Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, poslanci, chcel by som požiadať o otvorenie rozpravy ešte k Správnemu súdnemu poriadku, tlač 1335, vzhľadom na ešte nejaké technické veci, ktoré potrebujeme dotiahnuť, takže vás chcem poprosiť o otvorenie rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, chcem veľmi pekne poďakovať za diskusiu, ktorá mala naozaj veľmi odborný charakter a, samozrejme, okrem niektorých poslancov, ktorí si naozaj museli urobiť povinnú politickú jazdu, to je samozrejme prirodzené, ale k tej odbornej časti myslím si, že je dôležité povedať to, že aj ten počet pozmeňovacích návrhov vzhľadom na tú obrovskú matériu, ktorú máme pred sebou, ktorú vlastne, v tomto volebnom období nikdy nebol ešte takýto materiál predložený, je pomerne skromný, čo svedčí podľa môjho názoru o tom, že tá práca, ktorá bola odvedená rekodifikačnou komisiou, bola naozaj urobená dobre a chcem naozaj veľmi pekne aj z tohto miesta všetkým poďakovať, vrátane, samozrejme, predsedu doc. Števčeka a myslím si, že naozaj to svedčí o tom, že ten materiál bude dobrý. Ja na tomto mieste chcem povedať, že si stojím za tým, že to bude dobrý súdny poriadok, či už jeden, druhý alebo tretí, ktorý bude kvalitný a som presvedčený o tom, že tie školiace a by som povedal propagačné a, samozrejme, osvetové akcie, ktoré chystáme, budú dostatočné na to, aby všetci tí, ktorí s týmto súborom predpisov budú prichádzať do kontaktu, tak budú o nich dostatočne oboznámení, nevynímajúc hlavne samozrejme sudcov, ktorí budú rozhodovať podľa týchto nových predpisov.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli predložené, tak ja v podstate som bol v kontakte so všetkými predkladateľmi, čiže mal som možnosť s nimi aj hovoriť o nich a stručne by som len povedal k jednotlivým návrhom tieto poznámky.
Pán poslanec Kadúc, ktorý predložil pozmeňovací návrh týkajúci sa zmenkového a šekového rozkazu, ja chcem povedať, že ten návrh nerieši problém, pre ktorý sa vlastne ministerstvo spravodlivosti rozhodlo vypustiť tento inštitút z jednoduchého dôvodu, a to, že v spotrebiteľských veciach existuje zákaz použitia zmenky a my nevieme rozlíšiť, alebo súd presnejšie povedané nemá možnosť, alebo nemá spôsob, ako posúdiť v konaní, či táto zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom a teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať v podstate normu, ktorá mu prikazuje v § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, aby takéto niečo vylúčil a tým pádom nikto nechce, aby dochádzalo k poškodzovaniu spotrebiteľských práv, ani k porušovaniu normy verejného práva.
Preto sme sa rozhodli vypustiť tento inštitút, ale na druhej strane treba povedať, že naše riešenie nevylučuje používanie zmeniek a šekov, iba ak bude spor, samozrejme bude potrebné takúto vec uplatniť v riadnom konaní, ktorá však vzhľadom na to, že tam neprichádza ku kauzálnemu dokazovaniu, tak to nebude časovo náročné. Čiže nevidím v tom nejaký zásadný problém z hľadiska vymožiteľnosti práva. Toľko, čo sa týka mojich poznámok k poslaneckému návrhu pána poslanca Kadúca.
Ale čo sa týka návrhu, ktorý dal pán poslanec Lipšic, ja som sa s ním dohodol, že ešte budem debatovať s rekodifikačnou komisiou v niektorých inštitútoch, ktoré on tam navrhuje zmeniť, preto v tejto chvíli sa zdržím hodnotenia, pretože aj som sa dohodol s ním, že ešte budeme o tejto veci debatovať a potom nakoniec to hlasovanie sa odrazí v tomto celom. Takže toľko z hľadiska môjho, čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli predložené opozičnými poslancami.
Z hľadiska návrhov, ktoré boli predložené poslancami vládnej strany, tak myslím si, že tam nemám výhrady, s mnohými som aj spolupracoval na ich znení, prípadne rekodifikačná komisia ešte ich dotvárala a teda nemám žiaden problém.
Teda záverom, pretože tá diskusia v podstate, ktorá prebehla, ja si myslím, že aj poslanec Susko, zároveň poslanec, ktorý má na starosti dohliadať na priebeh, tak ešte vyhodnotí túto diskusiu, aby sme si nebrali vzájomne slovo a ja zatiaľ využijem čas účelne inak. Ďakujem veľmi pekne a chcem vás naozaj požiadať o podporu tohto trojzákona, ktorý je tu teraz predložený a myslím, že urobíte dobre, ak ho podporíte hlasovaním za.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslankyňa a poslanci, na rokovanie dnešného pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh troch zákonov, ktoré majú nahradiť súčasný Občiansky súdny poriadok. Sú to teda Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré tvoria spolu komplex troch nových civilných procesných kódexov, ktorý vznikal od roku 2012, kedy bola kreovaná Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok.
Počas tohto obdobia sa viedli mnohé obdobné rozpravy, polemiky a ministerstvo zverejňovalo svoje čiastkové výstupy na internetovej stránke, aby zabezpečilo rozsiahlu odbornú diskusiu o projekte rekodifikácie počas celého procesu jej prípravy. Projekt rekodifikácie civilného práva procesného bol od jeho samotného začiatku projektom absolútne transparentným. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti sme zverejňovali čiastkové výstupy, jednotlivé myšlienkové smerovania a zámery rekodifikačnej komisie. Predseda rekodifikačnej komisie, ako aj jednotliví členovia využívali každú možnosť na verejné vystúpenie, oboznamovanie verejnosti a zverejňovanie zámerov rekodifikačnej komisie.
Zrejme aj takýto proaktívny prístup zo strany rekodifikačnej komisie sa podpísal pod fakt, že mnohé subjekty, či už ide o ústredné orgány štátnej správy alebo i mimovládne organizácie, či odborové hnutia, boli od začiatku procesu rekodifikácie dôležitou súčasťou príprav paragrafového znenia zákonov. O všetkom boli informované a aktívne participovali na procese tvorby nových civilných procesných predpisov, poskytli tvorcom návrhov zákonov výbornú odbornú podporu, a to nielen v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale v rámci celého obdobia príprav.
Táto spolupráca bola pre nás veľmi cenná a verím, že aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kvalite kódexov, ako aj v tom, že materiál taký závažný, akým sú nové pravidlá civilného procesu, sme predložili na rokovanie vlády Slovenskej republiky s pozitívnymi hodnoteniami a ohlasmi v odbornej verejnosti. Podpora zo strany mimovládnych organizácií a vôbec celospoločenská zhoda na takto významnom a rozsiahlom projekte, akým rekodifikácia civilného práva bezpochyby je, je skutočne ojedinelá.
V prístupe čo najvyššej miery informovanosti sme pokračovali aj po schválení kódexov v prvom čítaní v Národnej rade, pričom členovia rekodifikačnej komisie sa stretli s členmi ústavnoprávneho výboru na odbornom rokovaní, kde boli diskutované mnohé otázky, boli vysvetľované úmysly a poukázané na prepojenia jednotlivých inštitútov.
Návrh zákona bol pripravený alebo je pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a v zmysle legislatívneho zámeru, ktorý bol schválený vládou v roku 2013, a zároveň, samozrejme, aj realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti "Úloha štátu a verejného sektora - Súdnictvo". Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť lepšie možnosti pre efektívne súdnictvo, aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva, skrátila doba zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovali súdne prieťahy a vytvoril priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa vytvorí predpoklad pre zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém.
Návrhy všetkých troch zákonov boli predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Rokovali o ňom Legislatívna rada vlády, Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ako i vláda Slovenskej republiky, na ktorej rokovanie bol celý materiál predložený bez rozporov. Materiál bol ako celok prerokovaný v prvom čítaní a schválený výbormi Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o ňom rokovali, a teda okrem ústavnoprávneho výboru i výboru pre obranu a bezpečnosť boli prerokované výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny a výborom pre verejnú správu.
S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť 1. 7. 2016 sa navrhuje dostatočne dlhá legisvakančná lehota, čo vytvára priestor na oboznámenie širokej verejnosti a, samozrejme, aj odbornej verejnosti s návrhom zákona. Dobrý deň. (Rečník reagoval na pozdrav okoloidúceho poslanca.)
Som presvedčený a zároveň aj veľmi rád, že vám môžem predložiť tri kvalitné kódexy civilného procesu, ktoré sú výsledkom celospoločenskej zhody, ale najmä splnením požiadavky odbornej verejnosti na efektívne, kvalitné, rýchle a moderné súdne konanie, ktoré je možné prostredníctvom inštitútov zavedených v novom procese dosiahnuť.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu dňa 5. mája ku všetkým trom tlačiam 1333, 1334 a 1335, pričom ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady, a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom, resp. v závislosti od rozpravy v tomto pléne odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládne návrhy zákonov Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Veľmi pekne ďakujem, toľko úvodom, skončil som, pán predseda.

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Tak ako som spomenul, uplatňujeme si každoročne túto sumu ako prioritný výdavkový titul, čo je, samozrejme, spätne dohľadateľné, čiže máte možnosť si to skontrolovať, ale zároveň je priechodnejšie zrejme využiť prostriedky z fondov Európskej únie. A ja som presvedčený, že je to vec, ktorá je hodná zreteľa, preto popri iných projektoch, ktoré chystáme v rámci efektívnej verejnej správy a efektívneho súdnictva, hlavne čo sa týka školení analytiky, tak, samozrejme, aj toto bude mať alebo má prioritu už teraz, čiže pripravujeme to.
A otázka je, že kedy to bude naplnené, to vám asi záväzne teraz v tejto chvíli neviem povedať, ale naozaj to patrí medzi priority nášho ministerstva.
Takže toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec, ja si dovolím ešte zároveň aj upozorniť, že zároveň budem odpovedať, ak s tým bude súhlas, aj na otázku č. 68, ktoré majú identické znenie, poslancov Galka, Kiššovej a Jurzycu. Tak ak môžem (rečník sa obrátil na predsedajúceho), ak môžem pokračovať teda.
Čiže odhadované náklady na predmetný projekt sú vo výške približne 350-tisíc eur, pričom ministerstvo spravodlivosti vyvinie maximálne úsilie na to, aby bol uvedený projekt financovaný prioritne z fondov Európskej únie v programovacom období 2014 - 2020, pričom chcem upozorniť, že zároveň tieto prostriedky sme si uplatňovali, aj uplatňujeme, každoročne ako prioritný výdavkový titul v rámci štátneho rozpočtu. Ale aby nedošlo k omylu, tento projekt, to nie je jedna web stránka, pretože, samozrejme, také prostriedky by boli asi neadekvátne, ide o sprístupnenie registra diskvalifikovaných osôb iným inštitúciám a verejnosti a vyžaduje implementáciu kontrolných mechanizmov do súčasnosti fungujúceho registra, ktorý bude poskytovať službu iným systémom a tiež občanom v rámci prepojenia.
Projekt eJustice s názvom "Aplikačná architektúra a bezpečnostná infraštruktúra", ako aj projekt "Rozvoj elektronických služieb súdnictva", ktorý ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti implementuje s predpokladom ukončenia do konca tohto roka, vytvárajú tzv. integračnú platformu, a preto nebolo efektívne budovať tento register diskvalifikovaných osôb ako samostatný systém, čo by projekt zbytočne ešte predražilo, ale je potrebné využiť túto platformu, ktorá sa pripravuje, a prostredníctvom nej zabezpečiť integráciu registra diskvalifikovaných osôb na iné systémy až po ukončení tejto rozšírenej funkcionality.
Čiže nie je žiadnym záujmom, aby sme to neurobili, ide naozaj skutočne len o finančné prostriedky a my naozaj plánujeme toto potom rozšíriť. Ale chcem teda takým spôsobom, aby bolo možné potom verejne všeobecne tieto informácie dohľadať. Ale aj dnes podľa toho systému, ako ho máme nastavený v tom úspornom režime, keď to nazvem, tak tie informácie budú dostupné občanom, avšak len na požiadanie a za poplatok v Obchodnom registri. Čiže budú tieto informácie vydávané.
Napriek tomu si myslím, že účel registra diskvalifikácie bude naplnený vrchovato, pretože ak niekto bude vylúčený, nejaký podnikateľ alebo nejaká osoba, ktorá nebude môcť byť štatutárom ktorejkoľvek právnickej osoby, tak toto bude fungovať erga omnes automaticky aj bez toho, že to bude zverejnené, pretože ktokoľvek, kto by chcel uzatvoriť s niekým dohodu, že bude vykonávať štatutára, tak jednoducho Obchodný register zakáže, resp. nedovolí zapísať takúto osobu. Čiže tam tá ochrana je zabudovaná aj v dnešnom systéme a myslím si, že to rozšírenie na verejnú, by som povedal, verejné nahliadanie všeobecne, samozrejme, zvýrazní tú funkcionalitu, ale myslím si, že už aj v dnešnom nastavení bude dostatočne chrániť osoby, ktoré majú záujem na tom, aby neboli s takýmito osobami, aby neprichádzali do obchodného styku.
Toľko, pán poslanec, na vysvetlenie a, samozrejme, ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som len zareagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli dnes pri prvom čítaní v rozprave.
Ja v podstate musím poukázať na to, že tuná boli nekonzistentné vystúpenia, pretože na jednej strane tu niekto tvrdí, že tu nie sú riešené vôbec systémovo veci v návrhu zákona týkajúce sa toho, že či sa vôbec dá vymáhať niečo, čo je predmetom čestného prehlásenia. Na druhej strane pán poslanec Beblavý v podstate spomínal, že je to veľký posun vpred v tejto téme, pretože vymožiteľnosť tam je a je tam zabezpečená naozaj, treba si ten zákon ale poriadne pozrieť. A samozrejme, ďalšia vec je tá, že tak pán poslanec ma vyzval, aby som stiahol ten návrh, ale tak popierate vlastne to, čo ste povedali predtým, že ten návrh je posun vpred, tak sa ujednoťte sám so sebou, že čo ste tým mysleli. Ja si z toho neviem teda vybrať nič, no.
Rozumiem ale aj tomu, samozrejme, ten štvrtý bod, ktorý ste spomínali, že vám v tých vašich štyroch bodoch, áno, uniká, a to je ten bod, ktorý sa týka pokrytia všetkých verejných financií, ktoré by mali byť pokryté v rámci návrhu zákona v zmysle uznesenia parlamentu z decembra. Ja súhlasím s vami, že ten návrh, tak ako bol predložený, nepokrýva všetko, ale na druhej strane ja som to povedal, zopakujem to, že smernica, ktorá sa chystá, pokrýva tieto veci a ja si myslím, že nie je ani rozumné, ani ekonomické a ani správne, aby sme teraz pripravili niečo, čo potom budeme meniť za chvíľočku, pretože smernica to bude ináč ustanovovať, čo, myslím si, je dosť neefektívnym mrhaním času, peňazí daňových poplatníkov.
Nemôže nikto poprieť, že snaha vlády v tom, aby upravila verejné obstarávanie týmto spôsobom, ako to uznesenie v podstate hovorilo, že to bolo naplnené. To si myslím, že je úplne jasné. A budem rád potom, keď sa budeme aj vecne, lebo zatiaľ to boli len politické reči, ale ja by som bol rád potom, keby vecne niekto povedal, v čom vidí ten problém, rád si to vypočujem a budeme o tom môcť aj debatovať, ak teda budete mať chuť. Ale dnes teda tá chuť nebola, až na pána poslanca Beblavého, samozrejme.
Ja si ešte považujem za povinnosť odpovedať pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý sa ma pýtal na článok I bod 1, že teda o čo vlastne ide. Naozaj tu nejde o plnenie uznesenia, ale ide tu o zapracovanie v rámci novelizácie zákona Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, v článku 10 totižto tento druh služieb sa vyníma úplne z verejného obstarávania, čiže len robíme transpozíciu smernice, nič iné, nič viac, nič menej. Čiže toľko na objasnenie.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.
=====

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady na základe uznesenia Národnej rady č. 1441 z 3. decembra 2014 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky bola vláde v súčinnosti s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska uložená úloha pripraviť návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladanie so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy, súčasne minimalizovať priestor na súvisiace negatívne spoločenské javy.
Na základe predmetného uznesenia Národnej rady má byť register založený na princípoch odkrývania konečného užívateľa, nielen teda formálneho majiteľa, riešenia narábania s verejnými prostriedkami plošne, zabezpečenia verejnej kontroly a vymáhateľnosti. Predkladaný návrh zákona upravuje vytvorenie verejného registra konečných užívateľov výhod vo vzťahu k verejnému obstarávaniu.
Zavedenie registra konečných užívateľov výhod vo vzťahu k nakladaniu s verejnými prostriedkami v širšom zmysle je súčasťou úpravy návrhu tzv. 4. smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorej predpokladaný termín prijatia v orgánoch Európskej únie je 1. polrok tohto roka. Zároveň predmetná smernica Európskej únie upravuje napríklad minimálny obsah tohto registra, postavenie jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na zisťovaní a preverovaní konečného užívateľa výhod, ustanovuje povinnosť pre Európsku komisiu, aby určila štáty, pri ktorých je problematické zistiť konečného užívateľa výhod u právnických osôb, ktoré majú v týchto štátoch sídlo a tak ďalej. Zriadenie verejného registra konečných užívateľov výhod vo vzťahu k nakladaniu so všetkými verejnými prostriedkami a to ešte pred konečným schválením danej smernice Európskej únie, a teda bez jej dôslednej transpozície a tiež bez potrebnej súčinnosti všetkých relevantných zainteresovaných subjektov v Slovenskej republike by sa v priebehu niekoľkých mesiacov ukázalo ako neefektívne, nesystémové a nehospodárne. Návrhom zákona o verejnom obstarávaní sa zavádza definícia konečného užívateľa výhod na účely tohto zákona.
Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu o verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom Úradom pre verejné obstarávanie zapísaných konečných užívateľov výhod a ktorých subdodávatelia podľa navrhovaného § 45 ods. 10 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a osoby podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Úspešný uchádzač alebo uchádzači aj ich subdodávatelia, ktorí sú spomínaní v § 45 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní a taktiež osoby zmienené podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 2 tohto zákona budú povinní na účely poskytnutia riadnej súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod ako takých. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska.
Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby zmluvy vo verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Identifikácia konečných užívateľov výhod má nesporný význam na zvýšenie transparentnosti, zabránenie konfliktu záujmov a boju proti korupcii vo verejnom obstarávaní.
Predkladaným navrhovaným zákonom sa vypúšťajú niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sú problematické z pohľadu smernice Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Doterajšia právna úprava zároveň nepokrývala problematiku subdodávateľov, keďže požiadavky § 26a a nasledujúceho zákona o verejnom obstarávaní sa týkali iba uchádzačov vo verejnom obstarávaní. V registri konečných užívateľov výhod budú tiež povinne uvedené údaje, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom podľa osobitného predpisu.
Toľko úvodom, chcem vás požiadať po prerokovaní, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, napriek tomu, že sme len v prvom čítaní, tá debata, ktorá tu prebehla, v podstate len zvýrazňuje citlivosť témy, čo, samozrejme, sa odráža aj v našom návrhu, pretože naozaj sme si dali na ňom záležať a snažili sme sa ho pripraviť čo najlepšie, najkvalifikovanejšie. A nakoniec aj z tej debaty – chcem poďakovať – vyplynulo, že viac-menej s tým návrhom je tu akýsi súhlas všeobecný, aj keď sú tu témy, ktoré treba riešiť ďalej, prípadne aj vysvetliť, pretože niektoré veci sú možno hodné vysvetlenia a prípadne ja sa nebránim tomu, pokiaľ bude aj nejaká debata k tomu, tak aj vylepšenia. Ja sa tomu nebránim, pretože naozaj tu ide o to, aby sme zlepšili súčasnú prax, aj, samozrejme, tú rámcuje legislatíva, ktorú máme platnú.
Keď sa krátko dotknem, len pani poslankyňa Jurinová v podstate spomínala, že otázka záujmu malého dieťaťa, že by sa mal zvýrazniť ten najlepší záujem dieťaťa. Samozrejme, to je otázka terminológie, pretože z obsahu jednoznačne aj už dnes z toho článku 5, ako ho navrhujeme, vyplýva, že ide o najlepší záujem dieťaťa. Nedá sa to čítať nijako inak, tak logika nepustí, ale nebránim sa tomu, aby sme o tom, samozrejme, debatovali. Takže nepochybne najlepší záujem dieťaťa je to, čo nám všetkým leží na srdci. Aj v podstate obsahovo ten návrh je takto koncipovaný.
Čo sa týka ďalšej témy, pani poslankyňa Nicholsonová tu nie je práve, ale ja naozaj musím povedať, že tu nejde o žiadne obmedzenie ústavou garantovaného práva na voľný pohyb alebo slobodný pohyb nebodaj. Ide tu v podstate o zabezpečenie toho, že existujú určité záväzky každého z nás a jeden z najväčších záväzkov v podstate je výchova a starostlivosť o dieťa. A nepochybne každý z rodičov, pokiaľ dieťa má, tak je povinný sa oňho starať a túto výchovu a starostlivosť zabezpečovať.
A to ustanovenie § 35 v podstate rozširujeme spôsobom, kde vlastne zrovnoprávňujeme vonkajšie a vnútroštátne odsťahovanie viac-menej, pretože nevidím v tom žiadny technický problém, zvlášť dnes, keď sme už v Európskej únii a nie je možnosť, teda nie je žiadna prekážka na presťahovanie do zahraničia. Napriek tomu je tu v zákone stanovená nerovnosť a vznikajú potom paradoxné situácie, že napríklad rodič potrebuje súhlas, ak sa dieťa vysťahuje z Bratislavy, povedzme z Petržalky, 5 km na západ do rakúskeho Kittsee, áno? Ale to ako potom zase iný súd, lebo to je súdna prax, zase nepovažuje odsťahovanie z Bratislavy do Košíc za podstatnú otázku, pretože to nie je regulované dneska nijako, prípadne iný rodič zase žiadal, aby súd rozhodol o presťahovaní sa v rámci Bratislavy, pretože Bratislava je tvorená obvodmi, čo sú vlastne okresy, áno, z Bratislavy-Staré Mesto do Bratislavy-Nové Mesto, no tak, samozrejme, toto je potrebné nejako zarámcovať, pričom jednoznačne je tu rozhodujúci záujem, najlepší záujem dieťaťa.
No ale, samozrejme, treba, a to už tu zaznelo, ja to len zdôrazním, že ide o to, aby takéto odsťahovanie bolo naozaj, alebo bolo mu rozhodnutím súdu zabránené len v prípadoch, keď nie je tu rodičovská dohoda. Veď predsa keď sa rodičia dohodnú, tak sa môže odsťahovať ten rodič, ktorý má zverené dieťa do výchovy, aj na druhý koniec zemegule. Keď druhý rodič súhlasí, tak tam proste nie je žiaden problém. No ale, samozrejme, pokiaľ sa nevedia dohodnúť rodičia, tak potom musí nahradiť súhlas ktoréhokoľvek z týchto dvoch rodičov súd. A to už aj dnes je, ale len pri vysťahovaní mimo územia Slovenskej republiky.
Takže ja si myslím, že je to správne opatrenie, pretože dieťa nemá trpieť a, samozrejme, obaja rodičia majú právo vychovávať dieťa, obaja rodičia majú právo sa stýkať s dieťaťom a tam neexistuje žiadne pravidlo, ktorý rodič má mať väčšie právo na dieťa. To jednoducho tuná tá rovnosť platí naplno. Takže v tomto prípade naozaj. A je tam ešte navyše kvalifikovaný dôvod v prípade, že ide o podstatne sťažený, nielen sťažený, ale podstatne sťažený styk. Takže naozaj súdy budú rozhodovať, treba to nechať na súdy, aby rozhodovali o jednotlivých prípadoch, lebo tie prípady sa prípad od prípadu naozaj líšia a nedá sa to zákonom postihnúť a povedať, v ktorom prípade áno, v ktorom prípade nie. Takže ja si myslím, že je to opatrenie, ktoré je správne.
Ešte som zachytil v podstate otázku ohľadom, aha, áno, to je čl. I ods. 1, pán poslanec Poliačik v podstate namieta, že pre všestranne harmonický vývoj dieťaťa nie je najlepšie teda prostredie tvorené otcom a matkou, respektíve by to definoval inak. Ja si myslím, že naozaj otec a matka, pokiaľ žijú v harmonickom spolužití, tak sú ako naozaj najlepším, by som povedal, základom pre výchovu dieťaťa. No ale keď nie sú, keď prichádza k rôznym situáciám, ako pán poslanec naznačil, tak tu máme celé inštrumentárium potom, že čo všetko sa musí udiať a kto všetko sa má starať o dieťa, až teda po tú ústavnú výchovu, ktorú ale považujeme za najhoršiu. Takže tu naozaj nešlo o to, aby sme tu robili nejaké ideologické, by som povedal, rozhodnutia alebo definície, skôr ide naozaj o to, ale určite ide naozaj o to, aby sme zadefinovali, čo je prirodzene najlepšie pre dieťa, a myslím, že toto vrchovato je tuná splnené.
Toľko k môjmu návrhu a ešte raz vás chcem požiadať o to, aby ste tento návrh podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážení páni poslanci; poslankyne, poslanci, pardon; som poverený na základe uznesenia vlády predložiť, uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Obe ministerstvá sa snažili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, samozrejme, aj s akademickou pôdou a neziskovými organizáciami venujúcimi sa právam detí konzultovať východiskové otázky, ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcim sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu zákona. Počas dvojročnej prípravy materiálu sa v pracovnej skupine dôsledne pracovalo s metódami právnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného aj právne úpravy Rakúska a Nemecka. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých a to tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a má sa predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva, ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Z dôvodu hodnotového kontextu navrhovaného zákona bola lehota na medzirezortné pripomienkové konanie nadštandardná, a síce 20 pracovných dní.
Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca tohto roku Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pričom informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil.
Čiže, nebudem vám čítať ani nejako vás informovať o tom, v ktorých výboroch čo bolo prijaté, ale som presvedčený, že ako zlatá niť sa tiahne celým návrhom zákona vlastne myšlienka, že je potrebné, aby sa konalo – a to je jedno, na ktorom orgáne štátnej správy v zásade – v záujme dieťaťa. To je prioritná vec. Čiže všetko treba konať tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Ten je naozaj prvotný a to je aj ideová myšlienka tohto návrhu zákona.
Čiže chcem vás požiadať, vážené pani poslankyne a poslanci, po rokovaní a prerokovaní teda tejto novely, aby ste ju podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Netreba za tým hľadať nič zvláštneho. Proste a iste viete, že aj doteraz rada vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny bola vedená ministrom, podpredsedom vlády, kde ja som vlastne bol podpredsedom rady a úzko sme spolupracovali na mnohých témach, takisto aj s ďalšími ministrami. Čiže ja v tejto vláde nevidím žiaden problém v tom, že by, a nie je to ani koaličná vláda, čiže v tejto chvíli je to otázka možno nastavenia. Čo bude v ďalších vládach, samozrejme, to už je otázka ďalších vlád, ktoré si to budú riešiť podľa vlastnej potreby. Ale ja si myslím, tá spolupráca funguje dobre a bude aj naďalej.
A to je vlastne aj otázka dotačnej politiky alebo dotačných schém, ktoré zostávajú na ministerstve zahraničných vecí. Ja tam nevidím žiaden problém, pretože to je len otázka technická, ale nie otázka vecná, pretože ministerstvo spravodlivosti nikdy nebolo dotačné ministerstvo. Na ministerstve spravodlivosti nikdy neboli žiadne dotácie, čiže z hľadiska technického by to bol väčší problém zabezpečiť presun celých dotačných schém aj s pracovníkmi a so všetkým možným, pričom ministerstvo zahraničných vecí má aj iné dotačné schémy, ktoré obhospodaruje. Čiže z hľadiska technického, praktického to je omnoho lepšie, keď to tam zostane. A samozrejme, že z hľadiska spolupráce vedenia tejto rady tam nebude žiaden problém zabezpečiť informácie, tok informácií a všetky veci, ktoré budú súvisieť s poskytovaním dotácií. Čiže v tomto nevidím žiaden praktický problém. Naozaj, praktický problém bol pri presune tejto kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Čiže toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne.