Ďakujem. Vážený pán poslanec, predpokladám, že uvedenú otázku ste položili v súvislosti s medzinárodnou konferenciou, ktorá sa uskutočnila 16. mája tohto roku v Bratislave pod názvom Vedecká podpora Dunajskej stratégie. Cieľom podujatia bolo prezentovať návrhy prioritných projektov, ktoré boli identifikované Spoločným výskumným centrom Európskej komisie spolu s ich vedeckými partnermi. Uvedené návrhy projektov predstavujú konkrétne riešenia na vedecké výzvy vzťahujúce sa na implementáciu kľúčových priorít Dunajskej stratégie. Európska únia začala v roku 2008 rozvíjať makroregionálne stratégie ako jednu z mnohých foriem teritoriálnej spolupráce. Počas schvaľovacej fázy Stratégie pre región Baltického mora sa z rakúsko-rumunskej iniciatívy začali prípravy na Dunajskej stratégii. O tri roky neskôr, v júni 2011 ju schválila aj Európska rada.
Dunajský región, ako aj samotná rieka Dunaj predstavujú v rámci Európskej únie osobitný, prírodný, hospodársky a dopravný fenomén. Rozkladá sa na území štrnástich európskych štátov, z toho v ôsmich členských a šiestich nečlenských štátoch Únie. Žije v ňom približne 110 miliónov ľudí, čo je pätina populácie Európskej únie.
Dunajská stratégia je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií zúčastnených strán. Vychádza z Integrovaného prístupu na podporu rozvoja politík a spájania zdrojov prostredníctvom konkrétnych aktivít a projektov, ktoré následne vyústia do lepšej a efektívnejšej implementácie zámerov Únie v rámci Stratégie Európa 2020. Dunajská stratégia má vytvoriť mechanizmus spoločnej zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj podunajských krajín pre uchovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa môže stať prvým veľkým európskym projektom, ktorý umožní zjednotiť sa v záujme priorít štátov, regiónov a spoločenstiev. Koordinovaný prístup k spoločným problémom Dunaja a priľahlého územia umožní ich efektívnejšie riešenie a dovolí naplno využiť veľký potenciál dunajského regiónu. Princípy tvorby stratégie vychádzali z premisy žiadnych nových financií, žiadnej novej legislatívy a žiadnych nových inštitúcií. Európska únia nevyčleňuje na stratégiu osobitné finančné prostriedky, región však môže čerpať z dostupných prostriedkov v rámci rôznych programov Únie. Cieľom spolupráce v rámci makroregiónu je dosiahnuť najmä účinnejšiu koordináciu. Výsledkom vzniku Dunajskej stratégie tak nie sú nové právne normy ani inštitúcie, ale posilňovanie väzieb medzi jednotlivými politikami a zúčastnenými stranami. Ide o ambicióznu koncepciu, ktorej zámerom je zastrešiť viaceré európske politiky a zahrnúť dovedna 14 európskych krajín do pomyselného dunajského makroregiónu. Stratégia poskytuje silný integrovaný rámec pre krajiny a regióny na riešenie otázok, ktoré nemožno dostatočne riešiť izolovane, ale namiesto toho si vyžadujú nadnárodné strategické prístupy, projekty a vytváranie sietí.
Slovenská republika sa od začiatku aktívne zapojila do prípravy Stratégie Únie pre dunajský región, keď uznesením č. 149 z roku 2010 vláda schválila Národnú pozíciu k Stratégii Európskej únie pre dunajský región. Stotožňujeme sa s koncepciou a štruktúrou akčného plánu, ktorú predstavujú štyri piliere a v ich rámci 11 prioritných oblastí. Prvú prioritu predstavuje prepojenie podunajskej oblasti, kde sa hovorí o rozvoji dopravnej infraštruktúry, predovšetkým kontinuálnej Dunajskej vodnej cesty a zabezpečení splavnosti Dunaja, rešpektujúc princípy trvalo udržateľného rozvoja.
Pozornosť je potrebné venovať aj rozvoju nákladnej a osobnej vodnej dopravy ako súčasti západovýchodoeurópskej siete vodných ciest, ako aj efektívnemu dobudovaniu Dunajskej vodnej cesty v súlade s parametrami odporúčanými Dunajskou komisiou, Európskou hospodárskou komisiou a OSN.
Splavnenie tokov treba využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského regiónu a jeho regiónov dielčích tak, aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Pre zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja je dôležité riešiť aj dostupnosť regiónov podunajského priestoru, najmä možnosti prechodu cez Dunaj a napojenie na dopravné siete celoeurópskeho významu. Prioritnými oblasťami budú regionálne letiská určené pre nízko nákladovú dopravu, kľúčové železnice a cestné koridory a vodná doprava. Veľkú pozornosť treba venovať tvorbe flexibilných sietí kombinovanej dopravy, ktoré umožnia rýchlu cenovo a environmentálne efektívnu prepravu pracovnej sily a tovarov. Tiež je nutné pokračovať v dostavbe telekomunikačných sietí v danom regióne.
Pre posilnenie energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov dunajského regiónu je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu a prepojenosť národných energetických sietí. V rámci stratégie bola vytvorená riadiaca skupina pre prioritnú agendu Udržateľná energetika s akcentom na väčšiu diverzifikáciu dodávok jednotlivých komponentov energie, čo povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, ďalej, s dôrazom na zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie vyššej miery energetickej efektívnosti.
Stratégia venuje pozornosť aj severojužnému prepojeniu v rámci V-4. Bol schválený projekt slovensko-maďarského plynárenského prepojenia, ktorý počíta s prepravnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických na rok. Tento projekt je zároveň aj najdôležitejším bodom spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom v rámci V-4. Spoločný projekt prevádzkovateľov prepravných sústav Eustream, akciová spoločnosť, a MGT získal finančnú podporu v rámci európskeho hospodárskeho plánu obnovy vo výške 30 miliónov eur. Ide o významnú časť severojužného plynárenského koridoru, ktorý má navzájom prepojiť LNG, kvapalný zemný plyn, takéto terminály v Poľsku a Chorvátsku, pričom by mal prechádzať všetkými krajinami V-4.
K prioritám patrí aj podpora cestovného ruchu v rámci dunajského regiónu. To so sebou prináša nielen výhody v oblasti posilnenia medzikultúrneho dialógu, ale aj nezanedbateľné stimuly v oblasti rozvoja malých a stredných podnikov a celkového ekonomického rozvoja, najmä v prihraničných oblastiach. Pre úspešnú implementáciu cieľov a ducha Dunajskej stratégie je potrebné realizovať opatrenia podporujúce uchovanie rôznorodosti kultúrneho bohatstva, ochrany kultúrnohistorických pamiatok regiónu, rozvoj kultúrneho dialógu, vzájomného poznávania a porozumenia, a to najmä v cezhraničnom kontexte.
Podpora ekonomických aktivít využívajúcich potenciál rieky Dunaj a jej povodia musí byť v súlade s ekologickým správaním. Je nevyhnutné venovať adekvátnu pozornosť ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu ekosystémov vrátane ekologicky vhodného obhospodarovania lužných lesov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu.
Osobitnú starostlivosť treba venovať otázkam ochrany kvality vody, zvyšovaniu výdatnosti vodných zdrojov a vytvoreniu potenciálu umožňujúceho prístup ku kvalitným zdrojom podzemných vôd a čisteniu odpadových vôd. Tým by mohla byť splnená jedna z podmienok pre zabezpečenie trvalo udržateľného zodpovedného prístupu k najväčšiemu európskemu zdroju kvalitnej podzemnej vody na Žitnom ostrove, čo má význam v kontexte celej strednej Európy. V tejto súvislosti bude v nových členských štátoch Európskej únie v nasledujúcich rokoch prioritou podpora zavádzania ekologických technológií do výroby, výstavby čistiarní odpadových vôd a budovania alternatívnych systémov čistenia odpadových vôd vo vidieckych sídlach menších ako s 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi. Tento prístup umožní výber a realizáciu optimálneho riešenia v jednotlivých lokalitách z hľadiska technického, ekonomického a sociálneho. Sociálny aspekt zahŕňa schopnosť vidieckeho obyvateľstva financovať prevádzku realizovaného systému čistenia odpadových vôd.
Súčasťou integrovaného prístupu k využitiu Dunaja je aj zlepšovanie prostriedkov protipovodňovej ochrany a zdokonaľovanie spoločného informačného systému o odtokových pomeroch a širšie sprístupnenie informácií s cieľom predpovedania hydrologických situácií.
Hlavným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja v dunajskom regióne je tvorba vedomostnej ekonomiky, ktorá by mala byť hlavným zdrojom konkurencieschopnosti členských krajín. Pre podporu ekonomického rozvoja by sa mali prioritne podporiť systémy orientované na vytváranie cezhraničných sietí spolupráce, ktoré budú zahŕňať nadnárodné spoločnosti, ich malé a stredné podniky, univerzity, výskumné centrá a regionálne a miestne samosprávy.
Schémy orientované na spoločný výskum a vývoj pokrokových technológií podporia regionálnu špecializáciu na určité tovary a služby a vytvorenie konkurenčných výhod oproti iným regiónom Európy. Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, napríklad v regióne CENTROPE (Česká republika, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom, a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti so zapojením verejného, akademického a tiež privátneho sektora.
Slovenská republika má záujem realizovať v rámci Dunajskej stratégie projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni Európskej únie. Slovenská republika je koordinátor prioritnej oblasti 7 pod názvom Rozvoj znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania, informačných technológií. Spolu Srbskom musíme úspešne lídrovať tento projekt, ktorý má názov Výskumný a inovačný fond dunajského regiónu. Zameriava sa na mobilizáciu interných podporných zdrojov, na rozvoj infraštruktúry a aktivít v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania III. stupňa a inovácií, pretože dostatok zdrojov pre tieto aktivity je prvým predpokladom konkurencieschopnej Európy.
Samozrejme, v rámci programovacieho procesu súvisiaceho so Spoločným strategickým rámcom európskych štrukturálnych a investičných fondov pre roky 2014 až 2010 je výzvou týchto dní hľadanie foriem zakomponovania Dunajskej stratégie do partnerských dohôd štátov, ktoré sú súčasťou tejto stratégie.
V oblasti európskej územnej spolupráce Európska komisia odporúča väčšiu prioritizáciu v porovnaní s programovým obdobím 2007 až 2013. Návrhy novej legislatívy, ktorá bude platná pre nový viacročný finančný rámec Európskej únie, umožňujú väčšiu pružnosť pri použití prostriedkov na spoločné projekty aj v rámci viacerých krajín Únie.
Je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, ktorá sa v súvislosti s Dunajskou stratégiou u nás často prehliada a to, že oprávneným regiónom je celé územie Slovenska, teda aj regióny, ktoré neležia v bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj.
Vážený pán poslanec, vo vašej otázke bol spomenutý okres Levice, ktorý je súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Preto by som sa v krátkosti zameral aj na tento región. Nitriansky kraj má veľký potenciál vo viacerých pilieroch Dunajskej stratégie, a to prepojenie podunajskej oblasti zlepšením mobility a multimodality, vnútrozemské vodné cesty, cestné a železničné spojenia. Región je perspektívny nielen pri nadregionálnych multimodálnych riešeniach paneurópskych sietí, ale aj pri zintenzívnení menších cezhraničných prepojení. Samotný Nitriansky región, ako aj niektoré samosprávne jednotky začínajú participovať v rôznych zoskupeniach a sieťach podporujúcich spoločnú prípravu a plánovanie makroregionálnych projektov ako napríklad cezhraničné zosúlaďovanie územných dokumentácií a plánov. Nitriansky región je kľúčovým prvkom záujmu aj v rámci priority obnovy a zachovania kvality vôd, nakoľko podzemný rezervoár na Žitnom ostrove je osobitný a veľmi významný pojem.
Ďalej je potrebné spomenúť aj pilotný projekt nového technologického centra, ktoré vzniklo v Nitre. Je súčasťou siete dunajských technologických centier, ktorá prepojí partnerské inštitúcie, dve univerzity v Rumunsku, jednu univerzitu v Srbsku a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Tieto inštitúcie vytvoria spoločný akčný plán pre inovácie a technologické centrá v dunajskom regióne na obdobie rokov 2014 až 2020. Centrum by malo byť hradené z grantu vlády Spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a zdrojov ministerstva školstva. Pre rok 2013 je na projekt z prostriedkov štátneho rozpočtu vyčlenených 10 tisíc eur. Predpokladaný začiatok jeho budovania je september 2013. Úlohou nitrianskeho výskumného centra bude identifikovať aktuálne úlohy pre potreby praxe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem, ale 15minútový limit na otázky predsedu vlády uplynul a my musíme pokračovať v odpovediach na otázky položené ministrom, členom vlády.
Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Prepáčte. Ďakujem za pozornosť.
