Pekné dobré ráno prajem všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa pripojila k tým, ktorí vystupovali k programovému vyhláseniu vlády. Vypočuli sme si na túto tému veľmi veľa, ale dovoľte mi, aby som povedala jednu vec. Predložené programové vyhlásenie vlády napriek všetkej vznesenej kritike je práve, naopak, mimoriadne ambiciózne, kladúce si za cieľ...
Pekné dobré ráno prajem všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa pripojila k tým, ktorí vystupovali k programovému vyhláseniu vlády. Vypočuli sme si na túto tému veľmi veľa, ale dovoľte mi, aby som povedala jednu vec. Predložené programové vyhlásenie vlády napriek všetkej vznesenej kritike je práve, naopak, mimoriadne ambiciózne, kladúce si za cieľ splnenie desiatich kľúčových úloh, ktoré v podstate v konečnej fáze znamenajú pokojný a dôstojný život pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí budú mať záujem tu žiť, pracovať, vzdelávať sa, vychovávať svoje deti, vnúčatá, opatrovať svojich rodičov alebo starých rodičov. Každý, kto sa chce dozvedieť, akým smerom sa táto vláda bude uberať, a to v akejkoľvek oblasti, má možnosť z tohto programového vyhlásenia vlády sa to dozvedieť. Hovoriť o tomto programovom vyhlásení vlády ako o málo ambicióznom, alibistickom, s nízko nastavenou latkou, ako o programe, ktorý ani nenaznačuje šancu, že zajtra, o rok o dva roky bude lepšie, je lžou, demagógiou, zlobou, ale najmä obrovskou snahou o znižovanie dôvery občanov Slovenskej republiky k súčasnej vláde. Je úplne samozrejmé, že predložené programové vyhlásenie vlády neobsahuje vaše záujmy a vaše ciele, dámy a páni z opozície, aj keď je postavené tak, že sa uchádza o vašu podporu, že je ústretové, a to v záujme dosiahnuť kompromisné riešenia v spolupráci aj s vami, lebo túžba väčšiny občanov Slovenska je dosiahnuť pokoj a sociálny zmier. Mali ste možnosť uplynulých dvadsať mesiacov realizovať svoje záujmy a ciele. Občania však tým vašim povedali jednoznačne nie. Preto skúste byť, dámy a páni z opozície, trochu vnímavejší, pozornejší, spravodlivejší, ale aj tolerantnejší k názorom iných. Skúste si predstaviť, aký rozsah tohto materiálu by musel byť, ak by mal plniť všetky vami vyslovené požiadavky. To by musel obsahovať kompletné koncepčné nielen zámery ale aj riešenia vami uvádzaných problémov, problémov, z ktorých mnohé nie sú riešené roky.
Skúste, prosím, len veľmi krátko počúvať, čo si vytýčila súčasná vláda v sociálnej oblasti. A to vytrhnem z celkového konceptu len niektoré body, aby ste pochopili to, aký rozsah úloh si vláda v tomto programovom vyhlásení vlády stanovila. Zameriam sa výlučne na sociálnu oblasť. V prvom rade je to zníženie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a systematické riešenie problému dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti, ďalej, znižovanie nezamestnanosti znevýhodnených skupín obyvateľstva a považovanie ich ohrozenia na trhu práce ako súčasti stratégie odstraňovania chudoby, pričom stratégiu odstraňovania chudoby v Slovenskej republike chceme považovať za viacdimenzionálny proces, ktorý nesúvisí iba s tvorbou pracovných miest a so službami zamestnanosti, pokračovanie v realizácii stratégie zamestnanosti v súlade s prioritami stratégie Európskej únie do roku 2020. Len tieto tri základné materiály hovoria o množstve úloh. A každý, kto tu sedí, by mal vlastne poznať stratégiu zamestnanosti Európskej únie a stratégiu Európskej únie do roku 2020.
Nuž musím povedať, že bude potrebné prebrať mnohé nové úlohy a novo pristupovať k problému nezamestnanosti. V tejto súvislosti sa chvíľočku zastavím, pretože už odznelo tu veľmi veľa vecí a najmä vecí, ktoré nie sú pravdivé a dotýkajú sa skutočne zamestnanosti, kde som sa dopočula o tom, že pán poslanec Kaník keď odchádzal z postu ministra, nechával mieru nezamestnanosti pod 10 %. Ja len chcem upozorniť, že 18 rokov pred nastúpením do vlády Roberta Fica v roku 2006 tu neklesla miera nezamestnanosti pod dvojciferné číslo. Za čias toho odchodu pána Ing. Kaníka miera nezamestnanosti v septembri 2005 bola 12,67 %, celková miera nezamestnanosti za rok 2005 bola 13,16 %. Ak by sme išli na evidovanú mieru nezamestnanosti, tak to bolo v roku 2005 v septembri 11,2 % a za rok 11,64 %. A koncoročná miera nezamestnanosti v roku 2009 k 1. 1. 2010, keď sme končili vo vláde, bola nižšia (11,44 %), ako zanechal, a to v čase, keď nastúpila celosvetová hospodárska kríza, dopady z celosvetovej finančnej krízy, ktoré sa premietali práve v ťažkých dopadoch v roku 2009.
Ešte zaujímavejšie sú čísla, ktoré sú tu, akonáhle sme vytiahli päty z vlády, čo sa dialo s mierou nezamestnanosti. A to už neboli také veľké dopady, ako boli v roku 2009. Ja len pripomeniem, že v roku 2009, kým SMER hľadal vo vláde také riešenia, aby sme pomohli nielen zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, tak vlastne SDKÚ robila tlačovky, kde stále upozorňovala každý týždeň na mieru nezamestnanosti, aká je. A navrhovala opatrenia, ktoré ak by sa realizovali, situáciu by boli iba zhoršili. Ja musím povedať, že za uplynulých 20 mesiacov sa miera nezamestnanosti z toho čísla, ktoré sme nechali, vyšplhala, pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, na 15,24 %. A pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, teda disponibilné zdroje k danému dátumu, je to 13,76-percentná miera nezamestnanosti. Ak zoberieme tieto údaje, ak vezmeme k tomu skutočnosť, že Slovenská republika má viac ako 34 % nezamestnaných mladých ľudí, ak povieme, že za uplynulých 20 mesiacov narástol počet dlhodobo nezamestnaných o takmer 50 000, tak musíme konštatovať, že je to katastrofálny stav práve v oblasti nezamestnanosti. A preto úlohy, ktoré sú vytýčené v tomto programovom vyhlásení vlády, majú ohromnú váhu, ale majú a kombinujú v sebe aj obrovskú tú ťažkú a namáhavú prácu.
Ja len v tejto súvislosti ešte spomeniem aj ďalšie body, pretože môžeme konštatovať, že vďaka opatreniam, ktoré sme prijali v roku 2008, v štvrtom štvrťroku, a v roku 2009, tak sa podarilo udržať viac ako 80 000 pracovných miest. A dokonca sme prispeli na ich vytvorenie vo výške viac ako 70 000. Ak sa dobre pamätám, bolo to 73 000 pracovných miest.
V tejto chvíli by som pripomenula ešte ďalšiu vec. A to je skutočnosť, že ak si vezmeme, že v roku 2010 sme v rozpočte Slovenskej republiky nechali vyčlenených 91 mil. eur na aktívnu politiku trhu práce, zopakujem, 91 mil. eur v roku 2010, v roku 2011 vláda vyčlenila 21 mil. na túto aktívnu politiku, musím povedať, pomaly to bola jedna pätina z toho. A dokonca pre rok 2012 je tam iba 5,9 mil. eur. V tejto súvislosti pripomeniem len princíp adicionality a problémy, ktoré z tohto zrejme budú vyplývať.
Dámy, páni, skutočne treba si uvedomiť, že oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti je obrovským liekom aj na riešenie dôchodkového systému, pretože najlepším prostriedkom na vyriešenie deficitu a znižovanie deficitu v Sociálnej poisťovni je vysoká miera zamestnanosti. Čím viac ľudí bude pracovať, tým viacej odvodov do systému bude plynúť, a to, samozrejme, tým lepší rozpočet Sociálnej poisťovne bude. Preto je potrebné si skutočne uvedomiť, že problematike zamestnanosti a nezamestnanosti je potrebné venovať značnú pozornosť.
Dámy, páni, ešte by som vytiahla ďalší moment, a to, si myslím, je nesmierne ambiciózna úloha, vypracovať dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky, a to na základe širokej odbornej diskusie. V tejto súvislosti máme, zas môžem povedať, za sebou reformu v roku 2004 dôchodkovú, ktorá nebola dostatočne pripravená. Jej predpoklady sa vôbec nenaplnili. A dá sa povedať, že spôsobila sekeru 88,8 mld. Sk, teda v tom čase. A okrem toho vytvorila množstvo negatívnych prvkov v systéme sociálneho poistenia. Dá sa povedať, že okrem diskriminácie veľkej skupiny dôchodcov, či už budem hovoriť o invalidných dôchodcoch, starobných dôchodcoch, o vdovcoch, vdoveckých, vdovských dôchodkoch, tak jednoznačne treba hovoriť aj o tom, že tento systém, ktorý bol pripravený veľmi rýchlo bez dostatočných analýz, bez celospoločenského konsenzu, bez nejakej dohody naprieč celým politickým spektrom, má dodnes nekonečné a tvorí nekonečné problémy v rámci uvedeného systému.
Ja v tejto súvislosti by som pripomenula, že ministerstvo práce má spracované tri základné dokumenty. A je to návrh Stratégie všeobecne povinného dôchodkového systému v Slovenskej republike, Analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorá obsahuje aj systém sociálneho zabezpečenia silových rezortov, samozrejme, s výnimkou SIS-ky a NBÚ, pretože tieto majú tajné materiály. A taktiež boli pripravené Vybrané aspekty dôchodkového systému, ktoré boli prerokované a ktoré vypracovávali odborníci v danom systéme alebo v Rade vlády pre seniorov. Celému tomuto komplexu predchádzala od roku 1991 príprava zhruba siedmich návrhov noviel zákonov o sociálnom poistení, ktoré boli opakovane konzultované, kde sa vyjednávalo v rámci sociálnych partnerov a vlády. A možno konštatovať, že aj ôsmy návrh v roku 2002 uzrel svetlo sveta (zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Bol to zákon, ktorý predkladal pán minister Magvaši v čase, keď SDĽ bola súčasťou vlády pána Dzurindu. Tento zákon, ktorý bol prijatý a schválený v parlamente, nikdy však nenadobudol právoplatnosť, pretože bol nahradený Kaníkovou reformou. A tento zákon, musím povedať, v porovnaní so zákonom pána Kaníka bol ďaleko lepší, pretože obsahoval aj prvky solidárnosti, ktoré v reforme pána Kaníka neboli, pretože reforma bola postavená vyložene na zásluhovom princípe, kto do systému platí, zo systému bude dostávať. A na druhej strane treba povedať, že napr. sa znižoval počet sociálnych udalostí, ktoré boli v tomto systéme ošetrené. Neboli vybilancované fondy. Uvažovalo sa taktiež s 2. pilierom, avšak 2. pilier, ktorý nastavila vláda v roku 2004, skutočne nenaplnil to, čo sa predpokladalo.
Keď hovorím o dôchodkovom systéme, nedá mi, aby som nespomenula, že v reforme pána Kaníka v roku 2004 vypadli zo systému invalidi z mladosti, hovorím teda o deťoch, ktoré sa narodili s ťažkým zdravotným postihnutím. A v čase, keď dovŕšili vek 18 rokov, mali by mať nárok byť ošetrené v nejakom systéme. Úplne z neho vypadli.
A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších nedostatkoch reformy, ale pripomeniem len niektoré kroky, ktoré sme museli odstraňovať, keď sme nastúpili do vlády v roku 2004.
Zaznelo tu v uplynulých dňoch pri prerokúvaní tohto zákona, prečo sme tú zlú reformu nezrušili. Bolo to z veľmi jednoduchého dôvodu. Systém sociálneho poistenia je nesmierne citlivý na akékoľvek otrasy, akékoľvek zmeny. A akákoľvek zmena bez dôkladného poznania veci, môže nesmierne poškodiť občanov tak, ako napr. poškodila reforma v roku 2004 ľudí, ktorí od roku 1994 pracovali ako živnostníci, platili odvody z minimálnej mzdy, v roku 2004 odišli do dôchodku a ich dôchodky boli veľmi, veľmi nízke, na úrovni približne minimálnej mzdy. A to ich zachraňovalo obdobie, že mali odpracovaných 25, 30, 35 rokov v starom systéme sociálneho zabezpečenia. A, samozrejme, tento krok sa prejavil aj následne, pretože v roku 2004 pri spustení reformy sa započítaval a vypočítaval osobný mzdový bod iba z podielu príjmu, ktorý zarobil občan vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve iba za posledných desať rokov, od roku 1994. Samozrejme, toto sa riešilo, pretože na tento zákon len v priebehu jeden a pol roka prišlo 16 novelizačných zákonov, teda 16 noviel zákonov. Ale nikto nezmenil skutočnosť, že u ľudí, ktorí keby bola sa im započítavala mzda a vypočítaval osobný mzdový bod od roku 1984, tak, ako je to teraz účinné, dôchodok by nebol 200 eur, ale 400, možno 500 eur. A takto by som mohla hovoriť o mnohých ďalších diskrimináciách.
Môžem hovoriť o invalidných dôchodcoch, ktorým boli odňaté dôchodky. A 34 913 dôchodcom sme vracali invalidné dôchodky. Nestálo nás to málo, stálo nás to 72,898 mil. eur. Ak si to zoberiete, to je viac ako 2,2 mld. Sk. Bolo potrebné prehodnotiť viac ako 82 900 občanov ťažko zdravotne postihnutých, pretože v dôsledku sprísnených kritérií a kritérií, ktoré boli svojím spôsobom retroaktívne pre priznávanie invalidity, sme tak museli urobiť na základe nálezu Ústavného súdu.
Môžem hovoriť o ďalších krokoch, ktoré sme riešili. Museli sme ochrániť aj poistencov, ktorí si uplatňovali v rámci pozostalostných dôchodkov, teda tých invalidov, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky, sirotské dôchodky. Ale urobili sme kroky aj ďalšie, pretože z hľadiska príjmovej stratifikácie a z hľadiska výsledkov EU SILC 13-percentná miera chudoby bola veľmi vysoká. Priznali sme teda hneď po nástupe do vlády v roku 2006 dôchodcom, starobným dôchodcom vianočný príplatok k dôchodku. Zrušili sme neefektívny riadiaci model Sociálnej poisťovne. Znížili sme tam počet členov dozornej rady. Postavili sme ju na báze tripartity. Zaviedli sme príplatok k dôchodku politickým väzňom. Upravili sme možnosť postúpenia pohľadávky voči fyzickej osobe a právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, len na právnickú osobu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Pripravili sme množstvo stabilizačných opatrení z hľadiska finančnej stabilizácie Sociálnej poisťovne. Jednak to bolo predĺženie potrebného obdobia dôchodkového poistenia z desať rokov na pätnásť rokov. Urobili sme to síce aj pre 2. pilier, ale pre 2. pilier je to úplne irelevantné, pretože z 2. piliera ten, kto bude odchádzať do dôchodku, si musí za peniaze, ktoré sa nasporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, kúpiť doživotnú rentu. A je irelevantné, či tam bude desať rokov, pätnásť rokov, dvadsať rokov, rok alebo nula rokov, pretože pokiaľ si tú rentu nedokáže zakúpiť v komerčnej životnej poisťovni, dovtedy do dôchodku z 2. piliera nemôže odísť. Sprísnili sme podmienky pre výplatu predčasných dôchodkov. Musím úprimne povedať, jednou z najväčších chýb zavedenia reformy v roku 2004 bolo priznávanie predčasných dôchodkov, a to vrátane súbehu s príjmom. Čiže človek vôbec nemusel prísť o prácu, bol zamestnaný a v prípade, že splnil základnú podmienku, že mal odpracovaných desať rokov, mohol mu byť vo veku 43 rokov priznaný predčasný starobný dôchodok. Kým odchádzal do dôchodku vo veku 62 rokov, to je 19 rokov rozdiel. Skúste si vypočítať popri príjme, koľké peniaze takto z poisťovne odtiekli, musím hovoriť o desiatkach miliárd, ktoré odišli na predčasné dôchodky takto nešťastne postavené. Zvýšili sme maximálne vymeriavacie základy. Zastavili sme s účinnosťou od 1. 1. 2008 zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Musím povedať, že množstvo, bolo by to viac ako niekoľko desiatok tisíc dôchodcov invalidov, ktorí od 1. 1. 2008 odišli ako invalidi do dôchodku. A keď dovŕšili dôchodkový vek, bol by sa im prehodnocoval dôchodok na základe podmienok starobného dôchodku. A tým, že nemali odpracované roky, nevznikol by im nárok na žiadny dôchodok. Čiže toto sú kroky, ktoré sme skutočne museli riešiť. Museli sme ochraňovať poistencov, ktorí v minulosti poberali invalidný dôchodok. A suma starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa nesmie v súčasnosti už určiť z nižšieho priemerného mzdového bodu, než bol invalidný dôchodok, čiže dá sa povedať, že sme stabilizovali svojím spôsobom dôchodky pre invalidov. Riešili sme presúvanie finančných prostriedkov medzi fondmi, pretože Sociálna poisťovňa, ktorá mala postavené fondové hospodárenie, mala nevybilancované fondy, kým niektoré fondy sú prebytkové, fond starobného dôchodkového poistenia je ťažko stratový. A takto by som mohla pokračovať donekonečna, čo všetko bolo potrebné urobiť.
V tejto súvislosti mi však nedá nepovedať, že tak ako je v programovom vyhlásení naznačené, že sa vytvoria teda a podmienky a budeme pokračovať v stratégii dlhodobej koncepcie dôchodkovej politiky, a to na základe širokej diskusie. Musím povedať, že to je tak ťažká úloha a splniť len túto úlohu v systéme sociálneho poistenia si vyžaduje skutočne sizyfovské úsilie.
Dámy, páni, v tejto súvislosti by som si dovolila ešte poznamenať ďalšie úlohy. Je to napr. vypracovanie národného programu podpory a ochrany starších ľudí. Musím povedať, že takýto program sme začali pripravovať, ale pán minister Mihál, samozrejme, s týmto materiálom by mal byť oboznámený, nepokračoval na prácach na tomto programe, ba dokonca zrušil aj svoj poradný orgán, Radu vlády pre seniorov.
Je potrebné ďalej a vláda si kladie cieľ vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu. Ďalej si kladie vláda úlohu v intenciách dohovoru vypracovať nový národný program rozvoja životných podmienok pre občanov so zdravotným poistením, si kladie ďalšiu úlohu, a to spracovať koncepciu štátnej rodinnej politiky v Slovenskej republike. Znovu mi nedá, aby som sa nepristavila pri tomto bode. Možno konštatovať, že toľkou pozornosťou, koľko bolo venované v rokoch 2006 až 2010, skutočne, štátnej rodinnej politike, snažili sme sa rodinám pomôcť, či už to bola reálna pomoc sirotám, ktoré prišli vlastne o svojho jedného živiteľa. Pritom ten nebol poistený, a tak nevznikol nárok deťom na sirotský dôchodok. Riešili sme to osobitne, invalidných rodičov, ktorí nemôžu pracovať alebo nevládzu pracovať z titulu toho, že majú ťažké zdravotné postihnutie a vzhľadom na to, že nie sú zamestnaní. Nemali nárok na daňový bonus k prídavku na dieťa, toto riešenie, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok pri starostlivosti o dieťa, riešenie rodičovského príspevku. Dalo by sa veľa hovoriť aj o rodičovskom príspevku a o zvýšení materského z hľadiska teda príjmu, 6 týždňov na materskej, zvýšení vymeriavacieho základu z 55 % na 65 %. Pripomínam však, že ide o vymeriavací základ 2 roky starý, pričom my sme sa snažili vychádzať z aktuálneho. Samozrejme, každý z nás môže mať úplne iný názor na to, ako pokračovať v koncepcii štátnej rodinnej politiky, ako pomáhať rodinám s deťmi, ale myslím si, že to je jediná cesta aj k riešeniu demografického vývoja tak, aby sme v rámci štátnej rodinnej politiky nastavili situáciu tak, aby skutočne sme vylepšili demografický vývoj, a nie aby sme ho zhoršovali.
Dámy, páni, v tejto súvislosti ešte pripomeniem aj ďalšie úlohy, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. A to nie sú malé úlohy, ale obrovské úlohy.
Ak je tu úloha vytvoriť legislatívne podmienky pre pristúpenie k ratifikácii Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, tak už vlastne hovorím aj o tom, aké je to more úloh vyplývajúce z ratifikácie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. Určite sme nepristúpili a nebudeme schopní pristúpiť ku všetkým jeho článkom, ale máme v programovom vyhlásení vlády vytýčené úlohy v oblasti zvýšenia garancie, pokiaľ ide o úrazové poistenie, vôbec úrovne sociálneho poistenia, poistenia v nezamestnanosti, riešenia nemocenských dávok a, samozrejme, riešenia aj materského. Takže kto len trošku pozná, čo obsahuje Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ktorý sme podpísali vo februári v roku 2010, vie, aké úlohy nás čakajú.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje aj úlohu podporiť sociálne bývanie v rámci bytovej politiky. Pôjde o ďalší krôčik priblíženia sa k právu na bývanie, právo na bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských práv, čiže vlastne možnosti priblíženia sa k možnosti ratifikovať aj článok 31 Európskej sociálnej charty, keďže právo na bývanie je jedným zo základných sociálnych práv občanov.
Dámy, páni, tieto ciele sa vám zdajú málo? A naozaj to myslíte vážne, že sú nekonkrétne? Naozaj nevidíte zreteľne vytýčené ciele vlády v oblasti sociálnej politiky, či len chcete politikárčiť a za každú cenu kritizovať program tejto vlády? Dobre, je to úloha opozície. Ale dajte si ruku, prosím, na srdce a povedzte teraz vy pred občanmi verejne a konkrétne, ktorý z týchto cieľov vám prečo vadí. Ja si, naopak, myslím, že program vlády v oblasti sociálnej je nielen ambiciózny, ale aj dostatočne čitateľný. A je naplnený všetkými sľubmi, ktoré strana SMER – sociálna demokracia dala voličom pred voľbami. Tento program je pre občanov Slovenska, a nie pre opozíciu. Je predovšetkým pre tých občanov, ktorí volili zmenu, ale aj pre tých, ktorí nie sú našimi voličmi. Je to dobrý program, pretože Slovensku dáva reálny základ na to, aby sa ľuďom v našej krajine darilo, aby neboli odsúdení na ekonomickú emigráciu, aby boli vôbec hrdí na to, že sú občanmi Slovenska. A preto tento program ja podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
