Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ja dúfam, že pani poslankyne, poslanci ešte vydržia chvíľku, aby som krátko zosumarizoval rozpravu a reagoval na ňu, pretože si myslím, že bola dnes naozaj veľmi vecná a konštruktívna, a chcem za ňu veľmi pekne poďakovať.
Ak môžem ísť jednotlivo, tak najprv pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj ten príspevok bol na vysokej odbornej úrovni, samozrejme, ja tiež ľutujem, ja som dokonca tiež tu nebol, ja som bol tiež v zahraničí práve v tom čase, keď zasadal výbor, čo ma tiež mrzí, a naozaj tá debata je skôr filozofická alebo teda filozoficko-právna, ide teda o nastavenie v podstate toho, že akým spôsobom vlastne vnímame rozdelenie spoločností obchodných na osobné a povedzme kapitálové s tým, že teda prichádza určitému zmiešavaniu už aj týmto zavádzaním jednoeurovej eseročky určitým spôsobom, a je to otázka konceptu. No tak ja, ako ja si myslím, že ten, ten rozsah splatenia, že keďže sme zvýšili, zdvihli na 25-tisíc euro, nebráni na druhej strane tomu, aby ktokoľvek si eseročku vytvoril aj s nižším kapitálovým vstupom, a ide len o to, aby sme, keďže vieme, ako v našom prostredí, ako to funguje, to znamená, že všetky spoločnosti sú väčšinou podkapitalizované, aby sme trošku zdvihli tú úroveň kapitalizácie spoločností práve s cieľom, aby tie spoločnosti mali dostatok prostriedkov na uhrádzanie prostriedkov veriteľom, čiže áno, je to otázka konceptu. Ja nechcem teraz polemizovať, len teda hovorím, že, že čo nás viedlo k tomu, aby sme, aby sme išli k tomuto. Vieme dobre, že väčšina podnikateľov má autá, motorové vozidlá, ktoré má v spoločnostiach, vieme všetci, že tie vozidlá stoja aj viac ako 25-tisíc euro jednotlivo, to znamená, že nie sú zase také, je to otázka, samozrejme, určitej relatívnosti, áno, k čomu to prirovnávame.
Čo sa týka zodpovednosti, áno, ja si myslím, že tá zodpovednosť, by mohla byť podstatne vyššia. Keď sa pozrieme do iných právnych úprav, v podstate z ktorých sme vychádzali, tá zodpovednosť je nepomerne vyššia. Ale faktom je, že pokiaľ by sme ju zaviedli tak, ako to je v zahraničí, tak by sme sa dostali k situácii, že v podstate tri štvrtiny z podnikateľov by okamžite museli skončiť. Okamžite. Vzhľadom na to, akým spôsobom sú kapitalizovaní, podkapitalizovaní, prípadne aké majú momentálne podmienky s pôsobením v ich vlastných spoločnostiach, takže asi takto sme nemohli ísť, čiže naozaj tá zodpovednosť, išli sme zvyšovaním, cestou zvyšovania zodpovednosti, ale nie tak, aby sme proste narušili, narušili v spoločnostiach ich bežný život a aby sme ich postupne tlačili k tomu, aby zvyšovali svoju kapitalizáciu a zodpovednosť voči, voči svojmu okoliu.
Keď by som sa krátko dotkol otázky reštrukturalizácie, konkurzu, áno, ja zareagujem aj na pána Hlinu, samozrejme. Veľmi jednoducho a stručne chcem povedať, že reštrukturalizácia ako taká nie je nástroj, ktorý by vymyslel právnik, ktorý by som si vymyslel ja alebo pani poslankyňa Žitňanská, alebo ktokoľvek tuto, funguje kdekoľvek vo svete, áno, a ten cieľ je legitímny, ten cieľ je, aby tá spoločnosť, ktorá funguje a dostáva sa do ťažkostí, aby prežila a ďalej mohla fungovať a ďalej si plnila svoje záväzky, pretože keby zanikla, tak by asi tie následky toho zániku boli podstatne horšie, ako to ďalšie pokračovanie, čiže to je hlavný cieľ reštrukturalizácie. Samozrejme, počas reštrukturalizácie a jednotlivými krokmi rôznymi osobami podľa toho, akým spôsobom sa ten nástroj využíva, sa stávajú neprávosti, krivosti a podobne, ako ja s tým len môžem súhlasiť. A veľmi závisí od tých osôb, ktoré vykonávajú, či už správcovia, alebo, alebo súdy, áno, akým spôsobom sa stavajú k tej konkrétnej situácii, a z toho, z toho vznikajú potom rôzne disproporcie a ja som otvorený tomu, aby sme sa, aby sme sa na to pozreli.
Takisto beriem teda referendá aj pripomienky pani poslankyne, poslankyne Žitňanskej, myslím si, že je dôvod dobre nad tým sa zamyslieť a budeme sa nad tým zamýšľať, a myslím si, že v ďalšom legislatívnom procese, ja to neuzatváram a budem sa tomu ďalej venovať. Myslím si, že je to dôležité.
Čo sa týka registra diskvalifikovaných osôb, tu by som veľmi, veľmi stručne chcel povedať asi toľko, že zmyslom toho registra nie je nejaké osoby spochybňovať, zmyslom je vylúčiť ich z podnikania, vylúčiť, to znamená, akonáhle sú v registri zavedené, tak sú vylúčené z podnikania a tým pádom nemôžu ďalej v danom období vôbec nejako vystupovať v obchodných spoločnostiach, to znamená, verejnosť o tom sa dozvie veľmi jednoducho tak, že, že tie osoby nebudú jednoducho v obchodných vzťahoch s tými osobami, ktoré by sa s nimi chceli dostať do obchodného vzťahu, čiže tu ide o retenčnú alebo zádržnú funkciu voči týmto osobám. To je primárna funkcia tohto registra. Samozrejme, aj my máme, aj som deklaroval, ten záujem ho zverejniť. Narážame tam na určité problémy a rád si pozriem aj váš návrh tiež do budúcnosti, ako ste sa vysporiadali s otázkou ochrany osobných údajov, pretože to je vec, ktorú sme my momentálne analyzovali ako určitým spôsobom kritickú a ktorá by mohla spôsobiť vážne problémy, takže ale v tejto chvíli negatívnym vymedzením sa dá povedať, že ten register je verejný v tom, že v Obchodnom registri ktokoľvek, kto bude vyčiarknutý z týchto dôvodov, tak bude viditeľný, áno, ale nie je to ten spôsob zverejnenia týchto informácií, ako, ako by ste si vy predstavovali. Ale áno, v stredobodom pohľade máme záujem sa dostať do, do úplného zverejnenia tohto registra.
A čo sa týka osobného bankrotu, podľa mojich informácií v porovnaní s inými krajinami máme podmienky k osobnému bankrotu u nás vytvorené že vraj najlepšie, napriek tomu tých osobných bankrotov je málo, veľmi rád sa na to pozriem a pozriem sa, že v čom je problém, samozrejme, nejaké prostriedky finančné treba zrejme do toho vložiť, ale pozriem sa, že v akom rozsahu a že v čom je, v čom je vlastne problém.
Výhrada osobného vlastníctva, teda výhrada vlastníctva pri konkurze, áno, je to, je to vážny problém, pretože naozaj sú tu legitímne záujmy z jednej strany, z druhej strany, výhrada vlastníctva sa uplatňuje v napríklad v hmotnom práve cez inštitút povedzme finančného lízingu a podobne. Čiže ale teda je to zmluvný vzťah, máte pravdu, nie je to nijako kodifikované v hmotnom práve, je to len záväzková záležitosť, ale napriek tomu sú tam oprávnené požiadavky vo vzťahu k zabezpečeniu výhrady vlastníctva pri konkurze ako prioritného práva, takže je to, je to na zvážení, teda že akým spôsobom ďalej, potom sa ukáže v praxi, že čo s tým bude ďalej. Myslím si, že to bol legitímny podnet, ktorý sme, ktorý sme reflektovali.
Toľko stručne, ja pevne verím, že, že tie zmeny, ktoré dnes robíme, sú prvým krokom k tomu, aby sme zvýšili zodpovednosť všetkých podnikateľských subjektov vo vzťahu k veriteľom, a že sa nám podarí zabezpečiť toto aj naďalej potom pri ďalšej legislatívnej činnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Príjemný dobrý deň, panie poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Hlavným zámerom predloženia tohto návrhu zákona je implementácia úloh vyplývajúcej z III. etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2014, teda uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrení zriadenia registra diskvalifikovaných osôb, prepracovania fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, sprísnenia podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, úprava právneho základu pre rozlíšenie dvoch typov spoločností s ručeným obmedzením s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania.
Predložený návrh zákona reaguje tiež na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 172 z 16. 4. 2014 v rozsahu potreby spresnenia postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo alebo výhradu vlastníctva v rámci zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana ich práv. Návrh zákona tiež reaguje na viaceré aplikačné problémy a tak zavádza viaceré preventívne opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálovými obchodnými spoločnosťami s cieľom ochrany ich veriteľov. Ak dovolíte, podrobnejšie zdôrazním niektoré okruhy riešených problémov.
Kríza kapitálovej obchodnej spoločnosti je prvý okruh. V súčasnosti vo verejnosti rezonuje urgentná potreba riešenia problémov ochrany veriteľov kapitálových obchodných spoločností pred ich tunelovaním. Toto tunelovanie je v stave ohroziť zaplatenie faktúr živnostníkom, iným dodávateľom a často aj splnenie mzdových nárokov zamestnancov. Veritelia tunelovanej spoločnosti pri takýchto úkonoch spoločníkov, resp. štatutárnych orgánov alebo zástupcov majú síce aj dnes dostupnú určitú ochranu v podobe možnosti podania odporovacej žaloby, avšak táto ochrana sa nejaví ako úplne komplexná a v mnohých prípadoch je aj neuplatniteľná. Prichádzame preto s novým konceptom krízy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorý bude komplex súčasných pravidiel odporovateľnosti vhodne dopĺňať. Kríza v skutočnosti pre obchodnú spoločnosť neznamená zvýšenie administratívnej záťaže, ale uvedomenie si, že spoločníci musia uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti podriadiť uspokojeniu nárokov veriteľov v prvom rade. Domnievame sa, že čestný podnikateľ by mal vždy uprednostniť zaplatenie faktúr veriteľov pred tým, aby sebe vyplatil zisk či iným sofistikovanejším spôsobom odviedol prostriedky do spoločnosti, keďže zisk podnikateľa môže byť s skutočnosti len to, čo mu zostane až po vyplatení veriteľov.
Druhý okruh je jednoeurová spoločnosť s ručením obmedzením. Najmä vďaka zavedeniu pravidiel o kríze bolo možné uviesť do života aj návrh na zníženie požiadavky na vytváranie základného imania spoločnosti s ručením obmedzením. Spoločnosť s ručením obmedzením by malo byť možné založiť bez toho, aby nevyhnutne pri jej vzniku musela byť kapitalizovaná vlastnými zdrojmi. Reálne bude môcť podnikať prostredníctvom cudzích zdrojov, ktoré ako spôsob financovania jej činnosti sú určite flexibilnejšie. Obmedzenie alebo obmedzenia pre túto spoločnosť budú v zásade minimálne. Maximálny počet spoločníkov má byť 5, nemožnosť rozdeľovania celého zisku spoločníkom, maximálne teda tri štvrtiny, keďže sa domnievame, že starostlivý hospodár by celý zisk neprejedol, ale časť by investoval do rozvoja firmy. Ako je možné z ustanovení vidieť, návrh sa nejako zásadnejšie nedotýka súčasných spoločností s ručením obmedzením, ktoré existujú. Dochádza skôr k spresneniu už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladov, čiže o povinnosti zvolávať valné zhromaždenie pri významnej strate. Tu treba zdôrazniť, že napriek niektorým dezinformáciám uvedených v médiách návrh nijako nesprísňuje povinnosť zvolávať valné zhromaždenie pri zistenej strate spoločnosti, práve naopak.
Čo sa týka sprísnenia zodpovednosti štatutárnych orgánov, návrh zavádza na viacerých miestach priame ručenie za transakcie poškodzujúce spoločnosť, hovoríme o skrytom vrátení vkladu, prípadne uprednostnenia spoločníkov pred inými veriteľmi a taktiež možnosť konkurzného súdu rozhodnúť o diskvalifikácií člena štatutárneho zástupcu počas určitého obdobia, na ktorú budem mať každý registrový súd povinnosť prihliadať.
Ďalej hovoríme o konkurze a reštrukturalizácii v tomto návrhu. V súvislosti s nedávnymi problémami zamestnancov dostať sa k náhradám miezd z garančného fondu sa zjednodušuje ich možnosť iniciovať vyhlásenie konkurzu na ich zamestnávateľa v úpadku. Posilňujú sa tiež práva veriteľov dosiahnuť priznanie hlasovacích práv v konkurze a reštrukturalizácii pri popretí pohľadávok.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014. Dovolím si preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ešte by som chcel uviesť stanovisko k spoločnej správe.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod číslom tlače 1125a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi so spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Rovnako sa stotožňujem aj s návrhom hlasovania o týchto zmenách. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť predmetný návrh zákona.
Ďakujem pekne, to je už všetko, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. No, ja myslím, že aj tak môžme túto debatu viesť aj ďalej, ale ja by som najprv zareagoval na pána poslanca Lipšica, pretože zjavne skôr demagogicky, bez bližšieho prečítania si návrhu, čo sa týka sudcov, keď začnem so sudcami, prišiel s tým, že uzatváram justíciu.
Pán poslanec, neviem, či ste si všimli, alebo vám ušlo, vašej pozornosti, že ja neuzatváram justíciu. Výberové konania na sudcov zostávajú otvorené pre všetkých naďalej. Jediný rozdiel, ktorý tu robíme, je, že vyšší súdni úradníci, ktorí tu dnes sú už jediní vlastne, keďže justiční čakatelia tu už tri roky nie sú vďaka novele pani poslankyne Žitňanskej. Vy ste povedali, že tri roky neprišlo k žiadnemu zlepšeniu, jak som správne rozumel, stále ten stav prijímania nových ľudí do justície je katastrofálny, áno, tí ľudia sú zlí.
Tak sa pýtam, aký posun v rámci vyšších súdnych úradníkov nastal? No žiadny. Jasne ste to dneska povedali, ja som to počul, myslím, že aj ostatní, je to na zázname.
My riešime len otázku, pán poslanec, kvalitného vzdelávania tých, ktorí sa idú dostať na pozíciu sudcu. Ale my nebránime nijakým spôsobom tomu, aby tam prišli vyšší súdni úradníci, aby tam prišli advokáti, notári a iní právnici, ktorí tam ísť chcú. Jediný rozdiel je ten, že títo ľudia, ktorí prichádzajú zvonku, nebudú mať dostatok zručností technického charakteru, ako funguje priebeh práce sudcu v jeho praktickom výkone.
A myslím si, že to, čo hovorila pani poslankyňa, že to treba urobiť až po výberku, no určite nie. Pretože ak ste boli niekedy na súde, tak viete, že akonáhle vyhrá niekto výberové konanie, nastupuje na súd, dostane okamžite spisy a začína pracovať. No a vtedy sa má začať orientovať vo veciach? Akým spôsobom funguje kancelária? Ako je obeh spisov zariadený na súde? No, pardon, ale myslím si, že to je trošku neskoro. (Reakcia poslanca.) No určite áno, pán poslanec. No určite nie. (Reakcia poslanca.) No určite nie, pretože mám osobné skúsenosti so sudcami, ktorí prišli z advokácie a plávali v tom teda hodne zle, samozrejme, na úkor účastníkov súdu.
Čiže mojím cieľom je touto novelou zaviesť rámec toho vzdelávania tých, ktorí prichádzajú zvonku, pričom tam nebude žiadna bariéra, tak ako sa snažíte niekomu nahovoriť, pretože tam bude jedine certifikát, na základe ktorého potom môže ísť na výberové konanie bez toho, že by postupoval akúkoľvek skúšku. Ide naozaj o to, aby ten človek, ktorý prichádza na sudcovské miesto, prípadne, že absolvuje výberové konanie, bol dostatočne praktický pripravený na výkon tejto funkcie, nie z pohľadu právneho vzdelania a jeho skúseností zo súdnictva, z pohľadu vystupovania v súdnej sieni, ale toho, čo je úlohou a prácou sudcu. To je podstatné a to chceme zabezpečiť, samozrejme.
Ak ste si všimli, je tam odložená účinnosť tohto ustanovenia práve preto, aby bol dostatok času prípravy týchto vzdelávaní a kritérií na vzdelávanie, obsahu vzdelávania pre týchto absolventov, resp. budúcich záujemcov o súdne povolanie.
Ak hovoríme o tom, že som voľakedy zvýšil dôraz pri výberovom konaní na ústnu časť, nie celkom som si istý, že je možné charakterizovať to, že ide o subjektívnu verzus objektívnu písomnú časť. Pretože, áno, test je síce veľmi dôležitý z hľadiska získavania informácií o tom, koľko má vedomostí príslušný záujemca, ale asi sa všetci zhodneme na tom, že ústna skúška, pokiaľ ten príslušný právnik je vynikajúci v písomnom prejave, nebude schopný jasne formulovať v súdnej sieni svoje myšlienky, jasne viesť súdny spor alebo byť pánom sporu v súdnej sieni, tak asi ten sudca nebude mať úspech, akokoľvek bol vynikajúci v písomnej časti.
To znamená, že ja si stojím za tým a hovorím stále, že nejde o to, akým spôsobom tá skúška prebieha, dôležité je, aby bola dostatočne jasne a transparentne skontrolovateľná a spätne preskúmateľná. A ja si myslím, že nahrávanie týchto ústnych častí, hoci už dnes je výberové konanie verejné, to znamená, ktokoľvek tam môže kedykoľvek prísť a počúvať, sedieť a pozerať, napriek tomu chceme zaviesť ten systém takým spôsobom, aby ku každému zverejnenému spisu v rámci výberového konania bol pripojený audio file, alebo teda zvuková časť z výberového konania, aby mala aj spätne Súdna rada možnosť takéto niečo preskúmať. Myslím si, že tam je dostatočne široký priestor na to, aby tam potom prípadne mohol, či už Súdna rada, alebo ktokoľvek ďalší, túto vec preskúmať.
Čo sa týka komunikácie so Súdnou radou, pani poslankyňa, ubezpečujem vás, že nielen so Súdnou radou, ale aj s pánom prezidentom, aj s Národnou radou komunikujem pravidelne, čo sa týka všetkých vecí týkajúcich sa sudcovského stavu, a tá komunikácia je výborná.
Čo sa týka pohľadu na to, či súdni čakatelia áno, alebo nie, je to vec filozofického pohľadu. Vám sa to jednoducho nepáčilo, mali ste svoj názor na to. Ja tvrdím, že vyšší súdni úradníci ako kandidáti na budúcich sudcov sa nijakým spôsobom neosvedčili z toho pohľadu, že by boli o niečo lepší z odborného hľadiska.
Čo sa týka rodinkárstva, ako ho vy nazývate, neviem, či ste si všimli, ale v tomto návrhu sa nevracajú naspäť tí, ktorí boli predtým súdni čakatelia, my ich nevraciame naspäť do systému. To znamená, že nemôžte hovoriť o žiadnom rodinkárstve, to je po prvé. A po druhé, tí, ktorí prídu ako súdni čakatelia, tak tí budú, samozrejme, mať rovnakú štartovaciu čiaru, čo sa týka možností ako vyšší súdni úradníci alebo akíkoľvek iní právnici. Takže naozaj nechápem, o akej demagógii tuná rozprávate. A naozaj myslím si, že to nie je v poriadku.
Tie výberové konania zostávajú takisto transparentne nastavené, ako ste ich nastavili vy. Nič sme na nich nezmenili, s výnimkou toho, čo som hovoril o ústnej časti. Nič sa nezmenilo. Čo sa zmenilo, je, že musíme teraz zmeniť zákon, a preto sme okrem iného aj tu, že tá novela bola protiústavná. Bol tam konštatovaný vo výberových komisiách neprimeraný zásah výkonnej moci do moci súdnej. Takže, žiaľ.
Čo sa týka prokuratúry, podľa môjho názoru ide o iný, iný, aj keď je súčasť justície, ale ide o iný orgán. Je to hierarchická organizácia, ktorá má úplne iný charakter ako sústava súdov. Nedá sa povedať, že je to súčasť tretej moci, to určite nie.
Podľa môjho názoru podstatný argument je ten, že systém právnych čakateľov prokuratúry, ktorý vlastne fungoval až do augusta tohto roku, do 1. augusta konkrétne, fungoval dobre a podľa môjho názoru sa osvedčil. Nevšimol som si žiadne informácie ohľadom toho, že akým spôsobom tam fungovalo rodinkárstvo, zatiaľ nie. Tak keď ma o tom presvedčíte, veľmi rád si to pozriem. Ale nezachytil som to nikde. Ani v Transparency International, v tých jednotlivých chartoch a podobne. Tam išlo len o justíciu a sudcov.
Čo sa týka úspešnosti právnych čakateľov prokuratúry v justičných skúškach, v porovnaní s inými boli vždy mimoriadne úspešní, hlavne keď hovoríme v porovnaní s vyššími súdnymi úradníkmi. Takže zrejme tá kvalita prípravy bola na vysokej úrovni.
Len toľko k tomu. Ja si myslím, že nemá zmysel viacej o tom hovoriť, a som presvedčený o tom, že tento návrh zákona je dobrý... (Reakcia z pléna.)
Tri a päť rokov, veľmi jednoducho, advokáti majú podstate komplexnejší spôsob činnosti, pretože tam nejde len o právnu časť veci. Tam okrem toho, ako iste viete, keďže sám ste advokát, že byť advokátom neznamená len sedieť v kancelárii a nestarať sa o plat, pretože ten mi chodí na účet. Ale, samozrejme, treba sa starať aj o ďalšie zložky činnosti advokáta. Ako je napríklad zabezpečovať funkciu zamestnávateľa, riešiť veci, ktoré sa týkajú všetkého možného chodu kancelárie, okrem iného ešte robiť aj nábor medzi klientami a tak ďalej a tak ďalej. To sú komplexné zručnosti, ktoré advokát musí mať na rozdiel napríklad od prokurátora.
Takže toľko, ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Nie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 7. mája, t. j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania k tomuto zákonu, Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z., s Ústavou Slovenskej republiky. Bol to nález č. 216/2014 a spisová značka je PL. ÚS 102/2011. Ako aj vo veci súladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky. To bol nález č. 217/2014 Z. z. a spisová značka PL. ÚS 105/2011.
Oba citované nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktoré tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave, sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvnilo a ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry.
Z uvedeného dôvodu som v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry.
Dopady citovaných nálezov sú bližšie popísané v ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatívnotechnické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a taktiež zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa, ktorý bol zrušený od 1. mája 2011, a právneho čakateľa prokuratúry, ktorý bol zrušený od 1. augusta 2014. Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia týchto zákonov, ktoré som citoval.
A okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zákonoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a doplnení niektorých ďalších zákonov, ďalej zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu k Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejných financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie, nad ktorými ministerstvo spravodlivosti vykonáva dohľad.
Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov, t. j. ide o uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi. A súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Tento návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí v auguste, 20. augusta 2014.
Týmto si vás dovoľujem požiadať po rozprave o podporu predloženého vládneho zákona.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Rovnako sa stotožňujem s návrhom hlasovania o týchto zmenách.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vyslovenie konštruktívneho, by som povedal, nejakého vyjadrenia. Ale je fakt, že akokoľvek by sme predkladali návrhy zákona bez technického zabezpečenia samotnej nahrávacej techniky, tak by to bolo úplne zbytočné, pretože nemôžme mať žiadny právny text a zákon, ktorý bol záväzný na jednej strane, a na druhej strane by sudcovia nemali na čo nahrávať pojednávania.
Čiže je fakt, že to zdržanie nebolo spôsobené legislatívnou nečinnosťou, ale problémami pri zaobstaraní techniky samotnej. A musím povedať teda, že, žiaľ, tie materiály, ktoré sme mali k dispozícii, neboli pripravené tak, ako si to vyžadovala tá realita. Čiže museli sme urobiť zásahy vlastne v tejto oblasti a to nám spôsobilo, že obstaranie samotnej techniky bolo možné reálne urobiť až tento rok s tým, že dnes sú už tie nahrávacie zariadenia v pojednávacích miestnostiach a zároveň momentálne sa zaškoľuje personál súdov na túto techniku tak, aby bolo v zmysle navrhnutej legislatívy už všetko pripravené a bezproblémovo sme mohli začať na súdoch nahrávať.
Ďakujem pekne, a teda dúfam, že poslanci podporia tento návrh do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Želám príjemný podvečer, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú aj niektoré ďalšie zákony.
Týmto návrhom zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky potrebné na zabezpečenie vykonávania protokolu č. 16 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi jednotlivých členských štátov, v tomto prípade Slovenskej republiky.
Ďalej. Návrhom zákona sa ďalej zavádza povinnosť nahrávania súdnych pojednávaní. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát a bude tvoriť súčasť súdneho spisu.
Ďalej. Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, a to najmä,
- či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
- či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok
- a ďalej prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach
- a napokon možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom zasadnutí dňa 17. septembra 2014.
Toľko úvodom. Ďakujem pekne, skončil som.

Tak ja myslím, že nič iné som nepovedal, len teda vy ste to trošku tak rozviedli, ale myslím si, že sa v tom zhodneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, aj za položenú otázku. Vážená pani poslankyňa, túto otázku ste mi adresovali ako ministrovi spravodlivosti a v intenciách zákona, samozrejme, budem na ňu aj odpovedať.
To znamená z hľadiska mojej pozície je moje právo obmedzené na návrhové právo, áno. To znamená, že ja môžem predkladať alebo navrhovať nejakého kandidáta s tým, že ale rovnaké oprávnenie má takisto aj Súdna rada, sudcovské, stavovské organizácie a iné stavovské právnické organizácie. To znamená, v rukách nemám celkom to, kto všetko sa prihlási a kto všetko bude kandidátom na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ak sa vrátim k mojej kompetencii, tak vás môžem ubezpečiť, že sa budem usilovať získať súhlas čo najkvalitnejšieho a všestranne pripraveného kandidáta, ktorý bude spĺňať predpoklady, ktoré sú vyžadované na takúto, by som povedal, významnú funkciu.
Ďalšie kroky, samozrejme, budú závisieť hlavne na Súdnej rade, lebo to je jediný orgán, ktorý má oprávnenie posudzovať a na základe kritérií, ktoré sú stanovené, aj vyberať takýchto kandidátov a ďalej ich predkladať vláde. Vláda nemá žiadne oprávnenie posudzovať ich odbornú spôsobilosť, preskúšavať ich, prípadne inak testovať. To znamená, v tomto prípade vláda skutočne plní len funkciu akéhosi poštára.
To znamená, ja by som chcel povedať v tomto kontexte, že vítam vyjadrenie pani predsedníčky Súdnej rady, ktorá sa vyjadrila, že vytvorí všetky podmienky na to, aby voľba prebehla maximálne dôstojne a primerane tomu, čo bude predmetom voľby. Verím taktiež, že Súdna rada teda predloží vláde taký zoznam kandidátov, o ktorom nebudú môcť vzniknúť žiadne pochybnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, toto je posledný materiál, ktorý predkladám na rokovanie. Dovolím si teda predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2014 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v tomto II. polroku 2014.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 16 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2014. Celkom ide o 14 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem pekne.