Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

21.10.2014 o 9:39 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2014 18:10 - 18:13 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením zákona, a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov, pričom podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získaní zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy, a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát, ako správca prerozdeľuje príjemcom zákazok z verejných zdrojov. Štátu aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami.
Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Boj proti takzvaným schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada podporila uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2014 10:55 - 10:55 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi stručne budem, aby som vám nenarušil časový plán v rámci hlasovania.
Najprv k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, respektíve k žiadosti pána poslanca Hrušovského, chcem povedať, že vychádzame jednak z čl. 16 dohovoru, kde v podstate napĺňame tento článok, a vzhľadom na to, že nie je tam povinnosť súdov pri trestnom konaní alebo dovolacom konaní všeobecne podávať automaticky takéto požiadavky alebo žiadosti o vysvetlenia, tak si nemyslím, že to bude automaticky vo všetkých prípadoch. Bude to veľmi zriedkavé. Iba tam, kde môže prísť k nesúladu s nejakými judikátmi povedzme Európskeho súdu alebo kde je obava z porušenia ľudských práv.
Taktiež čo sa týka Ústavného súdu, máme prípad Ujo proti Slovenskej republike a ďalšie prípady, kde jednoducho sme museli už do ústavy zapracovať v čl. 133, ktorá je účinná od 1. septembra roku 2014, takúto možnosť. Teraz ju vlastne len premieňame a dávame do legislatívneho predpisu tak, aby Ústavný súd mohol naprávať chyby, ktoré vlastne, kde je Slovenská republika zaviazaná na to, aby takúto chybu napravila. Neexistuje momentálne žiaden prostriedok a hrozí nebezpečie, že vznikne závažný problém, kde Slovenská republika môže byť sankcionovaná. Tak toto musíme napraviť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, kolegyne, kolegovia. Tichšie.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mezenskej, ja už som mal aj predtým možnosť chvíľku s ňou hovoriť. Nemám problém technický, že by som nesúhlasil s jej ideou. Len problém je v tom, že ona sa v tom návrhu snaží preniesť z pochopiteľných dôvodov záťaž administratívnu na vyzývanie účastníkov konania vo vzťahu k spotrebiteľským združeniam na súdy. Je to už dnes tak preťažené, administratívne súdy, ako sú, si neviem predstaviť, že by ešte ďalej museli túto celú agendu zabezpečovať súdy voči všetkým účastníkom a posielať a podávať tieto informácie. Čiže nie som schopný z týchto technických dôvodov jednoducho súhlasiť s tým návrhom. Navyše, keď hovoríme o spotrebiteľskom združení a vo vzťahu povedzme k advokátom, ani advokáti nedostanú tieto informácie automaticky. A proste, keď niekto má potrebu právneho zastúpenia alebo právnej pomoci, alebo pomoci od spotrebiteľa, tak tiež sa musí obrátiť aktívne o pomoc a nie proste bez akéhokoľvek pričinenia jednoducho tú pomoc dostať. Čiže ja si myslím, že trošku aj spotrebiteľské združenia budú musieť vyvíjať väčšiu činnosť a robiť si reklamu na súdoch, aby spotrebitelia vedeli o tom. Ale to len na okraj, samozrejme. Takže ďakujem veľmi pekne.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Hraška, tam sa nemôžem stotožniť vzhľadom na to, že som nemal možnosť to vidieť a nemám sa možnosť v tejto chvíli vyjadriť, takže nesúhlasím. Ale v najbližších novelách sa s tým budeme zaoberať. Ešte ich bude dosť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2014 10:31 - 10:33 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som uviedol stručne do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Čo sa týka tohto, tohto návrhu, tak vykonávame aj Protokol č. 16 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia dohovoru a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posunúť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi.
Návrhom zákona sa ďalej zavádza povinnosť nahrávania súdnych pojednávaní, pričom zvukový záznam sa uchová na nosiči dát a bude tvoriť súčasť súdneho spisu. Návrh zákona súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, a to najmä, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ďalej, či a v akých prípadoch, respektíve medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok. Ďalej prípustnosť dovolania v takzvaných exekučných veciach a možnosť skrátiť odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutia.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Ďakujem pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

25.11.2014 18:53 - 18:58 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vypočul som si pozorne debatu v tomto prvom čítaní a asi pôjdem po poradí. Myslím si, že ani nie je účelom tohto návrhu zákona riešiť všetky bolesti zákona o verejnom obstarávaní, to by sme asi naozaj tú debatu viedli veľmi dlho a asi by sme sa nedopracovali celkom k všetkým riešeniam, ktoré tu boli teraz nastolené. Riešime čiastkový problém, konkrétne problém schránkových firiem.
Áno, ja môžem povedať pánovi poslancovi Zajacovi, že pokiaľ, samozrejme, nemám nič proti tomu, aby sa pýtal poslanec akúkoľvek otázku, ale predpokladám, že aspoň si pozrel návrh zákona a s vedomím alebo so znalosťou zákona sa treba pýtať, to je môj názor. A z tohto pohľadu si myslím, že ten problém rieši ten návrh zákona. Samozrejme, nemôže ho riešiť spätne. Áno, existuje vždy do budúcnosti, to vieme, to je asi aj pre neprávnikov jasné. Takže myslím, že tá odpoveď je úplne jasná a jednoduchá.
Ak by som ešte skočil v rámci poradia najprv k pánovi poslancovi Hraškovi, áno, Švajčiarsko je v rámci národných záujmov v tomto smere veľmi dobrý príklad, len, žiaľ, my sme viazaní európskou legislatívou a nemôžme v rámci voľného pohybu tovaru a služieb jednoducho k takémuto riešeniu pristúpiť, lebo nás viaže európska legislatíva, ku ktorej sme aj my viazaní, ktorou sme aj my viazaní. Takže v tomto prípade by to, žiaľ, asi nešlo.
Pani poslankyňa Žitňanská, veľmi si vážim váš, vaše slová a myslím si, že sú správne cielené, čo sa týka konečného prijímateľa výhod a na druhej strane chcem povedať, že vzhľadom na to, aký je to komplexný problém a vzhľadom na to, že tento problém prekračuje hranice Slovenskej republiky a tak isto aj jurisdikciu Národnej rady, tak som veľmi zvedavý, ale zároveň aj trošku skeptický, musím priznať, k tomu riešeniu, ktoré predložíte. Som naňho mimoriadne zvedavý. Pretože to, čo vy hovoríte, alebo aspoň z toho, čo som pochopil, vy chcete odhaľovať konečného prijímateľa výhod v cudzích jurisdikciách, čo, úprimne povedané, sa zatiaľ nikomu na svete nepodarilo. Takže som naozaj zvedavý na to riešenie, ktoré chcete priniesť. Ja hovorím, že to riešenie, ktoré prinášame my v rámci možného a v rámci toho, čo nám umožňuje náš zákon a čo nám umožňuje naša legislatíva vo vzťahu k cudzím krajinám a vo vzťahu k cudzím osobám, je to na hranici možného. Ale som zvedavý naozaj, že s čím prídete. Veľmi pozorne si to vypočujem a pokiaľ to bude zmysluplné, tak veľmi rád budem na to reagovať pozitívne.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, momentálne, alebo návrhov, ktoré sú v Národnej rade k tejto téme, videl som len návrh pána poslanca Lipšica, pričom musím povedať, že náš návrh ide podstatne ďalej, ako návrh pána poslanca Lipšica. Takže je to otázka diskusie, že kto s čím prichádza a v akej kvalite. Preto hovorím, že veľmi rád si vypočujem ten návrh, čo sa týka konečných beneficientov. Ale musím vám povedať, že existuje napríklad v Spojených štátoch, nechcem menovať tú firmu, ktorá je plne vlastnená americkými akcionármi, vlastníkmi, ale má urobené zmluvy s inými firmami, kde platí licenčné poplatky a tie sú na nejakých iných daňových rajoch, áno? A ide tam povedzme 70 % celkového príjmu. Otázka je, ako sa s tým transparentne riešia, ako to sa s tým vysporiadava povedzme taká krajina transparentná, ako sú Spojené štátny americké. Čiže to len ilustrujem na tomto príklade, že je to problém, ktorý nie je vôbec jednoduchý a ako naozaj tie návrhy alebo respektíve volanie po tom, aby sme to vyriešili teraz okamžite, vynikajúco.
No ja sa obávam, že máme určité hranice legislatívno-technické a obávam sa, že aj ten návrh, ktorý vy chcete predložiť a ktorým som sa oboznámil len cez médiá, bude mať hranice. Pretože ja sa pýtam, pokiaľ bude uchádzač vo verejnom obstarávaní mať povinnosť predložiť všetky zmluvy a ja neviem akékoľvek doklady, tak sa pýtam, pri zahraničnej osobe aká bude právomoc Slovenskej republiky trestať za nesprávne informácie alebo nepravdivé informácie? Nehovoriac o tom, že si neviem predstaviť, akým spôsobom bude preverovať verejný obstarávateľ tieto informácie v cudzích jurisdikciách. Tak naozaj čakám teda, akým spôsobom budete tento problém riešiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.11.2014 18:10 - 18:13 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní tzv. schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením vládneho návrhu zákona a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní, týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov. Podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získanie zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát ako správca prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov. Štátu, ako aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami. Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť alebo právnickej osobe, v ktorej majú kvalifikovanú účasť fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie pre účely tohto zákona priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto účelu. Boj proti tzv. schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.11.2014 17:23 - 17:27 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. No musím povedať, že nie všetky vystúpenia boli k veci, respektíve konštruktívneho charakteru, ale chcem povedať jednu vec, že tento zákon je podľa môjho zákonu nie všeliekom na všetky bolesti, ktoré tunák boli vymenované, ale konkrétny a dôležitý krok pri transparentnosti prerozdeľovania verejných zdrojov a za tým si stojím.
Čo sa týka toho, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, tu opäť nie je, keď hovorím, ale nevadí, snáď ma počuje, no som zvyknutý na vecné argumenty u pani poslankyne Žitňanskej, ale toto ma trošku prekvapilo, lebo to bolo z iného súdka, keď ma žiada, aby som vymenoval nejaké verejné obstarávania, ktoré len ešte nastanú, áno, pretože my hovoríme predsa o tom, že hrozia hospodárske škody, áno? A pokiaľ viem, tak každý zákon musí pôsobiť do budúcna odo dňa účinnosti a nie spätne. Takže nie celkom som rozumel tomu, čo chcela povedať, ale to už nechám na ňu asi, aby to vysvetlila potom niekde inde.
Pán poslanec Beblavý, ak môžem ešte chvíľku vás osloviť, samozrejme, ja samozrejme chápem a súhlasím s vami, že ide o jeden z najkomplikovanejších alebo najkomplikovanejšiu tému, pretože má medzinárodný prvok, ktorý do toho vstupuje a to je samozrejme mimoriadne dôležitá téma. Napriek tomu si myslím, že práve o tom medzinárodnom prvku, o ktorom teraz hovorím, ja som videl váš návrh, ktorý ste prezentovali verejne aj s pánom doktorom Procházkom, docentom Procházkom a práve ten mi tam chýbal, v tom vašom návrhu, čiže ako nie celkom som tomu rozumel. Rád sa s vami o tom pobavím samozrejme, ale, ale ako mal som pocit, že idete dvojitým metrom na slovenských podnikateľov, slovenské firmy a tých zahraničných povedzme aj so slovenskými vlastníkmi ste ako keby opomenuli, tak možnože aj to len dosvedčuje, že tá téma je naozaj zložitá a nie je jednoduchá.
Napriek tomu si myslím, že tie hospodárske škody, ktoré hrozia, sú vysoké. A myslím, že posledné dva týždne sa o tom dosť debatuje a pán poslanec Kadúc pokiaľ tvrdí, že nevie celkom si predstaviť právne, že to je pravda, tak my nehovoríme predsa o vyčíslení konkrétnych škôd, ale musíme mať obavu, že hrozia takéto škody a nakoniec to aj pán poslanec Gál dosvedčil, keď tvrdí, že hrozia stále. To znamená, že asi niečo na tom naozaj je a ja si za tým stojím, že hrozia. Takže je to téma, ktorú naozaj treba riešiť urgentne a rýchlo.
Nakoniec neviem, kde je pán poslanec Matovič v týchto chvíľach, ale zrejme na túto tému asi by aj tiež on vedel niečo povedať a možno sa aj porozprávať so svojím kolegom Kadúcom.
Pán poslanec Hudacký, ja chápem naozaj, že tie témy sú dôležité, o ktorých ste hovorili, ale netýkajú sa momentálne tohto konkrétneho návrhu skráteného konania, takže asi nebudem o tom, k tomu reagovať. Toľko veľmi stručne, samozrejme. K samotnej téme návrhu zákona, pokiaľ bude schválené skrátené konanie, budeme hovoriť ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.11.2014 16:24 - 16:26 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom vládneho návrhu zákona je znemožniť takzvaným schránkovým firmám uchádzať sa o získavanie zákaziek z verejných zdrojov ustanovením prísnejších podmienok účasti na verejnom obstarávaní. Verejných obstarávaní sa budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. Verejného obstarávania sa nebude môcť zúčastniť právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť a právnická osoba, v ktorej majú kvalifikovanú účasť fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto kvalifikovanú účasť. Verejného obstarávania sa taktiež nebudú môcť zúčastniť také právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári uvedení v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. a týmito opatreniami sa umožní účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov. Neprijatím uvedeného vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní by hrozili štátu značné hospodárske škody.
Preto vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o tomto návrhu zákona. Prosím o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

21.10.2014 9:39 - 9:43 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vyjadril za, nielen za seba, ale za všetkých, ktorí sa angažujú v spotrebiteľských predpisoch a ochrane spotrebiteľov, úprimnú snahu chrániť spotrebiteľov. Toto je jeden z radu zákonov, ktorým sa táto snaha premieňa na realitu.
Ja som presvedčený o tom, že aj tento zákon prináša pre spotrebiteľov veľký posun vpred, pretože nehovoríme o tých istých rozhodcovských súdoch, ktoré rozhodovali doteraz. Hovoríme o novej kvalite a nových rozhodcovských súdoch, iných, ktoré už budú fungovať v úplne novom režime, ktorý ste asi opomenuli vo svojom vystúpení spomenúť, a ten režim je úplne iný. Čiže to nie je to. A dávať to na jednu rovinu s tými spotrebiteľskými súdmi, ktoré teraz, respektíve momentálne ešte stále fungujú, a tými, ktoré sme pripravili, je nefér. Naozaj si to vyprosím, aby ste to dávali do jedného, do jednej roviny, keďže sme pripravili mnoho opatrení, ktoré menia úplne systém fungovania rozhodcovských súdov. Okrem iného aj v tom, že na rozdiel od dnešných rozhodcovských súdov, ktoré sú jednoinštančné, a nie je možné odvolať sa proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu na všeobecný súd, tak novým systémom, novými rozhodcovskými súdmi meníme tento systém a je možné sa odvolať proti ktorémukoľvek rozhodnutiu všeobecného súdu osobitným spôsobom, pardon, rozhodcovského súdu na všeobecný súd, čiže sa bez problémov dostanú spotrebitelia na všeobecný súd, na civilný súd.
Dnes vieme veľmi dobre, že tá situácia je taká, že všeobecné súdy preskúmavajú rozhodnutia rozhodcovských súdov len v exekučnom konaní, čo je absolútne neprípustné a z hľadiska zaťaženosti súdov je to neakceptovateľná prax, ktorú nemôžme ďalej podporovať, a chceme, aby so riešilo systémovo.
Vy, pani poslankyňa, ste sama povedali, že je potrebné odbremeniť všeobecné súdy od týchto vecí, ale nepovedali ste už ako, pretože zároveň ste povedali, že treba chrániť spotrebiteľov pred rozhodcovským konaním. No toto, tento výrok mi pripadá veľmi zvláštne, pretože podľa môjho názoru treba chrániť spotrebiteľov pred nepoctivými podnikateľmi a nie pred rozhodcovským konaním. ( Reakcia z pléna.) Áno, máte pravdu, pred súčasným rozhodcovským konaním, ale nie tým, ktorý teraz zavádzame. Takže to by som porosil, aby ste si uvedomili.
No a potom z hľadiska praktického, keď si uvedomíte, akú logiku má ten váš návrh, že aby teda po vzniku sporu až bolo možné uzatvárať rozhodcovskú doložku, no ja sa obávam, že akúkoľvek dohodu nie je možné uzatvoriť. (Reakcia z pléna.) Ešte raz, ja hovorím teraz z praktického hľadiska, nie je možné uzavrieť medzi stranami, ktoré majú narušenú dôveru medzi sebou, akúkoľvek dohodu. A teraz či už hovoríme o rozhodcovskej doložke, ktorá je predmetom dohody, môžeme hovoriť aj o mediácii, to je v poriadku, hovoríme aj o mediácii, ako chcete ísť pred mediátora, ako chcete dať na rovinu mediátora – rozhodcovské konanie? Vy neuzavriete žiadnu dohodu o mediácii. Takže by som chcel vidieť, akým spôsobom by ste to chceli vyriešiť. (Reakcia z pléna.) Nijako. Nijako to nevyriešite.
Pripravujeme nový zákon aj o mediácii, takže budeme riešiť otázky spotrebiteľov aj v zákone o mediácii. Ale musím povedať, že nie je možné preniesť všetky spory na všeobecné súdy. Nie je možné, pretože z hľadiska zaťaženia súčasných súdov, keď si predstavíte, že príde niekoľko stotisíc sporov na všeobecné súdy, tak naše súdy skolabujú. A to si neželá nikto. A navyše je to v rozpore s tým, čo ste povedali, že treba odľahčiť všeobecné súdy. A keď nevyrieši mediátor spor, pôjde to opäť len na všeobecný súd.
Ja hovorím, že tento systém, ktorý sme pripravili, je omnoho lepší, pretože ak bude spor na prvom stupni alebo teda na rozhodcovskom súde nevyriešený v prospech alebo k spokojnosti spotrebiteľa, môže ísť na všeobecný súd na druhej inštancii. A toto si myslím, že je správne riešenie a je to riešenie, ktoré pomôže spotrebiteľom aj v ďalších veciach. Takže toľko som chcel povedať k danej, danej veci a pevne verím, že sa tento návrh zákona stretne s podporou tohto pléna a pomôže spotrebiteľom ďalej v ich boji za svoje práva.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.10.2014 9:10 - 9:14 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte, aby som, ako som už spomenul v predchádzajúcej tlači 1126, predkladám návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na rokovanie dnešnej Národnej rady v druhom čítaní.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov, ktorý je blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom návrhu zákona je rovnako vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.
Ďalším dôvodom je aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Preto sa navrhuje osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Ide o vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie licencovania rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, ďalej kogentná alebo pevná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorá má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a napokon vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie č. 2006/2004 a smernica z 2009/22 ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorého výsledok bude právne záväzný.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Stručne sa vyjadrím k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu, tlač č. 1127, k predmetnému návrhu zákona dňa 14. októbra 2014. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním vo všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne, toľko úvodom, skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.10.2014 9:02 - 9:06 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona tak, ako bol pomenovaný pánom predsedajúcim.
Cieľom navrhovanej novely je vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi. Tieto, samozrejme, nie sú konaním pred štátnymi súdmi, čo je dôležité. Významným aspektom urýchľujúcim zmenu zákona bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona o rozhodcovskom konaní.
Stručne by som pomenoval navrhované modifikácie. Ide o nové definovanie arbitrability alebo možnosti využívať rozhodcovský súd. Zavádza sa jediné kritérium, a to, či ide o právny vzťah, ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Ďalej nemožnosť rozhodovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní spotrebiteľské spory, a to vzhľadom na nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania spotrebiteľských sporov v rámci samostatného návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej spresňuje sa režim právomoci všeobecných súdov nariaďovať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd.
Ďalej sa zjednocujú požiadavky na vytvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v Občianskom zákonníku. Ďalej sa upravujú zriaďovatelia stáleho rozhodcovského súdu. Predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní bude exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Pri určení rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená.
Ďalej sa väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody dáva aj v tuzemských právnych sporoch a vzťahoch. V rámci zavádzania elektronického doručovania sa navrhuje opatrenie, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Tento návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014 uznesením 403/2014.
Stručne by som teraz uviedol stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu, čo je tlač 1126a, k predmetnému návrhu zákona dňa 14. októbra 2014. A ja ako predkladateľ návrhu zákona so stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Úprava v nich uvedená v súčasnosti chýba a ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti, ako i k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem aj s odporúčaním o spoločnom hlasovaní o všetkých bodoch 1 až 10 s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Toľko stručne úvodom. Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis