvojpilierového systému je úplne niekde inde.
Takže ja ešte spomeniem predtým, ako to prečítam, je to aj na Ústavnom súde, už teraz, ja neviem, do kedy to rozhodne. Samozrejme, aj tá formulácia na Ústavný súd musí byť trošku iná ohľadom toho rezervného fondu, ale v podstate len ide o to, čo teraz prečítam, že akým spôsobom sa vlastne bude krátiť, lebo navrhujeme, aby sa krátil ten dôchodok z I. piliera pre dvojpilierového dôchodcu. Bude to trošku dlhšie, pretože sú tam nejaké zlomky, ale musel som to napísať v zlomkoch.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 66 odsek 6 znie:
"(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 21/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.".
V článku I sa doterajšie body primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Predloženou novelou zákona o sociálnom poistení sa nadväzuje na zrušenie povinnosti platiť poistné do rezervného fondu solidarity v zmysle § 128 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. Na základe tejto zmeny nebude mať zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená zárobková činnosť a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba povinnosť platiť poistné vo výške 4,75 % ich vymeriavacieho základu, ktorá im vyplýva zo súčasného znenia. Účelom rezervného fondu solidarity je v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výlučne úhrada dávok, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde a na úhradu škôd podľa osobitného predpisu.
Takže pôvodný pomer krátenia vychádza z pomeru povinného odvodu do II. piliera, povinného odvodu do I. piliera. Navrhovanou úpravou dochádza k zvýšeniu povinného odvodu do I. piliera o 4,75 %, ktorý tvorí poistné pôvodne alokované v rezervnom fonde solidarity.
Ja ešte na dovysvetlenie, prečo sú tie zlomky, lebo ten pomer vlastne je v tom, že nikdy, nikdy to nebolo 9 na 9, aj keď stokrát to môžu médiá a ľudia hovoriť, že pomer je 9 na vlastný účet a 9 k štátu, jednoducho vždycky to bolo tak, že bolo to 9 do II. piliera a 9 plus 4,75, to znamená 13,75 do I. piliera. A ešte pri tom abstrahujem od toho, že existujú krížové dotácie, to znamená, že ešte z mnohých iných fondov, ktoré sú tzv. prebytkové, sa dávajú peniaze na dôchodkové sporenie, teda dôchodkové poistenie. Takže si myslím, že aspoň takúto podľa mňa triviálnu nespravodlivosť v tom krátení jednoducho treba vyriešiť a hovorím, že ešte abstrahujem od toho, že časť peňazí ide z krížových dotácií.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a teším sa na vaše faktické poznámky.