Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dnes od rána od deviatej sme mali pomerne rozsiahlu debatu, myslím si, že niektorí vystúpili aj viackrát. Samozrejme, ja som vďačný za všetky, naozaj všetky pripomienky, návrhy, prípadne aj názory, ktoré mali ratio. Samozrejme, nie všetky také boli a tie, ktoré také neboli, tým sa venovať nebudem, pretože ja mám vo zvyku hovoriť k veciam stručne a jasne. Takže takto budem postupovať aj teraz.
Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré tento návrh zákona rieši, začal by som možno tým, čo bolo spomenuté teraz naposledy pani podpredsedníčkou, to je ochrana obetí násilných trestných činov. Ja netvrdím, že je to úplne dokonalé, ale na druhej stane to, čo bolo možné urobiť a čo bolo v kapacite ministerstva v rámci aproximácie, respektíve transpozície jednotlivých smerníc, sme urobili. A ja si myslím, že to bolo pomerne dobré, s tým, že do budúcnosti chceme riešiť otázku ochrany obetí násilných trestných činov komplexne v rámci novej smernice, ktorá bolo prijatá Európskym parlamentom v novembri minulého roka.
K ďalšej téme, ktorá je, ktorá bola témou dnešného rokovania, je otázka osobitného motívu, čo je v podstate konkrétne § 140 Trestného zákona, ktorý trestný čin, alebo akýkoľvek trestný čin, ktorý je nejakým spôsobom postihovaný, tak za okolností, ktoré sú spomínané v osobitnom motíve, ak naplnia tie podmienky, ktoré sú tam spomenuté, tak sú prísnejšie trestané. Ak teda je ten osobitný motív splnený. Ja som zachytil aj tú myšlienku, že takzvaná Agentúra pre základné práva alebo FRA podporuje celú sadu osobitných motívov, ako by mali byť riešené. Musím povedať, že osobne som sa stretol pred niekoľkými mesiacmi s riaditeľom tejto agentúry pánom Mortenom Kjaerumom a ten veľmi vysoko vyzdvihoval práve tento návrh, tak ako je momentálne zahrnutý v tejto novele. Takže, a vyslovil veľkú podporu tomuto návrhu. Takže, myslím si, že je to dostatočne jasné, čo sa týka, čo sa týka tejto agentúry FRA.
Samozrejme, boli tu aj ďalšie pripomienky, ale myslím si, že toto je to najpodstatnejšie, čo sa týka osobitného motívu.
Čo sa týka sociálnych skupín, nedá sa použiť tento výraz v Trestnom zákone v takejto podobe. Môžeme sa zamyslieť nad tým, akým iným spôsobom, konkrétnejšie budeme vedieť zadefinovať konkrétne skupiny, ktoré máme na mysli. Ale určite všeobecne výraz sociálne skupiny nie je použiteľný. Lebo to môže byť skupina troch vyznávačov skupiny Beatles a nikto nemôže povedať, že to tak nemôže byť. Čiže tam ide o to, že treba sa pozrieť podrobnejšie na túto tému.
Otázka dílerov drog, respektíve novelizácie, ktorá sa týka drogovej trestnej činnosti. Zaznelo tu naozaj veľa rôznych názorov a myslím si, že najdôležitejšie treba asi v tomto povedať toľko, že ide o hraničné prípady, ktoré my tu riešime. Teda to, čo povedal aj poslanec Lipšic. Ide o tých desať percent z tých sto, ktoré majú problém. Ono desať percent možno sa vám zdá nič, ale je to naozaj množstvo mladých ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne. Kto má pri sebe viac drogy, ktorá predstavuje viac ako desaťnásobok priemernej bežnej dávky, tak jednoducho musí byť odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne. A tam nejde o to, že by to bol díler. A predpokladám, že nikto v tejto sále nie je ochotný povedať, že ak má niekto pre vlastnú potrebu, pre vlastnú potrebu drogu v množstve, ktoré presahuje mierne túto dávku, že je to díler. To snáď nikto nepovie a myslím si, že nikto takýto názor nemôže mať. Ale zákon, tak ako je nastavený dnes, jednoducho takúto osobu, takéhoto spotrebiteľa ako dílera klasifikuje a nie je možné z toho vyskočiť. Jednoducho, takto je nastavený zákon. Tam je tá fikcia, že kto má jednorazovú dávku, teda viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, je díler. Čiže my chceme, samozrejme, pri posudzovaní každého osobitného prípadu, aby súd mohol takýmto ľuďom umožniť nápravu nie v base, minimálne s trestom odňatia slobody na štyri roky, ale aby mal možnosť pod kuratelou orgánov, ktoré sú na to určené, to znamená probačných a mediačných úradníkov, aby mal možnosť nápravy a aby si uvedomil, akým spôsobom tento trest bude naňho pôsobiť v rodinnom kruhu a jednoducho s pomocou aj odborných organizácií a neziskových organizácií, ktoré toto majú na starosti. Čiže ide naozaj o hraničné prípady. A v prípade skutočných dílerov drog zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov.
A myslím si, že to, čo povedal tuná poslanec Lipšic, lebo tvrdil, že nastavil tendenciu nedávať do väzenia spotrebiteľov a, naopak, užívateľov tvrdo trestať, my zachovávame. My na tom nič nemeníme. Tá filozofia zostáva úplne zachovaná. Len riešime to, aby tí, ktorí do basy jednoducho nepatria, aby tam nešli. To je v skratke všetko, čo sa tohto týka. Myslím si, že filozoficky je to úplne jasné a úplne bez emócií chcem povedať, že pán Lipšic tu viackrát spomínal, či už v prvom, alebo aj v tomto čítaní príklad herca pána Cinkotu. No ja opakujem, že to nie je dobrý príklad. Pretože on povedal, že pokiaľ by nešlo o recidívu, tak že by kľudne mohol byť pustený na slobodu. No nemohol, pretože uňho išlo o vyše 230-násobok jednorazovej dávky. A tým pádom nie je možné, aby takáto osoba bola prepustená do režimu podmienečného trestu odňatia slobody. Takže naozaj treba pomenúvavať veci a povedať si všetko tak, ako to je v realite.
Dnes nebolo alebo aspoň nemal som možnosť počuť nikoho, kto predkladal novelu môjho zákona vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom vo všeobecnosti, ale napriek tomu všetkému si myslím, že je veľmi dôležité, aby som aj ja povedal svoj názor, aj keď nie som predkladateľ, ale je to zákon, ktorý patrí môjmu ministerstvu. A na začiatku chcem povedať, že lekárov a zdravotníckych pracovníkov si mimoriadne vážim, pretože vykonávajú naozaj náročnú a ťažkú prácu. A každý z nás vrátane aj ich kedykoľvek sa môže stať, stal sa, alebo aj bol pacientom. Myslím si, že ani nikto nechce, aby zdravotnícki pracovníci boli trestaní za to, že vyjadria svoj názor, za to, že jednoducho vyjadria svoju nespokojnosť alebo že budú chcieť bojovať za svoje práva.
Ale, je tu jedno veľké ale. A to nikto nepovedal, že tak ako každý má právo na štrajk s výnimkou profesií, ktoré, samozrejme, sú vyňaté z tohto, či sú to sudcovia, prokurátori, hasiči a tak ďalej, lebo aj také profesie sú. Tak nie je možné, aby použil ktokoľvek prostriedky, ktorými by ohrozil život alebo zdravie iných ľudí. A to je jedno, kto to je. Či to je hasič, či to je pracovník elektrární, alebo ktokoľvek. A taktiež nikto nepovedal, lebo všetci tu hovorili dnes o tom, ako proste, že to je bič na zdravotníckych pracovníkov a že zdravotnícki pracovníci.
Ja neviem, či ste mali možnosť čítať ten zákon, respektíve tie nové paragrafy 290a a 290b. Ale tu nie je povedané, že lekár, zdravotnícky pracovník a tak ďalej. Tu je povedané niečo iné. Tu je povedané, kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť a tak ďalej na ochranu života a zdravia, vážení. Tak to je trošku iné. A ja si myslím, že to je veľmi dôležité, a nemyslím si, že v tejto sále by bol ktokoľvek ochotný povedať, že nech sa páči. Štrajkujte, keď umrú občania alebo ochorejú alebo stane sa niečo so zdravím týchto ľudí, že to je v poriadku. Ako ja si to neviem predstaviť a taktiež tuná pán poslanec Novotný spomínal, že toto sa riešilo v čase krízy, keď nastala tá kríza v roku 2011 rozhovormi a tak ďalej. No ja mám informáciu, ktorá myslím si, že potvrdená. Potvrdil mi ju aj pán poslanec Uhliarik, že tento návrh zákona nie je novinka. Tento návrh zákona bol pripravený. Pretože takisto aj predchádzajúca vláda si uvedomovala svoju zodpovednosť, že štát musí chrániť životy a zdravie, a pokiaľ prostriedky, ktoré použije ktokoľvek vrátane lekárov, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo nebodaj následky na živote, musí byť potrestaný. To jednoducho nejde takto. To je zodpovednosť, ktorú máme všetci a štát zvlášť. Aby zabezpečil, že životy a zdravie nebudú poškodené alebo že nepríde k ich úmrtiu.
Sloboda, vážení kolegovia a kolegyne, siaha, nie je všeobecná, nie je bezbrehá. Sloboda každého siaha len potiaľ, pokiaľ narušuje slobodu niekoho iného alebo jeho práva. Toto si treba uvedomiť. Sloboda nie je bezbrehá. Sloboda má svoje hranice a pravidlá. A z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ niekto nevykoná svoju povinnosť tak, ako má, musí za ňu niesť následky. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí všade. Tento zákon, respektíve táto novela Trestného zákona a poriadku len túto skutočnosť zakotvuje a nie je predmetom zastrašovania. Je predmetom uvedomenia si zodpovednosti za životy a zdravie občanov. Tu sa nehovorí o tom, že je tu zakázané štrajkovať, že je tu zakázané vyjadrovať svoj názor. Tak to tu dneska bolo prezentované. Ja som mal pocit, že o tomto paragrafe alebo dvoch paragrafoch sa vôbec nehovorí, že sa hovorí úplne o niečom inom. Čiže toľko v skratke k tomuto.
A čo sa týka ďalšej, lebo, samozrejme, čo sa týka tých ďalších vecí, k tomu asi naozaj by sa mal vyjadriť niekto iný. Ale čo sa týka rozšírenia podmienok bezúhonnosti, tak naozaj tam po rokovaní na výbore zdravotníckom konkrétne som dal pokyn na spracovanie upravenia týchto podmienok tak, aby spĺňali všeobecné štandardy podmienok bezúhonnosti pre aj iné profesie. Takže v tomto prípade si myslím, že neprišlo k žiadnemu ohrozeniu ani k nejakej diskriminácii. To určite nie.
Takže by som vás chcel veľmi pekne požiadať, ak zvážite aj moje slová, aby ste podporili návrh Trestného zákona tak, ako je predložený a zároveň ako som v úvodnom slove uviedol. To znamená, že som žiadal schváliť jednotlivé body zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)
