Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 14:40 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 14.5.2014 14:40 - 14:53 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená dáma predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k uvedenému dokumentu.
No ja som rozmýšľal dlho, že ako poňať svoje vystúpenie tak, aby to nebolo, žeby som sa ani neopakoval a aby som tu zase svoje názory na makroekonomické údaje neporovnával s uvedeným návrhom. Takže trošku to netradične pojmem, moje vystúpenie, a skôr sa sústredím z pohľadu toho, čo vlastne zaujíma občanov, pre ktorých sa vlastne pripravujú nejaké nové opatrenia.
Ale na úvod dovoľte mi povedať, že tento program stability to vieme, že to je vlastne povinná jazda, že každý rok to teda pán minister musí predložiť, a presne pred rokom sme tiež schvaľovali tento program stability a musím zase povedať z tej minuloročnej skúsenosti, že tento dokument nepovažujem až tak za podstatný, pretože aj v minulom roku, ako viete, tak keď sa prezentovali východiská štátneho rozpočtu v auguste, tak vlastne tam bolo veľa vecí, ktoré boli úplne v rozpore so schváleným programom stability. Takže preto hovorím, dôležitejšie pre mňa je skutočne, aké prídu opatrenia, ako bude vyzerať rozpočet.
Takže čo sa týka samotného programu, ja mám trošku obavy nie z toho, čo tu je, ale z toho, čo tu nie je. A ja sa len sústredím na to, čo v podstate najviac by aj občanov malo zaujímať, a to je vlastne stránka 37 a 38 uvedeného dokumentu, kde vlastne ministerstvo načŕta svojím spôsobom, akým, akým vlastne chce zvýšiť príjmy, resp. aké opatrenia chce urobiť. Tak dovoľte mi v krátkosti rozobrať a postaviť sa nejako ku každému tomu opatreniu.
Tak prvá vec, že zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti výberu DPH. Tu musím skutočne pochváliť pána ministra za to, že skutočne vyvíja veľkú snahu na to, aby sa odhalili takzvaní DPH-áčkari, a mne, to je všeobecne aj známe, strašne vadia títo DPH-čkari, pretože ich považujem za nie podvodníkov, ale lúpežníkov, ktorí vlastne falšovanými dokumentami okrádajú spoločnú kasu a dokonca si myslím, že by sa to dokonca aj takéto podvody, teda neplatenia, resp. vyberanie vratiek DPH mali posudzovať podľa Trestného zákonníka takisto ako akákoľvek lúpež, a to znamená, to sa by malo aj zjednotiť, čo sa týka premlčacích lehôt a dokonca aj trestných sadzieb. To je môj osobný názor, pretože ja v tom vidím priame rovnítko. Či to niekto urobí proste falšovanom, falšovaným dokumentom alebo rovno prepadne banku. Podľa mňa je to, to isté. Takže toto vítam a, samozrejme, ja dokonca tvrdím, že možno by sa dalo predsa len ísť ešte ďalej. To znamená, že ísť aj, pokiaľ sa dá, samozrejme, aj do minulosti, pretože vieme, že mnohí podnikatelia, a nielen jeden, dvaja, traja, ale v podstate v každom jednom okresnom meste v úvodzovkách bol taký "podnikateľ", kde sa živil tým, že vyberal vratky z daňového úradu. A možno tu by sa dalo aj otvoriť možno do budúcna nejaká taká aj filozofická debata, do akej miery tá finančná správa by mala byť odpolitizovaná, a to myslím ako nieže ľavo-pravo, ale skutočne tak, aby jednoducho nebola predmetom alebo ani vôbec tí okresní úradníci neboli predmetom akýchkoľvek politických diskusií, a viem, že aj teraz bol taký prípad, a to nie je výčitka strane, ale jednoducho, ktorý jasne naznačoval, že, že, medializovaný, že v..., bol politický vplyv prostredníctvom sponzorov, ktorí vlastne chceli mať osobu, ktorá bola, tá osoba bola šéfkou daňového úradu. Takže teraz poviem ironicky v úvodzovkách, bol to jasný "podnikateľský plán" toho podnikateľa, ale teraz nebudem nič menovať. Ale mne ide o to, aby aj v budúcnosti bolo čo najmenej, odpolitizovať, lebo toto je tá cesta, čo ja stále tvrdím, že treba ísť po tých veľkých, po tých veľkých podvodníkoch, a nehľadať pár eur proste u malých. Takže ja verím, že, že, že tento, tento, tento proces odhaľovania takýchto lúpežníkov bude pokračovať, a čím viacej bude takých tých príkladov, tam tých viacej, aj ostatní proste budú, budú sa obávať používať takéto metódy. Dobre, takže jedna pochvala, teraz dovoľte aj kritiku.
Takže bod druhý, to rozšírenie povinnosti používať elektronické registračné pokladnice. No ja, samozrejme, neviem vypočítať a neviem, akým spôsobom sa vypočítalo, že by skutočne boli až také veľké daňové úniky, ktoré by prešli, keby sme spočítali tých lekárov a notárov a právnikov, že skutočne, že či to dá 71 miliónov. Ja sa teda obávam, že, že ja napríklad až také skúsenosti nemám, a to, že niekto bude mať registračný blok alebo, ja neviem, vydá nejaký paragon, ako nemyslím automaticky, že, že, proste že chce podvádzať, a tých s ktorými komunikujem a ktorí nemajú registračné pokladnice, ani raz sa mi nestalo, že by nechceli odvádzať, a tiež sa mi to trošku zdá až trošku tak, jak by som povedal, pritiahnuté za vlasy, lebo teraz poviem tak trošku ironicky, nech trošku obveselím, že my sme, my sa môžme zapísať do Guinnessovej knihy rekordov, že u nás je najväčší počet, my najväčší počet áut vyrobíme na hlavu obyvateľa, ale teraz budeme mať aj najväčší počet registračných pokladníc na hlavu obyvateľa. (Povedané so smiechom.) Jednoducho nepoznám krajinu, kde by až v takej miere tieto registračné pokladnice boli rozšírené, a určite, určite, samozrejme, aj tí, čo to budú musieť zakúpiť a tak ďalej, budú mať s tým, s tým náklady a nie som si istý, že či všetci, všetci z nich akože doteraz sa snažili vyhýbať alebo nedávať bločky.
S tým priamo súvisí, samozrejme, ja neviem posúdiť farmaceutické firmy, skutočne neviem posúdiť cez zdravotníctvo. Neviem, je to na lekároch, či si myslia, že tie reformy zdravotníctva majú byť v tom, že proste budú tam nejaké registračné pokladnice, že či to je najdôležitejší problém zdravotníctva, ale detto, čo sa týka toho kovošrotu, ja sa obávam, že tam budú, ja rozumiem, rozumiem tej snahe, ale obávam sa, že či ten spôsob, akým sa navrhuje, že či bude efektívny a či nebude, nebude, jak by som povedal, nebude nakoniec predsa len sterilný a nebude sa to obchádzať. A neviem si predstaviť proste, akým spôsobom aj tí ľudia, ktorí, vieme, že tí, ktorí skutočne majú malé príjmy a tým sa živia, akým oni proste byrokratickým spôsobom budú musieť vykazovať tie zrážkové dane a tak ďalej. Ja si to proste neviem predstaviť, lebo to sú vyslovene nízkopríjmové kategórie, ktoré málokto z nich majú účty a podobne. No ale prax ukáže ako to bude fungovať. Ja len stále narážam na to, že ten odhad tých príjmov podľa mňa je veľmi ťažko, ťažko odhadnúť.
Bod štvrtý, zúčtovanie sociálnych odvodov. Je možno len na to mať názor, názor taký či onaký, ale ja v princípe, v princípe v tom nevidím nejaký, nejaký problém, keď sú rôzne aj zúčtovanie iných odvodov. Takže v tom nevidím toto opatrenie, nevidím ako, ako nejako vyslovene, že negatívne. A dodatočné opatrenie v rámci reformy ESO ťažko posúdiť. Z tohto vôbec neviem povedať ako, teraz nie v zlom, ale papier znesie všetko. To znamená, tam sa dá povedať, že koľko sa ide ušetriť, až ten fakt skutočne, koľko sa urobilo, koľko sa zrušilo tých rozpočtoviek, až to mi dá nakoniec nejakú, nejakú predstavu, do akej miery, do akej miery sa tento účel vyšiel. No ja, čo ma mrzí, čo ma mrzí, že tie opatrenia, ktoré sú, ktoré chystá zaviesť vláda, sú vo veľmi v takom vágnom stave a, žiaľbohu, žiaľbohu, sa mi zdá, že dokonca v časopise Trend som čítal tie opatrenia podrobnejšie rozpísané a časopis Trend tvrdí - a teraz to, samozrejme, nehovorím, že, že je to pravda, hej, ako, Bože, všetko, čo sa napíše, že je pravda, to určite nie, však to vieme všetci na vlastných skúsenostiach - a že ministerstvo financií má v šuplíku pripravené takmer všetky návrhy zmien a čaká, predpokladám, možno, možno je to zase volebný cyklus, že nechce povedať teraz rovno, že presne, čo sa týka. Lebo mňa by skutočne, skutočne zaujímalo, ja neviem, napríklad s tými, s tými zdaňovaniami nehnuteľností. A myslím, že aj každého občana tejto republiky by to zaujímalo, že čo to vlastne bude. To proste napísať len jednou vetou, že zmeníme zdaňovanie nehnuteľností, no ako skutočne by ma to zaujímalo, zaujímalo, že aký je ten teda návrh, ktorý teda podľa tohto časopisu je už v šuflíku. No a takisto, ja neviem, podnikateľov by určite zaujímala tá vágna veta, že čo to vlastne úprava tých daňových výdavkov, to znamená na výdavkoch na, pri priamych daniach. To znamená, že, pokiaľ viem, teda nás rôzne druhy odpisovania. Takže k tomu sa neviem vyjadriť, lebo tento dokument mi nejako nedáva, nedáva k tomu dostatočný priestor.
Takže dovoľte mi už len tak na záver, že už len nejakú takú len poznámku alebo dve poznámky. Samozrejme, budem, všetci máme názor nejaký iný, že akým spôsobom, akým spôsobom znižovať ten deficit a zadlženosť. Ja stále používam ten systém, že najskôr hľadám, proste kde ušetriť, a potom, až potom následne, keď sa vyčerpajú všetky možnosti ušetrenia, rozmýšľam, že kde zase zaviesť nejakú daň. No tak na to máme asi iný názor.
Ale jednu vec, ktorú ja dlhodobo hovorím a všeobecne je to známe a zase by som to chcel len otvoriť, je ten adresnosť tých dávok v sociálnom systéme. Samozrejme, je to velikánsky komplex tej adresnosti, lebo tam je skoro 100 dávok a podobne. Ale nesúhlasím, pán minister, s tým, že na adresnom dávok potrebujeme nejaký špeciálny softvér na porovnanie a tak ďalej. Ja rozumiem, čo hovoríte, ale ja tvrdím opak, že pokiaľ, ešte raz, pokiaľ niekto chce nejakú dávku a hovorím teraz filozoficky, samozrejme, tak ten dotyčný musí dokázať, že má na to nárok. A mne je úplne jedno, či sa nejaké systémy previažu, nepreviažu a tak ďalej. Keď si ako príklad, ako príklad, hej, zdôrazňujem, povieme, že detské, detské, jak sa to volá, detské dávky vo výške 22,50 nebudú pre bohatých ľudí. No tak, keď to nebude automaticky, tak človek, ten ktorý proste chce tú dávku, tak musieť dokázať, že má nižší príjem celoročný ako XY, hej. Podľa mňa na to netreba nejaký špeciálny softvér. Treba, samozrejme, na to filozofiu, povedať si tie arbitrárne hranice, lebo tie arbitrárne hranice vždy budú. Arbitrárne znamená, že proste niečo sa musí povedať, keď je akákoľvek dávka, je svojím spôsobom arbitrárne stanovená.
Takže ja si myslím, že tento veľký priestor stále existuje. Otázka, samozrejme, je, že či je, či je stále ako reálna vôľa do toho ísť. Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.4.2014 19:00 - 19:01 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, ja len na upresnenie, ja nikdy som nemal problém s dôchodkovým vekom. Ja som dokonca pána ministra pochválil na mnohom, že urobil veľa zmien, parametrických, v prvom pilieri, ani najmenší problém. Ja som mal len jeden jediný problém, a to je, že som odmietol súhlasiť s tým, že súhlasíme so znížením príspevku do druhého piliera. A ja som sa pána ministra pýtal, podmieňujete ústavný zákon súhlasom všetkých 8 bodov? On povedal mi vtedy, že nie. To znamená, ja som ochotný kedykoľvek, a vôbec nemusíme sa stretávať so všetkými stranami, podporiť tie správne zmeny, čo sú v prospech udržateľnosti napríklad prvého piliera, či už budem hovoriť o predĺžení minimálneho obdobia a poistenie a tak ďalej a tak ďalej. Najmenší problém. Jedna jediná vec, čo mi vadila, ostatné mi nevadili.
Ďakujem. Teda nám.
Skryt prepis
 

1.4.2014 18:51 - 18:52 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ááá, vytiahnem a zasuniem, dobre, už to ide.
Ďakujem. No, neviem, ako reagovať, tak skúsim len reagovať s takou vetou a trošku zamyslením pre tých, kto počúva túto diskusiu. No viete, tí politici, oni strašne sú pokryteckí. Je to povolanie, ktoré najviac asi sa hodí k tomuto slovu, a vedia napríklad, že ako čo dopadne, ale stále tvrdia, že je to nejako ináč. Takže platí to aj, aj, veľakrát aj v tejto diskusii, že proste vedia, že pokiaľ to není dohodnuté, tak jednoducho aj tak to neprejde. A veľmi dobre vedia, že keby my sme nesúhlasili, MOST - HÍD, tak by si našli, že proste, že musia všetci poslanci alebo čokoľvek iné, akože to je to najmenej. Ja rozumiem, že každý má svoj postoj vytĺkania politického kapitálu, ale ja som jedine prosil, aby ste sa neobúvali do MOST-u - HÍD. Jednoducho za to, že my sme konzistentní a to, čo hovoríme, aj dodržiavame, a každý aj do budúcna bude vedieť, keď sa s nami na niečom dohodne, takže jednoducho my neotočíme, tak jednoducho to je naša vlastnosť a vôbec tu nejde o nejaké percentá. A tak ako hovorím, že obávam sa, obávam sa, že viete, že toto, čo teraz robíte, aj tak je to dopredu zabitá iniciatíva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.4.2014 18:32 - 18:44 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte teda aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. A musím teda na úvod skonštatovať, že som sa vyjadroval pred pár dňami aj na túto tému, samozrejme v rámci tzv. anuít, respektíve spôsobov výplaty dôchodkov z druhého piliera, ktoré som veľmi ostro kritizoval. Ale možno dovoľte mi zopakovať, zopakovať niektoré veci, čo som už povedal, ale poviem aj niektoré nové veci.
V prvom rade, čo sa týka ústavného zákona, áno, pán kolega Hlina mal svoju pravdu asi iným spôsobom, že jednoducho pokiaľ skutočne to myslíme vážne, tak existuje štábna kultúra a veľmi dobre vieme, že pokiaľ to chceme presadiť, tak na to treba ísť úplne ináč, a nie takýmto spôsobom. Veľakrát sme boli svedkami návrhov ústavných zákonov, dokonca aj ja som navrhoval ústavný zákon o stabilite daňového systému, pričom aj niektorí kolegovia z opozície nehlasovali za to, ale úprimne povedané som vedel, že proste, že, že, že to, že to neprejde. A takisto myslím si, že aj tuná všetci kolegovia vedia, že keďže to nie je dohodnuté so SMER-om, tak akože jednoducho skôr len, len sa striedame pri pultoch.
Takže úprimne povedané, ja som sa tešil na to a skutočne som povedal, aj teraz vyhlasujem, že bol mi veľmi sympatický záujem prijať nejakú ústavnú dohodu, alebo napriek, napriek politickému spektru o dôchodkoch, keďže som spomenul, že som bol súčasťou ústavného zákona alebo spolupredkladateľom tzv. dlhovej brzdy, a musím povedať, že zase poďakovať všetkým kolegom od Štefanca, cez Kollára, cez Kažimíra a ďalších, kde sme to skutočne profesionálne, sme sa stretávali, nevykrikovali sme cez médiá, ale jednoducho sme rokovali a každý detail zákona sme doťahovali. Takže to bol profesionálny prístup a taký má byť.
Žiaľbohu, tento systém, alebo, respektíve, respektíve táto, táto agenda, ktorú, áno, iniciovala strana SMER, a tá agenda bola, ja vám to ukážem, jedine na, na jednej A4. Takto, jak to tu je, toto sme dostali, osem bodov. Ja to nebudem čítať. Pán kolega Mihál správne poznamenal, že, že do tohto zákona dali niektoré body, ale niektoré aj nedali, čo sme, čo bolo pôvodne tuná. Nemusím hovoriť. Ja len, ja pre tých, ktorých teda podrobnejšie vás to zaujíma, takže dokonca aj titulok toho je Návrh zásad ústavného zákona, ktorým sa ustanovuje dôchodkový vek, priemerný osobný mzdový bod, doba poistenia a sadzby povinných príspevkov.
Ja som na začiatku, na začiatku hneď povedal a všeobecne je to známe, toto moje vyjadrenie, že my nesúhlasíme so znížením sadzieb do druhého piliera. To som povedal. To znamená, že so všetkými ostatnými bodmi som súhlasil, len som povedal, že s bodom 1 nesúhlasím. Potom som sa pýtal pána ministra, či má problém s tým, že chcú všetky tie body odsúhlasiť naraz, alebo nie. Povedal, že nemá s tým problém, inými slovami, že môžme sa dohodnúť na tých veciach, s ktorými budeme súhlasiť. A tretiu vec som povedal, čo správne pani Vaľová povedala, že som podmienil vôbec rokovanie o druhom pilieri – pozor, dôchodky nie sú len o druhom pilieri, dôchodky sú úplne o mnohých iných veciach, nielen o nejakých príspevkoch, žiaľbohu, sa to zvrhlo len na tie príspevky alebo výšku príspevkov –, že som podmienil, aby ľudia vedeli, akým spôsobom sa bude vyplácať a aby aj na tom bola dohoda. Takže to som podmienil a to je pravda. Pretože keď vy urobíte zlý výplatný systém, tak aj tak je úplne jedno, že koľko percent máte v tom prvom pilier. Úplne jedno. Keď to zle urobíte, tak jednoducho. A ja si dokonca myslím, že ten návrh zákona, čo predložil SMER, čo sme rokovali, je veľmi zlý. A mimochodom, len ako perličku poviem, len s hlasmi SDKÚ a SMER-u to bolo posunuté do druhého čítania. Keď už sme tak osobní, ktorá strana čo. Ostatní všetci koaliční, teda opoziční poslanci buď sa zdržali, alebo boli proti. Takže to je prvá poznámka. To znamená, že náš postoj bol od začiatku zrejmý.
Druhá poznámka. Nedá mi, neprečítať a možno to už je len otázka teda, teraz som len skôr politický, ale ja si myslím, že aj sporitelia by vlastne mali vedieť, že o čo tu ide. Keď hrozilo, že SMER zníži príspevky, čo už bolo v parlamente, tak sa spustila petičná akcia a štyri strany SDKÚ, SaS, KDH, MOST - HÍD sa dohodli na takejto deklarácii (vystupujúci ju ukazuje plénu), ja vám ju prečítam, pretože jednoducho je to dôležité, keďže nás obviňujú, že sme nekonzistentní a neprincipiálni.
"Deklarácia politických strán SDKÚ, KDH, MOST – HÍD a SaS o ochrane dôchodkových úspor občanov. Opozičné strany sa spoločne zhodli na tom, že pripravovaný vládny zásah do druhého piliera znamená masívne zníženie dôchodkových úspor občanov s priamym negatívnym dopadom na zníženie výšky budúcich dôchodkov, na zníženie schopnosti Sociálnej poisťovne vyplácať dôchodky z priebežného systému. Zníženie príspevkov na osobné účty občanov v druhom pilieri z 9 na 4 znamená ochudobnenie 70 % pracujúcich občanov o 600 mil. eur ročne. Tieto peniaze by inak boli vlastníctvom občanov, zabezpečovali by im istoty pre pokojné prežitie staroby. Vláda Roberta Fica sa rozhodla siahnuť na tieto úspory, privlastniť si ich a vymeniť ich za nesplniteľný prísľub zabezpečenia budúcich dôchodkov z prvého priebežného piliera. Pokladáme to za tak veľké poškodenie majetku občanov a ich dôchodkov, že považujeme za nevyhnutné vyzvať ľudí, občanov, aby pozdvihli svoj hlas a prejavili svoj názor na tento pripravovaný zásah, zásah do ich majetku.
SMER sa uchádzal o hlasy voličov, opakovane popieral, že plánuje takéto radikálne zásahy do druhého piliera a zmenšiť majetok na osobných účtoch občanov. Dnes vykonáva práve opak. Sme presvedčení, že koná proti záujmu aj svojich vlastných voličov. Sme presvedčení, že ľudia boli zavedení a oklamaní, na základe tohoto musia dostať šancu povedať svoj názor.
Opozičné strany SDKÚ, KDH, MOST – HÍD a SaS sa preto zhodli na tom, že podporia všetky formy občianskeho protestu proti vládou pripravovaným zmenám v druhom pilieri. Predovšetkým aktívne podporia petičnú akciu, ktorú vyhlásilo Občianske združenie SPORITEĽ, ktoré má za cieľ zbierať podpisy občanov, ktorí podporujú zachovanie príspevku na osobné účty vo výške 9 percent.
Dolupodpísané zúčastnené opozičné strany sa dohodli na vytvorení výboru pre podporu aktivít, ktorý bude vývin situácie koordinovať a riadiť podporu jednotlivých aktivít. Využijeme všetky naše kapacity, stranícke štruktúry, webstránky, facebook a ďalšie informačné kanály na podporu aktivít. Naším cieľom je získať minimálne stotisíc podpisov, aby sme prinútili vládu a poslancov SMER-u, aby vypočuli hlas občanov. Konáme tak preto, lebo sme presvedčení, že obhajujeme záujmy väčšiny pracujúcich občanov Slovenska, ktoré sa vláda chystá..."
Páni, a teraz vy nám budete vyčítať, že my, MOST - HÍD, teraz máme súhlasiť s niečím, čo urobila strana SMER? Tak aspoň, keď to chcete presadiť, tak jednoducho našu stranu na vašom mieste by som ako skutočne nebral, pretože ak tu niekto je konzistentný, a my keď podpíšeme niečo, tak proste podpíšeme a držíme slovo.
Čo sa týka, čo sa týka toho, že, že sme... Jaj, ešte možno predsa len pri tejto, pri tejto vete, jedna tá myšlienka bola, čo sa mi Julo Brocka páčil, že čo povedal, že ani toto, keby sa prijalo, že ani toto není istota, že vôbec, vôbec sa niečo s tým stane. A mimochodom, ja teraz som si, pri tých slovách som si spomenul na takzvanú Mníchovskú dohodu, čo ma napadlo z dejín, kde jednoducho sme si mysleli, že, alebo niektoré veľmoci si mysleli, že keď Hitlerovi pustia tie Sudety, že vlastne tým zachránia mier. Ako nemyslite si, aj keby to takto nejako prešlo, alebo čo, že toto by bola tá záchrana. Lebo ako hovorím, že pokiaľ by sa prijal zlý zákon na tému výplaty anuít, čo sa zlý aj ide prijať, alebo proste tie formy ako oklieštiť ten druhý pilier, není len o ochrane, to je proste, štátne dlhopisy a všelijako. Keď niekto nemá rád niečo, tak má "n" spôsobov, ako to poškodiť.
Takže ďalej tým chcem povedať, že určite strana MOST - HÍD, a ja som hrdý na to, mimochodom, že sme túto petíciu podporili, ja som hrdý na to, že sme konzistentní. A dokonca si dovolím trúfnuť povedať, neviem, či ostatné strany, ale my sme prijali hospodársku víziu strany, v ktorej sa jasne hovorí, jasne hovorí, že my, strana, budeme presadzovať aj napravovať zlé rozhodnutia súčasnej vlády a sme aj za to, aby sa vrátila príspevková sadzba na úroveň 9 percent. A to sme prijali vo svojom straníckom dokumente. Ja možno ako osoba by som ešte išiel ďalej, že treba aj pouvažovať o odškodnení, ale teraz to akože nechcem riešiť.
Áno, bolo tu, bolo tu, mne sa Jožko Mihál akože páčil, lebo povedal, aj on to cítil, že je tu taká snaha, ja neviem tie slová, ale snaha legitimizovať proste to, čo sa urobilo. To znamená, že vlastne aby bolo jasné každému, toto, čo je v tom ústavnom zákone, to je súčasný stav, akurát slovo minimálne, hej? A jednoducho to je len legitimizovanie toho, čo sa stalo, a samozrejme, potom ťažko, ťažko, keď pôjdeme do politických diskusií, budete hovoriť strane SMER, že nedodržuje sľuby, keď ona nám povie: však vy ste to tiež chceli, však vy ste tiež chceli, vy ste súhlasili s tým znížením peňazí.
A ešte už len na zamyslenie otázku: a teraz všetky zlé zákony, čo urobí strana SMER, v mene toho, že aby to neurobila ešte horšie, budeme takto posudzovať? Zaviedla daňové licencie? Teraz chcete prijať ústavný zákon, že schvaľujete daňové licencie, aby náhodou sa ešte nezvýšili? Ako rečnícka otázka. Ja teraz nevyčítam nikomu nič, len pochopte aj naše, naše postavenie. A mimochodom akože určite my sme poslední tí, ktorí, môžte povedať, že nahrávajú strane SMER. Aj po, po tých voľbách, hej? To akože, dúfam, že nikoho to ani nenapadne.
To znamená, že naša pozícia je jasná. Samozrejme, každému je jasné, že to neprejde. Ja som povedal ešte ďalšiu vec, že pre nás je veľmi podstatné, tá anuitná novela, ktorú ja považujem za veľmi zlú. A to sa týka druhého piliera. A pokiaľ bude tak schválená, ako to prešlo do druhého čítania, bude to priame poškodenie sporiteľov. A ja si dokonca myslím, že môže to byť veľmi protiústavné, tá novela. A uvidíme, ako to dopadne, ale ja teda ubezpečujem aj sporiteľov, aj ostatných, že urobíme všetko možné pre to, aby jednoducho tie peniaze, čo mali, mohli si slobodne vybrať a nenútili ich urobiť, uzatvárať nevýhodné zmluvy.
Takže ja ešte ku kolegovi Nagyovi, chcem ho podporiť a poďakovať, pretože tiež zadefinoval náš postoj. A ja si myslím, že kto chce tomu postoju rozumieť, rozumie. Kto nechce, nerozumie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.4.2014 17:40 - 17:40 hod.

Ivan Švejna
Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, pri hlasovaní č. 145 mi vykázalo, že som nehlasoval, ale na rozdiel od kolegov poviem, že snažil som sa hlasovať, ale asi som, asi som to zle zatlačil, takže bol za alebo mienil som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.4.2014 17:37 - 17:37 hod.

Ivan Švejna
Pán predseda, prosím vás, ja mám len procedurálny návrh, lebo teraz som si všimol, že ma vykázalo, že som nehlasoval...(Prerušenie rečníka predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 13:42 - 13:43 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 912 z 3. marca 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 13:25 - 13:27 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh v druhom čítaní, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.3.2014 18:47 - 18:47 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ja možno teda veľmi stručne. Ja ešte len doplním tú myšlienku, že ja som plne presvedčený, že ak už motivovať nejakým spôsobom podnikateľov platiť dane, tak určite nie sú to tzv. daňové licencie, to znamená, že povinnosť platby dane, aj keď jednoducho nezarobím alebo sa mi nedarí, ale, naopak, motivovať ich tak, že keď budem úspešný, keď zarobím, tak si môžem z tej daňovej povinnosti niečo odpočítať a podľa mňa tento systém je mnohonásobne, ak nie miliónnásobne lepší ako daňové licencie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.3.2014 18:34 - 18:43 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predniesť návrh zákona o investičnej pomoci. Ja by som možno na úvod, na úvod povedal to, že akú som mal motiváciu predložiť tento zákon. No moja motivácia bola taká, že v súčasnosti sa poskytuje investičná pomoc, a dovolím si tvrdiť tak po slovensky, od buka do buka, a boli sme svedkami veľa rôznych daňových úľav pre niektoré podniky, ktoré proste si vypýtali daňové úľavy za to, že zamestnajú ľudí, s tým, že pri niektorých prípadoch bola dokonca daňová úľava vo výške 50-tisíc euro na jedno pracovné miesto. Ako, samozrejme, mnohí z nás sú, trošku ironicky poviem, aj závistliví, lebo za takú investičnú pomoc by každý z nás bol ochotný zamestnať tiež nejakých zamestnancov.
A, samozrejme, to vyvrcholilo aj takými investičnými - a teraz hovorím už akože ironicky - tiež pomocou, tak ako bolo napríklad SCP Ružomberok, ktorý zato si vypýtal investičnú pomoc, zato, že povedal, že neprepustí zamestnancov. Určite čaro nechceného tiež je, že aj počas tejto schôdze bol vsunutý jeden taký paragraf do úplne iného zákona, ktorý bol vyslovene šitý na - podľa nielen môjho názoru - na konkrétnu investíciu, resp. konkrétnych podnikateľov, ktorý hovoril tiež o nejakej investičnej pomoci pre vybraných podnikateľov. Takže ja si myslím, že, že, súhlasím napríklad s ministrom financií, že chce, treba sa, keďže tá štátna kasa je taká, aká je, tak treba vždycky pozerať a pozerať na každé to euro a každé to euro zdvihnúť zo zeme, pokiaľ sa dá. A určite máme diskusií, diskusie však mnohokrát aj v kuloároch, že proste, že ktoré dane sú adekvátne, neadekvátne, a napríklad v tých diskusiách skonštatujeme, že napríklad, že niektoré majetkové dane povedzme sme, sú relatívne nízke v porovnaní s inými s inými krajinami.
Hovorím to vlastne, pretože možno by stálo za to napred porozmýšľať, že akým spôsobom, spôsobom proste lepším, plošným poskytovať daňové úľavy, a teda alebo zrušiť tieto enormné daňové úľavy a dať tam nejaký mechanizmus. Takže a tento návrh vlastne, môj návrh, by som povedal, bol by som rád, keby otvoril vôbec diskusiu na túto tému.
No k samotnému návrhu ešte možno zopár takých filozofických poznámok, že tento sa vzťahuje, samozrejme, nie na výšku investície, ale na počet pracovných miest. Vieme, že problém nezamestnanosti je najpálčivejším problémom ľudí. Ja si dovolím tvrdiť, že úplne top, hej, a nie mnoho vecí, ktoré riešime na pôde tejto Národnej rady, ale práve tá nezamestnanosť. No a, myslím, že ani lavica, ani pravica alebo, to je jedno, povedzme viacej etatickejší ľudia alebo viacej liberálni, nespochybňujú, nespochybňujú jednu takú základnú vec, že novovytvorené pracovné miesto, hlavne vtedy, keď je taká vysoká miera nezamestanosti, ako je na Slovensku, má určitú trhovú hodnotu. To znamená, keď má trhovú hodnotu, musí mať aj nejakú, nejakú, nejakú cenu, to znamená, že nejakým spôsobom treba motivovať podnikateľov, aby zamestnávali alebo vytvárali nové pracovné miesta.
Samozrejme, princíp, teraz hovorím stále o nejakom filozofickom pohľade, v podstate sú len tri základné možnosti, ako motivovať. Motivovať, teraz hovorím, čo môže motivovať prostredníctvom daňovo-odvodového systému štát, nové pracovné miesta a to je povedzme ten prvý - dotovať to priamo finančne, druhý - znížením odvodov pre tých nových zamestnancov, to znamená, znížia náklady pre podnikateľa a tretí je - daňová úľava, to znamená, že vlastne keď ten podnikateľ zarobí a vykáže, vykáže daňovú povinnosť, tak z neho sa odpočítavame, teda z neho vlastne znížime tú daň.
Čo sa týka v úvodzovkách takého liberálneho rebríčka, tak najhoršia je tá priama dotácia, to znamená finančná dotácia na to pracovné miesto. A deje sa to, však proste nechcem to teraz rozoberať, ja len ale proste jednoducho, samozrejme, sa to potom zneužíva a tak ďalej a sú čierne duše a tak ďalej. Takže toto je úplne najhorší.
Druhý najhorší systém je znižovanie odvodov, aj keď je to moderné teraz hovoriť, že znížime odvody pre tých, pre tých nových alebo mladých zamestnancov. Len základný problém je v tom, že jednoducho ako keď znížite odvody za tých nových zamestnancov, alebo to je jedno, aj za nezamestnaných, tak vlastne tí ľudia nie sú poistení v tom sociálnom systéme. To znamená, že vlastne oni robia, ale nebudú mať povedzme nejaké nároky a teraz záleží podľa toho, o akom systéme hovoríte, alebo povedzme sa im nezvýši nárok na dôchodok. Takže pre tých, je to výhoda pre podnikateľa, určite áno, ale je to nevýhoda pre toho zamestnanca.
A tretí najmenej zlý a je najmenej zlý, je spôsob daňovej úľavy, pretože najskôr ten, ten podnikateľ musí skutočne zarobiť, musí priznať, nie, on tam má priznať dane a, samozrejme, potom môže urobiť z toho nejakú, teda dostať nejakú daňovú úľavu. No lenže ak teda súhlasíme s tým, a ja verím, že súhlasíme s tým, že môžeme nejakým spôsobom motivovať, a teraz som vysvetlil, že prečo vlastne tie daňové úľavy sú najlepšou z tých možností, najlepším systémom.
Tak v prvom rade by sme mali zmeniť alebo, alebo vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol čo najplošnejší, to znamená, nieže niekto si tom tam príde, vybaví, posľubuje a od buka do buka, tak ako som povedal, napíše niečo na papieri.
Druhá vec, aby sa k tomu čo najširší počet podnikov alebo podnikateľov dostal, to znamená, že aby tieto úľavy mohli mať aj malé, aj stredné podniky.
Tento môj návrh konkrétny, samozrejme, je tu, je to arbitrárny návrh, arbitrárny znamená len to, že proste nejaké číslo je stanovené, to znamená, ja v tomto návrhu vychádzam z toho, že keď niekto vytvorí, hoci aj malý alebo stredný podnikateľ, minimálne desať nových pracovných miest, to znamená, arbitrárne, hovorím, že to nemusí byť 10, možno 15, to je vec diskusie, tak by jednoducho mal mať nárok na to, aby potom mal nejakú daňovú úľavu, samozrejme, tá daňová úľava by sa vzťahovala až potom, po nejakom období. To znamená, nie dopredu, ale, naopak, keď už je, jednoducho prejde ten účtovný daňový rok a potom, pokiaľ je zamestnanec, teda to novovytvárané pracovné miesto je aspoň jeden rok, tak by mal nárok na daňovú úľavu.
Teraz zase otázka je, že do akej výšky daňové úľavy, samozrejme, to je tiež arbitrárna záležitosť, o ktorej sa dá diskutovať. Ja som v tomto návrhu navrhoval do výšky 12-násobku sumy, ktorú by štát ináč mesačne vynakladal na podporu priemerného nezamestnaného. To znamená, že ja som vlastne zobral ako za bernú mincu to, čo vlastne ten nezamestnaný alebo potenciálne nezamestnaný ako spoločnosť, alebo akým spôsobom, alebo koľko spoločnosť "dopláca" na tohto nezamestnaného. Samozrejme, táto, táto hranica je tiež na to, aby sme mohli o tom diskutovať, ale v každom prípade my a som presvedčený o tom, že my musíme mať mechanizmus na to, aby sme jednoducho tieto daňové úľavy v takomto spôsobe poskytovali a, samozrejme, za tých podmienok. Takže z mojej strany to je všetko, samozrejme, v prípade v rozprave sa vyjadrím. Ďakujem.
Skryt prepis