Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

21.5.2013 o 9:42 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 17:57 - 17:59 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci. Môj posledný bod dnešného programu je materiál, ktorý predkladám dnes na rokovanie, a to je materiál, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej záverečného protokolu.
Dňa 29. októbra 2012 bol na prvom spoločnom zasadnutí vlád Slovenskej a Českej republiky v Uherskom Hradišti podpísaný Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach a jej záverečného protokolu. Protokol vyjadruje nadštandardné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a dopĺňa platnú bilaterálnu zmluvu z pohľadu potrieb justičnej praxe a praktických skúseností s jej aplikáciou. Zároveň zohľadňuje niektoré nové inštitúty justičnej spolupráce v trestných veciach, vyplývajúce najmä z právnej úpravy Európskej únie. Rokovania na expertnej úrovni prebiehali od roku 2007 s cieľom uľahčenia vykonávania jednotlivých inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach a zosúladenia platnej bilaterálnej zmluvy so súčasným vývojom a potrebami justičnej praxe v oboch štátoch tejto oblasti. Zmeny dohodnuté v protokole sa týkajú oblasti náhrad nákladov spojených s poskytovaním právnej pomoci, styku justičných orgánov pri odovzdaní a odovzdávaní a prevzatí trestného stíhania, ako aj úpravy jazykového režimu pri odovzdaní alebo prevzatí dohľadu nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými. Do protokolu sú zahrnuté viaceré moderné inštitúty právnej pomoci, ako výsluch prostredníctvom videokonferencie, cezhraničné sledovanie, kontrolovaná dodávka, použitie agenta, predstieraný podvod a spoločné vyšetrovacie tímy.
Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím protokolu uznesením č. 573 zo dňa 17. októbra 2012. Protokol je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Súhlas Národnej rady Slovenskej republiky pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje článok 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa trestného poriadku bude mať protokol prednosť pred zákonom.
Ďakujem za podporu a taktiež za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 17:51 - 17:54 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže pokračujeme v maratóne. Dúfam, že vás neunavím veľmi, ale predkladám vám vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutiach a opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu, rozhodnutiach a opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomocí tuzemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských súdov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu. Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných orgánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulárov využívaných pri postupe podľa tohto zákona. Vzťah návrhu zákona k ustanoveniam trestného poriadku týkajúcich sa nahradenia väzby je upravený v poslednej novele tohto právneho predpisu, ktorá bola súbežne s týmto návrhom predložená do legislatívneho procesu.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj právom Európskej únie. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečiť preklady určených písomností do úradného jazyka vykonávacieho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly pre príslušný rok. Návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie či informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára tohto roku. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 14. mája tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu predkladanej právnej úpravy. Zároveň sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 3 a odporúčam ich, s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňovacích návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 17:37 - 17:50 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dnes od rána od deviatej sme mali pomerne rozsiahlu debatu, myslím si, že niektorí vystúpili aj viackrát. Samozrejme, ja som vďačný za všetky, naozaj všetky pripomienky, návrhy, prípadne aj názory, ktoré mali ratio. Samozrejme, nie všetky také boli a tie, ktoré také neboli, tým sa venovať nebudem, pretože ja mám vo zvyku hovoriť k veciam stručne a jasne. Takže takto budem postupovať aj teraz.
Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré tento návrh zákona rieši, začal by som možno tým, čo bolo spomenuté teraz naposledy pani podpredsedníčkou, to je ochrana obetí násilných trestných činov. Ja netvrdím, že je to úplne dokonalé, ale na druhej stane to, čo bolo možné urobiť a čo bolo v kapacite ministerstva v rámci aproximácie, respektíve transpozície jednotlivých smerníc, sme urobili. A ja si myslím, že to bolo pomerne dobré, s tým, že do budúcnosti chceme riešiť otázku ochrany obetí násilných trestných činov komplexne v rámci novej smernice, ktorá bolo prijatá Európskym parlamentom v novembri minulého roka.
K ďalšej téme, ktorá je, ktorá bola témou dnešného rokovania, je otázka osobitného motívu, čo je v podstate konkrétne § 140 Trestného zákona, ktorý trestný čin, alebo akýkoľvek trestný čin, ktorý je nejakým spôsobom postihovaný, tak za okolností, ktoré sú spomínané v osobitnom motíve, ak naplnia tie podmienky, ktoré sú tam spomenuté, tak sú prísnejšie trestané. Ak teda je ten osobitný motív splnený. Ja som zachytil aj tú myšlienku, že takzvaná Agentúra pre základné práva alebo FRA podporuje celú sadu osobitných motívov, ako by mali byť riešené. Musím povedať, že osobne som sa stretol pred niekoľkými mesiacmi s riaditeľom tejto agentúry pánom Mortenom Kjaerumom a ten veľmi vysoko vyzdvihoval práve tento návrh, tak ako je momentálne zahrnutý v tejto novele. Takže, a vyslovil veľkú podporu tomuto návrhu. Takže, myslím si, že je to dostatočne jasné, čo sa týka, čo sa týka tejto agentúry FRA.
Samozrejme, boli tu aj ďalšie pripomienky, ale myslím si, že toto je to najpodstatnejšie, čo sa týka osobitného motívu.
Čo sa týka sociálnych skupín, nedá sa použiť tento výraz v Trestnom zákone v takejto podobe. Môžeme sa zamyslieť nad tým, akým iným spôsobom, konkrétnejšie budeme vedieť zadefinovať konkrétne skupiny, ktoré máme na mysli. Ale určite všeobecne výraz sociálne skupiny nie je použiteľný. Lebo to môže byť skupina troch vyznávačov skupiny Beatles a nikto nemôže povedať, že to tak nemôže byť. Čiže tam ide o to, že treba sa pozrieť podrobnejšie na túto tému.
Otázka dílerov drog, respektíve novelizácie, ktorá sa týka drogovej trestnej činnosti. Zaznelo tu naozaj veľa rôznych názorov a myslím si, že najdôležitejšie treba asi v tomto povedať toľko, že ide o hraničné prípady, ktoré my tu riešime. Teda to, čo povedal aj poslanec Lipšic. Ide o tých desať percent z tých sto, ktoré majú problém. Ono desať percent možno sa vám zdá nič, ale je to naozaj množstvo mladých ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne. Kto má pri sebe viac drogy, ktorá predstavuje viac ako desaťnásobok priemernej bežnej dávky, tak jednoducho musí byť odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne. A tam nejde o to, že by to bol díler. A predpokladám, že nikto v tejto sále nie je ochotný povedať, že ak má niekto pre vlastnú potrebu, pre vlastnú potrebu drogu v množstve, ktoré presahuje mierne túto dávku, že je to díler. To snáď nikto nepovie a myslím si, že nikto takýto názor nemôže mať. Ale zákon, tak ako je nastavený dnes, jednoducho takúto osobu, takéhoto spotrebiteľa ako dílera klasifikuje a nie je možné z toho vyskočiť. Jednoducho, takto je nastavený zákon. Tam je tá fikcia, že kto má jednorazovú dávku, teda viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, je díler. Čiže my chceme, samozrejme, pri posudzovaní každého osobitného prípadu, aby súd mohol takýmto ľuďom umožniť nápravu nie v base, minimálne s trestom odňatia slobody na štyri roky, ale aby mal možnosť pod kuratelou orgánov, ktoré sú na to určené, to znamená probačných a mediačných úradníkov, aby mal možnosť nápravy a aby si uvedomil, akým spôsobom tento trest bude naňho pôsobiť v rodinnom kruhu a jednoducho s pomocou aj odborných organizácií a neziskových organizácií, ktoré toto majú na starosti. Čiže ide naozaj o hraničné prípady. A v prípade skutočných dílerov drog zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov.
A myslím si, že to, čo povedal tuná poslanec Lipšic, lebo tvrdil, že nastavil tendenciu nedávať do väzenia spotrebiteľov a, naopak, užívateľov tvrdo trestať, my zachovávame. My na tom nič nemeníme. Tá filozofia zostáva úplne zachovaná. Len riešime to, aby tí, ktorí do basy jednoducho nepatria, aby tam nešli. To je v skratke všetko, čo sa tohto týka. Myslím si, že filozoficky je to úplne jasné a úplne bez emócií chcem povedať, že pán Lipšic tu viackrát spomínal, či už v prvom, alebo aj v tomto čítaní príklad herca pána Cinkotu. No ja opakujem, že to nie je dobrý príklad. Pretože on povedal, že pokiaľ by nešlo o recidívu, tak že by kľudne mohol byť pustený na slobodu. No nemohol, pretože uňho išlo o vyše 230-násobok jednorazovej dávky. A tým pádom nie je možné, aby takáto osoba bola prepustená do režimu podmienečného trestu odňatia slobody. Takže naozaj treba pomenúvavať veci a povedať si všetko tak, ako to je v realite.
Dnes nebolo alebo aspoň nemal som možnosť počuť nikoho, kto predkladal novelu môjho zákona vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom vo všeobecnosti, ale napriek tomu všetkému si myslím, že je veľmi dôležité, aby som aj ja povedal svoj názor, aj keď nie som predkladateľ, ale je to zákon, ktorý patrí môjmu ministerstvu. A na začiatku chcem povedať, že lekárov a zdravotníckych pracovníkov si mimoriadne vážim, pretože vykonávajú naozaj náročnú a ťažkú prácu. A každý z nás vrátane aj ich kedykoľvek sa môže stať, stal sa, alebo aj bol pacientom. Myslím si, že ani nikto nechce, aby zdravotnícki pracovníci boli trestaní za to, že vyjadria svoj názor, za to, že jednoducho vyjadria svoju nespokojnosť alebo že budú chcieť bojovať za svoje práva.
Ale, je tu jedno veľké ale. A to nikto nepovedal, že tak ako každý má právo na štrajk s výnimkou profesií, ktoré, samozrejme, sú vyňaté z tohto, či sú to sudcovia, prokurátori, hasiči a tak ďalej, lebo aj také profesie sú. Tak nie je možné, aby použil ktokoľvek prostriedky, ktorými by ohrozil život alebo zdravie iných ľudí. A to je jedno, kto to je. Či to je hasič, či to je pracovník elektrární, alebo ktokoľvek. A taktiež nikto nepovedal, lebo všetci tu hovorili dnes o tom, ako proste, že to je bič na zdravotníckych pracovníkov a že zdravotnícki pracovníci.
Ja neviem, či ste mali možnosť čítať ten zákon, respektíve tie nové paragrafy 290a a 290b. Ale tu nie je povedané, že lekár, zdravotnícky pracovník a tak ďalej. Tu je povedané niečo iné. Tu je povedané, kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť a tak ďalej na ochranu života a zdravia, vážení. Tak to je trošku iné. A ja si myslím, že to je veľmi dôležité, a nemyslím si, že v tejto sále by bol ktokoľvek ochotný povedať, že nech sa páči. Štrajkujte, keď umrú občania alebo ochorejú alebo stane sa niečo so zdravím týchto ľudí, že to je v poriadku. Ako ja si to neviem predstaviť a taktiež tuná pán poslanec Novotný spomínal, že toto sa riešilo v čase krízy, keď nastala tá kríza v roku 2011 rozhovormi a tak ďalej. No ja mám informáciu, ktorá myslím si, že potvrdená. Potvrdil mi ju aj pán poslanec Uhliarik, že tento návrh zákona nie je novinka. Tento návrh zákona bol pripravený. Pretože takisto aj predchádzajúca vláda si uvedomovala svoju zodpovednosť, že štát musí chrániť životy a zdravie, a pokiaľ prostriedky, ktoré použije ktokoľvek vrátane lekárov, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo nebodaj následky na živote, musí byť potrestaný. To jednoducho nejde takto. To je zodpovednosť, ktorú máme všetci a štát zvlášť. Aby zabezpečil, že životy a zdravie nebudú poškodené alebo že nepríde k ich úmrtiu.
Sloboda, vážení kolegovia a kolegyne, siaha, nie je všeobecná, nie je bezbrehá. Sloboda každého siaha len potiaľ, pokiaľ narušuje slobodu niekoho iného alebo jeho práva. Toto si treba uvedomiť. Sloboda nie je bezbrehá. Sloboda má svoje hranice a pravidlá. A z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ niekto nevykoná svoju povinnosť tak, ako má, musí za ňu niesť následky. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí všade. Tento zákon, respektíve táto novela Trestného zákona a poriadku len túto skutočnosť zakotvuje a nie je predmetom zastrašovania. Je predmetom uvedomenia si zodpovednosti za životy a zdravie občanov. Tu sa nehovorí o tom, že je tu zakázané štrajkovať, že je tu zakázané vyjadrovať svoj názor. Tak to tu dneska bolo prezentované. Ja som mal pocit, že o tomto paragrafe alebo dvoch paragrafoch sa vôbec nehovorí, že sa hovorí úplne o niečom inom. Čiže toľko v skratke k tomuto.
A čo sa týka ďalšej, lebo, samozrejme, čo sa týka tých ďalších vecí, k tomu asi naozaj by sa mal vyjadriť niekto iný. Ale čo sa týka rozšírenia podmienok bezúhonnosti, tak naozaj tam po rokovaní na výbore zdravotníckom konkrétne som dal pokyn na spracovanie upravenia týchto podmienok tak, aby spĺňali všeobecné štandardy podmienok bezúhonnosti pre aj iné profesie. Takže v tomto prípade si myslím, že neprišlo k žiadnemu ohrozeniu ani k nejakej diskriminácii. To určite nie.
Takže by som vás chcel veľmi pekne požiadať, ak zvážite aj moje slová, aby ste podporili návrh Trestného zákona tak, ako je predložený a zároveň ako som v úvodnom slove uviedol. To znamená, že som žiadal schváliť jednotlivé body zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2013 9:42 - 9:47 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, tentokrát predkladám na rokovanie v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom návrhu zákona v čl. I je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza predchádzajúce rámcové rozhodnutie Rady, ďalej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza predchádzajúce rámcové rozhodnutie.
Návrh tejto časti súčasne smeruje k dosiahnutiu právneho súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, ktorý Slovenská republika podpísala 9. septembra 2009 a s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ako vyplynuli z hodnotenia Slovenskej republiky skupinou expertov Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA).
Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činoch s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Návrh smeruje k vytvoreniu širších možností pre súdy účelnejšie a primeranejšie postihovať špecifické drogové trestné činy s ohľadom na účel trestu k závislosti od okolností danej trestnej veci a osoby páchateľa.
Účelom návrhu zákona v čl. II je transpozícia vyššie uvedených smerníc Európskej únie v procesnoprávnej oblasti a súčasne transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní. Návrh zákona v článku I a II súčasne rieši skupinu opatrení prijatých na základe Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 379 z 8. júna 2011, ktoré vyplynuli z návrhov Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu s cieľom posilniť boj proti extrémizmu prostredníctvom efektívnejšieho potierania a vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.
V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pripravená v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky s cieľom plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Tento materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára 2013.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 14. mája tohto roku, pričom sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 4, 6 až 19, s návrhom schváliť. A o bode 5 s odporúčaním neschváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 9:42 - 9:47 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si dovolím zareagovať len na posledný príspevok, ktorý mala pani podpredsedníčka Jurinová. Ja som mal možnosť s ňou hovoriť aj u mňa na návšteve, kde sme rozdebatovali viacero problémov, jedným z nich bola práve aj táto téma. A naozaj, jedno z možných riešení je aj prijať nejaký komplexný zákon, zaoberáme sa touto myšlienkou, samozrejme, z hľadiska prijímania aproximácie, respektíve transpozície smernice sme ešte trošku ďaleko od samotného prijatia, ale už nad tým pracujeme a rozmýšľame, akým spôsobom túto vec dostať do našej legislatívy tak, aby tá ochrana obetí bola naozaj komplexná.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 9:19 - 9:24 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi a to nielen z právnoteoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa aj presne určuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na druhej strane majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
V spojitosti so samotným konaním poskytnutie odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo na odškodnenie a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani okruhu oprávnených osôb a len dopĺňa spôsob vyplácania platných uplatnených odškodňovacích nárokov.
Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne imitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napr. poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerane vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálne efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad na odškodnenie oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.
V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na bankový účet, ktorý vedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda ho schválila a prerokovala na svojom rokovaní dňa 14. februára toho roku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona a predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších zákonov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.5.2013 9:04 - 9:06 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Protidrogový fond bol zrušený zákonom č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu k 1. máju 2011. Zároveň k tomuto dátumu vstúpil do likvidácie. V priebehu likvidácie však bolo zistené, že fond je predĺžený a likvidátor by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond. Uvedený zákon však, uvedený zákon však v ustanovení § 1 odsek 3 výslovne uvádza, že ustanovenia zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Na výmaz z obchodného registra je potrebný súhlas správcu dane, ktorý správca dane vydá, ak voči daňovému subjektu nemá žiadnu daňovú pohľadávku.
Keďže voči Protidrogovému fondu registruje určité daňové nedoplatky, nie je príslušný daňový úrad oprávnený udeliť súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra. Protidrogový fond je tak v situácii, kedy nie je možný jeho zánik ani likvidáciou a výmazom z obchodného registra, ani prostredníctvom konkurzného konania. Riešenie vzniknutej situácie je teda zmena zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorou sa umožní použitie ustanovenia, ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda vyhlásenie konkurzu, následne zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmaz Protidrogového fondu z obchodného registra. Prijatie zákona predpokladá minimálny vplyv na verejné financie a náklady spojené s odmenou a výdavkami predbežného správcu budú uhradené z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.4.2013 18:43 - 18:45 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možne zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

30.4.2013 17:31 - 17:31 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorým odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister. Dámy a páni, poprosím vás, prerokovávame zákon v prvom čítaní.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.4.2013 17:20 - 17:25 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Takže, vážené dámy, vážení páni, prešla pomerne krátka chvíľa od tej výzvy, aj keď nie v rozprave, ale predsa len si dovolím zdôvodniť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.
Je fakt, že dnes na tlačovej konferencii premiér, bol som tam aj ja prítomný, uviedol dôvody, a myslím si, že netreba ich opakovať. Ale čo môžem povedať, je jedna vec, že, a nebudem to hovoriť mojimi slovami, ale poviem to slovami, myslím, uznávaného advokáta a právnika Dr. Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva, ktorý povedal, a bolo to, samozrejme, zverejnené aj v tlači, môžete si to dohľadať, že "prioritou je rozhodnúť". Naopak, nekonanie by znamenalo odmietnutie spravodlivosti a Jozef Čentéš by sa podľa neho mohol obrátiť na súd pre ľudské práva a namietať, že nemohol na súde jednoducho sa domôcť spravodlivého rozhodnutia.
Ak toto nepovažujete za porušenie základného ľudského práva na prístup k spravodlivosti, tak potom asi nie celkom si rozumieme, resp. tí, ktorí sú právnici, asi nie celkom rozumejú tomuto. (Reakcia z pléna.)
To je v poriadku. To je v poriadku, ja len citujem, že čo je problém. Pretože Ústavný súd nekoná, ale prešľapuje. A ja som očakával, že pokiaľ minulý týždeň sme prišli s nejakou legislatívnou úpravou, samozrejme, v dobrej viere, že sa niečo udeje, ale ako sme boli svedkami, tak sa neudialo absolútne nič. Čo som zaznamenal, a to tuná neodznelo v rozprave, že Ústavný súd okrem toho, že hovoril, že bude riešiť tento problém v zmysle Bangalórskych princípov, tak po schválení návrhu vládou tohto zákona v stredu minulý týždeň sa vyjadril, že akceptuje aj takéto riešenie. To ste možno nezachytili. Bolo by dobré možno si prelustrovať dennú tlač.
Ďalej. Čo sa týka tých rôznych, samozrejme, chcem poďakovať za rôzne vecné pripomienky, ale bolo toho tuná naozaj veľa všeličoho, tak myslím, že nemá zmysel, aby som sa vyjadroval k tým veciam, ktoré nemajú relevanciu k tomuto konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame.
Ak sa hovorilo tuná o tom, že, a, samozrejme, viacerí to spomínali, že tento návrh je retroaktívny, porušujúci ústavné princípy a tak ďalej, podľa môjho názoru nie je retroaktívny, pretože absolútne nezasahuje do vecnej stránky, do hmotnoprávnej stránky, ktorá je predmetom rozhodovania Ústavného súdu. Akurát rieši otázku procesu, ako má rozhodnúť Ústavný súd, akým spôsobom má ísť do toho, aby mohol rozhodnúť. Ja nevidím rozdiel v tejto chvíli medzi tým, ktorí sú ústavní sudcovia namietnutí a vylúčení. Pretože Ústavný súd sa nevie pohnúť, jednoducho. A je jedno, či sú namietnutí, alebo vylúčení z tohto, z tohto pohľadu. Čiže niečo treba urobiť.
A myslím si, že tie Bangalórske princípy, ktoré sú spomínané a boli tu tisíckrát spomínané, nebudem ich opakovať, citoval ich tuná už pán spravodajca, hovoria jasne o tom, že nielen o vylúčených, teda, pardon, nielen o namietnutých, ale aj o vylúčených sudcoch to je, áno. To znamená, že môžu rozhodovať aj vylúčení, právoplatne, sudcovia.
A ja som neprišiel na tieto Bangalórske princípy nejako náhodou, ale naozaj to bolo citované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harabin verzus Slovenská republika.
Takže je tam určitá záruka, že aj keď tu existuje mnoho rôznych riešení, a ja naozaj nie som nejak šťastný, že musíme takéto veci riešiť, ale z hľadiska odborného je to jedno lepšie z tých rôznych zlých riešení, áno.
A je fakt, že pokiaľ pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že Bangalórske princípy neboli, resp. boli uplatnené a boli spomínané v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, tak vtedy nenastala tá situácia, ktorá nastala teraz. Je to úplne iný prípad, pretože v tom čase, keď sa rozhodovalo vo veci Harabin verzus Slovenská republika, sa rozhodovalo v pléne. Čiže to je iná situácia, ako nastala teraz. Takže vôbec by som to neporovnával a už vôbec nejde o rovnaký prípad.
To sú naozaj argumenty, ktoré už idú ďalej, pretože už riešime otázku samotného zákona, ale nedalo mi, aby som nereagoval na to, pretože v dnešnej rozprave zazneli naozaj aj tie témy ohľadom samotného zákona, aj keď je predmetom momentálne otázka skráteného konania.
Čiže ja dúfam, že aspoň čiastočne som odpovedal tým, ktorí tieto veci, ktorí v tom nemali jasno, a predpokladám, že ak bude ďalšia príležitosť, rád odpoviem aj na iné otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis