Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, napriek tomu, že sme len v prvom čítaní, tá debata, ktorá tu prebehla, v podstate len zvýrazňuje citlivosť témy, čo, samozrejme, sa odráža aj v našom návrhu, pretože naozaj sme si dali na ňom záležať a snažili sme sa ho pripraviť čo najlepšie, najkvalifikovanejšie. A nakoniec aj z tej debaty – chcem poďakovať – vyplynulo, že viac-menej s tým návrhom je tu akýsi súhlas všeobecný, aj keď sú tu témy, ktoré treba riešiť ďalej, prípadne aj vysvetliť, pretože niektoré veci sú možno hodné vysvetlenia a prípadne ja sa nebránim tomu, pokiaľ bude aj nejaká debata k tomu, tak aj vylepšenia. Ja sa tomu nebránim, pretože naozaj tu ide o to, aby sme zlepšili súčasnú prax, aj, samozrejme, tú rámcuje legislatíva, ktorú máme platnú.
Keď sa krátko dotknem, len pani poslankyňa Jurinová v podstate spomínala, že otázka záujmu malého dieťaťa, že by sa mal zvýrazniť ten najlepší záujem dieťaťa. Samozrejme, to je otázka terminológie, pretože z obsahu jednoznačne aj už dnes z toho článku 5, ako ho navrhujeme, vyplýva, že ide o najlepší záujem dieťaťa. Nedá sa to čítať nijako inak, tak logika nepustí, ale nebránim sa tomu, aby sme o tom, samozrejme, debatovali. Takže nepochybne najlepší záujem dieťaťa je to, čo nám všetkým leží na srdci. Aj v podstate obsahovo ten návrh je takto koncipovaný.
Čo sa týka ďalšej témy, pani poslankyňa Nicholsonová tu nie je práve, ale ja naozaj musím povedať, že tu nejde o žiadne obmedzenie ústavou garantovaného práva na voľný pohyb alebo slobodný pohyb nebodaj. Ide tu v podstate o zabezpečenie toho, že existujú určité záväzky každého z nás a jeden z najväčších záväzkov v podstate je výchova a starostlivosť o dieťa. A nepochybne každý z rodičov, pokiaľ dieťa má, tak je povinný sa oňho starať a túto výchovu a starostlivosť zabezpečovať.
A to ustanovenie § 35 v podstate rozširujeme spôsobom, kde vlastne zrovnoprávňujeme vonkajšie a vnútroštátne odsťahovanie viac-menej, pretože nevidím v tom žiadny technický problém, zvlášť dnes, keď sme už v Európskej únii a nie je možnosť, teda nie je žiadna prekážka na presťahovanie do zahraničia. Napriek tomu je tu v zákone stanovená nerovnosť a vznikajú potom paradoxné situácie, že napríklad rodič potrebuje súhlas, ak sa dieťa vysťahuje z Bratislavy, povedzme z Petržalky, 5 km na západ do rakúskeho Kittsee, áno? Ale to ako potom zase iný súd, lebo to je súdna prax, zase nepovažuje odsťahovanie z Bratislavy do Košíc za podstatnú otázku, pretože to nie je regulované dneska nijako, prípadne iný rodič zase žiadal, aby súd rozhodol o presťahovaní sa v rámci Bratislavy, pretože Bratislava je tvorená obvodmi, čo sú vlastne okresy, áno, z Bratislavy-Staré Mesto do Bratislavy-Nové Mesto, no tak, samozrejme, toto je potrebné nejako zarámcovať, pričom jednoznačne je tu rozhodujúci záujem, najlepší záujem dieťaťa.
No ale, samozrejme, treba, a to už tu zaznelo, ja to len zdôrazním, že ide o to, aby takéto odsťahovanie bolo naozaj, alebo bolo mu rozhodnutím súdu zabránené len v prípadoch, keď nie je tu rodičovská dohoda. Veď predsa keď sa rodičia dohodnú, tak sa môže odsťahovať ten rodič, ktorý má zverené dieťa do výchovy, aj na druhý koniec zemegule. Keď druhý rodič súhlasí, tak tam proste nie je žiaden problém. No ale, samozrejme, pokiaľ sa nevedia dohodnúť rodičia, tak potom musí nahradiť súhlas ktoréhokoľvek z týchto dvoch rodičov súd. A to už aj dnes je, ale len pri vysťahovaní mimo územia Slovenskej republiky.
Takže ja si myslím, že je to správne opatrenie, pretože dieťa nemá trpieť a, samozrejme, obaja rodičia majú právo vychovávať dieťa, obaja rodičia majú právo sa stýkať s dieťaťom a tam neexistuje žiadne pravidlo, ktorý rodič má mať väčšie právo na dieťa. To jednoducho tuná tá rovnosť platí naplno. Takže v tomto prípade naozaj. A je tam ešte navyše kvalifikovaný dôvod v prípade, že ide o podstatne sťažený, nielen sťažený, ale podstatne sťažený styk. Takže naozaj súdy budú rozhodovať, treba to nechať na súdy, aby rozhodovali o jednotlivých prípadoch, lebo tie prípady sa prípad od prípadu naozaj líšia a nedá sa to zákonom postihnúť a povedať, v ktorom prípade áno, v ktorom prípade nie. Takže ja si myslím, že je to opatrenie, ktoré je správne.
Ešte som zachytil v podstate otázku ohľadom, aha, áno, to je čl. I ods. 1, pán poslanec Poliačik v podstate namieta, že pre všestranne harmonický vývoj dieťaťa nie je najlepšie teda prostredie tvorené otcom a matkou, respektíve by to definoval inak. Ja si myslím, že naozaj otec a matka, pokiaľ žijú v harmonickom spolužití, tak sú ako naozaj najlepším, by som povedal, základom pre výchovu dieťaťa. No ale keď nie sú, keď prichádza k rôznym situáciám, ako pán poslanec naznačil, tak tu máme celé inštrumentárium potom, že čo všetko sa musí udiať a kto všetko sa má starať o dieťa, až teda po tú ústavnú výchovu, ktorú ale považujeme za najhoršiu. Takže tu naozaj nešlo o to, aby sme tu robili nejaké ideologické, by som povedal, rozhodnutia alebo definície, skôr ide naozaj o to, ale určite ide naozaj o to, aby sme zadefinovali, čo je prirodzene najlepšie pre dieťa, a myslím, že toto vrchovato je tuná splnené.
Toľko k môjmu návrhu a ešte raz vás chcem požiadať o to, aby ste tento návrh podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
