Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť za klub MOST - HÍD k tejto tak závažnej téme. Ja si dovolím predsa len trošku, trošku ináč ponad túto tému, pretože už teraz si pingpongujeme konkrétne veci, ale predtým, ako si začneme konkrétne veci pingpongovať, by som ešte zopár poznámok vôbec k fondom ako-takým v spôsobe čerpania, kto za čo môže.
V prvom rade chcem povedať, že aj keď to bude vyzerať trošku od Adama, ale má to zmysel, čo poviem. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak pred tými jedenástimi rokmi, tak v podstate platili tie pravidlá, že tie nové členské krajiny jednoducho budú dostávať formou eurofondov peniaze na určité projekty a v podstate od začiatku bolo jasné, že tie nové členské krajiny sú čistí poberatelia. To znamená, že do tej Európskej únie dajú menej, ako od nej dostanú. Problém, samozrejme, je v tom, že v budúcnosti sa tento pomer zmení a z čistých poberateľov budeme čistými platcami a obrazne povedané, naveky, alebo teda pokiaľ bude existovať Európska únia.
Existuje veľa teoretických názorov na zmysel týchto eurofondov a samozrejme, že sú rozdielne. Niekto to berie proste ako "mešec, potras sa", niekto to berie ako nejaký dar, zase iní ekonómovia tvrdia, že je to danajský dar. Jednoducho, tie spôsoby teoretické na to, že čo sa s tým dá urobiť a čo nie, sú rozdielne, aj, samozrejme, potom názory. To znamená, že je veľmi, aj kontroverzné názory na to, ako sa to vlastne má používať a či práve na tento operačný program a či nie na tento a podobne.
A tu chcem zakotviť, teda aj poznamenať, že nielen eurofondy, ale povedzme aj dotačná politika v poľnohospodárstve je rozdielna a tiež si dovolím trúfnuť, kontroverzná.
Keď hovoríme, že načo sa tie fondy majú používať, tak ja som zástanca toho, že v prvom rade by to malo ísť na verejné investície, to znamená hlavne infraštruktúru. To už je jedno, či teraz hovoríme o diaľniciach, železniciach a tak ďalej, ale pravdou zase je to, že veľakrát sa aj tieto fondy neefektívne využívajú a ja dokonca tvrdím, že aj filozoficky neefektívne, keď jednoducho v rámci konkurencieschopnosti dotuje sa jeden podnikateľ a samozrejme ten druhý, ktorý nedostane tú dotáciu, má logickú, logickú nevýhodu voči tomu, kto to dostane, hej? A keďže dopyt po peniazoch, po dotáciách je vždycky väčší ako ponuka, tak proste to je základ alfa - omegy korupcie, pretože jednoducho už z prirodzeného toho, čo som povedal, že dopyt je väčší ako ponuka, tak musia byť, je tam korupcia, alebo miera, určitá miera korupcie jednoducho vzniká už len z tohto.
Takže, samozrejme, tých problémov je viacej. Mňa vždycky, len keď spomeniem eurofondy, každý, samozrejme, má nejaký iný príklad, ja si spomeniem na lavičky za 200-tis. korún, keď sa pýtali, že no a prečo tak draho tie lavičky? No tak, keď to tie eurofondy umožňovali? Proste, hej? Alebo prednedávnom sme z jednej televízie boli presvedčení, aby sme viacej kaprov jedli. No neviem, či ich teraz jeme, tých viacej kaprov, alebo nie. Jednoducho pravdou je to, že skutočne časť tých peňazí, ktoré sú v eurofondoch, sa využíva, nazvem to, menej efektívne alebo do niektorých oblastí idú, že do ktorých by vôbec nemuselo, nemuseli ísť.
Ale existujú a samozrejme, každá minca má dve strany, to znamená aj proti, aj za. A jednoducho, je to pravidlo fungovania tej Európy a treba zase povedať, že keď to už je, tak treba, obrazne povedané, brať a utekať. Jednoducho, keď máme možnosť z toho pravidla vyčerpať, teda minúť, ale to "minúť", to nemám rád, ani to slovo "vyčerpať", skôr "použiť" na niečo rozumného, hej, tak samozrejme treba využiť v maximálne možnej miere, zdôrazňujem, v maximálne možnej miere, aby sme túto možnosť využili. Či ju využijeme, či nevyužijeme, stále v budúcnosti budeme potom čistými platcami a nebude na to mať vplyv, či sme, koľko sme čerpali od tej Európskej únie, ale jednoducho budeme čistými platcami. To znamená, aj z tohto dôvodu treba tieto fondy použiť skôr ako nenávratnú pôžičku, ktorú, samozrejme, v budúcnosti zaplatíme iným spôsobom.
Ja by som snáď dovolil ešte povedať teraz tú druhú stránku mince, že faktom zostáva to, že tuto som si len tak pre úvod povedal, že zástupca Európskej únie, keď začiatkom mája hodnotil význam, tak, eurofondov, tak povedal, že v podstate z európskych fondov sme získali dvojnásobok, aby bolo jasné, dvojnásobok viacej, ako sme vlastne zaplatili. To znamená, že viacej ako 50 % príjmov. To znamená, v tejto správe bolo 14, vyše 14 mld. sme dostali a odviedli sme 6,8, šesť miliárd osemsto miliónov.
V tejto správe bolo konštatované, že za tieto peniaze sa postavilo vyše 107 km diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo cca 1 430 km ciest I., II. a III. triedy, 105 km železníc. Z peňazí EÚ môže Slovensko získať 61 nových vlakov, Bratislava 120 nízkopodlažných trolejbusov - teraz nebudeme sa baviť o tom, či majú klímu, či nie - 45 električiek a tak ďalej. Deväťsto tridsaťosem obcí a miest bolo, v 930 obciach a mestách boli obnovené z eurofondov verejné priestranstvá a v 300 sídlach verejné osvetlenie. Zase teraz neriešim lavičky a podobne, ale jednoducho je to fakt, že tieto mestá by ináč tieto zdroje nedostali. Takže podporu EÚ získalo 26 priemyselných parkov, 788 malých a stredných podnikov, 570 zariadení cestovného ruchu. Slovenskí poľnohospodári získali k tomu dátumu tej správy 4 848 miliónov.
Bez pochyby, pokiaľ teda existuje nejaký mechanizmus, tak, toho čerpania alebo použitia tých fondov, tak existuje aj nejaká zodpovednosť a primárna zodpovednosť, samozrejme, za čerpanie alebo použitie tých fondov má jednoznačne vláda a ja som si, a preto ako hodnotiť, že ako čerpá tie, tá vláda tie fondy, jednoducho vždycky, pokiaľ pôjdeme do konkrétnosti, tak si tu budeme pingpongovať, ale nespochybniteľné, zdôrazňujem, nespochybniteľné je porovnávanie s inými krajinami. To znamená s inými krajinami členských krajín, teda EÚ, ale samozrejme aj tých nových krajín.
Ja tu mám čerpanie eurofondov, ktoré vlastne je aktuálne z Európskej komisie a vlastne sa to aktualizovalo k včerajšiemu dňu. Je tu trošku iná tabuľka, ako kolega Zajac ukazoval, ale princíp, samozrejme, je iný, je čerpanie eurofondov, priebežne aktualizovaný stav, percentuálny podiel vyčerpaných peňazí z celkového objemu finančných prostriedkov, ktorý bol pridelený jednotlivým štátom. Takže z tohto, z tejto tabuľky k tomuto dátumu Slovensko čerpalo 62,2 % a sme na chvoste o veľmi, veľmi málo, menej čerpalo Rumunsko a nová krajina Európskej únie Chorvátsko, ktorí jednoducho ešte vôbec sú totálnymi nováčikmi. Takže zreteľne, jasne, zrozumiteľne sme skoro najhorší. To, že proste sme o 0,8 % lepší od Rumunska, myslím si, že to len svedčí, že v tejto oblasti hráme úplne poslednú ligu.
Samozrejme, príčin môže byť viacej, prečo to tak je, hej? Rôzne programy, však čo sme aj rozoberali s pánom ministrom Vážnym, aj na výbore pre európske záležitosti, aj výbore pre financie, samozrejme rôzne operačné programy, rôzne dôvody a podobne, ale ak by som mohol zhrnúť zopár takých zásadných dôvodov, že vláda jednoznačne a jasne nesie zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu alebo použitiu fondov. Je to nekvalitný zákon o verejnom obstarávaní, nedostatočná kontrola, neefektívnosť verejnej správy, nestabilita personálnej politiky verejných orgánov.
Takže aj podľa analytikov, aj analytikov, aj Európskej komisie, len vymenujem zopár dôvodov, že aké sú problémy. Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať, súťažia proti sebe s nereálnymi nízkymi cenami, často voči sebe namietajú, vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam, nedostatočná kontrola a korupcia, následné zastavenie čerpania zo strany EK, ešte raz zdôrazňujem, to nie je môj názor, to ja čítam z dokumentu, absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec, že prichádza pre programové nové obdobie 2014 - 2020 na Slovensku, bude alokovaných 15 mld. eur, pričom keby sme to prepočítali na hlavu obyvateľa, lebo skutočne tu boli také výčitky pri pingpongovaní, skutočne my musíme pozerať aj na veľkosť krajiny, počet obyvateľov a samozrejme, aj na časť rozpočtu, to znamená do akej miery, v pomere, vždycky treba v pomere. Takže v pomere na hlavu obyvateľa ide u nás na jednu, o druhú najvyššiu alokáciu prostriedkov. Pritom treba si jasne uvedomiť aj jednu vec, že nezávislí konzultanti vypočítali, že keby sa čerpali tieto fondy na úrovni okolo 90 %, tak by to zvýšilo ekonomický rast o cca 0,3 do 0,8 %. To znamená, že aj samotné toto použitie prostriedkov, keď to nevyužijeme, jednoducho sa vzdávame časti toho ekonomického rastu.
Takže na záver tohto úvodu, samozrejme, aj kolega Simon sa vyjadrí ako, keďže bol ministrom, takže z praktických skúseností a má aj praktické čísla, aj pri tých porovnaniach. Na záver chcem povedať, že jednoznačne bez najmenších pochýb, najmenších pochýb, pretože všetky tie krajiny boli na rovnakej štartovacej čiare, teraz to hovorím, tie nové krajiny na rovnakej štartovacej čiare, môžeme sa baviť, že o nezamestnanosti, že je to trošku ináč, ale pri čerpaní fondov všetci na rovnakej čiare. Tak my patríme na chvost tohto pelotónu a za to musí niekto niesť politickú zodpovednosť. To si nemôžme pingpong hovoriť a ty môžeš za to a ty si tam niečo nedal a ty si bol rok a ja už tri roky a podobne. Jednoducho to je fakt a treba z toho vyvodiť konkrétne, aj politické dôsledky, samozrejme, treba aj diskutovať na tému, že ako minimalizovať škody, ktoré tak či tak už budú spôsobené a jednoducho sa snažiť možno spoločnými silami, že ako znížiť tieto škody, ale tie škody budú významné a sú otázky, len do akej výšky budú.
Ďakujem.